Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Sd/35/2014 z 7. 7. 2014
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 7. júla 2014, sp. zn. 5Sd/35/2014, ECLI:SK:KSKE:2014:7014200596.1
Krajský súd Košice | 5Sd/35/2014 | ECLI:SK:KSKE:2014:7014200596.1 | 2014-07-07 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky
Citované ustanovenia: § 23 zákona č. 100/1988 Zb., § 261 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., § 250q OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6405ba7a-97bb-4370-9f15-893308ccb9b8
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7014200596.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Sd/35/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200596
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200596.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci navrhovateľky: P. P.
Y. I. Á. O. E. Q. Á., trvale bytom Š. Č.. XX, H. X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava,
Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, v konaní o zvýšenie starobného dôchodku, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 20. februára 2014 č. XXX XXX XXXX X.

Navrhovateľke právo na náhradu trov konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa 20. 02. 2014 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa ustanovenia § 23  zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa ustanovenia § 261 ods.
3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z., zamietla žiadosť
navrhovateľky o zvýšenie starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku
na starobný dôchodok od 01. 01. 1993 do 29. 04. 1993 a za obdobie od 01. 01. 1995 do 27. 11. 2002.

Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že menovaná v období od 01. 01. 1993 do 29. 04. 1993 a v
období od 01. 01. 1995 do 27. 11. 2002 poberala starobný dôchodok a preto v zmysle vyššie uvedených
zákonných ustanovení, nie je možné zvýšiť jej starobný dôchodok za uvedenú dobu zamestnania.

Navrhovateľka sa včas podaným opravným prostriedkom domáhala preskúmania zákonnosti citovaného
rozhodnutia odporkyne opierajúc sa o čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky  a rozsudky NS SR vydané v
konaniach, vedených príslušníkmi OS voči odporkyni, v ktorých sa konštatuje, že musí byť zohľadnená
každá doba dôchodkového poistenia. Zdôraznila, že ona si všetky povinnosti vo vzťahu k odporkyni
splnila.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17. 05. 2014 navrhla preskúmavané rozhodnutie
ako vecne správne a zákonné potvrdiť. Uviedla, že zo spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľka
neformálnou žiadosťou zo dňa 03. 02. 2014 požiadala o prepočítanie starobného dôchodku a
zároveň predložila rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne Rožňava, zo dňa 12. 03. 2003 č.
700-02-101-4105/2003 o predpísaní na úhradu poistné na nemocenské poistenie za obdobie júl 2001
- december 2001, január 2002 - november 2002 v sume 3.245,-- Sk a poistné na dôchodkové
zabezpečenie za obdobie júl 2001 - december 2001, január 2002 - november 2002 v sume 18.928,-- Sk.



Citujúc ustanovenia § 23 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a § 261 ods. 3
zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. konštatovala, že navrhovateľka v období od
01. 01. 1993 do 29. 04. 1993 a v období od 01. 01. 1995 do 27. 11. 2002, poberala starobný dôchodok,
preto nie je možné zvýšiť jej starobný dôchodok za uvedenú dobu zamestnania. Z dikcie ustanovenia
§ 261 ods. 3 zákona jednoznačne vyplýva, že zvýšenie dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia
by bolo možné len bez poberania dôchodku (písm. a/) podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 a
počas poberania dôchodku (písm. b/) za obdobie dôchodkového poistenia získaného len po 31. 12.
2003 do 31. 07. 2006, čo sa na daný prípad navrhovateľky nevzťahuje. Pre úplnosť uviedla, že podľa
oznámenia pobočky Sociálnej poisťovne Rožňava zo dňa 04. 02. 2014, navrhovateľka nie je a ani nebola
dôchodkovo poistená po 01. 01. 2004. O zamietnutí žiadosti starobného dôchodku bolo preto rozhodnuté
správne  a v súlade s platnými právnymi predpismi.

Súd v konaní podľa ustanovenia § 250l a nasledujúcich O. s. p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia,
oboznámení sa s dávkovým spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa
zo dňa 17. 03. 2014 nie je dôvodný.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka písomným podaním zo dňa 03. 02.
2014, doručeným Sociálnej poisťovni, pobočka Rožňava dňa 03. 02. 2014, požiadala o prepočítanie
starobného dôchodku z dôvodu, že v starobnom dôchodku odpracovala navyše 12 rokov. Žiadala o
prepočet dôchodku od 28. 11. 2012. K žiadosti pripojila aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka
Rožňava zo dňa 12. 03. 2003 č. 700-02-101-4105/2003, ktorým jej bolo predpísané na úhradu poistné
na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové zabezpečenie za obdobie júl 2001 - december 2001
a január 2002 až november 2002 v celkovej výške 22.173,--  Sk, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
18. 07. 2003 a príjmový pokladničný doklad vystavený dňa 27. 06. 2008, z ktorého vyplýva, že uvedenú
sumu ako dlžné poistné v hotovosti v tento deň zaplatila.

Zo administratívneho spisu tiež vyplýva, že navrhovateľke bol rozhodnutím právneho predchodcu
odporkyne zo dňa 22. 02. 1991 č. XXX XXX XXXX podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov priznaný od 21. 01. 1991 starobný dôchodok, ktorý jej bol
nepretržite vyplácaný. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia odporkyne zo dňa 14. 08. 2008, vydaného na
základe žiadosti navrhovateľky, ktorým bola podľa § 23 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. a § 261 ods. 3 a §
259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietnutá jej žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku za obdobie
od 01. 01. 2000 do 27. 11. 2002, keďže v uvedenom období poberala starobný dôchodok.

Navrhovateľka sa na pojednávanie dňa 08. 07. 2014, na ktoré bola riadne a včas predvolaná nedostavila,
pričom svoju neprítomnosť vopred písomne neospravedlnila, ani z vážneho dôvodu nepožiadala o jeho
odročenie. Preto súd v súlade s ustanovením § 250g ods. 2 a s použitím ustanovenia § 250l ods. 2 O.
s. p. pojednávanie vykonal v jej neprítomnosti.

Zástupkyňa odporkyne zotrvala na svojom pôvodnom stanovisku, ako aj na písomnom vyjadrení, ktoré
bolo súdu doručené a v jeho zmysle navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné
potvrdiť, pretože navrhovateľka nesplnila podmienky na zvýšenie starobného dôchodku v zmysle v
rozhodnutí citovaných zákonných ustanovení.

Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov občanovi, ktorý je zamestnaný po vzniku nároku na starobný dôchodok a nepoberá tento
dôchodok alebo jeho časť, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, sa zvyšuje starobný
dôchodok za každých 360 kalendárnych dní zamestnania o 6 % priemerného mesačného zárobku, z
ktorého sa vymeriava, prípadne sa vymeral dôchodok; ak občan nebol zamestnaný 360 kalendárnych
dní, zvyšuje sa starobný dôchodok za každých ďalších kalendárnych 90 dní zamestnania o 1,5 %
priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeriava, prípadne sa vymeral dôchodok.



Podľa ustanovenia § 261 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č.
310/2006 Z. z. poistencovi, ktorému vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku pred 1. januárom
2004, zvyšuje sa starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003
do 31. júla 2006, ak tento zákon neustanovuje inak,

a) bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, t.
j. za každých 360 kalendárnych dní zamestnania o 6% priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa
vymeriava, prípadne sa vymeral dôchodok, ak občan nebol zamestnaný 360 kalendárnych dní, zvyšuje
sa starobný dôchodok za ďalších kalendárnych 90 dní zamestnania o 1,5 % priemerného mesačného
zárobku, z ktorého sa vymeriava, prípadne sa vymeral dôchodok,

b) počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti za každých 90 dní dôchodkového poistenia o 0,75
% priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeral starobný dôchodok.

Súd na základe dokazovania vykonaného v správnom i súdnom konaní, vyhodnotiac vykonané
dôkazy jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že odporkyňa pri vydaní napadnutého
rozhodnutia postupovala v súlade s platnou právnou úpravou. Toto bolo náležitým a presvedčivým
spôsobom aj odôvodnené. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho
základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení i dávkového spisu odporkyne je zrejmé, že
navrhovateľke nárok na zvýšenie starobného dôchodku nevznikol, nakoľko táto nesplnila zákonné
podmienky pre jeho zvýšenie, keďže v období od 01. 01. 1993 do 29. 04. 1993 a v období od 01. 01. 1995
do 27. 11. 2002, poberala starobný dôchodok. Z dikcie ustanovenia § 261 ods. 3 zákona o sociálnom
poistení totiž jednoznačne vyplýva, že zvýšenie dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia by bolo
možné len bez poberania dôchodku (písm. a/) podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 a počas
poberania dôchodku (písm. b/) za obdobie dôchodkového poistenia získaného len po 31. 12. 2003 do
31. 07. 2006, čo sa na daný prípad navrhovateľky nevzťahuje. Podľa oznámenia pobočky Sociálnej
poisťovne Rožňava zo dňa 04. 02. 2014 navrhovateľka nie je a ani nebola dôchodkovo poistená po 01.
01. 2004.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami podľa ustanovenia § 250q ods. 2 O. s. p. napadnuté rozhodnutie odporkyne ako zákonné
potvrdil.

Právo na náhradu trov konania súd navrhovateľke v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O. s. p. s
použitím § 250l ods. 2 O. s. p. nepriznal,  pretože táto v konaní úspešná nebola.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám v ustanovení § 221 ods. 1 O. s. p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.