Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7To/53/2014 z 21. 5. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 21. mája 2014, sp. zn. 7To/53/2014, ECLI:SK:KSKE:2014:7713010366.1 Krajský súd Košice | 7To/53/2014 | ECLI:SK:KSKE:2014:7713010366.1 | 2014-05-21 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Majetok Citované ustanovenia: § 212 ods. 2 písm. f) TZ, § 212 ods. 3 písm. b) TZ, TZ, TP, § 319 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1f369fb3-bb5f-41e7-a858-59e75dfbecf3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7713010366.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/53/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713010366
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7713010366.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Ladislava
Tomčovčíka a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. mája 2014, v trestnej
veci proti P. D., obžalovanej pre prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm.f/, ods.3 písm.b/ Tr.zák., o
odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Michalovce sp.zn. 1 T 107/2013 zo dňa 20.3.2014
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie obžalovanej P. D..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 20.3.2014 sp.zn. 1 T 107/2013 bola obžalovaná P. D.
uznaná vinnou z prečinu krádeže podľa § 212 ods.2 písm.f/, ods.3 písm.b/ Tr.zák. na tom skutkovom
základe, že

dňa 28.2.2013 v presne nezistenom čase v doobedňajších hodinách a dňa 2.3.2013 v presne
nezistenom čase v poobedňajších hodinách v obvode Ž. Ž. X. P., E.. P., z prekládkovej rampy odcudzila
železný viazací drôt o hmotnosti 126 kg, ktorý následne odovzdala do zberných surovín, za čo obdržala
finančnú hotovosť, ktorú použila pre vlastnú potrebu, čím poškodenej organizácii Ž. X. I. X. Y..X.., J.. T.
XX, W., spôsobila škodu vo výške 42,34 Eur,

pričom uvedeného konania sa dopustila napriek tomu, že bola rozhodnutím Oddelenia železničnej
polície PZ Čierna nad Tisou - blokom na pokutu nezaplatenú na mieste, ev. č. bloku Y. XXXXXX,
právoplatným dňa 3.7.2012, postihnutá za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/1990
Zb. o priestupkoch, za ktorý jej bola uložená bloková pokuta vo výške 30,- Eur,

a tiež bola trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 3T/8/2013 zo dňa 28.1.2013,
právoplatným dňa 9.2.2013, uznaná vinnou z prečinu krádeže podľa § 212 ods.2 písm.f/ Tr.zák., za čo
jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace, ktorého výkon bol podmienečne odložený
na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka.

Obžalovanej P. D. podľa § 212 ods.3 Tr.zák., s použitím § 36 písm.l/ Tr.zák., § 37 písm.m/ Tr.zák. § 38
ods.2 Tr.zák. súd prvého stupňa uložil trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods.2 písm.a/ Tr. zák. súd obžalovanú pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods.1 Tr.por. súd obžalovanej uložil povinnosť nahradiť železničnej spoločnosti I. X. Y..X..,
J.. T. XX, W., IČO: XX XXX XXX škodu v sume 42,34 Eur.



V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozsudku podala odvolanie P. D., ktoré odôvodnila tým, že
uložený trest sa jej javí neprimerane prísnym a navrhla, aby jej bol uložený trest povinnej práce, resp.
iný trest, s ktorým nie je spojené obmedzenie osobnej slobody, nakoľko je matkou maloletej dcéry P. D.,
nar. XX.X.XXXX, o ktorú sa sama stará.

Na podklade odvolania obžalovanej P. D. krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné.

Preskúmaním napadnutého rozsudku a konania mu predchádzajúceho odvolací súd zistil, že
obžalovaná P. D. sa dopustila protiprávneho konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku. Napokon ani samotná obžalovaná P. D. spáchanie skutku nepopierala a na
svoju obhajobu uvádzala len to, že železný šrot pozbierala v blízkosti železničného priecestia Ž. X. Q. P..
Železný odpad následne odviezla na bicykli do výkupne druhotných surovín vo Q. O., kde za to dostala
približne 15,- Eur. Takto získané peniaze použila pre svoju potrebu. Tohto konania sa dopustila krátko
po sebe v dňoch, ako je to uvedené v skutku obžaloby.

Takto zistený skutkový stav súd prvého stupňa mal zistený z výsluchu obžalovanej P. D.E. v prípravnom
konaní, nakoľko hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovanej, pre ktorý postup boli
splnené zákonné podmienky.

Spáchanie žalovaného skutku, okrem priznania samotnej obžalovanej, súd prvého stupňa mal
preukázané výpoveďou svedka H. W.D., ako aj svedka F. X.I..

Nepochybil preto okresný súd, keď konanie obžalovanej P. D. právne kvalifikoval ako prečin krádeže
podľa § 212 ods.2 písm.f/, ods.3 písm.b/ Tr.zák., a to z dôvodov, že obžalovaná P. D. za obdobný čin v
predchádzajúcich 12 mesiacoch už bola postihnutá, a to v priestupkovom konaní rozhodnutím Oddelenia
železničnej polície PZ Čierna nad Tisou - blokom na pokutu nezaplatenú na mieste, ev. č. bloku AB
XXXXXX, právoplatným dňa 3.7.2012, keď bola postihnutá za priestupok proti majetku podľa § 50 ods.
1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za ktorý jej bola uložená bloková pokuta vo výške 30,- Eur.

Napriek vyššie uvedenému postihu obžalovaná P. D. bola trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov,
sp. zn. 3T/8/2013 zo dňa 28.1.2013, právoplatným dňa 9.2.2013, uznaná vinnou z prečinu krádeže podľa
§ 212 ods.2 písm.f/ Tr.zák., za čo jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace, ktorého výkon
jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka.

Obžalovaná P. D. napriek predchádzajúcim postihom, či už v priestupkovom konaní, resp. súdom
nezobrala si z toho ponaučenie, hoci vedela, že sa dopúšťa protiprávneho konania a v prípade
opätovného spáchania takéhoto konania jej už bude uložený prísnejší trest, a to trest spojený s
obmedzením osobnej slobody.

Krajský súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie obsahom trestného spisu Okresného súdu
Trebišov sp.zn. 3T/8/2013, ako aj aktuálnym odpisom registra trestov na obžalovanú P. D.X. a zistil, že
teraz žalované konanie nie je možné považovať v jej prípade za ojedinelé konanie, nakoľko pre obdobné
konania obžalovaná už bola opakovane postavená pred súd.

V teraz žalovanej trestnej veci je obžalovaná P. D. trestne stíhaná pre čiastkové skutky, ktorých sa
mala dopustiť dňa 28.2.2013 a 2.3.2013, pre ktoré jej bolo vznesené obvinenie dňa 5.3.2013. V zmysle
ustanovenia § 122 ods.13 Tr.zák., ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný aj po oznámení
vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok.

Z odpisu registra trestov a obsahu pripojených trestných spisov o predchádzajúcich jej odsúdeniach,
odvolací súd mal preukázané, že odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov zo dňa
28.1.2013 sp.zn. 3T/8/2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.2.2013 bolo zrušené trestným
rozkazom Okresného súdu Trebišov zo dňa 3.9.2013 sp.zn. 7T/50/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 31.1.2014.



Vzhľadom na vyššie uvedené neprichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu, lebo teraz
posudzované skutky boli spáchané po nadobudnutí právoplatnosti trestného rozkazu Okresného súdu
Trebišov zo dňa 28.1.2013 sp.zn. 3T/8/2013, a trest uložený obžalovanej P. D. pri dolnej hranici zákonom
stanovenej trestnej sadzby, t.j. vo výmere 8 mesiacov, keď zákonodarcom je stanovená spodná hranica
trestu odňatia slobody pri žalovanom prečine vo výmere 6 mesiacov, nie je možné považovať za trest
neprimerane prísny.

Návrh obžalovanej P. D., aby jej nebol ukladaný trest spojený s obmedzením osobnej slobody, vzhľadom
na osobu obžalovanej, predovšetkým jej protiprávnu aktivitu, keď predchádzajúcimi odsúdeniami za
obdobnú trestnú činnosť jej boli ukladané tresty, ktorých výkon nebol spojený s obmedzením osobnej
slobody, v danom prípade už nebolo možné akceptovať. Zaradenie obžalovanej P. D. pre výkon trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia je rovnako v súlade so
zákonom v zmysle ustanovenia § 48 ods.2 písm.a/ Tr.zák., nakoľko doposiaľ ešte nebola vo výkone
trestu pre úmyselný trestný čin.

Aj výrok o uložení povinnosti nahradiť Ž. X. I. X., Y..X.., J.. T. Č.. XX, W., IČO: XX XXX XXX v sume
42,34 Eur má svoju oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, a preto odvolací súd odvolanie
obžalovanej P. D. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.