Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6To/38/2014 z 29. 4. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 29. apríla 2014, sp. zn. 6To/38/2014, ECLI:SK:KSKE:2014:7209011371.2 Krajský súd Košice | 6To/38/2014 | ECLI:SK:KSKE:2014:7209011371.2 | 2014-04-29 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo – Majetok Citované ustanovenia: TP, § 321 ods. 1 písm. e) TP, Trestný zákon. (140/1961 Zb.), § 322 ods. 3 TP, § 39a ods. 2 písm. a) zákona č. 140/1961 Zb., § 250a ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb., § 288 ods. 1 TP, § 9 ods. 2 zákona č. 140/1961 Zb., § 250a ods. 4 zákona č. 140/1961 Zb., § 321 ods. 3 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0a66bcf1-d852-4ef4-aac8-8a4391d2ffff Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7209011371.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/38/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209011371
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Szalay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7209011371.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zoltána Szalaya a sudcov JUDr.
Evžena Kelija a JUDr. Mareka Dudíka, v trestnej veci obžalovaného D. F., pre trestný čin úverového
podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 250a ods. 1, ods. 4 Tr.zák. účinného
do 31.12.2005, prerokoval na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. apríla 2014 odvolanie obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 18.11.2013, sp.zn. 8 T 144/2009 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. rozhodujúc vo veci sám obžalovaného D. F. , nar. XX.X.XXXX v F. odsudzuje
podľa § 250a ods. 4 Tr.zák. účinného v čase spáchania skutku na trest odňatia slobody vo výmere 36
(tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr.zák. účinného v čase spáchania skutku súd zaraďuje obžalovaného pre
účely výkonu trestu odňatia slobody do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného D. F. (ďalej len „obžalovaný“) vinným z
trestného činu úverového podvodu podľa § 9 ods. 2, § 250a ods. 1, ods. 4 Tr.zák. účinného v čase skutku
na tom skutkovom základe, že

teraz už odsúdený E. J. a obžalovaný D. F.
5/ dňa 10.3.2005 v pobočke S. L., C..R.. L. v X., na ul. Š. č. X, po predchádzajúcej vzájomnej dohode
s J. F. podvodným spôsobom vylákali úver vo výške 2,500.000,- Sk tak, že obžalovaný E. J.Á. ako
konateľ s.r.o. C. F. predložil žiadosť o rýchly úver, ktorú S. L. akceptovala a dňa 16.3.2005 uzavrela s
obžalovaným zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXXX na sumu 2,500.000,- Sk, pri ktorej
vystupoval ako ručiteľ obvinený J. F. a k žiadosti o úver predložili falošné potvrdenia od G. Ú. F. A., M.
R. F. a R. J. F., ktoré zabezpečil obžalovaný D. F., splátky úveru neuhradili, čím S. L., C..R.. L. spôsobili
škodu vo výške 2,901.896,- Sk (96.325,30 €).

Bol mu za to uložený podľa § 250a ods. 4 Tr.zák. účinného v čase spáchania skutku trest odňatia slobody
vo výmere 48 (štyridsaťosem) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a) Tr.zák. účinného v čase spáchania skutku súd zaradil obžalovaného pre
účely výkonu trestu odňatia slobody do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. odkázal poškodených
- M. O. P. C..R.. , P. X. XX, F.



- Y. I.- J. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F.A., ul. F. XXX/XX
- J. L. , nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F., K. XXXX/X
- S. L. a.s., Y. X, L. A.
s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný D. F..

Pri skúmaní včasnosti podania odvolania zo strany obžalovaného krajský súd sa priklonil k tvrdeniam
obžalovaného prezentované v odvolaní, že obhajkyňa obžalovaného ihneď po vyhlásení napadnutého
rozsudku v mene obžalovaného zahlásila odvolanie čo do viny a trestu. Takéto tvrdenie obhajoby logicky
vyplýva z obsahu predloženého spisového materiálu, pričom krajský súd sa nestotožnil s vyjadrením
Okresného súdu Košice II zo dňa 1.4.2014, pretože právny názor v ňom prezentovaný nemá oporu v
platnom Trestnom poriadku.

Z písomne podaného odvolania obžalovaného podaného prostredníctvom svojej obhajkyne vyplýva, že
prvostupňový súd svoje rozhodnutie založil výlučne iba na výpovedi spoluobžalovaného E. J., pričom
žiaden ďalší svedok ani žiadna citovaná listina nepoukazuje na skutočnosť, ktorá je predmetom výroku
obžaloby vo vzťahu k jeho osobe. Z týchto dôvodov podľa odvolania okresný súd nesprávne rozhodol,
pokiaľ ho uznal za vinného zo žalovaného skutku obžaloby okresného prokurátora a navrhol v záverečnej
reči prednesenej jeho obhajkyňou, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vo veci sám
rozhodol tak, že obžalovaného oslobodí spod obžaloby okresného prokurátora. Dôvod oslobodenia
ponecháva na súde.

Podľa § 317 ods. 1 Tr.por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1.

Krajský súd postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného
súdu podala procesná strana na to oprávnená, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla,
urobila tak v lehote ustanovenej v zákone.

Preskúmaním spisového materiálu vo vzťahu k výroku o vine krajský súd zistil, že okresný súd vo veci
vykonal všetky potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu v súlade s ustanovením § 2 ods. 10
Tr.por. a tieto i správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladá ustanovenie
§ 2 ods. 12 Tr.por.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd vysporiadal s obhajobou
obžalovaného prezentovanou len prostredníctvom svojej obhajkyne i s ďalšími vo veci vykonanými
dôkazmi.

Obžalovaný počas celého konania využil svoje zákonné právo a vo veci odmietol vypovedať ku
skutkovým otázkam ohľadne jeho zavinenia, preto okresnému súdu nezostávalo nič iné, ako vyvodiť
záver o vine obžalovaného z dôkazov vo veci vykonaných zákonu zodpovedajúcim spôsobom, ktoré
vyznievali jednoznačne v neprospech obžalovaného.

Krajský súd preto nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku napadnutého
rozsudku, keďže zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania v priebehu celého konania, najmä
na hlavnom pojednávaní. Úvahy okresného súdu vo vzťahu k obžalovanému považuje aj krajský súd
za správne a presvedčivé. Výpoveď spoluobvineného E. J. nebola ničím spochybnená a správne preto
ju okresný súd vyhodnotil ako dôveryhodnú a zároveň v hlavnej miere ovplyvňujúcu dôkaznú situáciu
v danej trestnej veci.

Podľa odvolacieho súdu obžalovaný E. J. nemal žiaden relevantný dôvod obžalovaného krivo obviniť,
v jeho výpovediach v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní mal len iba úplne nepodstatné
rozpory. V dobe jeho výpovedí na hlavnom pojednávaní už mal súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera



spáchanie skutku, a teda nič by mu nebránilo určitým spôsobom modifikovať svoju výpoveď v prospech
obžalovaného, poprípade tvrdiť, že si už presne nepamätá na okolnosti skutku a pod.

Odvolanie obžalovaného krajský súd považuje za všeobecné a nie dostatočne konkretizované a
odôvodnené.

Krajský súd preto v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého prvostupňového
rozhodnutia, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje, bez potreby jeho ďalšieho doplnenia.

Zákonu zodpovedajúca je i právna kvalifikácia skutku týkajúca sa obžalovaného ako trestného činu
úverového podvodu podľa § 9 ods. 2, § 250a ods. 1, ods. 4 Tr.zák. účinného v čase skutku.

Čiastočne pochybil okresný súd pri uložení trestu obžalovanému, keď nedostatočne v tomto smere
zhodnotil najmä jeho osobu, ako aj skutočnosť, že sa žalovaný skutok stal skoro pred 10 rokmi, pričom
sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Po znovuprehodnotení všetkých do úvahy prichádzajúcich
skutočností vyplývajúcich z ustanovenia § 23 ods. 1 Tr.zák. a § 31 ods. 1, 2 Tr.zák. účinného v čase
spáchania skutku (zákon č. 140/1961 Zb. z. v znení neskorších predpisov) krajský súd dospel k záveru,
že účel trestu u obžalovaného bude splnený síce len trestom nepodmienečným, ale na druhej strane
kratšieho trvania, preto zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám vo veci rozhodol rozsudkom
tak, že obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov, ktorý trest
považuje za potrebný a primeraný tak z hľadiska individuálnej, ako i generálnej prevencie a má viesť
obžalovaného k tomu, aby si uvedomil nesprávnosť svojho konania a v budúcnosti sa vyvaroval trestnej
činnosti.

Pretože obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním žalovaného trestného činu nebol
vo výkone trestu odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin, súd ho pre účely výkonu trestu odňatia
slobody zaradil do I. nápravnovýchovnej skupiny v zmysle ustanovenia § 39a ods. 2 písm. a/ Tr.zák.
účinného v čase spáchania skutku.

Stavu veci a zákonu zodpovedá aj výrok okresného súdu, ktorým podľa § 288 ods. 1 Tr.por. poškodenú
stranu S. L. a.s. Š. X, L. (majúcu vzťah ku konaniu obžalovaného) s uplatneným nárokom na náhradu
škody odkázal na občianske súdne konanie.

Z týchto dôvodov krajský súd odvolaniu obžalovaného vyhovel len čiastočne (čo do výroku o treste) a
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.