Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7Tos/109/2014 z 26. 11. 2014
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 26. novembra 2014, sp. zn. 7Tos/109/2014, ECLI:SK:KSKE:2014:7612010071.2
Krajský súd Košice | 7Tos/109/2014 | ECLI:SK:KSKE:2014:7612010071.2 | 2014-11-26 | Uznesenie
Oblasť práva: Trestné právo – Rodina a mládež
Citované ustanovenia: TZ, § 207 ods. 1 TZ, TP, § 193 ods. 1 písm. c) TP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bd169be3-72c6-47c1-b571-76bfad9a4994
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7612010071.2

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Tos/109/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612010071
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7612010071.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Ladislava
Tomčovčíka a JUDr. Vladimíra Kuráka, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27. novembra 2014, v
trestnej veci proti W. Y. , odsúdeného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1 Tr.zák.,
o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 4 T 18/2012 zo dňa
7.10.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por.  z a m i e t a  sťažnosť odsúdeného W. Y..

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 7.10.2014 sp.zn. 4 T 18/2012 bolo podľa § 50
ods.4 Tr.zák. vyslovené, že odsúdený W. Y. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil
a trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 4.9.2012
sp.zn.   4 T 18/2012 v trvaní  6(šesť) mesiacov vykoná.

Podľa § 48 ods.2 písm.a/ Tr.zák. na výkon trestu odňatia slobody ho súd zaradil do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Verejné zasadnutie pred okresným súdom, na ktorom sa rozhodovalo v zmysle ustanovenia § 50 ods.4
Tr.zák., t.j. či odsúdený W. Y. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil, resp. neosvedčil,
bolo vykonané v neprítomnosti odsúdeného v súlade s ustanovením § 293 ods.4 Tr.por.

Odsúdený W. Y. v zákonom stanovenej lehote po oznámení rozhodnutia proti tomuto podal sťažnosť,
v ktorej navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a rovnako zrušiť aj predchádzajúce rozhodnutia v merite
veci, t.j. rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 4.9.2012 sp.zn. 4 T 18/2012 a uznesenie
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.11.2012 sp.zn. 7 To 96/2012. Tento svoj návrh odôvodnil tým,
že súdy oboch stupňov pri rozhodovaní o vine uverili len tvrdeniam jeho exmanželky V. Y., hoci táto
nevypovedala pravdu.

Na podklade sťažnosti  odsúdeného W. Y. krajský súd podľa § 192 ods.1 Tr.por. ako nadriadený orgán pri
rozhodovaní o sťažnosti preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ
podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že
sťažnosť nie je dôvodná.

Preskúmaním výrokov napadnutého rozhodnutia a konania mu predchádzajúceho nadriadený krajský
súd zistil, že súd prvého stupňa nepochybil, pokiaľ na podklade výsledkov vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že odsúdený W. Y. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil.
Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 4.9.2012 sp.zn. 4 T 18/2012  mu bol uložený
trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú
dobu v trvaní 14 mesiacov.



Odsúdenému W. Y. popri treste odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú
dobu, ktorá začala plynúť dňom 20.9.2012 bolo uložené aj obmedzenie v zmysle ustanovenia § 50
ods.2 Tr.zák. a § 51 ods.4 písm.d/ Tr.zák., ktorým mu bola uložená povinnosť v skúšobnej dobe zaplatiť
dlžné výživné. Túto povinnosť odsúdený sám dobrovoľne nesplnil, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú
písomným vyjadrením V. Y. zo dňa 5.2.2014 (č.l. 124).

Okresný súd nepochybil ani pri rozhodovaní o zaradení odsúdeného do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia, keď v zmysle § 48 ods.2 písm.a/ Tr.zák. odsúdeného W. Y. pre výkon
trestu odňatia slobody   zaradil do tohto ústavu, lebo tento v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone
trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Námietky odsúdeného W. Y. o nezákonnosti rozhodnutia okresného súdu v merite veci v tomto štádiu
konania nebolo možné akceptovať, nakoľko tak okresný súd, ako aj nadriadený krajský súd nemajú v
tomto štádiu konania právo preskúmavať zákonnosť namietaných rozhodnutí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.