Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/227/2013 z 17. 9. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 17. septembra 2014, sp. zn. 6S/227/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7013201209.2 Krajský súd Košice | 6S/227/2013 | ECLI:SK:KSKE:2014:7013201209.2 | 2014-09-17 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1a9690c1-d617-456b-84ce-b8d0ccc40663 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7013201209.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/227/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201209
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013201209.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milan Končeka členov senátu
JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Pavla Naďa v právnej veci žalobcu W. Z. S. L. N. T. O. Á. , XXX
XX M. Č.. XX, proti žalovanému Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Špitálska 8, 812
67 Bratislava, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 18.06.2013 č. U.-XXX,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Ž a l o b c o v i právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím postupom podľa § 22, písm. b) zákona č. 599/2003 Z.z. a
podľa § 58 ods. 1 a § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča č. PP2/RPHN/SOC/2013/20233 zo
dňa 06.05.2013, ktorým bola žalobcovi v zmysle § 27 ods. 3 zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v
hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon) uložená povinnosť vrátiť dávku
a príspevky priznané preddavkovo za obdobie od 1.10.2012 do 31.10.2012 v sume 263,09 eur, a toto
rozhodnutie potvrdil.

Podstata odôvodnenia rozhodnutia žalovaného spočívala v jeho konštatovaní, že sumu nárokov pre
účastníčku konania a jej rodinu tvorila v mesiaci október 2012 dávka v sume 157,60 eur, príspevok na
zdravotnú starostlivosť v celkovej sume 10,- eur, príspevok na bývanie v sume 89,20 eur, ochranný
príspevok pre manžela účastníčky konania ako starobného dôchodcu v sume 63,07 eur a ochranný
príspevok účastníčky konania pre nepriaznivý zdravotný stav v sume 34,69 eur. Celková suma nárokov
pre účastníčku konania a jej rodinu v mesiaci október bola 354,56 eur. Za príjem sa v mesiaci október
2012 na účely posudzovania hmotnej núdze považuje náhradné výživné v sume 80 eur, 75% starobného
dôchodku manžela účastníčky, t.j. 205,80 eur + 75% doplatku starobného dôchodku od 5.10.2012 do
9.10.2012, t.j. 34,31 eur a 75 % z invalidného dôchodku účastníčky konania, t.j. 83,02 eur. Celkový príjem
účastníčky konania a jej rodiny za mesiac október 2012 je 403,13 eur. V zmysle § 17 ods. 2 zákona o
pomoci v hmotnej núdzi sa výška dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k nej určí ako rozdiel medzi sumou
nárokov t.j. 354,56 Eur a sumou príjmov, t.j. 403,13 eur. Keďže sa účastníčke konania poskytovala dávka
v hmotnej núdzi a príspevky k nej preddavkovo a v mesiaci október 2012 jej bola vyplatená dávka
a príspevky v sume 263,09 eur, je povinná ju vrátiť v plnej výške, pretože príjem jej rodiny prekročil
sumu nárokov a dávka a príspevky jej v mesiaci október 2012 nepatrili. Žalovaný ďalej uvádza, že
prvostupňový správny orgán odstránil nedostatky, pre ktoré bolo jeho rozhodnutie už skôr zrušené a to
tak, že doplnil svoje konanie o potvrdenie Sociálnej poisťovne o výšku vyplateného starobného dôchodku
manželovi účastníčky konania za obdobie od 5.10.2012 do 9.10.2012, a do sumy nárokov zahrnul



ochranný príspevok pre manžela účastníčky konania ako starobného dôchodcu. V čase rozhodovania
prvostupňový orgán už disponoval aj rozhodnutím Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku
účastníčke konania. Sumu tohto invalidného dôchodku vo výške 83,02 eur prvostupňový správny orgán
zahrnul do sumy príjmov v mesiaci október 2012, a tým sa príjem účastníčky konania a spoločne
posudzovaných osôb zvýšil na sumu 403,13 eur.

Včas podanou žalobou (rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 25.6.2013, žaloba bola
podaná na pošte dňa 22.8.2013 ) sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia a postupu správneho
orgánu a zrušenia tohto rozhodnutia ako nezákonného. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa prevažne
ozrejmuje súdu priebeh správneho konania a poukazuje na to, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné
a nepreskúmateľné z dôvodu nezrozumiteľnosti, pričom jeho nezákonnosť vidí v tom, že prvostupňový
správny orgán sa v novom konaní neriadil právnym názorom odvolacieho orgánu a odvolací orgán sa
neriadil svojim právnym názorom. Ďalej uvádza, že zotrváva na odvolaní zo dňa 23.05.2013, v ktorom
sú uvedené konkrétne dôvody nesprávnosti a nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu zo dňa
06.05.2013. Namieta neuvedenie dôkazov, ktoré mali byť v správnom konaní vykonané a o ktoré sa mal
výrok rozhodnutia opierať, ako aj to, že pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov. Poukazuje na to,
že v správnom konaní neboli odstránené skutkové a právne nejasnosti, a preto rozhodnutie nevychádza
zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Z obsahu ďalších podaní žalobcu, ktorým mal reagovať na potrebu
doplnenia svojej žaloby vyplývajú už len jeho stále sa opakujúce tvrdenia o šikanóznom správaní sa
súdu k jeho osobe.

Z písomného vyjadrenia žalovaného datovaného ku dňu 10.04.2014 vyplývajú dôvody zhodné s dôvodmi
žalobou napadnutého rozhodnutia a zároveň v ňom žalovaný uvádza, že dôvody zrušenia rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu zo dňa 17.01.2013, tento v novom rozhodnutí odstránil, a je z neho
zrejmé, že žalobcovi bol pri výpočte nárokov zarátaný ochranný príspevok za manžela vo výške 63,07
eur. Súčasne bola v potvrdení o dávkach dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa
24.04.2013 uvedená suma starobného dôchodku manžela žalobcu od 05.10. 2013 do 09.10.2013 vo
výške 45,75 eur, pričom z tejto sumy sa na účely dávky v hmotnej núdzi a príspevky do príjmu započítalo
75%. Tieto sumy sú uvedené aj rozhodnutiach. V napadnutom rozhodnutí, ale aj v prvostupňovom
rozhodnutí zo dňa 06.05.2013 sú položkovite explicitne uvedené jednotlivé sumy predstavujúce príjem
za mesiac október 2012 v celkovej sume 403,13 eur, pričom jednotlivé sumy sú riadne zdokladované.
Odkazovanie žalobcu na dôvody uvedené v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu
považuje žalovaný za v rozpore s ust. § 249 ods. 2 O.s.p.. Okrem toho, ak týmto odvolaním napadol
žalobca prvostupňové správne rozhodnutie, nie je jasné v akom rozsahu by sa malo týkať žalovaného
rozhodnutia. Ak žalobca na jednej strane namieta porušenie konkrétnych ustanovení Správneho
poriadku, ako aj zákona č. 599/2003 Z.z., súčasne už neuvádza dôvody, na základe ktorých k týmto
porušeniam došlo. Záverom vyjadrenia navrhuje potvrdiť správnosť napadnutého rozhodnutia a žalobu
zamietnuť.

Súd na základe ust. § 244 a nasl. O.s.p. podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného, konajúc v neprítomnosti žalobcu, ktorý trval na nariadení pojednávania a z
účasti na pojednávaní sa ospravedlnil, a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho
spisu žalovaného dospel k záveru, že žalobe žalobcu v rozsahu z dôvodov uvedených v žalobe nemožno
priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.

Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.).

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj
ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.).



V druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je upravené rozhodovanie o žalobách proti
rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.

Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí,
že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu ( § 247 ods. 1 O.s.p.).

Konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou ( § 249 ods. 1 O.s.p.).

Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu
správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá,
uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký
konečný návrh robí ( § 249 ods. 2 O.s.p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia ( § 250i ods. 1 O.s.p.).

Podľa ust. 17 ods. 1 zákona výška dávky a príspevkov sa určí ako rozdiel medzi sumou nárokov
uvedených v § 10 ods. 2 a 9, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 alebo 3 a príjmom.

Ak dávka a príspevky patria občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi, a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom
v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, výška dávky a príspevkov okrem jednorazovej dávky v hmotnej
núdzi sa určí ako rozdiel medzi sumou nárokov uvedených v § 10 ods. 2 a 9, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, §
13 ods. 2 a § 14 ods. 2 alebo 3 a ich príjmom a poskytujú sa v jednej sume ( § 17 ods. 2 zákona).

Podľa ust. § 10 ods. 1 dávka patrí občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s
občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, na zabezpečenie základných životných podmienok; na
tento účel slúžia aj príjmy uvedené v § 5 ods. 4 písm.a) až h).

Podľa ust. 11 ods. 2 dávka v hmotnej núdzi je
a) u jednotlivca 60, 50 eura mesačne,
b) u jednotlivca s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi 115, 10 eura mesačne,
c) u dvojice bez detí 105, 20 eura mesačne,
d) u dvojice s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi 157, 60 eura mesačne,
e) u jednotlivca s viac ako štyrmi deťmi 168, 20 eura mesačne,
f) u dvojice s viac ako štyrmi deťmi 212, 30 eura mesačne (účinnosť do 31.12.2012).

Podľa ust. § 27 ods. 1 zákona dávka a príspevky s výnimkou aktivačného príspevku podľa § 12 ods. 9 a
10 a dávky podľa § 10 ods. 7 sa môžu priznať preddavkovo, ak sa začalo konanie o peňažnom príspevku
za opatrovanie, poskytnutie náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávky
nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia a
poistenia v nezamestnanosti alebo opakovanej štátnej sociálnej dávky, konanie o určenie otcovstva,
konanie o výživnom, konanie o náhradnom výživnom alebo konanie o nárokoch z pracovného pomeru
alebo z obdobného pracovného vzťahu, alebo zo služobného pomeru vrátane mzdových nárokov.

Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vydaného v konaní podľa odseku 1 úrad rozhodne o dávke
a príspevkoch, pričom zohľadní výšku peňažného príspevku za opatrovanie, priznanej náhrady príjmu
pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávky nemocenského poistenia, dôchodkového
poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti alebo opakovanej
štátnej sociálnej dávky, výšku výživného, výšku náhradného výživného, výšku mzdových nárokov
alebo výšku ďalších nárokov z pracovného pomeru alebo z obdobného pracovného vzťahu, alebo zo
služobného pomeru. Úrad zároveň rozhodne o doplatení dávky a príspevkov alebo o ich vrátení ( § 27
ods. 3 zákona).

Ako z citovaného zákonného ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. vyplýva, na to, aby správny súd mohol
kvalifikovane pristúpiť k hodnoteniu postupu a rozhodnutiu správneho orgánu je potrebné, aby žaloba



obsahovala osobitnú náležitosť, ktorou je určenie rozsahu preskúmania napadnutého rozhodnutia alebo
postupu správneho orgánu, teda vymedzenie určitých mantinelov tohto hodnotenia. To znamená, že
žalobca musí nielen tvrdiť nezákonnosť napádaného rozhodnutia alebo postupu, ale musí uviesť rozsah,
v akom žiada rozhodnutie a postup preskúmať z hľadiska ukrátenia jeho práv (tzv. medze žaloby).
Dôvody, ktoré vedú žalobcu k napadnutiu rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu, sú základom
tvrdenia žalobcu o ukrátení na jeho právach. Tieto dôvody súhrnne predstavujú porušenie hmotného
práva a procesného práva pri jeho výklade a aplikácii správnym orgánom pred vydaním rozhodnutia
alebo pri jeho postupe. Súd potom preskúma rozhodnutie a postup správneho orgánu práve v rozsahu
a z dôvodov vedených v žalobe (v medziach žaloby). Z obsahu žaloby však vyplýva, že žalobca sa
pohybuje výlučne vo všeobecnej rovine, kedy argumentuje tým, že skutkový stav nebol náležite zistený,
rozhodnutie žalovaného je nezákonné, nepreskúmateľné prípadne neodôvodnené bez toho, aby bližšie
špecifikoval z čoho pramenia jeho úvahy, ktoré ho k týmto záverom viedli. Preto aj súd môže hodnotiť
závery správnych orgánov len všeobecne, pretože všetky konkrétne skutočnosti, ktorými správne orgány
reagovali na námietky žalobcu vyplývajú zo správnych rozhodnutí oboch stupňov.

Súd vychádzajúc z pripojeného spisového materiálu má za to, že žalobca nedokázal svojimi
všeobecnými tvrdeniami spochybniť správnymi orgánmi zistený skutkový stav, a preto ani nie je dôvod
na postup súdu podľa ust. § 250i ods. 1 veta druhá O.s.p.. Tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe nemohli
obstáť ako v správnom odvolacom konaní a nemôžu obstáť ani v súdnom preskúmacom konaní, pretože
odkaz žalobcu na odvolacie dôvody ako správne konštatoval žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe je
v rozpore s ust. § 249 ods. 2 O.s.p., a žalobca neuvádza konkrétne, prečo podľa jeho názoru došlo k
porušeniu ust. § 3 ods. 4, § 32 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.

Splnomocnený, resp. poverený zástupca žalovaného na pojednávaní súdu sa v celom rozsahu
pridržiaval vyjadrenia žalovaného zo dňa 10.04.2014 a obsahu žalovaného rozhodnutia a k tomu dodal,
že vzhľadom na skutočnosť, že príjem žalobcu bol vyšší, tzn. vyše 400,- eur, presne 403,13 eur a
suma nárokov žalobcu bola 354,56 eur, rozhodnutie žalovaného bolo v súlade so zákonom s poukazom
na ustanovenie § 17 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Ďalej dodal, že pokiaľ žalobca vytýkal
žalovanému, že nebol informovaný o skutočnostiach, ktoré správny orgán mal k dispozícii tak uvádza,
že s poukazom na ust. § 25 zákona nie je na strane úradu práce táto povinnosť. Preto zastáva názor,
že napadnuté rozhodnutie je zákonné, žaloba je nedôvodná, a z toho dôvodu ju navrhuje zamietnuť.

Súd pre úplnosť k námietkam žalobcu uvádza, že ak celkový príjem žalobcu a jeho rodiny za mesiac
október 2012 je 403,13 eur, tak v zmysle ust. § 17 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi výška dávky v
hmotnej núdzi a príspevkov k nej sa určí ako rozdiel medzi sumou nárokov, to znamená v prípade žalobcu
sumou 354,56 eur a sumou príjmov, to znamená sumou 403,13 eur. Pretože sa žalobcovi poskytovala
dávka v hmotnej núdzi a príspevky k nej preddavkovo a v mesiaci október 2012 mu bola vyplatená
dávka a príspevky v sume 263,09 eur, čo žalobca nevyvrátil podobne ako ani nespochybnil príjem za
mesiac október 2012, potom je povinný túto dávku v plnej výške v sume 263,09 eur vrátiť z dôvodu,
že za uvedený mesiac príjem jeho rodiny, prekročil sumu nárokov, a preto z tohto jediného dôvodu mu
dávka a príspevky v mesiaci október 2012 nepatrili.

Pokiaľ žalobca namietal, že prvostupňový správny orgán sa neriadil právnym názorom odvolacieho
orgánu a že ani žalovaný sa neriadil svojim vlastným právnym názorom, tak žalobca neuviedol v čom
sa neriadil týmto svojim právnym názorom a podľa názoru súdu žalovaný odstránil nedostatky, ktoré mu
boli uložené odstrániť skorším zrušujúcim rozhodnutím žalovaného, a to tak, že doplnil správne konanie
o potvrdenie sociálnej poisťovne vo výške vyplateného dôchodku manželovi žalobkyne za obdobie
od 05.10.2012 do 09.10.2012 a do sumy nárokov zahrnul ochranný príspevok pre manžela žalobkyne
ako starobného dôchodcu. Pretože v čase rozhodovania prvostupňový správny orgán mal k dispozícii
rozhodnutie sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku žalobcovi, žalovaný požiadal o sumu
dávky a príspevkov, ktorá má byť s invalidným dôchodkom zúčtovaná, avšak pretože v čase vyčísľovania
sumy dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k nej na zúčtovanie nedisponoval právoplatným rozhodnutím
o povinnosti vrátiť preddavkovo poskytovanú dávku za mesiac október 2012 tento mesiac do zúčtovanie
nemohol zahrnúť.

Pretože sumu invalidného dôchodku a doplatok sumy invalidného dôchodku vo výške 45,75 eur, ktorý
doklad sa nachádza v administratívnom spise žalovaného, žalovaný zahrnul do sumy príjmov za mesiac



október 2012, čím sa príjem žalobcu a spoločne posudzovaných osôb zvýšil na sumu 403,13 eur,
prekročil sumu nárokov, ktorá bola 354,56 eur v mesiaci október 2012.

Súd na výhrady žalobcu voči predsedovi senátu len uvádza, že ak súd nemal k dispozícii administratívny
spis žalovaného, ktorý bol na Najvyššom súde SR, v dôsledku odvolania žalobcu v inej jeho veci, preto
svojim uznesením z 02.09.2013 uložil žalobcovi povinnosť doručiť žalované rozhodnutia a odvolanie
žalobcu, avšak v dôsledku podaného odvolania proti tomuto uzneseniu sa predmetný spis nachádzal
na Najvyššom súdu SR, ktorému musel byť predložený, a ktorý uznesením z 13.11.2013 odvolanie
žalobcu odmietol a ďalším uznesením z 13.11.2013 nevylúčil zákonného sudcu žalobcu z prejednania a
rozhodnutia jeho veci, a pretože žalobca podal dovolanie proti uzneseniu Najvyššieho súdu SR, tunajší
súd musel znovu predložiť spis Najvyššiemu súdu SR, ktorý uznesením z 19.03.2014 zastavil dovolacie
konanie na ktoré dal podnet žalobca ako sa vyššie uvádza. Preto súd mohol vec žalobcu prejednať a
rozhodnúť až po pripojení si administratívneho spisu žalovaného, a po vybavení podaní (odvolania,
námietky zaujatosti a dovolania) žalobcu Najvyšším súdom SR.

Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania v súlade s ust. §
250k ods. 1 O.s.p. nepriznal, pričom žalobca si právo na náhradu trov konania ani neuplatnil.
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.