{"guid": "5565d1d9-c6ec-4ca8-bc4b-8688aca8d08d:bafc0803-410a-4e82-ba4f-fb35e38f0372", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7613203341.2", "spisova_znacka": "5Co/214/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/214/2014 z 8. 9. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 8. septembra 2014, sp. zn. 5Co/214/2014, ECLI:SK:KSKE:2014:7613203341.2", "identifikacne_cislo": "7613203341", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Ján Slebodník", "sudca_id": 1306, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jan-slebodnik-1306", "datum_vydania": "2014-09-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bafc0803-410a-4e82-ba4f-fb35e38f0372", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7613203341.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7613203341.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7613203341.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice\nSpisová značka: 5Co/214/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 7613203341\nDátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník\nECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7613203341.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.\nTáne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany,\nTeplická 7434/147, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného spoločnosťou ERASMUS LEGAL, s.r.o.,\nBratislava, Justičná 9, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému L.. M. G., nar. X.X.XXXX, bytom U., U.\nXXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie\nlegionárov 5, Prešov, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného M.. L. Š., advokátom vo Z., X.. Z.. C.\nXXX/XX, o zaplatenie 175,27 € s prísl., o odvolaní žalobcu, žalovaného ako aj vedľajšieho účastníka o\nodvolaní proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 6C/73/2013-41, z 9.5.2013\n\nr o z h o d o l :\n\nP o t v r d z u j e  rozsudok.\nNáhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalovaný je  povinný zaplatiť\nžalobcovi, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku 148,22 € s úrokom z omeškania vo výške 9 %\nročne od 27.2.2010 do zaplatenia.  V prevyšujúcej časti súd žalobu   zamietol a že žiaden z účastníkov\nnemá právo na náhradu trov konania.\nŽalobca sa svojou žalobou domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by zaviazal žalovaného\nzaplatiť mu sumu 175,27 €, kapitalizovaný denný úrok z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu\nvo výške 46,68 € a úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 175,27 € od 15.2.2013\ndo zaplatenia a nahradiť trovy konania za uhradený súdny poplatok z návrhu, ako aj trovy právneho\nzastúpenia. Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX,\nktorá bola uzavretá ako telefónna pôžička. Predmetom Úverovej zmluvy bolo poskytnutie finančných\nprostriedkov v sume 497,91 € zo strany žalobcu žalovanému. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné\nprostriedky vrátiť v pravidelných mesačných splátkach, pričom výška mesačnej splátky predstavovala\n18,22 € v počte 48. Žalovaný však meškal s úhradou svojho záväzku a preto bol vyzvaný listom zo dňa\n26.2.2010 k splateniu celého zostatku úveru vo výške 261,47 €, v lehote 15 dní od odoslania výzvy.\nZ Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, z Úverových zmluvných\npodmienok žalobcu, zo Splátkového kalendára, z výzvy na úhradu celého úveru zo dňa 26.2.2010, z\nvýpovede žalovaného, mal súd preukázané, že skutočne žalobca a žalovaný uzavreli dňa 15.12.2006\nÚverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol žalobca ako veriteľ žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške\n15.000,- Sk (497,91 €), dohodli sa na pravidelných splátkach úveru po 549,- Sk, počet splátok 48 a tak na\nkonečnej výške úveru 26.352,- Sk (874,72 €). V zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov\nvo výške 35,80 %. Ako vyplýva zo Splátkového kalendára žalovaný ako dlžník nesplácal splátky riadne\na včas, preto bol úver zosplatnený, čo bolo žalovanému oznámené spolu s výzvou k úhrade, listom\nžalobcu zo dňa 26.2.2010. Žalobca zaslal súdu písomnú špecifikáciu žalobného návrhu, kde uviedol\nvýšku zosplatnenej istiny čiže dlžnej sumy bez úrokov z úveru v sume 148,22 € (zvyšná časť istiny úveru\n\nvypočítaná ako rozdiel tejto istiny a súčtu jednotlivých súm zo splátok určených podielom na uhradenie\ntejto istiny).\nSúd citujúc § 52 ods.1, § 53 ods.1, 2 O.z. konštatoval, že táto zmluva a celý vzťah sa spravujú\nustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom ku dňu uzavretia\nzmluvy.\nPo vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná a vzhľadom na\nvyššie uvedené zákonné ustanovenia, keďže žalovaný svoje povinnosti zo zmluvy neplnil, úver riadne a\nvčas nesplácal, zaviazal ho súd na zaplatenie sumy 148,22 €, bez ušlých úrokov z úveru. K námietkam\nžalovaného a vedľajšieho účastníka ohľadne chýbajúcej ročnej úrokovej sadzby poukazuje súd na to,\nže v úverovej zmluve bola dohodnutá konečná výška úveru, ktorá zohľadňovala odplatu veriteľovi -\nžalobcovi za poskytnutie úveru a v zmluve je uvedená aj ročná percentuálna miera nákladov vo výške\n35,80 %. V zmysle hlavy 5 § 1 úverových zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy,\nvýška úroku sa zistí ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky a počtu splátok a výšky poskytnutého\núveru, pričom klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver v pravidelných mesačných\nsplátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej zmluve a v jednotlivých\nsplátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny a úroky. Súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle\nje uvedená RPMN, klient bol oboznámený s celkovou výškou úveru, ktorú mal splatiť a v týchto splátkach\nbola zohľadnená aj odplata za úver (úroky, ktorých výška sa dá jednoznačne v zmysle vyššie citovanej\nhlavy úverových podmienok zistiť). Súd súhlasí s argumentmi žalobcu, že k zosplatneniu úveru pre\nriadne nesplácanie splátok došlo v súlade so zákonom s tým, že k zosplatneniu došlo 26.2.2010,\nžaloba bola podaná na súd v trojročnej premlčacej lehote, keďže na súd došla podľa vstupnej pečiatky\n26.2.2013, preto nárok žalobcu súd nepovažuje za premlčaný. Sumu 148,22 € súd zaviazal žalobcu\nuhradiť aj so zákonným úrokom z omeškania od 27.2.2010 t.j. nasledujúci deň od zosplatnenia úveru\npodľa § 3 vl. nar. 87/1995 Z.z. platného ku dňu 26.2.2010.\nSúd zamietol žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti t.j. čo do uplatneného ušlého úroku 27,05 € a\nkapitalizovaného úroku z omeškania 46,68 € s tým, že úrok priznal odo dňa zosplatnenia istiny. Ušlý úrok\nuvedený v úverových zmluvných podmienkach v hlave 7 § 6 ponímaný ako zmluvná pokuta je podľa\nnázoru súdu neprijateľnou zmluvnou podmienkou.\nO trovách konania rozhodol súd podľa § 150 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania\nnepriznal, pretože ide o drobný spor.\n\nV podanom odvolaní, čo do výroku o náhrade trov konania v podstate žiadal žalobca zmeniť rozsudok\ntak, že bude priznané právo na náhradu trov konania žalobcovi, navrhol priznať aj trovy odvolacieho\nkonania, on mal úspech vo veci 84,57% a v pomere k úspechu žalovaného vo výške 15,43% by mal\ndostať 69,14% z uplatneného nároku z celkovej sumy trov 110,34 € a tak má nárok na 76,29 €, navrhol\naj rozdeliť súdny poplatok 11,41 a trovy právneho zastúpenia ako aj v ostatných ďalších desiatkach\nsporov poukázal na judikatúru Ústavného súdu Českej republiky, lebo úspešný účastník má právo na\ntrovy konania a on si len uplatňuje zaplatený súdny poplatok, pričom primeranosť alebo neprimeranosť\ntrov právneho zastúpenia žiada len v súlade s platnoprávnou úpravou.\n\nV podanom odvolaní žalovaný žiadal vo vyhovujúcej časti napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu\nprvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods.1 písm.a/ O.s.p., lebo je to nesprávny rozsudok alebo\nzmeniť a žalobu zamietnuť v celom rozsahu, navrhol aj priznať trovy konania. S poukazom na § 4 ods. 5\nzák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nemožno v takýchto prípadoch priznať veriteľovi úrok\nalebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Nemá pravdu súd, že by úroky\nsa dali zistiť, lebo bežní spotrebitelia nemajú istotu, či ich výpočet úrokov bude správny.\n\nV odvolaní vedľajší účastník poukázal vo svojom odvolaní na to, že nemožno od spotrebiteľa požadovať\núrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve a v spotrebiteľskom úvere tak ako žiadal veriteľ\n(§ 4 ods.5 zák. č. 258/2001 Z.z.). Záver okresného súdu o možnosti vypočítania výšky úroku je\nsprávny, zákon o spotrebiteľských úveroch ale dodávateľovi explicitne ukladá uviesť výšku úroku v\nspotrebiteľských zmluvách (dodávateľovi tovaru, t.j. úveru). Preto žiadal v napadnutom výroku, čo sa\ntýka priznania úroku zrušiť rozsudok a vec vrátiť na ďalšie  konanie.\n\nOdvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa preskúmal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2\nO.s.p., podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a zistil, že rozsudok je treba potvrdiť podľa §\n219 ods. 1, 2 O.s.p., lebo jeho dôvody sú presvedčivé a zákonné.\n\nAni jeden z účastníkmi uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.\n\nOdvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu\nspočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa\nje nesprávne, tzn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a\nktoré je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, medzi chybami skutkového zistenia a\nchybami právneho posúdenia je ich úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych skutkových\nzistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným\nskutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Napokon skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným\ndôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., nesprávne sú i také skutkové\nzistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov, keď zistil logický rozpor v hodnotení dôkazov,\nprípadne poznatkov, ktoré vyplynulo z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak.\n\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti a\ndôkazy, ktoré predložili účastníci konania a z týchto skutočností neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z\nvykonaných dôkazov vyplynula, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov\na nie je tu logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov.\n\nPrávnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na\nzistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa\npríslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva\nna zistený skutkový stav, pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak použil iný právny\npredpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil,\nprípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu\nnormu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).\n\nZ ust.  § 153 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z\nvykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich\nalebo i ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.\n\nZákon v ust. § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p. vychádza z toho, že súd nie je pri vykonávaní dôkazov\nodkázaný len na formálny návrh účastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa možnosť vykonať aj iné,\núčastníkmi konania nenavrhované dôkazy. Ich vykonanie však podmieňuje ich výnimočnosťou, ako aj ich\nnevyhnutnosťou pre rozhodnutie vo veci. Ide teda o také dôkazy, ktoré vyplynú z doterajšieho priebehu\nkonania bez toho, aby zákon ukladal súdu povinnosť takéto dôkazy vyhľadávať. Pritom právo súdu\nvykonať aj účastníkmi konania neoznačené a nenavrhnuté dôkazy zostáva len v polohe možnosti a nie\npovinnosti. Je preto na súde, aby v každom konkrétnom prípade posúdil, či výnimočne vykoná aj iné\ndôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z uvedeného\nteda vyplýva, že ak dôkaz potrebný a nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci vyjde v priebehu konania\nnajavo (súd má o ňom vedomosť), bez ohľadu na návrhy účastníkov konania môže a zároveň aj musí\nsúd výnimočne takýto dôkaz vykonať. Súd po takýchto dôkazoch nepátra, pretože je vecou účastníkov\nkonania, aby ich vykonanie navrhli a aby sa starali o svoje práva.\n\nPodľa čl. 12 ods. 1 Ústavy SR, zavedenej zákonom č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ľudia\nsú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.\n\nVýklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych\npredpisov musí byť v súlade s touto ústavou (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR).\n\nAj Občiansky súdny poriadok vymedzuje v § 18 rovnosť účastníkov konania.\n\nOdvolací súd doplnil, že bez možnosti doplniť dokazovanie podľa § 213 O.s.p. je treba prisvedčiť\nargumentom súdu, že v úverovej zmluve bola dohodnutá konečná výška úveru, ktorá zohľadňovala\nodplatu veriteľovi - žalobcovi za poskytnutie úveru a v zmluve je aj ročná percentuálna miera nákladov\nvo výške 35,80%, v súlade s hlavou V. § 1 úverových zmluvných podmienok, ktoré tvoria súčasť\núverovej zmluvy, výška úroku sa zistí ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky a počtu splátok a výšky\nposkytnutého úveru a klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver v pravidelných mesačných\nsplátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej zmluve a v týchto splátkach\n\nje zahrnutá príslušná časť úverovej istiny a úroky. V súlade s tým je uvedená aj RPMN, lebo klient bol\noboznámený s celkovou výškou úveru, ktorú mal splatiť a v týchto splátkach bola zohľadnená aj odplata\nza úver (úroky, ktorých výška sa dá jednoznačne podľa cit. hlavy úverových podmienok zistiť; porovnaj\naj ustálenú súdnu prax, rozhodnutie Ústavného súdu ČR o tom, že veriteľ má právo na úroky z úveru).\nPohľadávka ani nebola premlčaná, lebo žaloba bola podaná na súd v trojročnej premlčacej lehote tak ako\nuvádza vo svojich dôvodoch súd prvého stupňa. O.i. žalovaný musí zaplatiť aj zákonný úrok z omeškania\nod 27.2.2010, t.j. od nasledujúceho dňa od zosplatnenia úveru podľa § 3 vl. nar. 87/1995 Z.z. platného\nku dňu 26.2.2010. O.i. z obsahu spisu vyplýva, že na č.l. 22 je založená plná moc VÚ z 3.4.2013, ktorá\nnie je v origináli, (nemá základnú náležitosť listiny pre osvedčenie dohody o plnomocenstve).\n\nSprávne a zákonné je aj rozhodnutie súdu o zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti, čo do ušlého úroku\n27,05 € ako aj úroku z omeškania 46,68 €, ale keďže žalobca v tejto časti nepodal odvolanie, rozsudok\nje v tomto výroku právoplatný podľa 206 ods.1, 3 O.s.p. a nebol preskúmavaný odvolacím súdom.\n\nZákonný je aj výrok rozsudku v časti o náhrade trov konania, keď aplikoval súd § 150 ods.2 O.s.p.\nvzhľadom na to, že ide o drobný spor, súd musel vziať do úvahy pri tomto výroku o náhrade trov konania\naj skutočnosť, že žalobca nebol pri uplatnení svojho nároku úspešný v celom rozsahu a pritom disponuje\nkvalitným zázemím, pre zastúpenie advokátskou kanceláriou a takýchto žalôb podáva desiatky na\nrôznych súdoch Slovenskej republiky.\n\nOdvolací súd s poukazom na uplatnenú istinu 175,27 € ako aj výšku priznanej istiny potvrdil aj výrok o\nnáhrade trov konania ako vecne správny a zákonný podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p. a považuje odvolacie\nnámietky tak žalovaného ako aj vedľajšieho účastníka a žalobcu, čo do výroku o trovách konania za\nneopodstatnené, pretože nepochybne žalovaný neuviedol argumenty na to, že by okresným súdom\nuvádzané dôvody o zistení úrokov z omeškania sa dali zistiť, boli pochybné. Síce spotrebitelia nikdy\nnemajú istotu, či ich výpočet úrokov bude správny, avšak zložitosť vypočítaných úrokov sa vzťahuje\njednoznačne a súvisí so súčtom jednotlivých súm zo splátok a splátky samozrejme žalovaný neplatil,\nteda zavinil podanie žaloby a aj možnosť zjednodušenia takéhoto výpočtu.\n\nOdvolací súd nepripustil dovolanie na otázku, či matematický vzorec je vyjadrením úrokovej sadzby na\núčely § 4 ods.5 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v riešenej veci a či táto aritmetiky napĺňa\nust. § 4 ods.5 zák. č. 258/2001 Z.z. je neopodstatnené a nerelevantné, lebo v tejto časti vzhľadom na to,\nže ide o drobný spor, aj keď išlo o konkrétne neriešenú otázku, nemožno jednoznačne tvrdiť, že by išlo zo\nstrany žalobcu o nekalú obchodnú praktiku podľa § 7 a nasl. zák. č. 250/2007 Z.z. (§ 238 ods.3,5 O.s.p.).\n\nŽalobca bol neúspešný v celom rozsahu v odvolacom konaní, žalovaný taktiež bol neúspešný a vedľajší\núčastník bol čiastočne neúspešný v odvolacom konaní, preto odvolací súd vyslovil, že účastníkom\nnáhrada trov odvolacieho konania nepatrí podľa § 224 ods.1, § 142 ods.1 O.s.p.\n\nVýsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\n\nPoučenie:\n\nProti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/73/2013", "guid": "e2f50532-8dca-409b-b4e5-1357db43373b:02e8d937-234e-4912-96b2-c542efec11d2", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}