Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8To/85/2014 z 14. 12. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 14. decembra 2014, sp. zn. 8To/85/2014, ECLI:SK:KSKE:2014:7611010022.2 Krajský súd Košice | 8To/85/2014 | ECLI:SK:KSKE:2014:7611010022.2 | 2014-12-14 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Majetok Citované ustanovenia: § 213 ods. 1 zákona č. 650/2005 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6728423c-f7de-46db-a2f9-5987a8fa7788 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7611010022.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/85/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611010022
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7611010022.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského a sudcov
JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Mareka Dudíka v trestnej veci proti obžalovanému U. P. pre
zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 Tr. zák. a iné, o odvolaní prokurátora a
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/6/2011 zo dňa 18. 12. 2013
na neverejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 15. decembra 2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/6/2011 zo dňa 18. 12. 2013 bol obžalovaný
uznaný vinným zo zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 Tr. zák. s poukázaním
na § 138 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v období najmenej od 1. januára 2008 do 5. januára 2009 v Levoči, mimo obdobia od 8. do 13. 3.
2008, na Námestí Majstra Pavla č. 18 v predajni T-Mobile prevádzkovanej spoločnosťou KVALITA s. r.
o. Poprad na základe zmluvy o nevýhradnom obchodnom zastúpení ako vedúci predajne v rozpore so
svojimi povinnosťami hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ a chrániť jeho
majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa vyplývajúcimi pre neho z uzavretej pracovnej zmluvy si z tejto prevádzky postupne
prisvojil finančnú hotovosť najmenej vo výške 35.681,53 € takým spôsobom, že z pokladne si prisvojoval
peňažnú hotovosť z tržieb a odvádzal nižšie tržby v hotovosti, než aké boli evidované tržby, čím takto
svojim konaním spôsobil pre poškodeného - obchodnú spoločnosť KVALITA s. r. o. Poprad škodu vo
výške najmenej 35.681,53 €.

Bol mu za to podľa 213 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j) Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona
uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona, § 49 ods. 1 písm.
a) Tr. zákona výkon trestu mu podmienečne odložil a uložil obžalovanému probačný dohľad nad jeho
správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona ustanovil skúšobnú dobu podmienečného
odsúdenia s probačným dohľadom v trvaní 30 (tridsať) mesiacov. Podľa § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zákona
uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodenej obchodnej
spoločnosti KVALITA s. r. o., so sídlom Popradské nábrežie 27/446, 058 01 Poprad, IČO: 36457272,
škodu vo výške 35.681,53 €. Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku so zvyškom nároku na náhradu škody



odkázal poškodenú obchodnú spoločnosť KVALITA s. r. o., so sídlom Popradské nábrežie 27/446, 058
01 Poprad, IČO: 36457272, na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie prokurátor a obžalovaný.

Prokurátor v písomných dôvodoch podaného odvolania uviedol, že nesúhlasí s postupom
prvostupňového súdu, pretože hoci uznal vinu obžalovaného, upravil priebeh skutkového deja
ponížením spreneverenej sumy z dôvodu, že ohľadom výplaty mzdy pre obžalovaného a pracovníčky
prevádzky použil zásadu in dubio pro reo a od výslednej sumy odrátal celkovú sumu vyplatených miezd.
V konaní bolo podľa názoru prokurátora jednoznačne preukázané, že v prípade výplaty miezd tieto boli
účtované jedine za prevádzku ako celok, teda v účtovníctve spoločnosti Kvalita s.r.o. Poprad a pokiaľ
by aj boli reálne vyplatené priamo na prevádzke T-mobile v Levoči, vždy boli účtované v spoločnosti
Kvalita s.r.o. Poprad. Nebol teda dôvod pre odpočítanie týchto miezd z celkovej spreneverenej sumy. Z
uvedeného dôvodu napadol aj výrok o treste a výrok o povinnosti nahradiť škodu podľa § 287 ods. 1 Tr.
por. Navrhol, aby odvolací súd sám vo veci rozhodol o uznaní viny obžalovaného pre skutok uvedený
v obžalobe, aby mu uložil prísnejší trest odňatia slobody s probačným dohľadom s dlhšou skúšobnou
dobou, než akú určil prvostupňový súd a súčasne aby bol obžalovaný zaviazaný na náhradu škody
stanovenej v skutkovej vete obžaloby.

Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu v písomných dôvodoch podaného odvolania uviedol,
že závery znaleckého posudku vzbudzujú vážne pochybnosti o správnosti skutkových zistení touto
znalkyňou a neobjasňujú vec v základných veciach, ktoré by zabezpečili objasnenie veci. Počas celého
konania namieta nielen správnosť záverov tejto znalkyne, ale aj spôsob akým k týmto záverom dospela.
Už v priebehu konania predložil k znaleckému posudku odborné vyjadrenie znalca z odboru ekonómie
a manažmentu Ing. Ladislava Cimeráka, ako aj odborné vyjadrenie znalkyne z odboru ekonómie a
manažmentu Ing. Evy Bašistovej, ktorí zhodne konštatujú, že znalkyňa sa v znaleckom posudku zaoberá
len pohybom hotovosti za zisťované obdobie len v jednej prevádzke firmy Kvalita s.r.o. a to v pobočke T-
mobile Levoča. Ďalšia pobočka firmy Cestovná kancelária v Poprade bola súčasťou jedného spoločného
účtovníctva, ktorého výsledky sú neznáme a nie sú známe ani žiadne výsledky inventúry, bez vykonania
ktorej (podľa § 29 zákona o účtovníctve najmenej 4-krát za účtovné obdobie) a bez základných účtovných
dokladov a závierkových podkladov nie je možné vysloviť jednoznačný záver o chýbajúcich finančných
prostriedkov. S poukazom na časti odborných vyjadrení znalcov, ktoré predložil ako listinné dôkazy
uviedol, že pri tak vážnych odborných argumentoch renomovaných znalcov mal súd dospieť k vážnym
pochybnostiam o správnosti a objektívnosti znaleckého posudku, keďže z vyslovených tvrdení znalcov
v odborných vyjadreniach vyplývajú vážne pochybnosti o tom, či by k schodku vôbec došlo. Poukázal
nato, že znalkyňa Ing. Luščíková konštatuje, že k vyčísleniu schodku došlo len na základe pomocných
dokladov s tým, že účtovné doklady predložené neboli. V prípade predloženia účelných dokladov
preukazujúcich iné príjmy a výdaje by musela byť výška rozdielu upravená. Uviedol tiež, že samotná
znalkyňa v znaleckom posudku a aj Ing. Cimerák a Ing. Bašistová v odborných vyjadreniach konštatujú,
že denný výkaz vystavený zamestnancami nespĺňa náležitosti účtovného dokladu v zmysle § 10 Zákona
o účtovníctve a že je možné ho považovať len za doklad určený pre internú kontrolu firmy a nie za
účtovný doklad.

Znalecký posudok je tak podľa názoru obhajoby založený a formulovaný len na domnienkach bez
ich preukázania a je rozporuplný, keď na jednej strane nepovažuje denný výkaz za účtovný doklad
a na druhej strane sa tvrdí, že má istú vypovedaciu schopnosť. V obchodnej spoločnosti nebola
vykonávaná žiadna kontrola denných výkazov a účtovníctva, nebola prijaté žiadne nápravné opatrenia,
nevykonávala sa predbežná, ani priebežná kontrola. Majetok obchodnej spoločnosti nebol zo strany
vlastníka chránený, nedochádzalo k protokolárnemu odovzdávaniu majetku firmy zamestnancom,
nebola vykonávaná inventarizácia majetku a nie je preukázaný ani počiatočný stav účtovníctva za
posudzované obdobie. Peniaze v hotovosti sa dávali z ruky do ruky, doklady (účtovné, aj neúčtovné)
mali pracovníci doma, posielali sa autami a podobne. Za takéhoto stavu nemožno konštatovať, že na
prevádzke bol poriadok a nemožno z vykonaného dokazovania posúdiť, či vôbec došlo na prevádzke k
schodku, resp. už vôbec nemožno konštatovať, že obžalovaný si prisvojil nejaké finančné prostriedky.
Takýto dôkaz počas celého trestného konania produkovaný nebol. Ak aj schodok vznikol, jeho výška je
neurčitá a nemožno ani konštatovať, kto si prípadne vec prisvojil.



Prvostupňový súd mal znalkyni Ing. Luščíkovej nariadiť, aby sa zaoberala pohybom hotovosti nielen v
jednej prevádzke firmy Kvalita s.r.o. (na pobočke T-mobile Levoča), ale aj pohybom hotovosti ďalšej
prevádzky firmy Kvalita s.r.o. a to Cestovnej kancelárie v Poprade, ktorá bola súčasťou jedného
spoločného účtovníctva a v tomto smere komplexne vypracovať znalecký posudok a prípadné závery
vyvodzovať z jedného spoločného účtovníctva.

Navrhol, aby Krajský súd v Košiciach podľa § 321 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok
a vec vrátil podľa § 322 ods. 1 Tr. por. súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

Na podklade takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní rozsiahle dokazovanie a po jeho vyhodnotení dospel
k záveru, že obžalovaný U. P. po subjektívnej, i objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu zločinu
sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák.,
pretože si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu
a čin spáchal závažnejším spôsobom konania po dlhší čas. Okresný súd vyhodnotil, že obžalovaný sa
uvedeného konania dopustil tým, že po obdobie najmenej jedného roka si prisvojil peniaze poškodenej
spoločnosti za tržby, ktoré mu boli zverené a ktoré mal podľa pracovnej zmluvy chrániť pred poškodením,
stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa a spôsobil
tak poškodenému značnú škodu v sume najmenej 26 600 eur. Pri ustálení skutku a výšky spôsobenej
škody odčítal od zistenej škody oproti podanej obžalobe sumu 547,79 eur, ktorá sa vzťahovala na
obdobie 8. až 13. 3. 2008, kedy obžalovaný vykonal cestu do zahraničia a obdobne okresný súd správne
zohľadnil aj sumu 2 357,32 eur a sumu 6 342,59 eur, ktoré predstavovali mzdu vyplatenú obžalovanému
a zamestnancom za rok 2008, pričom okresný súd podrobne zdôvodnil, prečo vo vzťahu k výške
spôsobenej škody uvedené sumy nezohľadnil.

Odhliadnuc od vyššie uvedeného je však podstatou predmetného konania vysporiadanie sa so
skutočnosťou, či záver o vine obžalovaného možno vyvodiť z nepriamych dôkazov, na ktoré poukázal
okresný súd, predovšetkým zo znaleckého dokazovania a z podkladov, na základe ktorých bol znalecký
posudok vypracovaný.

V tejto súvislosti považuje krajský súd za potrebné poukázať na skutočnosť, že tak zo znaleckého
posudku Ing. Luščíkovej, ako aj z odborných vyjadrení Ing. Cimeráka a Ing. Bašistovej je zrejmé, že
účtovná evidencia nebola vedená bez nedostatkov a výšku rozdielu skutočného a účtovného stavu
bolo možné zistiť len s použitím pomocnej evidencie a to denných výkazov. Z vykonaného dokazovania
je zrejmé, že denné výkazy vystavené zamestnancami spoločnosti nespĺňajú náležitosti účtovného
dokladu v zmysle § 10 Zákona o účtovníctve, nie sú verifikované podpismi zodpovedných osôb a
nemožno ich považovať za účtovný doklad. Navyše v spoločnosti nebola vykonávaná inventúra a
inventarizácia pokladne v zmysle § 30 Zákona o účtovníctve a to 4-krát ročne, z toho jedenkrát ku dňu,
ku ktorému sa zostavuje účtovná uzávierka.

Okresný súd vo vzťahu k dennému výkazu (ktorý nie je účtovným dokladom) uviedol, že tento dôkaz
považuje za spôsobilý a použiteľný v trestnom konaní a to s poukazom na ustanovenie § 119 ods. 2 Tr.
por., podľa ktorého za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa
získalo z dôkazných prostriedkov v zmysle Trestného poriadku alebo podľa osobitného zákona. Denné
výkazy tak považoval za zákonné dôkazné prostriedky, ktoré boli zákonným podkladom pre vypočítanie
schodku.

S týmto záverom sa však krajský súd nestotožnil. Vina obžalovaného v predmetnej trestnej veci bola
podľa názoru okresného súdu preukázaná na podklade nepriamych dôkazov, medzi iným aj na podklade
znaleckého posudku.

V prípade uznania viny na podklade nepriamych dôkazov musí ísť o taký rad nepriamych dôkazov,
ktoré musia tvoriť ucelenú reťaz a ktoré nepripúšťajú žiadny iný záver, resp. ktorej jednotlivé články
nevzbudzujú žiadne pochybnosti.



Znalecký posudok musí byť jednoznačný a vychádzať z podkladov, o ktorých hodnovernosti a
presnosti niet žiadnych pochybností. V prípade znaleckého posudku z odboru ekonómie a manažmentu
musí, podľa názoru krajského súdu, vychádzať z relevantných účtovných dokladov, obsahujúcich
zákonom stanovené náležitosti, nakoľko ekonomika je exaktná veda založená na presných postupoch
a výsledkoch.

V danom konkrétnom prípade z predloženého spisového materiálu a aj z vyjadrení jednotlivých znalcov
niet žiadnych pochybností o tom, že denný výkaz je len pomocným dokladom, ktorý nespĺňa náležitosti
účtovného dokladu v zmysle § 10 Zákona o účtovníctve. Je vystavený len zamestnancami bez verifikácie
podpisov zodpovedných osôb a nemožno ho považovať za účtovný doklad. Nemožno tak, podľa názoru
krajského súdu, jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vysloviť záver, že údaje v denných
výkazoch poskytujú takú vierohodnosť a tým aj právnu relevanciu, že z nich vyplývajúce údaje možno
použiť ako podklad pre vypracovanie znaleckého posudku s nespochybniteľnými závermi.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, vrátane preukázanej skutočnosti, že nebola vykonávaná inventúra
a inventarizácia pokladne v zmysle § 30 Zákona o účtovníctve, nemožno vylúčiť argumentáciu
obhajoby, že v obchodnej spoločnosti nebola vykonávaná riadnym spôsobom kontrola denných
výkazov, účtovníctva, neboli prijaté žiadne nápravné opatrenia, nevykonávala sa priebežná kontrola,
nedochádzalo k protokolárnemu odovzdávaniu majetku firmy zamestnancom a teda majetok obchodnej
spoločnosti nebol zo strany vlastníka chránený zodpovedajúcim spôsobom v zmysle určitej tzv.
prirodzenej miery opatrnosti, o čom svedčí, podľa názoru krajského súdu, aj skutočnosť, že k zisteniam
o schodku malo dôjsť až po pomerne dlhej dobe, čo by sa v prípade riadne vedenej inventarizácie
nemohlo stať.

Bude preto potrebné, aby sa okresný súd vysporiadal s vyššie uvedenými skutočnosťami a v tomto
smere sa zaoberal obhajobnými námietkami obžalovaného, v prípade potreby vykonal ďalšie znalecké
dokazovanie, resp. iné dôkazy, ak potreba ich vykonania vyvstane, dôkazy opätovne vyhodnotil a vo
veci zákonne a spravodlivo rozhodol.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok
nie je prípustný.