Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2CoE/22/2014 z 21. 5. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 21. mája 2014, sp. zn. 2CoE/22/2014, ECLI:SK:KSKE:2014:7613205083.1 Krajský súd Košice | 2CoE/22/2014 | ECLI:SK:KSKE:2014:7613205083.1 | 2014-05-21 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3c6814d1-6d92-48d6-b665-e44ba167f9a6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7613205083.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoE/22/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613205083
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7613205083.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci oprávneného: N. K. G., K. N. J. I., D. XX, proti povinnému: Z. W., bytom
E. - Y. XX, o vykonanie exekúcie pre vymoženie 61,74 € s prísl., vedenej u súdneho exekútora pod sp.zn.
EX 231/2013, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k.
8Er/235/2013-11 z 9.10.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutej časti, vo výroku o trovách exekúcie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením zastavil exekúciu a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov exekúcie.

O zastavení exekúcie rozhodol s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. f/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti z dôvodu, že po začatí exekúcie zaniklo právo priznané exekučným
titulom, keďže dlžná suma bola uhradená po začatí exekúcie.

O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti s prihliadnutím na ust. § 200 ods.1, 2 cit. zák. a § 47 ods.3 cit. zák. tak, že ich náhradu
žiadnemu z účastníkov nepriznal, nakoľko oprávnený a povinný trovy exekúcie nežiadali priznať,
súdnemu exekútorovi podľa záver súdu prvého stupňa nárok na trovy exekúcie nevznikol, keďže
exekútor nemá právo na náhradu trov konania za úkony, ktoré vykonal do doručenia poverenia súdu na
vykonanie exekúcie. V danom prípade povinný dlžnú sumu uhradil 21.3.2013, o čom bol súdny exekútor
vyrozumený 25.3.2013, poverenie súdu bolo vydané dňa 26.3.2013, doručené súdnemu exekútorovi
15.4.2013. Je teda zrejmé, že povinný splnil si svoju povinnosť oprávnenému ešte pred doručením
poverenia pre súdneho exekútora. Súdny exekútor sa teda nijakým spôsobom pre výkon exekúcie a ani
žiadnym úkonom nepričinil k tomu, že povinný splnil povinnosť, teda nie je možné mu priznať odmenu.
Zároveň poukázal na to, že prvým odmeňovaným úkonom je získanie poverenia, ktorým sa začína
štádium exekúcie a aj právna úprava zavedená zák. č. 348/2011 Z.z. počíta s možnosťou odmeny
súdneho exekútora do doby doručenia poverenia len za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok
na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.

Uznesenie vo výroku o trovách exekúcie napadol včas podaným odvolaním súdny exekútor. Navrhol
zmeniť uznesenie v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie tak, aby povinný bol zaviazaný uhradiť
mu trovy exekúcie v sume 4,50 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorými sú hotové výdavky
v podobe poštovného za žiadosť o udelenie poverenia, podnetu na zastavenie exekúcie a vrátenie
poverenia, ktoré považoval za účelne vynaložené. Všade, kde sa súd vyjadroval k nemožnosti priznania
odmeny exekútora má súd pravdu, avšak pre prípad posúdenia návrhu na priznanie trov exekúcie je



to irelevantné, keďže si neuplatnil odmenu za vykonávané úkony, ale náhradu hotových výdavkov, ku
ktorým ho ust. § 47 ods.3 Ex.por. výslovne oprávňuje aj v čase do doručenia poverenia na vykonanie
exekúcie.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods.1, 3 O. s. p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.
s. p.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Výrok uznesenia, ktorým bola exekúcia zastavená, napadnutý odvolaním nebol a tak nadobudol
právoplatnosť podľa § 206 ods.2 O. s. p.

Uznesenie exekučného súdu v napadnutom výroku o trovách exekúcie je vecne správne, preto ho
odvolací súd podľa § 219 ods.1 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 47 ods.3 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný
poriadok), ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr ako mu uplynie lehota
na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným
predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia
súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie
exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených osobných výdavkov.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu jej uhradenia
po začatí exekučného konania skôr ako povinnému uplynie lehota na podanie námietok, súdny exekútor
má do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie nárok iba na odmenu za spísaný návrh na
vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Je teda zrejmé,
že skutočne súdny exekútor mal nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov, avšak
povinnosťou exekútora bolo v danom prípade preukázať výšku ním uplatnených hotových výdavkov.
Z obsahu spisu nemožno zistiť, či súdnym exekútorom uplatnené hotové výdavky ním skutočne boli
vynaložené, z obsahu spisu takto vynaložené hotové výdavky nevyplývajú, z podacích pečiatok súdu
prvého stupňa nie je možné zistiť, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a podnet na
zastavenie exekúcie a návrh na priznanie trov boli súdu prvého stupňa doručované poštou.

Za takýchto okolností odvolací súd má za to, že nebolo preukázané vynaloženie súdnym exekútorom
uplatnených hotových výdavkov, preto ich náhrada mu nemohla byť priznaná.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako už bolo vyššie uvedené ako
vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1
O.s.p. Súdnemu exekútorovi náhrada trov odvolacieho konania nepatrí ako neúspešnému účastníkovi.
Oprávnenému a povinnému trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli, preto im nemohli byť
priznané.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.