Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Sd/79/2013 z 10. 4. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 10. apríla 2014, sp. zn. 1Sd/79/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7013201600.2 Krajský súd Košice | 1Sd/79/2013 | ECLI:SK:KSKE:2014:7013201600.2 | 2014-04-10 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e72117d6-112f-4740-b9e1-d5d3c025c889 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7013201600.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Sd/79/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201600
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013201600.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach predsedom senátu JUDr. Milanom Končekom, ako samosudcom, v právnej veci
navrhovateľky U. R. E. Z. Q. Š. D. U. D. Š. C. D. X. W. L., O. F. XXX, U., proti odporkyni Sociálnej
poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, v konaní o invalidný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne z XX.XX.XXXX, Č.. XXX XXX XXXX X.

Navrhovateľke právo na náhradu trov konania ne p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľkou napadnutým rozhodnutím odporkyne zo dňa XX.D. XXXX, Č.. XXX XXX XXXX X, bola
podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon“) zamietnutá žiadosť navrhovateľky o zvýšenie sumy invalidného dôchodku zo dňa 30.
augusta 2013. Rozhodnutie bolo navrhovateľke doručené dňa 24. 10.12013.

Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 30.10.2013, doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.11.2013
sa navrhovateľka súdiac podľa obsahu jej opravného prostriedku domáhala preskúmania rozhodnutia
odporkyne. V opravnom prostriedku uviedla: „odvolávam sa proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne,
pobočka Trebišov, oddelenie Lekárskej posudkovej činnosti zo dňa 19.10.2013, kedy som požiadala
o zhoršenie zdravotného stavu a mojej žiadosti nebolo vyhovené. Posudkový lekár ma naďalej uznal
invalidnú podľa § 71 ods. 1 zákona s rovnakou mierou poklesu 55 % vykonávať zárobkovú činnosť
ako pri predchádzajúcom posúdení zdravotného stavu. Z toho dôvodu, že môj zdravotný stav je
neuspokojivý, mám rôzne zdravotné problémy na základe ktorých som musela podstúpiť dve operácie
chrbtice, nemôžem vykonáva žiadnu ťažšiu pracovnú činnosť, žiadam ešte raz o prehodnotenie môjho
zdravotného stavu“.

Odporkyňa s poukazom na vykonané dokazovanie navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť.

Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p., podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal
napadnuté rozhodnutie odporkyne konajúc v neprítomnosti navrhovateľky, ktorá svoju neprítomnosť na
pojednávaní neospravedlnila, po oboznámení sa s obsahom zdravotnej dokumentácie navrhovateľky a
administratívnym dávkovým spisom dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nemožno
priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.



Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet
rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo
mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej
schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (§ 71 ods. 1 - 3 zákona).

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č.4 (§ 71 ods. 5 zákona).

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, a so
zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pričom jednotlivé percentuálne miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 6, 7 zákona).

Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery
poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z
predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 8
zákona).

Lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho
poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Posudkový lekár
posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav,
schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca (§ 153 ods. 5 a 6 zákona).

Z obsahu administratívneho spisu odporkyne vyplynulo, že navrhovateľka bola na základe posudku
posudkovej lekársky Sociálnej poisťovne, pobočky Trebišov zo dňa 26. júla 2007 uznaná invalidnou od
09.07.2007 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách 55%. Žiadosťou
zo dňa 30. augusta 2013 navrhovateľka požiadala odporkyňu o zvýšenie invalidného dôchodku.

Odporkyňa na základe odborného posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, pobočky Trebišov zo dňa 01. októbra 2013, ktorý bol vypracovaný na základe podanej žiadosti
navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku bola uznaná naďalej invalidnou podľa ustanovenia § 71
ods. 1 zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou. V posudku, ktorý bol nedeliteľnou súčasťou napadnutého rozhodnutia odporkyne
posudkový lekár sociálneho poistenia odborne posúdil a vyhodnotil zdravotný stav navrhovateľky a
zistené jej zdravotné postihnutie zaradil podľa Prílohy č. 4 k zákonu do kapitoly XV., odd. E, pol. 4, písm.b)
( 35- 45 %) v rozsahu hornej hranice 45% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za stav
po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek v krčnej oblasti a za iné zdravotné postihnutie, stav
po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek v driekovej oblasti, zmiešanú úzkostnú a depresívnu
poruchu, nodóznu strumu, polyartrózu a osteopéniu navýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o 10%, preto celková miera poklesu bola vyjadrená 55%.



Na základe opravného prostriedku navrhovateľky bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne hodnotený
posudkom druhostupňového posudkového lekára zo dňa 12. decembra 2013, ktorý po zhodnotení
odborných výsledkov lekárskych vyšetrení ( uvedených v prepúšťacej správe z hospitalizácie od
17.01.2013 do 23.01.2013, v prepúšťacej správe z hospitalizácie od 02.04.2013 do 08.04.2013,
z prepúšťacej správe z hospitalizácie od 21.06.2013 do 27.06.2013, neurologického vyšetrenia
z 09.09.2013, psychiatrického vyšetrenia z 17.08.2013, endokrinologického vyšetrenia 15.07.2013,
reumatologického vyšetrenia z 15.07.2013 a 15.10.2013, psychiatrického vyšetrenia z 18.10.2013,
neurochirurgického vyšetrenia 25.10.2013 a 06.12.2013, neurologického vyšetrenia z 28.10.2013)
konštatoval u navrhovateľky zhodne s prvoposudkom a za rozhodujúce zdravotné postihnutie u
navrhovateľky považoval jej stav po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek v krčnej oblasti so
zaradením pod kap. XV. odd. E, pol. 4, písm.b) prílohy č. 4 k zákonu na hornej hranici miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, a za iné zdravotné postihnutie stav po operácii chrbtice
a medzistavcových platničiek v driekovej oblasti, zmiešanú úzkostnú a depresívnu poruchu, nodóznu
strumu, polyartrózu a osteopéniu navýšil mieru poklesu o maximálnu možnú mieru 10%. V celkovom
posudku uviedol, že navrhovateľka bola v roku 2006 operovaná pre herniu platničky C3/4, v januári
2013 bola vykonaná parciálna hemilaminektómia L5/S1 a po prechodnom zlepšení zdravotného stavu
u navrhovateľky pretrvávajú obtiaže podobného charakteru ako pred operačnými zákrokmi s funkčným
postihnutím ktoré naďalej zdôvodňuje 55 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
( 45% pre rozhodujúce zdravotné postihnutie a 10% navýšenie pre stav po operácii pre herniu platničky)
postihnutia navrhovateľky vyplývajúce z ostatných chorobných zmien sú posudkovo menej významné.

Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka na nariadenom pojednávaní dňa 31.01.2014 doručila súdu
novšie výsledky svojich odborných lekárskych vyšetrení, súd doplnil dokazovanie o zhodnotenie týchto
aktuálnych odborných lekárskych vyšetrení a požiadal príslušného druhostupňového posudkového
lekára o zhodnotenie navrhovateľkou predložených lekárskych vyšetrení.

Druhostupňový posudkový lekár v podanom dopĺňacom posudku zo dňa 13. marca 2014 zhodnotil
novodoložené odborné lekárske výsledky vyšetrení navrhovateľky a pokiaľ išlo o neurologický nález z
22.10.2013 a ďalší nález bez uvedenia dátumu bral na zreteľ s tým, že navrhovateľka bola objednaná
na hospitalizáciu v januári 2014. Z prepúšťacej správy z hospitalizácie na neurologickom oddelení ŽNsP
Košice od 09.01.2014 do 15.01.2014 vyplynulo, že stav navrhovateľky po liečbe parciálne zlepšený s
miernou redukciou ťažkostí vertebrogénneho pôvodu. Z EMG vyplynulo, že nález svedčí pre syndróm
karpálneho tunela bilat. vľavo ľahkého stupňa, vpravo stredne ťažkého stupňa a z psychiatrického
výsledku vyšetrenia zo 07.01.2014 vyplynulo, že navrhovateľka trpí zmiešanou úzkostne- depresívnou
poruchou. Pokiaľ išlo o predložený reumatologický nález z 28.01.2014, tak tento objektívny nález
je bez zmien oproti predchádzajúcim vyšetreniam a konštatovaný stabilizovaný stav, polyartróza a
osteopénia čo bolo už konštatované aj je v predchádzajúcich posudkoch. V tomto dopĺňacom posudku
posudkový lekár uviedol, že opätovným zhodnotením zdravotného stavu navrhovateľky konštatuje, že
vyššie popísané lekárske nálezy neprinášajú nové skutočnosti, ktoré by neboli zhodnotené v lekárskej
správe zo dňa 12.12.2013 až na zdokumentovaný syndróm karpálneho tunela obojstranne, ktorý z
posudkového hľadiska je nevýznamný. Celkové funkčné postihnutie z posudkového hľadiska naďalej
zdôvodňuje 55% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť tak ako to bolo zhodnotené v
lekárskej správe posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredia z 12.12.2013.

Pretože navrhovateľka sa nariadeného pojednávania súdu na deň 11.04.2014 nezúčastnila, ani
súdu nedoručila žiadne novšie aktuálne výsledky svojich odborných lekárskych vyšetrení, ktorými by
preukázala svoje tvrdenia o vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a neúčasť
na pojednávaní nijak neospravedlnila, súd vec navrhovateľky prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti.

Súd vychádzajúc z dokazovania v správnom konaní ako aj v súdnom preskúmacom konaní aplikujúc
na zistený skutkový stav o zdravotnom stave navrhovateľky vyššie citované zákonné ustanovenia
dospel k záveru, že v danom prípade sa skutkové okolnosti týkajúce rozsahu zdravotného poškodenia
navrhovateľky dostatočne ozrejmili a jednoznačne z nich vyplynulo, že zistené a zhodnotené poškodenie
zdravia u navrhovateľky pre rozhodujúce zdravotné postihnutie priznané v maximálnej miere 45% a
za iné zdravotné poistenie navýšenie o maximálnu možnú mieru navýšenia 10%, čo spolu predstavuje



mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou v
rozsahu 55 %, bolo vykonané v súlade so zákonom.

Pretože ani v súdnom preskúmacom konaní po doplnenom dokazovaní na základe navrhovateľkou
predložených odborných výsledkov lekárskych vyšetrení, ktoré vyplývali z prepúšťacích správ z
hospitalizácie nebolo preukázané zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky, a opačné tvrdenie
navrhovateľky týmito novými prepúšťacími správami z hospitalizácií nebolo preukázané súd uzavrel, že
navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, a preto musel napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa §
250q ods. 2 O.s.p. potvrdiť ako rozhodnutie vydané v súlade so zákonom a ako vecne správne.

Navrhovateľke ako neúspešnej účastníčke konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal a
odporkyni právo na náhradu trov konania neprináleží (§ 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods.2
O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.