Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Saz/26/2014 z 1. 9. 2014
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 1. septembra 2014, sp. zn. 5Saz/26/2014, ECLI:SK:KSKE:2014:7014200716.1
Krajský súd Košice | 5Saz/26/2014 | ECLI:SK:KSKE:2014:7014200716.1 | 2014-09-01 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 13a zákona č. 480/2002 Z. z., § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z., § 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z., § 250q ods. 2 OSP, predpis č. 604/2013 Z. z., predpis č. 604/2013 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5a47ffaf-2933-45cc-8aed-d4ea9ffcc288
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7014200716.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Saz/26/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200716
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200716.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľky: R. O. H., R..
XX.XX.XXXX C. K.Š., I. W. (Ď. Q. „.), štátnej príslušnosti I., I. R., J. O., N. H., X. C. - I. C., C., posledný
pobyt v zahraničí v meste K., K. Č. H., I., toho času miesto pobytu N. T. V. R. C., Slovenská republika
(ďalej len „SR"), právne zastúpená: Mgr. Jarmila Vargová, advokátka, Brečtanová 21, 831 01 Bratislava
proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková ul. č. 6, 812 72
Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia ČAS: MU-50-16/PO-Ž-2014 zo dňa 19.05.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozhodnutie odporcu č. ČAS:MU-50-16/PO-Ž-2014 zo dňa 19.05.2014 v časti o
neudelení azylu navrhovateľke.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-50-16/PO-Ž-2014 zo dňa 19.05.2014 odporca podľa ustanovenia §
13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil azyl navrhovateľke a súčasne podľa ustanovenia § 13a
a § 20 ods. 4 zákona o azyle jej poskytol doplnkovú ochranu na dobu 1 roka odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia.

Odporca v odôvodnení uviedol, že navrhovateľka bola v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (EÚ) č. 604/2013 (ďalej len „Dublinské nariadenie“) vrátená z územia Spolkovej republiky Nemecko
(ďalej len „Nemecko“) z dôvodu, že na konanie o udelenie azylu je príslušná SR. Navrhovateľka podľa
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporcu prvýkrát požiadala o udelenie azylu na území SR dňa
19.06.2013 pred pracovníkmi Oddelenia azylu PZ Humenné. Z Pobytového tábora Opatovská Nová Ves
navrhovateľka dňa 29.07.2013 svojvoľne odišla. Odporca z toho dôvodu zastavil konanie vedené pod
ČAS: MU-291-12/PO-Ž-2013 podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. f/ zákona o azyle.

Odporca v napadnutom rozhodnutí uviedol, že  navrhovateľka počas vstupného pohovoru uviedla, že
žiadala o poskytnutie azylu z dôvodu zabezpečenia si lepšieho života.  Príslušníci hnutia O.-I. totiž v
roku 2006 chceli od nej, aby sa vydala za ich člena. V lete 2010 ju násilím vzali na ich základňu, kde ju
uväznili na tri dni. Po jej súhlase so sobášom, požiadala príslušníkov o dovolenie ísť na pár dní domov,
aby sa mohla na svadbu pripraviť. Následne sa ukryla v dome tetinho známeho v K., a to až do odchodu
z krajiny pôvodu. Od leta 2010 viac s nimi neprišla do kontaktu. V prípade návratu do krajiny pôvodu sa
obávala o svoju bezpečnosť pred príslušníkmi O. - I..



Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že všetky skutočnosti uvedené
navrhovateľkou boli počas konania objektívne vyhodnotené, komplexne posúdené a žiadosť individuálne
preskúmavaná. Z výpovede navrhovateľky a z dostupných informácií odporca vyvodil, že navrhovateľka
nesplnila zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu na území SR. Nebola preukázaná
opodstatnenosť obáv navrhovateľky z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských
dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov, alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine
tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zákona
o azyle.

Navrhovateľka sama prehlásila, že v I. nikdy nečelila žiadnemu trestnému konaniu, žiadnym problémom
zo strany štátu a polície, armády, či s inými oficiálnymi orgánmi. Odporca z toho vyvodil, že navrhovateľka
objektívne nebola vystavená žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátnych orgánov. Rovnako vylúčil aj
prenasledovanie politickými stranami, či hnutiami. Odporca v napadnutom rozhodnutí dospel k názoru,
že navrhovateľka nečelila prenasledovaniu ani zo strany neštátnych pôvodcov. Obavu navrhovateľky
pred hnutím O.-I. odporca nepovažoval za prenasledovanie v zmysle zákona o azyle. Konanie O. - I.
- k núteniu sobášu, nevychádzalo zo skutočností uvedených v čl. 1 A Ženevskej konvencie a teda nie
je relevantné pre priznanie statusu utečenca. Okrem toho sa navrhovateľka neobrátila so žiadosťou o
pomoc na oficiálne orgány, z ktorého dôvodu sa nedalo uvažovať o neschopnosti, resp. o neochote
poskytnúť ochranu pred prenasledovaním oficiálnymi somálskymi orgánmi.

Odporca ako neopodstatnené pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle, vyhodnotil ďalší dôvod
žiadosti navrhovateľky, že I. opustila, aby si zabezpečila lepší život.

Odporca vzhľadom na to, že u navrhovateľky neboli splnené podmienky pre udelenie azylu, posúdil
podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany a z dôvodu, že nie je možné vylúčiť, že by nebol ohrozený
jej život alebo nedotknuteľnosť jej osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo
vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, poskytol navrhovateľke doplnkovú ochranu na dobu jedného roka
odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Odporca ďalej uviedol, že splnomocnená právna zástupkyňa navrhovateľky pred vydaním rozhodnutia
zaslala svoje písomné stanovisko, v ktorom poukázala na nestabilnú situáciu v krajine pôvodu a že
navrhovateľka a jej manžel spĺňali podmienky na  poskytnutie medzinárodnej ochrany.

Napokon odporca v rozhodnutí konštatoval, že o azyl alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území
SR požiadal aj manžel navrhovateľky K. K. O., ktorému rozhodnutím MV SR Migračného úradu ČAS:
MU-49/PO-Ž-2014 z 19.05.2014 nebol udelený azyl a bola mu poskytnutá doplnková ochrana na území
SR.

Proti tomuto rozhodnutiu do výroku o neudelení azylu podala navrhovateľka, prostredníctvom svojej
splnomocnenej advokátky, včas opravný prostriedok, v ktorom uviedla, že o udelenie azylu na území
SR žiadala z dôvodu obáv pred O. - I., pred ktorými bola nútená sa ukrývať, nakoľko títo ju chceli prinútiť
k sobášu s jedným z ich členov, čo navrhovateľka odmietla.

Navrhovateľka svoj opravný prostriedok odôvodňovala tým, že zistenie skutkového stavu je
nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie odporcu vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Navrhovateľka vo svojom opravnom prostriedku pred tým, ako pristúpila ku konkretizácii
dôvodov opravného prostriedku, uviedla svoj stručný profil.

V opravnom prostriedku navrhovateľka pred citovaním ustanovení zákona o azyle, Správneho poriadku
uviedla, že svoju azylovú žiadosť zakladala predovšetkým na:

- obavách súvisiacich s nútením do sobáša s členom O. - I.,



- obavách pred O. - I.,

- obavách pred možným únosom, nakoľko už bola v minulosti obeťou únosu,

- všeobecnej obavy z bezpečnostnej situácie v I..

Podľa navrhovateľky odporca mal posudzovať jej žiadosť o udelenie azylu minimálne v rozsahu
uvedených skutočností, ako aj v rozsahu stanovenom § 19a zákona o azyle, s ohľadom na informácie
dostupné z jeho činnosti.

Navrhovateľka v podanom opravnom prostriedku namietala, že odporca neskúmal jej žiadosť v oblasti
postavenia žiadateľky ako ženy, ako príslušníčky minoritného kmeňa a nezvážil humanitný azyl.

Navrhovateľka mala obavy pred prenasledovaním, spočívajúcom v použití fyzického alebo psychického
násilia zo strany O. - I., t.j. neštátneho aktéra. Navrhovateľka je žena, ktorá bola nútená uzavrieť
manželstvo, za tým účelom bola unesená a z tohto dôvodu opustila krajinu pôvodu. Mala za to, že
odporca mal v záujme dôsledného zistenia skutkového stavu riadne preskúmať jej žiadosť aj s ohľadom
na postavenie žien, a nie vystačiť so všeobecnými informáciami ohľadom všeobecnej bezpečnostnej
situácie. Poukázala pritom na správy o postavení žien v Somálsku, ktoré aj citovala s uvedením zdroja
(UK Border Agency, Home Office, COI, Report Somalia, 5 Aug. 2013).

Navrhovateľka v opravnom prostriedku uviedla, že je príslušníčkou minoritného kmeňa O. C. I.. Podľa
nej, odporca bol povinný zohľadniť jej postavenie a osobné pomery v zmysle ustanovenia § 19a
ods. 1 písm. c) zákona o azyle, vrátane jej pôvodu. Na porušovanie ľudských práv menšinových
kmeňov v súbehu so skutočnosťou, že je žena, navrhovateľka poukázala správou (zdroj: Operational
Guidance Note Somalia, September 2013,http://www.ukba.homeoffice.gov.uk/sitecontent/documents/
policyandlaw/countryspecificasylumpolicyogns/somaliaogn?view=Binary).

Navrhovateľka vytýkala odporcovi, že sa nezaoberal zvážením udelenia humanitného azylu, hoci oň
výslovne nežiadala. Poukázala pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu 1Sžo KS 124/2005 zo dňa
23.01.2007 a na záver navrhla zrušiť napadnuté rozhodnutie odporcu a vrátiť vec na ďalšie konanie.

Odporca svojim podaním zo dňa 24.07.2014 sa písomne vyjadril k opravnému prostriedku
navrhovateľky. Vo svojom vyjadrení odporca po stručnom opísaní skutkového stavu uviedol, že správne
dospel k názoru, že navrhovateľke sa nepodarilo opodstatniť svoje obavy z perzekúcie v prípade jej
návratu do I.. Odporca navrhol rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť.

Krajský súd v Košiciach rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez pojednávania podľa
ustanovenia § 250f zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len
O.s.p.) ako vecne a miestne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14
zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky v platnom znení) a za použitia
ustanovenia § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné
potvrdiť ako vecne správne.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

V zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,
žiadateľovi, ktorý



a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Azyl predstavuje medzinárodnoprávnu ochranu osôb, ktoré majú v krajine svojho pôvodu opodstatnené
obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov
zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto
obavy sa nemôžu alebo nechcú vrátiť do tohto štátu.

Právo na azyl navyše nemožno považovať za právo nárokové; ani Ústava Slovenskej republiky, Listina
základných práv a slobôd, ani medzinárodné zmluvy o ľudských právach, ktorými je Slovenská republika
viazaná, nezaručujú, že právo azylu musí byť žiadateľovi poskytnuté.

Dôvodom neudelenia azylu navrhovateľke bolo nesplnenie relevantných podmienok pre udelenie azylu
v zmysle zákona o azyle. Navrhovateľka žiadosť o udelenie azylu zdôvodnila v Dotazníku žiadateľa o
udelenie azylu zo dňa 26.02.2014 dvomi skutočnosťami: zabezpečením si lepšieho života a obavou
o svoj život, ktorým odporca venoval náležitú pozornosť a vykonal dokazovanie okrem výsluchu
navrhovateľky aj obsahom správ o krajine pôvodu (č.l. 30-42 administratívneho spisu), ktorých podstatnú
časť v rozhodnutí s uvedením zdrojov aj uviedol. Krajský súd pri posudzovaní rozhodnutia odporcu
poukazuje na skutočnosť, že odporca správne vyhodnotil výpoveď navrhovateľky vo všetkých dôvodoch
jej odchodu z krajiny pôvodu.

K výroku o neudelení azylu navrhovateľke krajský súd zdôrazňuje, že predpokladom udelenia azylu
podľa § 8 zákona o azyle je existencia opodstatnených obáv z prenasledovania z dôvodov uvedených
v tomto zákonnom ustanovení. Podľa názoru súdu k naplneniu a preukázaniu konania, ktoré zákon
o azyle definuje ako prenasledovanie (§ 2 písm. d/ bod 1), okrem všeobecných predpokladov
(objektívna situácia) musí pristúpiť aj individuálne konanie subjektov, smerujúce voči konkrétnej osobe
- navrhovateľke. V prejednávanej veci však faktor prenasledovania alebo jeho hrozby nebol naplnený.
Žiaden štátny orgán nevykonal voči navrhovateľke žiadne kroky administratívneho, trestného, či iného
postihu. Iba za predpokladu naplnenia týchto predpokladov môže dôjsť k splneniu ďalšej podmienky
udelenia azylu, teda  opodstatnenosti prezentovaných obáv, čo v danom individuálnom prípade nebolo
preukázané. Odporca sa vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal dôvodmi žiadosti navrhovateľky o
udelenie azylu. Tieto skutočnosti potom vyhodnotil z hľadiska kritérií uvedených v zákone o azyle a
Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. Z uvedených dôvodov po právnej
stránke neboli splnené predpoklady udelenia azylu navrhovateľke v zmysle zákona o azyle.

Podľa krajského súdu záver odporcu o tom, že navrhovateľka nesplnila podmienky pre udelenie azylu
v zmysle zákona o azyle, je vecne správny vzhľadom na záver odporcu o tom, že v danom prípade
sa zjavne jedná o žiadateľku o azyl, ktorá objektívne nečelila žiadnemu prenasledovaniu zo strany
štátnych orgánov. Obdobne navrhovateľka nečelila ani takému konaniu zo strany neštátnych pôvodcov.
Navrhovateľku síce mali uniesť členovia O. - I., ale po troch dňoch ju na základe jej žiadosti, po jej
súhlase so sobášom, pustili. Tomu nasvedčuje aj samotné tvrdenie navrhovateľky, ktoré prezentovala v
správnom konaní a tiež, že o pomoc oficiálnych orgánov štátu pôvodu nežiadala. Zanedbateľné nie je
ani časové obdobie od uvedeného incidentu v lete 2010 až do jej odchodu z krajiny pôvodu v novembri
2011, v rámci ktorého sa viac do osobného kontaktu s príslušníkmi O. - I. nedostala.

Skutočnosti uvádzané navrhovateľkou v priebehu celého azylového konania sa krajskému súdu
javia z hľadiska bezprostredného ohrozenia navrhovateľky v prípade zotrvania v krajine pôvodu ako
neopodstatnené a nasvedčujú iným pohnútkam navrhovateľky než tým, ktoré sú ako dôvody pre udelenie
azylu uvedené v Ženevskom dohovore a zákone o azyle a potvrdzujú záver, že v prípade navrhovateľky
nie sú splnené podmienky pre udelenie azylu podľa § 8 alebo § 10 zákona o azyle.



V prípade navrhovateľky nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových,
národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo
príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o
postavení utečencov a zo zákona o azyle.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi pred odporcom neuviedla ani skutočnosti, z ktorých by bolo možné
vyvodiť záver, že by z dôvodu kmeňovej príslušnosti O. zažívala nejaké problémy v krajine pôvodu.
Napriek tomu odporca venoval náležitú pozornosť skúmaniu otázok kmeňovej príslušnosti v I. a za
tým účelom si zaobstaral aj potrebné podklady (č.l. 34-38 administratívneho spisu odporcu). Z toho
dôvodu sa krajský súd s námietkami navrhovateľky, týkajúcimi sa postavenia menšinových kmeňov,
nestotožňuje.

Krajský súd sa podrobne zaoberal všetkými námietkami navrhovateľky uplatnenými v opravnom
prostriedku a postup odporcu považuje v celom rozsahu za správny, v súlade so zákonom o azyle, keď
v zmysle ustanovení § 13 ods. 1 zákona o azyle odporca navrhovateľke azyl neudelil.

Krajský súd preto nepovažoval námietky opravného prostriedku navrhovateľky ohľadne nedostatočného
zistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci, za dôvodné. Námietky
navrhovateľky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Krajský súd považuje za zrejmé, z akých argumentov odporca pri svojom rozhodovaní vychádzal.
Odporca riadne zistil skutkový stav veci a z tohto podkladu neskôr vychádzal pri svojom rozhodnutí
o neexistencii dôvodov pre udelenie azylu v zmysle ustanovení § 8 a § 10 zákona o azyle, podľa
ustanovenia § 13 ods. 1 zákona o azyle.

Odporca sa podrobne zaoberal všetkými skutočnosťami, k ich vyhodnoteniu nemožno mať žiadne
výhrady, a preto bolo potrebné rozhodnutie odporcu v časti výroku o neudelení azylu ako vecne správne
potvrdiť podľa § 250q ods. 2 O.s.p..

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľka a jej splnomocnená zástupkyňa boli v konaní neúspešné a nemali
preto právo na náhradu trov konania. Odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,



e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené  (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.