Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 13CoE/309/2013 z 24. 2. 2014
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 24. februára 2014, sp. zn. 13CoE/309/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7805201984.2
Krajský súd Košice | 13CoE/309/2013 | ECLI:SK:KSKE:2014:7805201984.2 | 2014-02-24 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 204 ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/94eba99e-61ac-4b27-a507-51cbc8f5a0a0
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7805201984.2

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/309/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7805201984
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7805201984.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: M., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v S.,
M. XX, zastúpený advokátskou kanceláriou R. M., s. r. o., IČO: XXXXXXXX, B. 8, S. proti povinnej: K.
A., nar. X.X.XXXX, bytom v V. M., O. XXX, o vymoženie 286,80 eura s prísl. a trov exekúcie vedenej
pred súdnym exekútorom W.. U. I., H. XX, S., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Rožňava zo dňa 2.7.2013, č.k. 11Er/59/2005-97, takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a    odvolanie.

Návrh na prerušenie konania    z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov   n e m á   p r á v o    na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 2.7.2013, č.k. 11Er/59/2005-97
(ďalej len „uznesenie“) exekúciu vyhlásil za neprípustnú, zastavil ju a oprávnenému, povinnému a
súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania nepriznal.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie oprávnený na pošte dňa 5.8.2013 a žiadal, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo
alternatívne, aby konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej len „O.s.p.“) prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie predložil prejudiciálne otázky.

V návrhu na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o
fungovaní EÚ oprávnený poukázal na najnovší vývoj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej
republiky v konaniach o ústavnej sťažnosti, ktorých predmetom je porušenie základných práv a
slobôd s tým, že citoval § 135 O.s.p., v zmysle ktorého je všeobecný súd viazaný rozhodnutím
ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa dotýkajú základných ľudských práv
a slobôd. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I ÚS. XXX/XXXX-XX
zo dňa 14.03.2012, ktorým bola sťažnosť odmietnutá a predmetom ktorého bolo posúdenie náležitosti
notárskej zápisnice. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení uviedol, že žiadne ďalšie podmienky
formálnej ani materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice z Exekučného poriadku nemožno vyvodiť.
Oprávnený ďalej namietal, že súd prvého stupňa sa nijako nevyporiadal s výkladovými pravidlami
uvedenými v Smernici Rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil, prečo považuje za neprijateľnú podmienku
splnomocnenie ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžníčka dobrovoľne splnomocnila fyzickú osobu
na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. V závere oprávnený žiadal, aby konanie bolo
prerušené a aby boli predložené Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledovnom
znení:



„1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť (sa) kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?

2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho
súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu
Rady 93/13 EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) skôr, než pristúpil k vecnému preskúmaniu
napadnutého uznesenia, zaoberal sa otázkou včasnosti podania odvolania a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného bolo podané oneskorene.

Podľa § 204 ods. 1 veta prvá O.s.p., odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo oprávnenému doručené dňa 18.7.2013. Zákonná 15-
dňová lehota na podanie odvolania preto začala plynúť dňa 19.7.2013 a posledným dňom 15-dňovej
lehoty bol deň 2.8.2013. Najneskôr v tento deň bolo potrebné urobiť úkon - teda podať odvolanie - na
súde alebo podanie odovzdať orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O. s. p.). Odvolanie
proti uzneseniu oprávnený podal na pošte dňa 5.8.2013, teda po uplynutí zákonnej lehoty, preto nebolo
možné napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v odvolacom konaní meritórne preskúmať.

Podľa § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd podľa § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. odvolanie oprávneného odmietol.

Oprávnený spolu s odvolaním proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal aj návrh na prerušenie konania
v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. za účelom predloženia prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru
Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 18.6.2004 zmluvu o úvere
č. XXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 199,16 eura (6.000,00 Sk),
ktorý sa povinná zaviazala vrátiť spolu s poplatkom za jeho poskytnutie v sume 87,63 eura (2.640,00
Sk), t.j. spolu 286,80 eura (8.640,00 Sk). Súčasťou tejto zmluvy bolo aj splnomocnenie, ktorým povinná
splnomocnila Mgr. D. I. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jej mene uznal
záväzok z tohto úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Na základe
tohto splnomocnenia B.. D. I. dňa 17.11.2004 uznal za povinnú záväzok z tohto úveru pred notárkou
W.. W. I., o čom bola spísaná notárska zápisnica sp. zn. N XXXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX zo dňa
17.11.2004 a súhlasil, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe zmluvy - dohody o
plnomocenstve - podľa § 23 Občianskeho zákonníka medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Ide
o dvojstranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba



uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu
záujmov medzi jeho účastníkmi. Je teda vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá
medzi osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Takáto zmluva
je potom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná a nemôžu z nej vznikať žiadne
práva a povinnosti.

V prejednávanej veci podmienkou uzavretia úverovej zmluvy a poskytnutia úveru povinnej bolo zároveň
na predtlači Zmluvy o úvere splnomocniť Mgr. D. I. na zastupovanie povinnej pri vyhlásení o uznaní
právneho záväzku. Advokát, ktorý mal povinnú pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice ako
exekučného titulu zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere veriteľom - oprávneným a povinná
nemala možnosť ovplyvniť výber právneho zástupcu a dopredu súhlasila so spísaním notárskej
zápisnice ako exekučného titulu. Za takejto situácie je tu zjavný rozpor záujmov medzi splnomocnencom,
ktorý bol určený oprávneným, pretože výber splnomocnenca oprávneným nedáva dostatočnú záruku,
že tento bude zastupovať oprávnené záujmy povinného. Oprávnený si zjavne určil tohto zástupcu
za tým účelom, aby presadzoval a obhajoval jeho záujmy a tieto sú v protiklade a v konflikte so
záujmami povinnej. Existujúci rozpor záujmov medzi zástupcom a zastúpeným (povinným) vylučuje
možnosť vzniku platnej dohody o plnomocenstve. Povinná teda platne nesplnomocnila B.. D. I. svojím
zastupovaním a tento nebol oprávnený v jej mene spísať notársku zápisnicu a uznať záväzok z úveru.

V zmluve o úvere teda chýba nepochybný relevantný prejav vôle povinnej splnomocniť advokáta B..
D. I. na vykonanie vyhlásenia v jej mene. Predmetná notárska zápisnica teda neobsahuje prejav vôle
povinnej o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou, a preto nemôže byť exekučným titulom voči tejto
osobe. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni vykonaniu exekúcie
na jeho základe.

K návrhu na prerušenie konania teda odvolací súd uvádza, že je bez právneho významu, či povinná v
právnom vzťahu s oprávneným vystupovala ako spotrebiteľ, a teda či ustanovenie, ktorým splnomocnila
Mgr. D. I. na jej zastupovanie pri spisovaní notárskej zápisnice napĺňalo charakter neprijateľnej
podmienky v spotrebiteľskej zmluve, resp. či v danom prípade bola správne aplikovaná Smernica
Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko notárska zápisnica
v predmetnom konaní z vyššie uvedených dôvodov nie je spôsobilým exekučným titulom. Totiž
splnomocnenie, ktoré povinná udelila pri podpise zmluvy advokátovi konajúcemu za oprávneného za
účelom uznania dlhu povinnej voči oprávnenému, je neplatným právnym úkonom, a preto je aj uznanie
dlhu na základe takto udeleného splnomocnenia absolútne neplatným právnym úkonom (viď uznesenie
ÚS SR II. ÚS XXX/XXXX-XX zo dňa 30.09.2010).

Odvolací súd preto nepovažoval návrh na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej
únie za opodstatnený a z tohto dôvodu návrh na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. (s použitím
analógie) v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.