{"guid": "2ba4d2a6-6aba-411a-90d2-6fe0e7240a33:8012e24c-c62c-431a-ab9a-b11584ce4e0a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7013201218.1", "spisova_znacka": "2Sd/58/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Sd/58/2013 z 27. 1. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 27. januára 2014, sp. zn. 2Sd/58/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7013201218.1", "identifikacne_cislo": "7013201218", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Mariana Podbehlá", "sudca_id": 656, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-podbehla-656", "datum_vydania": "2014-01-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8012e24c-c62c-431a-ab9a-b11584ce4e0a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7013201218.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7013201218.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7013201218.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Sd/58/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201218
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013201218.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci navrhovateľa W. K.,
bývajúceho v N., Q. I. Č.. X, proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta č.
8, o starobný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e   rozhodnutie odporcu z 26.7.2013 č. XXX XXX XXXX X a  v r a c i a  ho odporcovi na
ďalšie konanie.

Náhradu trov konania účastníkom   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporca napadnutým rozhodnutím podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
zákona č. 555/2007 Z.z. zamietol navrhovateľovi jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku od
13.03.2009. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v súlade s právnym názorom Najvyššieho
súdu SR uvedený napríklad v rozsudku z 15.08.2012 č. konania 7So/138/2011 pri posudzovaní nároku
navrhovateľa na starobný dôchodok a pri určovaní dôchodkového veku v súvislosti so zaradením
doby výkonu služby do I. kategórie funkcií, vychádzal z ustanovení § 21, § 14 ods.4, § 132 a § 175
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Pretože navrhovateľ
počas výkonu služby získal viac ako 20 rokov v I. a v II. kategórii funkcií, dôchodkový vek dosiahol
dovŕšením 57. roku veku, 13.03.2004. Vzhľadom na ustanovenie § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. o
sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od
01.07.2002, suma starobného dôchodku navrhovateľa bola určená podľa zákona č. 100/1988 Zb. o
sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. To znamená, že podmienky nároku na dôchodok
s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa § 132 ods.1 zákona č. 100/1988 Zb. posúdil a sumu
dôchodku aj so zohľadnením dvoch zamestnaní získaných vo všeobecnom systéme už určil útvar
sociálneho zabezpečenia GR ZVJS.

Odporca konštatoval, že na nárok na výsluhový dôchodok priznaný v sume starobného dôchodku bola
navrhovateľovi zohľadnená všetka preukázaná doba. To, že nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté
doby zamestnania poistencovi vzniknúť nemôže, žiadosť z 27.03.2013 o priznanie starobného dôchodku
zo všeobecného systému sociálneho poistenia zamietol.

Navrhovateľ podal v zákonnej lehote návrh na preskúmanie rozhodnutia odporcu. Uviedol, že toto
rozhodnutie považuje za vydané v rozpore so zákonom a trvá na tom, že podmienky nároku na starobný
dôchodok stanovené zákonom č. 100/1988 Zb., ako aj zákonom č. 461/2003 Z.z. splnil a ku dňu jeho
žiadosti o starobný dôchodok, ktorú podal na Sociálnej poisťovni, spĺňa obe podmienky nároku na
starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
a to vek 57 rokov, keďže vekovú podmienku na starobný dôchodok raz a navždy splnil 13.03.2004



podľa zákona č. 100/1988 Zb., pričom tento nárok z titulu splnenia 20 a viac rokov II. kategórie služby
sa mu musí zachovať do roku 2023 podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. a § 274 ods.1 zákona č.
461/2003 Z.z. Ďalej splnil aj dobu dôchodkového poistenia, a to v rozsahu 5 rokov a 243 dní, ktorá
je evidovaná u odporcu, a ktorej bolo za túto odpracovanú civilnú dobu odvedené poistné, a ktoré mu
doteraz pre priznanie výsluhového dôchodku podľa § 58 zákona č. 328/2002 Z.z. nebola zhodnotená.
Konštatoval, že nový zákon splnenie iných podmienok od žiadateľov o starobný dôchodok nevyžaduje.
V opravnom prostriedku navrhovateľ ďalej poukázal na to, že sociálny systém v SR je zabezpečovaný
od účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. z dvoch základných principiálne identických zdrojov. Tieto systémy
sa navzájom neprekrývajú, nie je možnosť individuálne a svojvoľne sa rozhodnúť kto v ktorom systéme
bude zaradený, a preto by mala byť zachovaná ich rovnocennosť, aby zúčastnení v jednom systéme
neboli zvýhodňovaní a zúčastnení v druhom systéme znevýhodňovaní. Oba tieto systémy nezávisle
jeden na druhom okrem iného zabezpečujú oprávneným výplatu dôchodkových dávok, ktoré podľa
typu systému sú starobné (predčasné) dôchodky v rozsahu poistnej doby, alebo výsluhové dôchodky v
rozsahu doby služby. Pomiešanie započítateľných dôb je v základných ustanoveniach oboch zákonov
vylúčené, pričom aj prechodné ustanovenia v oboch zákonoch vychádzajú z tohto princípu a nemôžu
sa meniť. Preto od účinnosti zákona sa už pre priznanie a výpočet výsluhového dôchodku neberie vek,
ale iba doba služby a zárobok stanovený v § 58 zákona č. 328/2002 Z.z. Navrhovateľ ďalej konštatoval,
že pre výpočet jeho výsluhového dôchodku sa podľa § 58 zákona započítala len doba služby, tak ako
je uvedené v rozhodnutí o priznaní jeho výsluhového dôchodku zo dňa 30.08.2005. Zákon č. 328/2002
Z.z. neumožňuje a nepripúšťa zhodnotiť príslušníkovi pri výpočte výsluhového dôchodku žiadnu civilnú
odpracovanú dobu dôchodkového poistenia, a to bez ohľadu či splnil alebo nesplnil nárok na starobný
dôchodok podľa doterajších predpisov. Konštatoval, že odôvodnenie Sociálnej poisťovne, že mu pre
výpočet výsluhového dôchodku bola zhodnotená okrem doby služby aj ostatná civilná odpracovaná
doba dôchodkového poistenia, a preto nespĺňa druhú podmienku najmenej 15 rokov dôchodkového
poistenia nároku na starobný dôchodok, nie je pravdou, pretože nie je v súlade s § 58 zákona. Údaje z
potvrdenia ÚSZ ZVJS Bratislava si preto v časti zhodnotenia doby pre výpočet výsluhového dôchodku
zjavne v rozpore so zákonom, ako aj s rozhodnutím o priznaní jeho výsluhového dôchodku, lebo mylne
- zavádzajúco informujú aj o započítaní jeho celkovej odpracovanej dobe (služobnej i civilnej), hoci malo
byť len o dobe služobnej. Toto započítanie „vykazuje ÚSZ“ len pre interný - fiktívny výpočet starobného
dôchodku podľa doterajších predpisov na základe prechodného ustanovenia § 128 zákona č. 328/2002
Z.z., ktorého predmetom je suma, a nie dávka. Potvrdenie ÚSZ viedla odporcu pri rozhodovaní o jeho
starobnom dôchodku k nesprávnemu záveru, pretože z § 58 zákona č. 328/2002 Z.z. jednoznačne
vyplýva, že civilná odpracovaná doba dôchodkového poistenia mu pre priznanie výsluhového dôchodku
nebola a ani nemohla byť zhodnotená. Poukázal na to, že interný evidenčný list Útvar sociálneho
zabezpečenia ZVJS Bratislava po oprávnení poslať odporcovi len vtedy, ak doba služby v ňom uvedená
sa v zbore nezhodnotila pre výsluhový dôchodok a mala ju zhodnotiť Sociálna poisťovňa, a nie opačne,
tak ako to urobila. Evidenčný list použil útvar sociálneho zabezpečenia interne výlučne len pre fiktívny
výpočet sumy podľa § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. Uviedol, že vzhľadom na to, že splnil nárok na
starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. už dňa 13.03.2004 a žiadosť o dávku podal až
27.03.2013 žiada, aby podľa § 112 zákona o sociálnom poistení mu bola priznaná dávka a vyplatená
tri roky spätne. Z týchto dôvodov navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vrátil mu
ho na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok za doteraz
nezhodnotenú civilnú dobu päť rokov a 243 dní. Odporca v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku
navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. Uviedol, že navrhovateľ požiadal o
starobný dôchodok žiadosťou z 27.03.2013 a dôchodok žiadal priznať od 13.03.2009. V žiadosti uviedol,
že je poberateľom výsluhového dôchodku vyplácaného ZVJS Bratislava.

Z rozhodnutia vydaného Generálnym riaditeľstvom Zboru väzenskej a justičnej stráže z 30.08.2005 č.
GR ZVJS-13428/33-2005 je zrejmé, že navrhovateľovi bol podľa § 38 a § 128 zákona č. 328/2002 Z.z.
priznaný od 01.08.2005 výsluhový dôchodok v sume 17.697,-- Sk mesačne, ktorý bol zvýšený podľa §
68 ods.1 písm.a) tohto zákona na sumu 19.264,-- Sk mesačne.

Podľa § 128 tohto zákona suma výsluhového dôchodku nesmie byť nižšia ako suma starobného
dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku, na ktorý by vznikol nárok 13.03.2004, suma starobného
dôchodku s prídavkom k dôchodku je 7.697,-- Sk mesačne.

Z rozhodnutia vyplýva, že suma starobného dôchodku bola navrhovateľovi určená z najvýhodnejšieho
priemerného mesačného zárobku podľa § 131 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení za roky



2000 - 2004 v sume 24.960,-- Sk upraveného podľa § 12 ods.6 citovaného zákona s prihliadnutím na
započítanú dobu služby od 18. roku veku, t.j. 39 rokov, z toho 6 rokov v I. kategórii funkcií, 28 rokov v
II. kategórii funkcií a 5 rokov v III. pracovnej kategórii. Za dobu po vzniku nároku na starobný dôchodok
v počte 506 dní navrhovateľovi patrí zvýšenie o 7,5 %, t.j. o 306,-- Sk. Z rozhodnutia je zrejmé, že
suma starobného dôchodku určená podľa § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. je vyššia ako suma starobného
dôchodku určená podľa § 38 citovaného zákona, navrhovateľovi bol starobný dôchodok určený tak, ako
je v rozhodnutí uvedené.

Z oznámenia Generálneho riaditeľstva ZVJS vyplýva, že navrhovateľovi bola pre nárok na starobný
dôchodok zhodnotená doba štúdia od 13.03.1965 do 31.08.1965, doba poistenia od 23.09.1965 do
31.01.1967, základná vojenská služba od 01.02.1967 do 30.06.1967, doba poistenia od 01.07.1967
do 31.10.1970 a doba výkonu služby od 01.11.1970 do 12.03.2004, doba služby po vzniku nároku na
starobný dôchodok od 13.03.2004 do 12.03.2005 v počte 506 dní. Pre prídavok ku starobnému dôchodku
bola zhodnotená doba od 01.11.1970 do 31.07.2005, t.j. 34 rokov a 273 dní. Navrhovateľove podmienky
nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa zákona č. 100/1988 Zb.
posúdil a sumu starobného dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom
systéme už určil útvar sociálneho poistenia ZVJS.

Odporca konštatoval, že starobný dôchodok je naďalej vyplácaný silovým rezortom z osobitného
systému, za výsluhový dôchodok sa iba považuje, naďalej je však starobným dôchodkom priznaným
podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, pre priznanie ktorého navrhovateľ splnil
k 01.08.2005 všetky zákonné podmienky. Nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby poistenia
navrhovateľovi s poukazom na uvedené nevznikol.

Odporca je toho názoru, že vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa zákona č. 100/1988
Zb. súčasne vylúčil možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods.1 zákona o sociálnom
poistení. Uvedené vyslovil aj Najvyšší súd SR v rozsudku č. konania 9So/129/2010 z 24.11.2011, ktorý
rozhodoval ako odvolací súd v obdobnom prípade, podľa ktorého ak žiadateľ o starobný dôchodok od
Sociálnej poisťovne, ktorý už mal priznaný starobný dôchodok, ktorý sa považuje za výsluhový, nemá
nárok na ďalší starobný dôchodok. Ak vykonáva zárobkovú činnosť podľa zákona č. 461/2003 Z.z., má
možnosť požiadať o zvýšenie podľa § 68 ods.3 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení zákona č. 519/2007 Z.z.

Súd podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s dávkovým
spisom odporcu a zistil tento skutkový stav.

Navrhovateľ žiadosťou z 27.03.2013 uplatnil u odporcu nárok na starobný dôchodok. V žiadosti uviedol,
že poberá výsluhový dôchodok priznaný od 01.08.2005 podľa rozhodnutia GR ZVJS Bratislava. Starobný
dôchodok žiadal priznať od 13.03.2009. V žiadosti uviedol, že od 01.09.1962 do 30.06.1965 študoval na
M. O. O. Š. v W., štúdium ukončil maturitnou skúškou. Vojenskú službu vykonával v čase od 01.02.1967
do 30.06.1967. Od 01.07.1965 do 22.09.1965 bol nezamestnaný, od 23.09.1965 do 31.10.1970 bol
zamestnaný vo O., I..B.. N., od 01.11.1970 do 31.07.2005 je doba hodnotená pre nárok na výsluhový
dôchodok, a od 01.08.2005 poberal výsluhový dôchodok.

Rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvaru sociálneho
zabezpečenia Bratislava z 30.08.2005 č. GR ZVJS-13428/33-2005 bol navrhovateľovi priznaný
výsluhový dôchodok od 01.08.2005 v sume 17.697,-- Sk. V rozhodnutí sa uvádza, že výsluhový
dôchodok vypočítaný podľa zákona č. 328/2002 Z.z. vzhľadom na dĺžku služobného pomeru a
priemerného mesačného služobného platu v príjmovo najlepšom kalendárnom roku v období posledných
10 ukončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru je 15.279,-- Sk mesačne.
Pretože suma výsluhového dôchodku nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku, s prídavkom k
tomuto dôchodku, na ktorý by mu vznikol nárok 13.03.2004, suma starobného dôchodku s prídavkom k
dôchodku je 17.697,-- Sk mesačne. Starobný dôchodok bol vymeraný z najvýhodnejšieho priemerného
mesačného zárobku podľa § 131 zákona č. 100/1988 Zb. za roky 2000 - 2004 a upravený podľa § 12
ods.6 s prihliadnutím na započítanú dobu služby od 18. roku veku, t.j. 39 rokov, z toho 6 rokov v I.
kategórii funkcií, 28 rokov II. kategórii funkcií a 5 rokov v III. pracovnej kategórii.



Navrhovateľ vzhľadom na to, že získal počas výkonu služby viac ako 20 rokov v I. a v II. kategórii funkcií,
dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 57. roku veku, t.j. 13.03.2004.

V preskúmavanej veci nie je sporné, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona
č. 328/2002 Z.z., teda že obdobie výkonu služby získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový
dôchodok. Z ustanovenia § 255 ods.5 zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že za obdobie dôchodkového
poistenia na účely nároku na dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia sa nepovažujú
len doby služby policajta.

Podľa § 255 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj
zamestnanie a náhradná doba získané pred 01.01.2004 podľa predpisov určených pred 01.01.2004, ak
tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 255 ods.5 citovaného zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie
výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak
toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom
nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový
dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

Najvyšší súd SR v rozsudku z 27.11.2013 č.k. 9So/108/2012 konštatoval, že „zo žiadneho ustanovenia
zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový
dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby
dôchodkového poistenia (doby tzv. civilného zamestnania)“.

Z dávkového spisu vyplýva, že navrhovateľ študoval po ukončení povinnej školskej dochádzky na
strednej všeobecno vzdelávacej škole v čase od 01.09.1962 do 30.06.1965. Odporca v napadnutom
rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľovi bola doba štúdia zhodnotená od 13.09.1965 do 31.08.1965.
Také hodnotenie obdobia dôchodkového poistenia nie je v súlade so zákonom.

Ďalej z rozhodnutia o priznaní výsluhového dôchodku navrhovateľovi vyplýva, že na účely nároku na
tento dôchodok (§ 38 ods.1) a výpočtu jeho sumy podľa § 39 ods.1 zákona č. 328/2002 Z.z. bolo
navrhovateľovi zhodnotených 35 rokov služby. Pretože výška výsluhového dôchodku vypočítaná podľa
§ 39 ods.1 zákona č. 328/2002 Z.z. bola nižšia ako úhrn sumy starobného dôchodku vypočítaného podľa
zákona č. 100/1988 Zb. a sumy prídavku k starobnému dôchodku vypočítaného podľa zákona č. 73/1998
Z.z., v súlade s § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. mu bol priznaný výsluhový dôchodok v sume uvedeného
úhrnu starobného dôchodku a prídavku k dôchodku.

Z ustanovení § 38, § 39 a § 128 ods.1 zákona č. 328/2002  Z.z. vyplýva, že nemožno stotožňovať dobu
pre vznik nároku na výsluhový dôchodok a spôsob určenia sumy výsluhového dôchodku.

Navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok a iba výška tohto výsluhového dôchodku bola
odôvodnená od výšky starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku podľa skorších predpisov.

Z evidenčných listov o dobách zamestnania vyplýva, že navrhovateľ okrem doby štúdia získal aj dobu
civilného zamestnania v I..B.. O. N. v čase od 23.09.1965 do 31.10.1970.

Pretože odporca pre posúdenie nároku na starobný dôchodok nezobral do úvahy zamestnanie
navrhovateľa „v civilnom sektore“, postupoval v rozpore so zákonom.



Z týchto dôvodov súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250q ods.2 O.s.p. z dôvodov uvedených v
§ 250j ods.2 písm.a), b) O.s.p. a vrátil ho odporcovi na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní je odporca viazaný právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.). O náhrade trov konania
súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľ, ktorý bol v konaní úspešný,
si náhradu trov neuplatnil a odporcovi toto právo zo zákona nepatrí (§ 250k ods.1 s použitím § 250l
ods.2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil  skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia  veci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "fcea1110-e946-49df-82da-e3a1e909c6de:16fe7816-9e00-4a01-848b-24efd213ede8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1010201250.1", "spisova_znacka": "9So/108/2012", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/108/2012 z 26. 11. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-11-26", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1010201250.1"}], "citovane_v": [{"guid": "50357a23-0925-4fa5-91e4-c477e049518d:8dc801e9-07a3-43c2-9663-a4c656f44d63", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8013200627.1", "spisova_znacka": "10So/30/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/30/2014 z 23. 8. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-08-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8013200627.1"}]}