Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Saz/36/2014 z 4. 11. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 4. novembra 2014, sp. zn. 5Saz/36/2014, ECLI:SK:KSKE:2014:7014200922.2 Krajský súd Košice | 5Saz/36/2014 | ECLI:SK:KSKE:2014:7014200922.2 | 2014-11-04 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z., § 12 ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z., § 250q ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8c5513ae-a314-4316-9c1f-a457a3ccab54 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7014200922.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Saz/36/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200922
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200922.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľky: B. Z. K., nar.
XX.XX.XXXX v meste A. K., okres A. T., provincia O. K., Vietnamská socialistická republika (ďalej len
„Vietnam"), vietnamskej štátnej príslušnosti, vietnamskej národnosti, bez vierovyznania, slobodná, bez
cestovného dokladu alebo iného dokladu totožnosti, posledný trvalý pobyt v zahraničí v obci A. K., okres
A. T., provincia O. K., Vietnam, t. č. Pobytový tábor Opatovská Nová Ves, zastúpená opatrovníčkou Mgr.
Andreou Kmeťovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Košice I. proti odporcovi: Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky Migračný úrad, ul. Pivonková č. 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie
rozhodnutia odporcu ČAS: MU-185-15/PO-Ž-2014 zo dňa 08.07.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 08.07.2014 ČAS: MU-185-15/PO-Ž-2014.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca napadnutým rozhodnutím zo dňa 08.07.2014 ČAS: MU-185-15/PO-Ž-2014 zamietol žiadosť
navrhovateľky o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky
(ďalej len „SR“) v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) ako
zjavne neopodstatnenú.

Dňa 06.06.2014 bola navrhovateľka na základe Nariadenia rady ES č. 343/2003 vrátená z Českej
republiky na územie SR. Navrhovateľka prvýkrát požiadala o udelenie azylu alebo poskytnutie
doplnkovej ochrany na území SR 18.10.2004 z dôvodu nepriaznivej politickej a ekonomickej situácie v
domovskej krajine. Odporca dňa 17.12.2004 zastavil konanie pod č. p.: MU-8980/PO-Ž/2004 podľa §
19 ods. 1 písm. f) zákona o azyle z dôvodu svojvoľného odchodu navrhovateľky z pobytového tábora.

Počas vstupného pohovoru dňa 16.06.2014 navrhovateľka uviedla, že krajinu pôvodu opustila výlučne
za účelom vycestovania do Českej republiky, aby si tam našla prácu a mohla vyplatiť dlhy, ktoré jej
vznikli tým, že bola chudobná a preto si požičiavala peniaze na živobytie a tiež aj preto, že si požičala
peniaze na cestu. Po skončení siedmej triedy zostala doma a pomáhala svojim rodičom. Nebola nikdy
zamestnaná a sama vychovávala štyri deti. V Českej republike si chcela nájsť prácu a zarobiť si peniaze.
V prípade návratu sa obáva, že nebude mať peniaze na splatenie dlhov a tak jej budú ľudia, od ktorých si
požičala, strpčovať život. Nebola trestne stíhaná, odsúdená a nemala ani žiadne problémy s políciou a s
inými štátnymi orgánmi a nebola politicky angažovaná ani organizovaná. Iné dôvody žiadosti o udelenie



azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR navrhovateľka v priebehu konania pred
odporcom neuviedla.

Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že všetky skutočnosti uvedené
navrhovateľkou boli počas konania objektívne vyhodnotené, komplexne posúdené a žiadosť individuálne
preskúmavaná. Po vyhodnotení a posúdení všetkých navrhovateľkou uvedených skutočností dospel k
záveru, že navrhovateľka nesplnila zákonom ustanovené podmienky a svoju žiadosť zakladala na iných
dôvodoch ako tých, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle.

S ohľadom na Ženevskú konvenciu z roku 1951, kapitolu II., ods. B, písm. f) odporca navrhovateľku
označil za prisťahovalca, konkrétne ekonomického, nakoľko navrhovateľka podľa názoru správneho
orgánu na území SR nehľadala žiadnu formu ochrany, ale snažila sa o zlepšenie svojej ekonomickej
situácie.

Správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej dôvodil, že z dostupných informácií analýzy
bezpečnostnej a politickej situácie vo Vietname je tá dlhodobo stabilizovaná. Chudoba sa výrazne znížila
a počet práceschopného obyvateľstva sa zvyšuje o viac ako jeden milión ľudí ročne. Ústava Vietnamu
zaručuje slobodu vnútorného pohybu, cestovania do zahraničia a repatriáciu do tejto krajiny. Vylúčil tak
skutočnosť, že by navrhovateľka mohla byť za opustenie krajiny stíhaná a podrobená neľudskému alebo
ponižujúcemu zaobchádzaniu. Vo Vietname neprebieha vnútroštátny alebo medzinárodný konflikt, ktorý
by predstavoval individuálnu hrozbu podľa definície vážneho bezprávia.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka svoju žiadosť o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej
ochrany odôvodňovala inými skutočnosťami a dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v ustanoveniach §
8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle, prvostupňový správny orgán zamietol žiadosť navrhovateľky
v zmysle § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona o azyle ako zjavne neopodstatnenú.

Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonnej lehote opravný prostriedok a žiadala
rozhodnutie odporcu o zamietnutí žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej v plnom rozsahu zrušiť a
vec vrátiť odporcovi na nové konanie.

Navrhovateľka s rozhodnutím odporcu nesúhlasila, nakoľko sa domnievala, že odporca nedostatočne
zistil skutkový stav, vec nesprávne právne posúdil a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Mala za to, že splnila podmienky na poskytnutie azylu a
doplnkovej ochrany, vzhľadom na momentálnu bezpečnostnú situáciu vo Vietname. V prípade jej návratu
jej hrozí vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosť osoby a individuálna perzekúcia
ako neúspešného žiadateľa o udelenie azylu. Navrhla napadnuté rozhodnutie odporcu zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie.

Z obsahu vyjadrenia odporcu zo dňa 02.09.2014 vyplynulo, že odporca navrhol napadnuté rozhodnutie
ako vecne správne a zákonné potvrdiť.

Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom, nakoľko
v zmysle § 250f ods. 1 a 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“)
opatrovníčka navrhovateľky, ako i odporca zhodne súhlasili s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania.
Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu v súlade s
ustanovením § 156 ods. 1 a 3 O. s. p. a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 05.11.2014 o 09:25 hod..

V zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,
žiadateľovi, ktorý



a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Podľa § 9 citovaného zákona ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní
nezistia dôvody podľa § 8.

V zmysle § 10 ods. 1, 2 a 3 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento
zákon neustanovuje inak,

a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a
azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí.

Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej
republiky. Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom,
ktorému bol azyl udelený podľa § 8.

V zmysle § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo
azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej
hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak,

a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo
aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa
písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho ako
18 rokov.

Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej
republiky.(§ 13b ods. 1 a 2 zákona o azyle)

Podľa § 12 ods. 1 zák. o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne
neopodstatnenú, ak žiadateľ:

a) odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú
uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b,

b) pochádza z bezpečnej krajiny pôvodu; to neplatí, ak v jeho prípade nemožno túto krajinu považovať
za bezpečnú krajinu pôvodu, alebo

c) nesplní povinnosť spolupracovať s ministerstvom podľa tohto zákona, najmä ak sa opakovane a bez
vážnych dôvodov nedostaví na pohovor, čím znemožní posúdenie žiadosti.

Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty žiadosť
o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená. (§ 12 ods. 3 zákona o azyle)



Z ustanovenia § 20 ods. 5 zákona o azyle vyplýva, že do lehoty na vydanie rozhodnutia podľa tohto
zákona sa čas potrebný na doručenie rozhodnutia nezapočítava.

Krajský súd sa podrobne zaoberal všetkými námietkami navrhovateľky, uplatnenými v opravnom
prostriedku a postup odporcu považuje v celom rozsahu za správny, v súlade so zákonom o azyle, keďže
v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona o azyle zamietol navrhovateľke žiadosť
o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky ako zjavne
neopodstatnenú.

Azyl predstavuje medzinárodnoprávnu ochranu osôb, ktoré majú v krajine svojho pôvodu opodstatnené
obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov
zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto
obavy sa nemôžu alebo nechcú vrátiť do tohto štátu.

Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom presne vymedzené a nepokrývajú celú škálu porušovania
ľudských práv a slobôd. Udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané na existenciu
prenasledovania žiadateľa v krajine pôvodu, ako skutočnosti definovanej v ustanovení § 2 písm. f)
citovaného zákona alebo na odôvodnené obavy z prenasledovania zo zákonom uznaných dôvodov,
pričom za prenasledovanie v zmysle citovaného ustanovenia a § 8 zákona o azyle je nutné považovať
len také ohrozenie života či slobody alebo porušovanie ľudských práv, ktoré je trpené, podporované či
prevádzané štátnou mocou, príp. aj neštátnymi subjektmi, ak možno preukázať, že štát nie je schopný
alebo ochotný poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.

Právo na azyl navyše nemožno považovať za právo nárokové; ani Ústava Slovenskej republiky, Listina
základných práv a slobôd ani medzinárodné zmluvy o ľudských právach, ktorými je Slovenská republika
viazaná, nezaručujú, že právo azylu musí byť žiadateľovi poskytnuté.

V ustanovení § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle sú vymedzené zákonné podmienky, za splnenia
ktorých môže byť žiadosť žiadateľa o azyl zamietnutá ako zjavne neopodstatnená v prípade, ak žiadateľ
svoju žiadosť zakladá na iných dôvodoch alebo skutočnostiach ako sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo
§ 13b citovaného zákona, pričom také rozhodnutie musí byť vydané do 60 dní od začatia konania.

Vyplývajúc z administratívneho spisu odporcu odvolací súd považoval za preukázané, že odporca
rozhodol o žiadosti navrhovateľky v súlade s ustanovením § 12 ods. 3 zákona o azyle v lehote 60 dní
od začatia konania o udelenie azylu, ktoré sa začalo dňa 06.06.2014, kedy bola navrhovateľka v zmysle
Nariadenia Rady ES 343/2003 vrátená z Českej republiky na územie SR.

Podľa § 4 ods. 6 zákona o azyle cudzinec, ktorý nie je žiadateľom, ale je vrátený na územie SR z dôvodu,
že na konanie o udelenie azylu je príslušná SR, považuje sa za žiadateľa okrem cudzinca, ktorého
žiadosť o udelenie azylu na území SR bola už v minulosti zamietnutá ako neprípustná alebo ako zjavne
neopodstatnená alebo ktorému sa neudelil azyl, konanie o udelenie azylu sa začína vstupom cudzinca
na územie SR.

Odporca rozhodol o žiadosti navrhovateľky na základe náležite zisteného skutkového stavu a vec
správne právne posúdil podľa ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona o azyle, keďže
navrhovateľka svoju žiadosť o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany odôvodnila
existenciou takých dôvodov, ktoré nemožno považovať za dôvody relevantné pre udelenie azylu alebo
poskytnutie doplnkovej ochrany. Navrhovateľka skutočnosť, že bola v krajine pôvodu prenasledovaná
z dôvodov relevantných podľa zákona o azyle a Ženevského dohovoru z roku 1951 v konaní
žiadnym spôsobom nepreukázala a samotná prítomnosť obáv o svoju bezpečnosť bez objektivizácie
opodstatnenosti, je pre rozhodnutie o azyle irelevantnou.



Navrhovateľka v priebehu azylového konania neuviedla žiadne podstatné skutočnosti a nepredložila
žiadne hodnoverné dokumenty, ktoré by potvrdzovali opodstatnenosť jej žiadosti. Ako sama potvrdila,
vo Vietname nevyvíjala žiadnu činnosť, pre ktorú by jej hrozila akákoľvek perzekúcia, do styku s políciou,
armádou či inými zložkami štátu nikdy neprišla a ani nikdy nečelila žiadnemu prenasledovaniu zo
strany týchto orgánov. Samotný fakt, že sa obávala prípadného návratu do krajiny pôvodu, nakoľko
sa obávala strpčovania života ľuďmi, od ktorých si požičala peniaze, ešte nezakladá relevantný dôvod
pre udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. Bezpečnosť navrhovateľky v krajine pôvodu
nebola nijakým spôsobom ohrozená a teda navrhovateľka mohla aj naďalej bez akýchkoľvek vážnejších
problémov vo Vietname zotrvať. Navyše zo žiadneho ustanovenia zákona pritom nemožno vyvodiť,
že by odporcovi vznikla povinnosť, aby si sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu
žiadateľkou neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia.

V predmetnej veci odporca postupoval správne, ak po zvážení skutkového stavu nenašiel ani dôvod pre
poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13a a 13b zákona o azyle, pretože nepovažoval navrhovateľkine
dôvody za dôvody, pre ktoré by bola navrhovateľka v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavená
reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle. Odporca podľa názoru krajského
súdu nepochybil, ak s ohľadom na výpovede navrhovateľky v konaní vyhodnotil, že navrhovateľke v
prípade návratu do krajiny pôvodu nehrozí žiadne vážne bezprávie tak, ako to definuje ustanovenie § 2
písm. f) zákona o azyle, nakoľko jej nehrozí trest smrti ani jeho výkon, ani mučenie alebo neľudské alebo
ponižujúce zaobchádzanie alebo trest. Taktiež navrhovateľke nehrozí ani vážne a individuálne ohrozenie
života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia alebo vnútroštátneho ozbrojeného
konfliktu.

Za dôvod podanej žiadosti o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR
navrhovateľka označila skutočnosť, že v krajine pôvodu je málo roboty. Taktiež pomenovala i ekonomické
dôvody podanej žiadosti. S ohľadom na vyššie zmienené skutočnosti aj samotnému odvolaciemu súdu v
zhode so závermi správneho orgánu vyplynulo, že u navrhovateľky neexistujú žiadne dôvody domnievať
sa, že by bola v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavená hrozbe vážneho bezprávia tak, ako to
definuje zákon o azyle.

Vo vzťahu k navrhovateľkou tvrdeným (ekonomickým) dôvodom žiadosti o udelenie azylu krajský súd
považuje za potrebné zdôrazniť, že za relevantný dôvod na udelenie azylu nemožno bez ďalšieho
považovať ťaživú situáciu navrhovateľky, vyplývajúcu zo zlej ekonomickej situácie v krajine pôvodu. I
z rozhodovacej činnosti súdov, rozhodujúcich o opravných prostriedkoch žiadateľov o udelenie azylu
(Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Bratislave), pritom jednoznačne vyplýva, že základným
východiskom pri určovaní, čo nie je prenasledovaním, je téza, že prenasledovanie nie je chudoba, či
inak označované ekonomické problémy v krajine. Je pritom dôležité zdôrazniť, že nie je rozhodujúce,
pod akým označením sú tieto ekonomické dôvody v priebehu konania uvádzané.

V prejednávanej veci teda odporca rozhodol o žiadosti navrhovateľky na základe náležite zisteného
skutkového stavu a vec správne právne posúdil podľa ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona
o azyle, keďže navrhovateľka svoju žiadosť o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany
na území SR odôvodnila existenciou (prevažne ekonomických) dôvodov, ktoré nemožno považovať za
dôvody relevantné pre udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR.

Podľa názoru krajského súdu, v preskúmavanej veci bol dostatočne zistený skutkový stav veci
a navrhovateľkou uvedené skutočnosti boli správne a logicky vyhodnotené. Dôvody uvedené
navrhovateľkou v opravnom prostriedku neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozhodnutia, nakoľko ani v jednom prípade nezakladali relevantný dôvod pre udelenie azylu, respektíve
poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR. Navrhovateľka v konaní nepredložila žiaden relevantný
dôkaz o tom, že by bola vo Vietname prenasledovaná a že by jej prenasledovanie v prípade návratu
do krajiny pôvodu hrozilo.



Napokon v čase odvolacieho konania sa navrhovateľka nachádzala na neznámom mieste [dňa
22.08.2014 svojvoľne opustila Pobytový tábor Opatovská Nová Ves a z tohto dôvodu bola dňa
29.08.2014 z evidencie PT ONV vyradená], pričom táto skutočnosť jednoznačne nasvedčuje tomu, že
navrhovateľka skutočný záujem o udelenie azylu, respektíve o poskytnutie doplnkovej ochrany na území
Slovenskej republiky nemala.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 zákona o azyle
ako vecne správne potvrdené.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením §
250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka bola v konaní neúspešná, nemala preto právo na náhradu trov konania.
Odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.