{"guid": "ddef6fd8-a599-4905-bfb4-84cb52d56b73:66381b70-c0fd-4d27-a7a5-f6fc20418099", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7014200824.2", "spisova_znacka": "5Saz/29/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Saz/29/2014 z 14. 10. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 14. októbra 2014, sp. zn. 5Saz/29/2014, ECLI:SK:KSKE:2014:7014200824.2", "identifikacne_cislo": "7014200824", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Anna Repková", "sudca_id": 900, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-repkova-900", "datum_vydania": "2014-10-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "nazov": "§ 13a zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "nazov": "§ 250q ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250q"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13a", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-20", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250q"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/66381b70-c0fd-4d27-a7a5-f6fc20418099", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7014200824.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7014200824.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7014200824.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Saz/29/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200824
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200824.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Marianna Hrabovecká, v právnej veci navrhovateľa: K.
R., R.. XX.XX.XXXX, v obci P. K., O., O. štátnej príslušnosti, N. národnosti, islamského vierovyznania
- sunnitskej vetvy, slobodný, bez cestovného dokladu, posledný trvalý pobyt v zahraničí v meste O.,
bez bližšieho označenia ulice alebo čísla domu, provincia Q., O., t. č. Útvar policajného zaistenia pre
cudzincov Sečovce (ďalej len „ÚPZC Sečovce\"), Slovenská republika (ďalej len „SR\") zastúpený: Mgr.
Jarmila Vargová, advokátka, Brečtanová 21, 831 01 Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková ul. č. 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia
ČAS: MU-77-15/PO-Ž-2014 zo dňa 05.06.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-77-15/PO-Ž-2014 zo dňa 05.06.2014 v
časti o neudelení azylu.

Účastníkom náhradu trov konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-77-15/PO-Ž-2014 zo dňa 05.06.2014 odporca podľa ustanovenia §
13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil azyl navrhovateľovi a súčasne podľa ustanovenia § 13a
a § 20 ods. 4 zákona o azyle poskytol doplnkovú ochranu na dobu 1 roka odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia.

Odporca v napadnutom rozhodnutí uviedol, že s navrhovateľom bol vykonaný pohovor za účelom
zdôvodnenia jeho žiadosti a azyl. V rámci pohovoru navrhovateľ uviedol, že v O. bol ostatné tri roky
členom domobrany, ktorej poslaním bolo chrániť oblasť, v ktorej býval. Pracoval aj ako osobný vodič otca,
ktorý bol veliteľom miestnej domobrany. V máji roku 2013 bol jeho otec príslušníkmi Talibanu usmrtený a
následne od Talibanu obdržal list, v ktorom sa mu vyhrážali smrťou. Z toho dôvodu sa dočasne presídlil
k otcovmu priateľovi do mesta S. a následne krajinu pôvodu opustil. V prípade návratu do krajiny pôvodu
sa obával o svoj život, pretože v O. nie sú vhodné podmienky pre život.

Odporca ustálil vek navrhovateľa na základe odborného vyjadrenia po rádiologickom vyšetrení.

Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že všetky skutočnosti uvedené navrhovateľom
boli počas konania objektívne vyhodnotené, komplexne posúdené a žiadosť individuálne preskúmavaná
v súlade so spoločným stanoviskom Európskej únie o harmonizovanom prístupe k pojmu „utečenec“ zo
dňa 4.3.1996. Následne citoval ustanovenia § 8 a § 2 písm. d) a e) zákona o azyle.



Z výpovede navrhovateľa odporca vyvodil, že navrhovateľ svoju žiadosť zakladá na prenasledovaní
neštátnymi aktérmi - príslušníkmi Talibanu, ktorým pripisuje zodpovednosť za smrť svojho otca a zároveň
sa obáva, že by mohli aj voči nemu zrealizovať svoje písomné vyhrážky. Odporca skúmal mieru
opodstatnenosti strachu navrhovateľa a dospel k záveru, že v priebehu konania nebolo preukázané,
že by Taliban útočil voči jeho osobe alebo jeho rodine výlučne z dôvodov jeho rasy, národnosti,
náboženského alebo politického presvedčenia. Útoky pramenili výlučne z členstva otca i samotného
navrhovateľa v domobrane, kam vstúpil bez toho, že by týmto aktom chcel prejaviť svoj politický alebo
náboženský názor. Z uvedeného odporca vyvodil, že ako člen domobrany si musel byť vedomý rizika
možného konfliktu so znepriatelenou stranou.

Odporca v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že členstvo menovaného v domobrane nemožno
stotožniť s definíciou sociálnej skupiny, uvedených v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sžo KS
60/06 z 27.02.2007 a 1 Sža 4/07 z 18.09.2007, pretože v jeho prípade sa nejedná o vrodenú a nemennú
charakteristiku.

Po komplexnom posúdení žiadosti navrhovateľa dospel odporca k záveru, že dôvody jeho žiadosti
možno jednoznačne pripísať na vrub nepriaznivej všeobecnej situácie v O., zapríčinenej pretrvávajúcim
vojnovým konfliktom, ktorá nezakladá dôvod pre udelenie azylu.

Odporca vzhľadom na to, že u navrhovateľa neboli splnené podmienky pre udelenie azylu, posúdil
podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany a z dôvodu, že nie je možné vylúčiť, že by nebol ohrozený
jeho život alebo nedotknuteľnosť jeho osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo
vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, poskytol navrhovateľovi doplnkovú ochranu na dobu jedného roka
odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V závere sa odporca vo svojom rozhodnutí zaoberal aj so stanoviskom splnomocnenej zástupkyne
navrhovateľa, ktorá uviedla, že v provincii Q. je nestabilná situácia a navrhla poskytnúť pre navrhovateľa
poskytnutie medzinárodnej ochrany a citoval materiály, použité za účelom posúdenia navrhovateľovej
žiadosti, Č. p.: MU-ODZS-2014/000065-019 z 20.02.2014 a MU-ODZS-2014/000065-040 z 28.03.2014.

Proti tomuto rozhodnutiu do výroku o neudelení azylu podal navrhovateľ, prostredníctvom svojej
splnomocnenej advokátky, včas opravný prostriedok, v ktorom uviedol že o udelenie azylu na území
SR žiadal z dôvodov, že bol 3 roky členom domobrany, z dôvodov vyhrážky a usmrtenia jeho otca
opustil krajinu pôvodu, jeho otec ako veliteľ miestnej domobrany bol objektom opakovaných vyhrážok
súvisiacich s jeho prácou a násilného napadnutia. O svoj život sa obáva aj z dôvodu všeobecnej zlej
bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu.

Navrhovateľ svoj opravný prostriedok odôvodňoval tým, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce
na posúdenie veci a rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ vo
svojom opravnom prostriedku pred tým, ako pristúpil ku konkretizácii dôvodov opravného prostriedku,
uviedol svoj stručný profil.

V opravnom prostriedku navrhovateľ po citovaní ustanovení zákona o azyle, Správneho poriadku
a operatívnej príručky UNHCR na posúdenie žiadostí o azyl žiadateľov pochádzajúcich z O., k
prenasledovaniu uviedol, že pôvodcom sú neštátni aktéri. Príčinou prenasledovania je navrhovateľova
príslušnosť k ohrozenej sociálnej skupine a prisudzované politické presvedčenie.

Navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku prostredníctvom správ UNHCR: UNHCR Eligibility
Guidelines for Assesing the International Protection Needs of Asylum - Seekers from Afghanistan (HCR/
EG/AFG/13/01), 6 August 2013 (dostupné na ecoi.net) http://www.ecoi.net/file upload/90 1375862717
2013-08-06-unhcr-afghanistan-eligibility-guidelines.pdf, str. 34, 36, 47-48, poukázal na objektívnosť a
oprávnenosť obáv prenasledovania.



Navrhovateľ mal za to, že popis skutočností, tak ako uviedol, korešponduje s aktivitami protivládnych síl.
Vytýkal odporcovi, že sa nijako nevyjadril k do spisu založeným dôkazom, ktoré preukazujú pravdivosť
jeho tvrdení v kontexte s verejne dostupnými správami. Vychádzajúc z citovanej príručky UNHCR mal za
to, že odporca zle právne posúdil jeho prípad, keď ho posudzoval s ohľadom na údajnú „neexistenciu“
jeho postavenia ako príslušníka istej sociálnej skupiny a zaoberal sa len všeobecnými hrozbami vo
vzťahu k civilistom a všeobecnej zlej bezpečnostnej situácie tzn. opomenul posúdiť jeho postavenie ako
prejav politického presvedčenia, hoci aj iba protivládnymi silami navrhovateľovi prisudzovaného.

Navrhovateľ v opravnom prostriedku uviedol, že je príslušníkom konkrétnej sociálnej skupiny, tak ako to
vyplýva z ustálenej judikatúry, že v prípade zaradenia osoby do istej sociálnej skupiny ísť o objektívne
danú spoločnú charakteristiku, pričom nemusí ísť iba o vrodenú charakteristiku, ale táto môže byť aj
„inak zásadná pre ľudskú identitu, svedomie alebo výkon ľudských práv“, či mať inú podobu.

Podľa názoru navrhovateľa mal odporca zvážiť jeho postavenie ako osoby odporujúcej zásadám
talibanskej interpretácie islamských princípov, noriem a hodnôt a skúmať možnosť podpory zo strany
rodiny v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu. Navrhol napadnuté rozhodnutie v časti o neudelenie
azylu zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie.

Odporca svojim podaním zo dňa 15.08.2014 sa písomne vyjadril k opravnému prostriedku navrhovateľa.
Vo svojom vyjadrení odporca po stručnom opísaní skutkového stavu uviedol, že po podaní opravného
prostriedku opätovne preskúmal navrhovateľovu žiadosť o udelenie azylu a dospel k názoru, že odporca
rozhodol vecne správne, pričom vychádzal hlavne z výpovede navrhovateľa a z objektívne zistených
skutočností. Odporca navrhol rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť.

Krajský súd v Košiciach rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez pojednávania podľa
ustanovenia § 250f zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len
O.s.p.) ako vecne a miestne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14
zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky v platnom znení) a za použitia
ustanovenia § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné
potvrdiť ako vecne správne.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

V zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,
žiadateľovi, ktorý

a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Azyl predstavuje medzinárodnoprávnu ochranu osôb, ktoré majú v krajine svojho pôvodu opodstatnené
obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov
zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto
obavy sa nemôžu alebo nechcú vrátiť do tohto štátu.



Právo na azyl navyše nemožno považovať za právo nárokové; ani Ústava Slovenskej republiky, Listina
základných práv a slobôd, ani medzinárodné zmluvy o ľudských právach, ktorými je Slovenská republika
viazaná, nezaručujú, že právo azylu musí byť žiadateľovi poskytnuté.

Dôvodom neudelenia azylu navrhovateľa bolo nesplnenie relevantných podmienok pre udelenie azylu
v zmysle zákona o azyle. Navrhovateľ žiadosť o udelenie azylu zdôvodnil v Dotazníku žiadateľa
o udelenie azylu zo dňa 27.03.2014 vyhrážkou protivládnej skupiny Taliban a všeobecne zlou
bezpečnostnou situáciou, ktorým odporca venoval náležitú pozornosť a vykonal dokazovanie okrem
výsluchu navrhovateľa aj obsahom správ o krajine pôvodu (č.l. 63-73 administratívneho spisu), ktorých
podstatnú časť v rozhodnutí s uvedením zdrojov aj uviedol. Krajský súd pri posudzovaní rozhodnutia
odporcu poukazuje na skutočnosť, že odporca správne vyhodnotil výpoveď navrhovateľa vo všetkých
dôvodoch jeho odchodu z krajiny pôvodu.

K výroku o neudelení azylu navrhovateľovi krajský súd zdôrazňuje, že predpokladom udelenia azylu
podľa § 8 zákona o azyle je existencia opodstatnených obáv z prenasledovania z dôvodov uvedených
v tomto zákonnom ustanovení. Podľa názoru súdu k naplneniu a preukázaniu konania, ktoré zákon
o azyle definuje ako prenasledovanie (§ 2 písm. d/ bod 1), okrem všeobecných predpokladov
(objektívna situácia) musí pristúpiť aj individuálne konanie subjektov, smerujúce voči konkrétnej osobe
- navrhovateľovi. V prejednávanej veci však faktor prenasledovania alebo jeho hrozby nebol naplnený.
Žiaden štátny orgán nevykonal voči navrhovateľovi žiadne kroky administratívneho, trestného, či iného
postihu. Iba za predpokladu naplnenia týchto predpokladov môže dôjsť k splneniu ďalšej podmienky
udelenia azylu, teda  opodstatnenosti prezentovaných obáv, čo v danom individuálnom prípade nebolo
preukázané. Odporca sa vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal dôvodmi žiadosti navrhovateľa o
udelenie azylu. Tieto skutočnosti potom vyhodnotil z hľadiska kritérií uvedených v zákone o azyle a
Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. Z uvedených dôvodov po právnej
stránke neboli splnené predpoklady udelenia azylu navrhovateľovi v zmysle zákona o azyle.

Podľa krajského súdu záver odporcu o tom, že navrhovateľ nesplnil podmienky pre udelenie azylu v
zmysle zákona o azyle je vecne správny vzhľadom na záver odporcu o tom, že v danom prípade sa
zjavne jedná o žiadateľa o azyl, ktorý objektívne nečelil žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátnych
orgánov. Navrhovateľ nečelil ani takému konaniu zo strany neštátnych pôvodcov. V rámci správneho
konania síce navrhovateľ predložil dokumenty, preukazujúce otcovu smrť a jemu adresovanú vyhrážku,
ale medzi prezentovaným dôvodom odchodu navrhovateľa z krajiny pôvodu a samotným odchodom
došlo až uplynutím 3 mesiacov, ktoré nie je zanedbateľné. Taliban sa mu nikdy predtým a ani potom
nevyhrážal. Okrem toho, potencionálnemu násiliu zo strany Talibanu je vystavené celé obyvateľstvo O..
Krajský súd poukazuje aj na výpoveď navrhovateľa, ktorý uviedol, že on spolu s jeho rodičmi sa rozhodol
opustiť O.. Na druhej strane, ale uviedol, že jeho otca zabili a od incidentu, pri ktorom postrelili jeho
brata, nevie čo sa stalo s jeho mamou a súrodencami.

K námietke príslušnosti navrhovateľa k určitej sociálnej skupine krajský súd dodáva, že treba skúmať
to, či navrhovateľ konal (nekonal) tak, že táto charakteristika alebo konanie (nekonanie) mohlo spôsobiť
to, že subjekt prenasledovania prisúdil navrhovateľovi dané politické presvedčenie, aké kroky podnikol
subjekt prenasledovania voči navrhovateľovi v čase jeho pobytu v krajine pôvodu a aké kroky podniká
na základe informácií o krajine pôvodu subjekt prenasledovania voči osobám v podobnom postavení.
Krajský súd mal za to, že odporca správne vyhodnotil príslušnosť navrhovateľa k určitej sociálnej
skupine, pretože tak, ako uviedol v rozhodnutí v prípade členstva v domobrane sa nejedná o nemennú
charakteristiku aj keď je prisudzovaná navrhovateľovi.

Skutočnosti uvádzané navrhovateľom v priebehu celého azylového konania sa krajskému súdu
javia z hľadiska bezprostredného ohrozenia navrhovateľa v prípade zotrvania v krajine pôvodu ako
neopodstatnené a nasvedčujú iným pohnútkam navrhovateľa než tým, ktoré sú ako dôvody pre udelenie
azylu uvedené v Ženevskom dohovore a zákone o azyle a potvrdzujú záver, že v prípade navrhovateľa
nie sú splnené podmienky pre udelenie azylu podľa § 8 alebo § 10 zákona o azyle.



V prípade navrhovateľa nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových,
národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo
príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o
postavení utečencov a zo zákona o azyle.

Krajský súd sa podrobne zaoberal všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými v opravnom
prostriedku a postup odporcu považuje v celom rozsahu za správny, v súlade so zákonom o azyle, keď
v zmysle ustanovení § 13 ods. 1 zákona o azyle odporca navrhovateľovi azyl neudelil.

Krajský súd považuje za zrejmé, z akých argumentov odporca pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom
došiel k záveru, že ten rozsiahle dokazovanie vykonal a vyhodnotil riadnym spôsobom. Riadne zistil
skutkový stav veci a z tohto podkladu neskôr vychádzal pri svojom rozhodnutí o neexistencii dôvodov
pre udelenie azylu v zmysle ustanovení § 8 a § 10 zákona o azyle, podľa ustanovenia § 13 ods. 1 zákona
o azyle.

Odporca sa podrobne zaoberal všetkými skutočnosťami, k ich vyhodnoteniu nemožno mať žiadne
výhrady, a preto bolo potrebné rozhodnutie odporcu v časti výroku o neudelení azylu ako vecne správne
potvrdiť podľa § 250q ods. 2 O.s.p..

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O. s .p. v spojení s ustanovením
§ 250l ods. 2 O. s .p. Navrhovateľ a jeho splnomocnená zástupkyňa boli v konaní neúspešní a nemali
preto právo na náhradu trov konania. Odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil  skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia  veci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}