{"guid": "7ed96913-cbfe-429c-836d-71daad1bf040:dfd7404e-1064-437b-807f-3c3166f0daf5", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7013200729.2", "spisova_znacka": "6S/123/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/123/2013 z 15. 1. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 15. januára 2014, sp. zn. 6S/123/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7013200729.2", "identifikacne_cislo": "7013200729", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Eva Šofranková", "sudca_id": 56, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-sofrankova-56", "datum_vydania": "2014-01-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-22", "nazov": "§ 22 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-22", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47", "nazov": "§ 47 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-22", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-47"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dfd7404e-1064-437b-807f-3c3166f0daf5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7013200729.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7013200729.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7013200729.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/123/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200729
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013200729.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr.
Evy Baranovej a JUDr. Milana Končeka, v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, so
sídlom Suché Mýto 19, Bratislava, IČO: 47 243 252, právne zast. Advokátskou kanceláriou Bardač s.r.o.,
so sídlom Búdková 9, Bratislava, proti žalovanému: Starosta Mestskej časti Košice - Džungľa, so sídlom
Člnkova 27, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného doručeného
žalobcovi dňa 07.05.2013, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.  z r u š u j e  fiktívne rozhodnutie starostu Mestskej časti Košice
- Džungľa doručené žalobcovi dňa 07.05.2013, ako aj fiktívne rozhodnutie Miestneho úradu Mestskej
časti Košice - Džungľa doručené žalobcovi dňa 08.04.2013 a  v r a c i a  vec starostovi Mestskej časti
Košice - Džungľa na ďalšie konanie.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 29.05.2013, podanou elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa
30.05.2013, sa žalobca domáhal zrušenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného, ktoré bolo žalobcovi
doručené dňa 07.05.2013, ako aj rozhodnutia Miestneho úradu Mestskej časti Košice - Džungľa
doručeného žalobcovi 08.04.2013 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca žiadosťou zo dňa 21.01.2013 podanou elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa
22.03.2013, žiadal v elektronickej podobe sprístupniť nasledujúce informácie:

- údaj o počte obyvateľov k 31.12.2011 a 31.12.2012, rozloha obce, počet a zoznam území chránených
Ramsarským dohovorom o mokradiach a území zaradených do sústavy chránených území NATURA
2000 nachádzajúcich sa na území obce (v členení na osobitné chránené územia - Special Protection
Areas a osobitné územia ochrany - Special Areas of Conservation).

Odvolaním zo dňa 17.04.2013, podaným elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa
20.04.2013, sa žalobca dožadoval zrušenia fiktívneho rozhodnutia (§ 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.
z.) vydaného na základe jeho žiadosti podanej dňa 22.03.2013. Tvrdil, že ani jedna z informácií, ktorých
sprístupnenia sa domáhal, nespadá do rámca informácií, ku ktorým môže povinná osoba v zmysle § 8 až
§ 12 zákona č. 211/2000 Z. z. obmedziť prístup k informáciám, pričom povinná osoba touto informáciou
disponuje.



Žalovaný o odvolaní žalobcu zo dňa 17.04.2013 nerozhodoval.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného, ktoré mu bolo
doručené dňa 07.05.2013, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Uviedol, že v súlade
s § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. v spojení s § 19 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (Správny poriadok) sa domáhal sprístupnenia viacerých informácií, ktoré má Mestská časť
Košice - Džungľa ako povinná osoba k dispozícii a pre vylúčenie pochybností žiadosť zaslal elektronicky,
ktorá bola podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Povinná osoba mu v stanovenej lehote 8
pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti 22.3.2013, t. j. do 05.04.2013, požadované informácie
nesprístupnila a ani nevydala rozhodnutie o odmietnutí prístupu k týmto informáciám. Preto v súlade
s ustanovením § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. došlo k vydaniu fiktívneho prvostupňového
rozhodnutia. K doručeniu tohto rozhodnutia došlo dňa 08.04.2013. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu
správneho orgánu prvého stupňa nebolo žalovaným ako odvolacím orgánom rozhodnuté v lehote 15 dní
od doručenia odvolania. Preto má žalovaný podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. za to, že žalovaný
vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Za
deň doručenia tohto napadnutého rozhodnutia sa považuje deň 07.05.2013.

Žalobca vytýkal žalovanému nesprávne právne posúdenie veci, pretože v zmysle § 3 zákona č.
211/2000 Z. z. má právo na prístup k informáciám, ktoré má žalovaný k dispozícii, pričom požadované
informácie nespadajú do rámca § 8 až 11 zákona č. 211/2000 Z. z., teda do okruhu informácií,
ku ktorým možno prístup obmedziť. Žalovanému ďalej vytýkal nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia
pre nedostatok dôvodov. Ak žalovaný bol toho názoru, že je daný dôvod pre odmietnutie prístupu k
informáciám požadovaným v žiadosti, mal o tom vydať zákonom ustanoveným spôsobom rozhodnutie,
ktoré by obsahovalo odôvodnenie podľa § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní umožňujúce žalobcovi
oboznámiť sa s dôvodmi pre odmietnutie prístupu k informáciám. To sa však nestalo, pretože došlo
k vydaniu fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3, resp. § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.,
ktoré je v celom rozsahu nepreskúmateľné. V tomto smere poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Sži/3/2011 zo dňa 03.05.2011, podľa ktorého fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p..

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 03.07.2013 uviedol, že mailová pošta žalobcu zo dňa 22.03.2013
nebola označená, že sa jedná o žiadosť podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k
informáciám. Prijatá pošta obsahovala 2 prílohy s koncovkou \"zep\" a program, ktorý má žalovaný v
počítač, takýto súbor neotvára. Preto žalovaný zaslal žalobcovi dňa 28.03.2013 mail s informáciou,
že uvedenú správu žalovaný nevie otvoriť, avšak žalobca sa viac neozval. Ďalej poukázal na ust. §
14 zákona č. 211/2000 Z. z., ktoré upravuje náležitosti žiadosti: Žiadosť je možné podať niekoľkými
spôsobmi - písomne, ústne, telefonicky, faxom, elektronickou poštou, alebo iným spôsobom, ktorý je na
jednej i na druhej strane technicky vykonateľný. Správne podaná žiadosť sa musí odvolávať na zákon,
podľa ktorého žiada informácie. Ak žiadateľ podanie napriek výzve nedoplní, povinná osoba žiadosť
odloží a viac sa ňou nezaoberá. Čiže žiadosť žalobcu podaná mailovou poštou dňa 22.03.2013 nebola
označená, že sa jedná o poskytnutie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z., nebola v stave
technicky vykonateľná na miestnom úrade, pričom žalobca bol oboznámený o tom, že správa resp.
prílohy sa nedajú otvoriť, na čo do dnešného dňa nereagoval. Žalovaný je preto toho názoru, že zákon
č. 211/2000 Z. z. neporušil, pretože žiadateľ nedodržal základné náležitosti, ktoré mu vyplývajú z ust.
§ 14 cit. zákona.

Súd na základe ust. § 244 O.s.p. v konaní podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p., bez nariadenia pojednávania
po splnení zákonných podmienok podľa ust. § 250f ods. 2 O.s.p., po oboznámení sa s vyjadrením
žalovaného k podanej žalobe a žalobou s prílohami, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.



Žalobca predložil súdu svoju žiadosť o sprístupnenie informácií zo dňa 21.01.2013, ktorú podľa
rozdeľovníka zaslal okrem iného aj na e-mailovú adresu: mu.dzungla@post.sk dňa 22.03.2013 a
odvolanie zo dňa 17.04.2013, ktoré zaslal na tú istú e-mailovú adresu (predložil dôkaz o hromadnom
zaslaní elektronických podaní). Elektronické podania boli podpísané zaručeným elektronickým
podpisom.

Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len \"zákon o
slobode informácií\"), osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány,
obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc
rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy,
a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii (ust. § 3 ods. 1 zákona
o slobode informácií).

Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa
informácia požaduje (ust. § 3 ods. 3 zákona o slobode informácií).

Žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do 8
pracovných dní odo dňa podania žiadosti (ust. § 17 ods. 1 zákona o slobode informácií).

Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti  neposkytla informácie, či nevydala rozhodnutie ani
informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu.
Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie
žiadosti (ust. § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií).

O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla
alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce
(primátor). Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou.
Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie
zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto doručenia sa považuje druhý deň po
uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia (ust. § 19 ods. 2 a 3 zákona o slobode informácií).

Podľa ust. § 22 ods. 1 citovaného zákona, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na
konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (odkaz pod čiarou č. 28; zákon č.
71/1967 Zb. o správnom konaní - Správny poriadok).

Podľa ust. § 47 ods. 1 zákona o správnom konaní, rozhodnutie správneho orgánu musí obsahovať výrok,
odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade) s obsahovými náležitosťami uvedenými v ods. 2 až 4
tohto ustanovenia, ako aj formálne náležitosti v zmysle ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia.

Podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, alebo elektronickými prostriedkami podpísané
zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona (ust. § 19 ods. 1 zákona o správnom
konaní).

Podľa ust. § 14 ods. 1 zákona o slobode informácií, žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom,
elektronickou poštou alebo iným technickým vykonateľným spôsobom.

Zákon o slobode informácií v ustanovení § 2 ods. 1 za povinnú osobu označuje aj obec. Zo znenia
ustanovenia § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií vyplýva, že ako prvostupňový orgán na
podanie informácie v prípade, ak je povinnou osobou obec, je stanovený obecný úrad, ktorému toto



ustanovenie zveruje rozhodovanie ako prvostupňovému orgánu. O odvolaní proti jeho rozhodnutiu ako
druhostupňový správny orgán rozhoduje starosta obce. Žalobca v podanej žalobe ako za žalovaného
označil Mestskú časť Košice - Džungľa, pričom fiktívne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
(miestneho úradu) ako aj rozhodnutie žalovaného ako druhostupňového správneho orgánu (starostu
mestskej časti) označuje ako fiktívne rozhodnutia žalovaného, t. j. Mestskej časti Košice - Džungľa.

S prihliadnutím na predchádzajúcu argumentáciu súdu za žalovaného je potrebné považovať starostu
Mestskej časti Košice - Džungľa.

V tomto smere súd poukazuje aj na právne názory vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2 Sži/2/2010 zo dňa 11.08.2010, cit.:

\"Podľa § 250 ods. 4 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným
správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.

Podľa názoru odvolacieho súdu § 250 ods. 4 O.s.p. má kogentný charakter a ide o špeciálnu právnu
úpravu účastníkov v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.. Napriek tomu, že toto konanie
je dôsledne ovládané dispozičnou zásadou, z čoho vyplýva, že súd nemôže preskúmavať správne
rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzeným, ide o zásadu index neat petita partium (sudca
nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. a súd musí túto
zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť
napadnutého rozhodnutia, nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu nebráni súdu, aby
konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva zo samotnej žaloby a aby
žalovaný správny orgán bol aj správne označený v písomnom vyhotovení rozhodnutia súdu.

Nesprávne, resp. neúplné označenie žalovaného správneho orgánu nemôže mať za následok
zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane správneho orgánu, pokiaľ žaloba
obsahuje všetky zákonom predpísané  náležitosti (§ 249 ods. 2 O.s.p.), t. j. najmä označenie rozhodnutia
správneho orgánu, ktoré napadá, pretože správne, resp. úplné označenie žalovaného správneho orgánu
vyplýva z takto označeného rozhodnutia.

Je pravda, že je predovšetkým povinnosťou žalobcu správne označiť žalovaný správny orgán,
rozhodnutie ktorého žalobou napadá. Pri povinnom právnom zastúpení advokátom je odôvodnený
predpoklad, že identifikácia správneho orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, nemôže spôsobovať problém,
a to ani v prípade tzv. fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií\".

Podľa ust. § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov,
ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa
vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Povinnosťou správneho orgánu s poukázaním na toto zákonné ustanovenie je zaoberať sa pri
odôvodnení rozhodnutia všetkými skutkovými okolnosťami,  vykonanými dôkazmi, vyvodí z týchto
dôkazov skutkové a právne zistenia a potom voľným správnym uvážením pri rešpektovaní zmyslu a
účelu zákona a medzí, ktoré zákon stanoví, dospieť pri dodržiavaní logického výkladu k rozhodnutiu.

Žalovaný ako odvolací orgán o odvolaní nerozhodol do 15 dní od jeho doručenia, pričom jeho doručenie
žalobca preukázal a preto nastala fikcia vydania rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorým bolo napadnuté
rozhodnutie potvrdené (ust. § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.). Ustanovenie § 19 ods. 3 zákona
o slobode informácií je potrebné vykladať tak, že nezbavuje správny orgán povinnosti riadne vykonať
odvolacie konanie a rozhodnutie náležite odôvodniť, čím je všeobecne vo fiktívnom rozhodnutí naplnený
nedostatok jeho preskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti pre nedostatok dôvodov, keďže nemá obsahové
a formálne náležitosti v zmysle § 47 zákona o správnom konaní. Pokiaľ rozhodnutie správneho orgánu
neobsahuje odôvodnenie (fiktívne rozhodnutie žalovaného, pretože nebolo vydané v písomnej podobe,



ho ani obsahovať nemohlo), je nutné ho kvalifikovať ako nepreskúmateľné pre absolútny nedostatok
dôvodov. Judikatúra súdov kvalifikuje fiktívne rozhodnutie ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov
už z jeho povahy (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/3/2011 zo dňa 03.05.2011).

Žalovaný vo svojom vyjadrení predovšetkým namietal, že forma podania žiadosti žalobcu o
sprístupnenie informácií - podanie elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým
podpisom nezodpovedá ustanoveniu § 14 ods. 1 zákona o slobode informácií, ktoré je špeciálnym
ustanovením vo vzťahu k § 19 ods. 1 zákona o správnom konaní, pokiaľ ide o formy podania.
Ustanovenie § 19 zákona o správnom konaní rozoznáva písomnú formu, ústnu do zápisnice za použitia
§ 22 zákona o správnom konaní alebo formu elektronickými prostriedkami za súčasného podpisu
zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Toto ustanovenie umožňuje podanie aj
telegraficky alebo telefaxom, pričom ak ide o návrh vo veci, je potrebné takéto podanie doplniť najneskôr
do troch dní písomne alebo ústne do zápisnice.

Ustanovenie § 14 ods. 1 zákona je oproti ustanoveniu § 19 ods. 1 zákona o správnom konaní
formulované tak, že nesporne umožňuje využitie väčšieho počtu foriem podaní. Naviac oproti úprave vo
všeobecnom predpise o správnom konaní umožňuje podať žiadosť aj ústne (bez potreby zaznamenania
obsahu žiadosti do zápisnice), faxom (bez potreby následného doplnenia žiadosti písomným originálom
žiadosti) alebo iným bližšie legislatívne nevymedzeným technicky vykonateľným spôsobom.

Podľa názoru súdu pod pojmom iný technický vykonateľný spôsob je potrebné rozumieť aj iné formy,
ktorými možno uskutočniť procesný úkon - podanie žiadosti voči povinnej osobe. Jediným obmedzením
týchto ďalších nešpecifikovaných foriem je iba to, aby boli objektívne technicky vykonateľné, t. j. aby
takáto forma komunikácie bola objektívne technicky realizovateľná. S prihliadnutím na to za technicky
vykonateľný spôsob podania žiadosti je potrebné považovať podanie žiadosti telefonicky, elektronickými
nosičmi (napr. CD nosič), ale aj podanie realizované elektronickou formou, ktoré je podpísané zaručeným
elektronickým podpisom. Ustanovenie § 19 ods. 1 zákona o správnom konaní, ako aj ustanovenie § 14
ods. 1 zákona, nepodmieňuje využitie formy podania elektronickými prostriedkami, ktoré je podpísané
zaručeným elektronickým podpisom, zriadením elektronickej podateľne, ani jej evidenciu v zozname
elektronických adries umiestnenia elektronických podateľní v zmysle zákona č. 215/2002 Z. z.. Preto
žalobcovi nemožno vytýkať voľbu formy podania elektronickými prostriedkami, ktoré je podpísané
zaručeným elektronickým podpisom, a to ani za situácie, keď žalovaný nedisponoval elektronickou
podateľňou.

Z vyššie uvedených dôvodov, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, aplikujúc naň vyššie citované
zákonné ustanovenia, súd podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. zrušil žalobou napadnuté fiktívne
rozhodnutie žalovaného, ako aj fiktívne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vrátil vec
žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sú správne orgány viazané právnym názorom súdu
(ust. § 250j ods. 7 O.s.p.).

Úspešnému žalobcovi súd nepriznal právo na náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného
zreteľa (ust. § 250k ods. 1 tretia veta O.s.p.). Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl v tom,
že všetky žalobcom požadované informácie sú voľne dostupné na webových sídlach inštitúcií, ktoré
podľa všeobecne známych skutočností disponujú týmito informáciami. Na webovom sídle Slovenského
štatistického úradu sú k dispozícii nielen údaje o počte obyvateľov obce a o rozlohe Mestskej časti
Košice - Džungľa, ale aj ďalšie geografické a demografické údaje. Údaje o mokradiach chránených
Ramsárskym dohovorom sú k dispozícii na webovom sídle Slovenskej agentúry životného prostredia ako
odbornej organizácie Ministerstva životného prostredia SR (webové sídlo: www.sazp.sk). Na webovom
sídle Slovenskej agentúry životného prostredia sú uvedené medzinárodne významné mokrade SR podľa
Ramsárskeho dohovoru (Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako
biotopy vodného vtáctva podpísaný v Ramsare (Irán) 02.02.1971, oznámenie Federálneho ministerstva
zahraničných vecí ČSFR o pristúpení k dohovoru publikované pod č. 396/1990 Zb.). Na tomto webovom
sídle sa nachádza zoznam 14 mokradí zaradených do svetového zoznamu mokradí medzinárodného
významu, ďalej je tam uvedená plocha mokradí a v ktorých okresoch sa jednotlivé mokrade nachádzajú.



Do tohto zoznamu nie sú zaradené žiadne mokrade, ktoré by sa nachádzali v okrese, do ktorého
administratívne spadá žalovaná obec. Preto bolo zbytočné žiadať žalovanú Mestskú časť Košice -
Džungľa o poskytnutie informácie o počte a zoznamu území chránených týmto dohovorom, ktoré by sa
nachádzali na území Mestskej časti Košice - Džungľa.

Žalobca ďalej žiadal sprístupnenie informácie o počte a zoznamu území zaradených do sústavy
chránených území NATURA 2000 s členením na osobitne chránené územia a osobitné územia ochrany.
NATURA 2000 je názov sústavy chránených území členských krajín Európskej únie. Jej základom
sú dve právne normy EÚ - smernica Rady ES č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov, tzv.
smernica o vtákoch; v národnej legislatíve chránené vtáčie územia a smernica Rady ES č. 92/43/EHS
o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, tzv. smernica o biotopoch; v
národnej legislatíve územia európskeho významu. Údaje o chránených územiach SR sú k dispozícii na
webovom sídle Štátnej ochrany prírody SR (www.sopsr.sk). Na webovom sídle Štátnej ochrany prírody
SR je prehľad vyhlásených chránených vtačích území, ktoré sú vyhlasované vyhláškou Ministerstva
životného prostredia SR v Zbierke zákonov ako všeobecne záväznými právnymi predpismi. Vyhlášky
Ministerstva životného prostredia SR, ktorými sú vyhlasované chránené vtáčie územia obsahujú
lokalizáciu chráneného vtáčieho územia podľa okresov a katastrálnych území, podľa parciel jednotlivých
katastrálnych území a obsahujú aj presný popis priebehu vonkajšej hranice chráneného vtáčieho
územia.

Podľa ust. § 2 zákona NR SR č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov SR o všetkom, čo bolo v Zbierke
zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa týka;
domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Preto
podľa názoru súdu je neprimerané požadovať poskytnutie  informácie, ktorá je obsahom všeobecne
záväzných právnych predpisov. Zoznam osobitných území ochrany, resp. území európskeho významu
je obsahom výnosu Ministerstva životného prostredia SR č. 3/2004-5.1.

Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal možnosť získať požadované informácie ďaleko jednoduchším
spôsobom, než ktorým postupoval a v dôsledku pasivity žalovaného by nebol nútený uplatňovať
svoje právo na informácie v súdnom konaní, ktorého predmetom bol prieskum fiktívneho rozhodnutia
žalovaného.

K tomu súd ešte dodáva, že žalobca v roku 2013 podal na Krajskom súde v Košiciach celkom 81 žalôb,
ktorými sa dožaduje preskúmania zákonnosti fiktívnych rozhodnutí  starostov obcí (mestských častí
mesta Košice). Nemožno súhlasiť so žalobcom, že mal záujem o informácie a tieto sa snažil získať
v autentickej podobe priamo od žalovaného a nie sprostredkovane (ako to tvrdil v ďalších obdobných
veciach). Podľa názoru súdu rovnako autentický je údaj o rozlohe mestskej časti (týka sa to aj ďalších
údajov, ktoré boli predmetom žiadosti o poskytnutie informácií) nachádzajúci sa na webovom sídle
Slovenského štatistického úradu, ako údaj o rozlohe mestskej časti, ktorý by žalobcovi poskytla samotná
mestská časť.

Záverom súd nemôže nepoznamenať na adresu žalobcu, že spôsob, ktorý zvolil žalobca na získanie
požadovaných informácií sa javí súdu ako neetický, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, ak je
notoricky známe, že v čase súčasnej hospodárskej krízy obce v Slovenskej republike trpia nedostatkom
finančných prostriedkov potrebných pre chod obce, a preto nie sú ani vybavené žiadanou a teda
dostatočnou elektronickou technikou, čo žalobcovi podľa názoru súdu nemohlo byť neznáme, aj keď
súd na túto okolnosť prihliadnuť pri rozhodnutí v merite veci nemohol, avšak pri rozhodovaní o trovách
žalobcu, vzhľadom na žalobcom zvolený spôsob získania požadovaných informácií, túto okolnosť vzal
v zreteľ, keďže to súdu umožňuje ustanovenie § 250k ods. 1 tretia veta O.s.p..

Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v platnom znení).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 O.s.p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}