Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/137/2014 z 17. 12. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 17. decembra 2014, sp. zn. 3Cob/137/2014, ECLI:SK:KSKE:2014:7206215869.2 Krajský súd Košice | 3Cob/137/2014 | ECLI:SK:KSKE:2014:7206215869.2 | 2014-12-17 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: OSP, ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/592ee284-8d7d-4494-bf01-3378d3c23969 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7206215869.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/137/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206215869
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7206215869.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu
JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: D. obchodná banka,
a.s., X. XX, XXX XX M., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému v 1/ rade: Q. A., N. XXXX/X, Z. zast. F..
X. P., advokátka, X. cesta XX/A, Z. a žalovanej v 2/ rade: X.. F. A., N. XXXX/X, Z., o zaplatenie 7.659,78
eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. XXCb/X/XXXX-XXX zo dňa
14.9.2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. XXCb/X/XXXX-XXX zo dňa 25.4.2014 jednomyseľne
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému v 1/ rade na účet jeho právneho zástupcu trovy odvolacieho
konania vo výške 333,80 eur do 3 dní od jeho právoplatnosti a žalovanej v 2/ rade náhradu trov
odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu voči žalovanému v 1/ a v 2/ rade zamietol; žalobcu
zaviazal zaplatiť žalovanému v 1. rade 3.721,24 eur so 14% úrokom z omeškania ročne zo sumy
3.721,24 eur od 1.10.2007 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a
zároveň žalovanému v 1/ rade prisúdil náhradu trov konania vo výške 1.555,13 eur, ktorú sumu je žalobca
povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného v 1/ rade do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že žalobca sa titulom nesplateného úveru domáhal na
žalovaných v l/ a v 2/ rade spoločne a nerozdielne zaplatenia istiny 7.593,83 eur s 13,40% úrokom z
úveru ročne zo sumy 6.656,70 eur od 1.6.2006 do zaplatenia, 15% úroku z omeškania ročne zo sumy
6.656,70 eur od 1.6.2006 do zaplatenia, 15% úroku z omeškania ročne zo sumy 648,05 eur od 1.6.2006
do zaplatenia.

Vo veci bol 23.4.2007 vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v 1/ rade odpor z dôvodu,
že zo strany žalobcu mu nebol poskytnutý úver v zmysle uzatvorenej úverovej zmluvy, a preto mu
ani nevznikol záväzok plniť žalobcovi. Z listinných dôkazov súd zistil, že žalobca 1.10.2003 uzavrel
so žalovaným v 1/ rade zmluvu o ČSOB Osobnom konte Plus s tým, že žalobca sa zaviazal na
základe uzatvorenej zmluvy zriadiť pre žalovaného v 1/ rade bežný účet č. 4000602202/7500 a následne
1.10.2003 uzavrel žalobca so žalovanými v 1/ a v 2/ rade zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX,
na základe ktorej sa žalobca zaviazal, že poskytne žalovaným v 1/ a v 2/ rade úver vo výške 8.298,48
eur na účet dodávateľa tovaru alebo služby podľa údajov uvedených na faktúre vedený na meno
podľa údajov uvedených na faktúre. Zároveň si zmluvné strany v predmetnej zmluve dojednali, že



vyčerpaný, nesplatený úver sa bude úročiť pevnou úrokovou sadzbou vo výške 13,40% ročne a pre
prípad omeškania aj úrok z omeškania vo výške 15% ročne. Z faktúry č. XXXXXX/PH z 24.9.2003
vyplýva, že dodávateľ označený ako X. W., A. XX/XXXX, V. N., vyúčtoval žalovanému v l/ rade kúpnu
cenu v celkovej výške 8.395,57 eur. Z príkazu na úhradu z 1.10.2003 súd zistil, že žalobca na základe
takto predloženej faktúry vyplatil 1.10.2003 na č. účtu XXXXXXXXXX sumu 8.298,48 eur. Žalovaní takto
poskytnutý úver žalobcovi nesplatili.

Žalobca podaním z 8.6.2012 navrhol súdu, aby pripustil zámenu účastníkov na strane žalobcu a súd
uznesením č.k. XXCb/X/XXXX-XX zo 4.7.2012 v zmysle § 92 ods. 4 O.s.p. zámenu účastníkov na strane
žalobcu pripustil.

Podaním zo 7.9.2012 žalobca zobral žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie 6% úroku z omeškania
od splatnosti jednotlivých súm do zaplatenia a zároveň upresnil petit žaloby.

Žalovaný v 1/ rade uviedol, že s manželkou uzavreli so žalobcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere
1.10.2003 s tým, že na základe tejto zmluvy im mal žalobca poskytnúť úver vo výške 8.298,48 eur, ale
žalovaný v 1/ rade však nepredložil banke žiaden účtovný doklad ani faktúru, na základe ktorej mal
žalobca zabezpečiť žalovaným v 1/ a v 2/ rade úver. Navyše žalovaná v 2/ rade tvrdila, že žalobcovi
bola predložená fiktívna faktúra, na základe ktorej peňažné prostriedky poukázal celkom inej osobe s
tým, že tieto skutočnosti boli aj predmetom trestného oznámenia. Preto žalovaní namietali uplatnený
nárok žalobcu v celom rozsahu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia ( § 497, § 502 ods. 1, § 324
ods. 1 Obchodného zákonníka, § 97 ods. 1 O.s.p., § 451 ods. 1, § 456, § 458 ods. 1 Občianskeho
zákonníka) mal súd prvého stupňa za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepredložil súdu
listinné dôkazy ohľadom vyplatenia predmetného úveru žalovaným, a preto žalobu zamietol.

Vzhľadom na to, že žalovaný v 1/ rade podaním z 1.10.2007 vzniesol voči uplatnenému nároku
žalobcu vzájomný návrh na zaplatenie sumy 3.721,24 eur titulom bezdôvodného obohatenia (keďže zo
strany žalobcu mu nebol poskytnutý úver a on dobromyseľne splácal žalobcovi splátky za obdobie od
1.11.2003 do 11.10.2005 v celkovej výške 3.721,24 eur) a žalobca takto prijaté bezdôvodné obohatenie
žalovanému v 1/ rade nesplatil, súd prvého stupňa vyhovel tomuto protinávrhu a zavial žalobcu na
zaplatenie istiny 3.721,24 eur so 14% úrokom z omeškania ročne od 1.10.2007 do zaplatenia.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže žalobca bol v konaní
neúspešný zaviazal ho súd prvého stupňa zaplatiť žalovanému v 1/ rade náhradu trov konania vo výške
1.555,13 eur ( (3x 270,54 eur + 2x 270,54 eur + 3x 7,63 eur + 2x 6,32 eur + 20% DPH).

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby Krajský súd v Košiciach
zrušil napadnutý rozsudok a zároveň rozhodol o trovách konania. Uviedol, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

Vo svojom odvolaní opätovne opísal skutkový stav veci s tým, že poukázal na bod 1 Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, v ktorom je presne uvedené, že žalobca sa zaväzuje poskytnúť žalovaným
peňažné prostriedky prevodom na účet dodávateľa tovaru alebo služby č. podľa údajov uvedených
na faktúre vedený na meno podľa údajov uvedených na faktúre. V zmysle uvedeného žalovaný v
1/ rade 1.10.2003 podpísal žiadosť o čerpanie spotrebiteľského úveru a zároveň predložil faktúru
č. XXXXXX/PH z 24.9.2003, ktorá obsahovala fakturačné údaje: dodávateľ X. V., A. XX/XXX, XXX
XX V. N., IČO: XXXXXXXX, DIČ: XXXXXXXXX tel.: XXXXXXXXXX, peňažný ústav VUB, číslo účtu/
kód XXXXXXXXXX/XXXX, forma úhrady prevodným príkazom, zápis v Živnostenskom registri OÚ V.
N., spôsob dopravy, odberateľ Q. A., N. XXXX/X, Z., dátum splatnosti 3.10.2003, dátum vystavenia
24.9.2003, rozpis fakturovaných položiek, pečiatka a podpis vystaviteľa faktúry. Preto žalobca v súlade s
bodom I Zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystavil 1.10.2003 príkaz na úhradu 250.000,00 Sk, z ktorého
je nepochybná úhrada z účtu platiteľa XXXXXXXXXX/XXXX na účet príjemcu XXXXXXXXXX/XXXX,
variabilný symbol: XXXXX s doplňujúcim údajom, že ide o úhradu faktúry č. XXXXXX/PH. Z uvedeného je
nepochybné a zrejmé, že žalobca postupoval v súlade s ustanoveniami Zmluvy o spotrebiteľskom úvere



a aby nedošlo k zmareniu účelu zmluvy, tak peňažné prostriedky formou účelového spotrebiteľského
úveru na základe faktúry predloženej žalovanými poukázal na účet uvedený vo faktúre č. XXXXXX/PH.

Skutočnosť, že zo strany žalobcu došlo k plneniu v zmysle podmienok zmluvy potvrdzuje aj to, že
žalovaní splácali poskytnutý úver od 1.11.2003 do 11.10.2005. A nakoľko žalovaní porušovali podmienky
splácania v rozpore s bodom V zmluvy, žalobca zaslal žalovaným 2.2.2006 poslednú výzvu na
zaplatenie, kde žalovaných okrem povinnosti uhradiť pohľadávku žalobcu informoval o tom, že v prípade
neuhradenia dlhu pristúpi k zosplatneniu úveru a následnému súdnemu vymáhaniu. K spochybňovaniu
poskytnutia peňažných prostriedkov došlo zo strany žalovaných až keď žalobca z dôvodu nesplácania
úveru riadne a včas vyhlásil 1.3.2006 splatnosť celej svojej pohľadávky a 15.6.2006 podal žalobu. Keďže
žalovaní od 1.10.2003 až do vydania platobného rozkazu 23.4.2007 nijakým zákonným a právnym
spôsobom nespochybnili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, žalobca považuje tvrdenia žalovaných za
právne nepodložené a účelové v snahe odvrátiť ich povinnosť uhradiť žalobcovi žalovanú sumu s
príslušenstvom.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 1/ rade, ktorý tvrdí, že nikdy nespochybňoval, že Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere riadne neuzavrel ako aj, že je pravdou, že podpísal ešte v ten istý deň aj Žiadosť
o čerpanie spotrebiteľského úveru, avšak s množstvom iných dokumentov, a preto podrobne neskúmal
jej obsah.

Opätovne poukázal na prebiehajúce trestné konanie vedené na OR PZ Q. pod ČVS: ORP - XXX/X - JP -
PO - XXXX pre prečin podvodu. V rámci tohto konania bolo jednoznačne zistené, že predmetná faktúra
č. XXXXXX/PH je fiktívna a teda akékoľvek plnenie poskytnuté na základe tejto faktúry možno vyhodnotiť
ako bezdôvodné obohatenie. V tomto prípade plnenie na základe uvedenej faktúry poskytnuté žalobcom,
nemôže mať vplyv na vzťah medzi žalobcom a žalovanými zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale
žalobcovi vznikol nárok voči osobe, na ktorej účet boli peňažné prostriedky zaslané.

Čo sa týka tvrdenia, že žalovaní začali spochybňovať poskytnutie peňažných prostriedkov až po
doručení platobného rozkazu k tomu žalovaný v 1/ rade uvádza, že v danom období bol značne časovo
zaneprázdnený a taktiež prechádzal viacerými osobnými problémami. Táto skutočnosť je však bez
ohľadu na uvedené v zásade bezvýznamná, nakoľko v rámci prebiehajúceho konania si žalovaný v 1/
rade len uplatnil svoje zákonné práva, ktoré mu platná právna úprava ako účastníkovi konania priznáva,
a rovnako zo strany súdu nedošlo k určeniu, že by niektorý z jeho nárokov bol premlčaný, resp. inak
zanikol. Čo sa týka toho, že žalovaný v 1/ rade riadne platil splátky úveru podľa úverovej zmluvy, k tomu
žalovaný v 1/ rade uvádza, že takto činil výlučne z dôvodu, že spoludlžníkom bola jeho manželka a v
prípade ak by si tieto povinnosti neplnil, dotklo by sa to nepriaznivo predovšetkým jej finančnej situácie a
keďže osobné vzťahy s manželkou boli pre žalovaného v 1/ rade prednejšie ako spor so žalobcom, dal
prednosť splácaniu úveru aj keď si bol vedomý, že úver mu nebol v zmysle úverovej zmluvy poskytnutý.

Na podporu svojich tvrdení a na vyvrátenie námietok žalobcu uvedených v odvolaní žalovaný v 1/ rade
poukázal na personálne prepojenie zamestnancov (bývalých zamestnancov žalobcu) a osoby, ktorej boli
na účet poskytnuté peňažné prostriedky.

Keďže obdobných prípadov ako je tomu u žalovaného v 1/ rade bolo v predmetnom čase u žalobcu
niekoľko, žalovaný v 1/ rade navrhol vyžiadať si výpisy z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX patriaceho P. V.
od peňažného ústavu VÚB za obdobie od 1.10.2002 do 1.10.2003.

V závere žalovaný v 1/ rade poukázal na nečinnosť žalobcu v samotnom konaní (keďže sa nezúčastnil
ani nariadeného pojednávania, nevyjadril sa k skutočnostiam uvádzaným žalovaným v 1/ rade k
samotnej žalobe, ani k vzájomnému návrhu žalovaného v 1/ rade).

Preto žalovaný v1/ rade navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne a právne
správny a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 333,80 eur (vyjadrenie k
odvolaniu - 270,54 eur + režijný paušál 1x 7,63 eur + DPH 55,63 eur) na účet právneho zástupcu
žalovaného v 1/ rade.



Na základe žalobcom podaného odvolania Krajský súd v Košiciach uznesením z 29.10.2013 vec vrátil
súdu prvého stupňa ako predčasne predloženú na rozhodnutie o náhrade trov konania vo vzťahu k
žalovanej v 2/ rade.

Súd prvého stupňa rozhodol 25.4.2014 dopĺňacím rozsudkom, v ktorom vyslovil, že o trovách konania
vo vzťahu žalobcu k žalovanej v 2/ rade rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 152 ods. 2 veta prvá a § 166 ods. 1, 2 veta prvá O.s.p.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom
podľa zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p. aj s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vec po právnej stránke posúdil v súlade so zákonom,
a preto aj správne rozhodol.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.)
a na doplnenie dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa a k odvolaniu žalobcu
uvádza nasledovné:

Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu a žalovaní uzavreli 1.10.2003 zmluvu o spotrebiteľskom
úvere.

Podľa bodu I. ČSOB sa zaviazala poskytnúť klientovi peňažné prostriedky (do 250.000,00 Sk) prevodom
na účet dodávateľa tovaru alebo služby „Podľa údajov uvedených na faktúre“ vedený na meno „Podľa
údajov uvedených na faktúre“.

Žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal, aby faktúru z 24.9.2003, vystavenú dodávateľom X. V.
na sumu 252.924,90 Sk predložil na preplatenie žalovaný v 1/ rade, t.j. aby išlo o prevod peňažných
prostriedkov v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Túto skutočnosť nevedeli potvrdiť ani pracovníci
právneho predchodcu žalobcu (X.. C. a p. R.), ktorí boli oprávnení na prijatie faktúry.

Žalovaný v 1/ rade tvrdí, že Martina V. nepozná a že v danom prípade išlo o fiktívnu faktúru, o ktorej
nemá vedomosti.

Na OR PZ, Odbor kriminálnej polície Q. bolo vedené trestné stíhanie pod ČVS: ORP - XXX/X-JP-
PO-XXXX proti doposiaľ nezistenému páchateľovi pre trestný čin podvodu, ktoré však bolo zastavené
(neprípustnosť podľa § 9 Trestného poriadku). Podnet na trestné stíhanie dal ešte v roku 2007 žalovaný
v 1/ rade a to práve z dôvodu, že mu finančné prostriedky podľa zmluvy neboli poukázané.

Žalobca do skončenia dokazovania nenavrhol žiaden dôkazný prostriedok, ktorým by preukázal, že
žalovaným poskytol úver v súlade s uzavretou zmluvou ČSOB o spotrebiteľskom úvere, napriek
poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p..

Skutočnosť, že žalovaní začali splácať úver sama o sebe nedokazuje, že úver bol podľa zmluvy
poskytnutý.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v
spojení s dopĺňacím rozsudkom ako vecne správny.

Odvolací súd poznamenáva, že doteraz nebolo rozhodnuté o vzájomnom návrhu.

Žalovaný v 1/ rade mal v odvolacom konaní plný úspech, a preto je žalobca povinný nahradiť mu trovy
odvolacieho konania na účet jeho právneho zástupcu a to za jeden právny úkon (vyjadrenie k odvolaniu)
1x po 270,54 eur, režijný paušál 1x 7,63 eur, DPH 20% - 55,63 eur, spolu 333,80 eur (§ 142 ods. 1
O.s.p.). Žalovanej v 2/ rade trovy odvolacieho konania nevznikli.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.