{"guid": "abc759c0-8a3c-449e-9d30-6ce78f781d04:3b7aadbc-3d90-45c6-8448-1f11267e8489", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7013201401.3", "spisova_znacka": "6S/254/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/254/2013 z 9. 9. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 9. septembra 2015, sp. zn. 6S/254/2013, ECLI:SK:KSKE:2015:7013201401.3", "identifikacne_cislo": "7013201401", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Mariana Podbehlá", "sudca_id": 656, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-podbehla-656", "datum_vydania": "2015-09-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3b7aadbc-3d90-45c6-8448-1f11267e8489", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7013201401.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7013201401.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7013201401.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/254/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201401
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7013201401.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu
JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu N.. J. Y., bývajúceho v Y.,
K. XX, proti žalovanému Okresnému úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky, Komenského
52, Košice, za účasti pribratého účastníka Slovak Trade Company, s.r.o., Bratislava, Gorkého 3,
zastúpeného spoločnosťou GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Vodná 3, Košice, za
ktorého koná advokát JUDr. Adrian Graban, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
z 02.09.2013 č. ObU-KE-OVBP2-2013/00653, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Žalobu   z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania  n e p r i z n á v a .

Pribratému účastníkovi právo na náhradu trov konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou napadnutým rozhodnutím právny predchodca žalovaného Obvodný úrad Košice, odbor
výstavby a bytovej politiky zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mesta Košice, pracovisko
Košice - Staré mesto zo 06.06.2013 č. A/2013/13891-08/I/KRA, ktorým na žiadosť stavebníka Slovak
Trade Company, s.r.o. predĺžil platnosť stavebného povolenia zo dňa 11.11.2009 č. A/2009/14116-08/
I/KRA v spojení s rozhodnutím o predĺžení platnosti tohto stavebného povolenia zo dňa 09.06.2011
č. A/2011/13122-03/I/KRA vydaným Mestom Košice, pracovisko Košice - Staré mesto na stavbu
„Administratívna budova B.O.C., Továrenská ulica, Košice“, na pozemkoch parcelné čísla XXX/X a
XXX/X v katastrálnom území G. I., na dobu dvoch rokoch odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote žalobu, v ktorej navrhol, aby súd napadnuté
rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného zrušil ako nezákonné. Súčasne si žalobca uplatnil právo
na náhradu trov konania. Žalobca uviedol, že proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie, v
ktorom namietal, že platnosť stavebného povolenia bola už raz predĺžená rozhodnutím z 09.06.2011,
pričom z ustanovenia § 69 ods.1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ani z iného ustanovenia tohto zákona nevyplýva, že
stavebný úrad môže opakovane predĺžiť platnosť stavebného povolenia. Tvrdil, že ak by stavebný zákon
umožňoval opakovane predĺžiť platnosť stavebného povolenia, potom by v stavebnom zákone malo to
byť výslovne uvedené. V doplnení svojho odvolania poukázal tiež na to, že rozhodnutie Mesta Košice
z 09.06.2011, ktorým sa rozhodlo o predĺžení platnosti stavebného povolenia z 11.11.2009, nadobudol
právoplatnosť 09.07.2011 a dňom 10.07.2013 stratilo platnosť. Podľa žalobcu rozhodnutie, ktorým sa
predĺžuje lehota platnosti stavebného povolenia podľa ustanovenia § 69 ods.1 stavebného zákona, musí



nadobudnúť právoplatnosť ešte pred uplynutím platnosti pôvodného rozhodnutia, čo odôvodnil tým, že
nie je možné predĺžiť platnosť neplatného rozhodnutia. V danom prípade rozhodnutie Mesta Košice
zo 06.06.2013 č. A/2013/13891-06/I/KRA, ktorým sa v spojení s rozhodnutím z 09.06.2011 opätovne
rozhodlo o predĺžení platnosti stavebného povolenia z 11.11.2009, malo nadobudnú právoplatnosť
najneskôr 09.07.2013. Žalobca navrhoval z týchto dôvodov zrušiť rozhodnutie Mesta Košice zo
06.06.2013 č. A/2013/13891-06/I/KRA.

Žalobca rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol jeho odvolanie, považuje za nezákonné z týchto
dôvodov:
- hoci žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že stavebný zákon nestanovuje, že rozhodnutie o
predĺžení stavebného povolenia musí nadobudnúť právoplatnosť najneskôr do dňa platnosti stavebného
povolenia, resp. rozhodnutia o predĺžení jeho platnosti, logickým výkladom je možné dospieť k záveru,
že je možné predĺžiť len platné rozhodnutie (stavebné povolenie), a nie rozhodnutie neplatné. V
danom prípade to znamená, že rozhodnutie, ktorým sa predlžuje platnosť stavebného povolenia,
musí nadobudnúť právoplatnosť najneskôr do dňa platnosti stavebného povolenia, ktorého platnosť
sa predlžuje. V tejto súvislosti žalobca poukázal na metodické usmernenie Ministerstva práce a
regionálneho rozvoja SR, odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania o spôsobe predĺženia
lehoty na dokončenie stavby a o platnosti stavebného povolenia, v ktorom sa okrem iného v závere
uvádza, že „na žiadosť stavebníka môže stavebný úrad predĺžiť platnosť stavebného povolenia, avšak
o žiadosti na predĺženie jeho platnosti podanej stavebníkom musí byť právoplatne rozhodnuté pred
uplynutím dvojročnej zákonnej lehoty, resp. lehoty určenej v pôvodnom stavebnom povolení“.

Z týmto metodickým usmernením boli krajské stavebné úrady oboznámené na pracovnej porade s
Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR konanej dňa 23.06.2008.

Žalobca v žalobe poukázal na článok 2 ods.2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na
základe Ústavy SR, jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Z tejto ústavnej zásady
vyplýva, že stavebný úrad v postavení štátneho orgánu môže vykonať len také úkony, ktoré mu stavebný
zákon vykonať umožňuje a musí ich vykonať spôsobom, ktorý tento zákon ustanovuje. Pokiaľ postup
použitý stavebným úradom, v danom prípade opakované predlžovanie platnosti stavebného povolenia
nie je v stavebnom zákone upravený, nemožno podľa žalobcu taký postup považovať za zákonný postup,
a teda dovolený. Z uvedeného dôvodu nie je rozhodujúce, že zákon neobmedzuje stavebníka opakovane
žiadať o predĺženie platnosti stavebného povolenia, ale rozhodujúce je to, či bez ohľadu na to, či sa
zmenili alebo nezmenili podmienky, za ktorých bolo stavebné povolenie vydané, štátny orgán môže
opakovane rozhodnúť.

Žalobca ďalej uviedol, že po doručení oznámenia o začatí konania o predĺženie platnosti stavebného
povolenia podal námietky, o ktorých žalovaný nerozhodol. Podľa žalobcu z ustanovenia § 62
ods.3 stavebného zákona vyplýva pre stavebný úrad povinnosť posúdiť opodstatnenosť námietok
účastníka, čo v danom prípade znamenalo posúdiť to, či tvrdenie žalobcu, že dôsledkom výstavby
administratívnej budovy z Hviezdoslavovej ulice by došlo k podstatnému obmedzeniu jeho občianskych
práv vyplývajúcich mu z ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka je alebo nie je opodstatnené. Tejto
požiadavke nezodpovedá záver, že námietky žalobcu súviseli len s umiestnením predmetnej stavby,
pričom nedošlo k zmene podmienok, za ktorých bolo stavebné povolenie vydané, neboli podané žiadne
námietky, ani pripomienky k predmetnej stavbe a odvolanie proti rozhodnutiu z 11.11.2009 nebolo
podané.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že skutočnosť, že stavebný zákon explicitne
neupravuje proces predlžovania platnosti stavebného povolenia neznamená, že by to nebolo možné,
zvlášť, keď z dikcie ustanovenia § 69 ods.1 stavebného zákona vyplýva taká možnosť nepriamo.
Stavebný úrad nemá právny titul na to, aby zamietol opätovnú žiadosť o predĺženie platnosti stavebného
povolenia, pokiaľ stavebník takúto žiadosť podal v čase platnosti stavebného povolenia, resp. v
čase predlženej platnosti stavebného povolenia. Obsahom konania stavebného úradu o predĺžení
platnosti stavebného povolenia, resp. opätovného predĺženia jeho platnosti, vychádzajúc z ustanovení
stavebného zákona, týkajúcich sa stavebného konania, je skúmať, či sa nezmenili podmienky, ktoré
musel splniť stavebník v čase, keď mu bolo stavebné povolenie vydané. Žalovaný zdôraznil, že stavebné
konanie je návrhovým konaním, t.j. ak stavebník (žiadateľ) splní podmienky, ktoré stanovuje stavebný
zákon a jeho vykonávacie predpisy, stavebný úrad je povinný stavebné povolenie vydať. Žalobca v tomto



prípade v konaní, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia, ktoré bolo v odvolacom konaní potvrdené, namietal
skutočnosti, ktoré sa týkali územného konania na predmetnú stavbu. Žalovaný má za to, že konanie o
predĺžení platnosti stavebného povolenia, resp. opätovného predĺženia, nie je stavebným konaním ako
takým, ale v žiadnom prípade nie je možné v tomto konaní riešiť námietky, ktoré sa týkajú umiestnenia
stavby.

Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že nie je možné uvažovať o tom, že by v prípade predlžovania
platnosti stavebného povolenia, resp. opätovného predlžovania bolo porušené pravidlo právnej istoty,
ktoré platí v našom právnom poriadku. Usmernenie vtedajšieho Ministerstva výstavby a regionálneho
rozvoja SR z porady zo dňa 23.06.2008, na ktoré poukázal žalobca, bolo medzičasom prekonané a
je potrebné uviesť, že usmernenie nie je všeobecne záväzným právnym predpisom, stavebné úrady,
právny predchodca žalovaného a žalovaný sa riadili a riadia všeobecne záväznými právnymi predpismi,
a nie usmerneniami, ktoré nemajú právnu silu, t.z. nie sú právne záväzné. Podľa názoru žalovaného
žalobca bol účastníkom konania, ktoré viedlo k vydaniu prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo v
odvolacom konaní potvrdené a má možnosť chrániť jedine svoje subjektívne práva, z titulu ktorých bol
účastníkom konania. Podľa názoru žalovaného subjektívne práva žalobcu napadnutým rozhodnutím
neboli porušené. Z uvedeného dôvodu žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.

Uznesením Krajského súdu z 19.03.2015 č.k. 6S/254/2013-51 bol podľa § 250 ods.1 druhá veta
O.s.p. pribratý do konania účastník správneho konania Slovak Trade Company, s.r.o., Gorkého 3,
Bratislava. Vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že dňa 19.04.2013 podal ako univerzálny právny
nástupca spoločnosti Bastion Office Center s.r.o. so sídlom Venturská 1, Bratislava žiadosť o opätovné
predĺženie stavebného povolenia. V konaní o opätovnom predĺžení platnosti stavebného povolenia boli
zo strany žalobcu ako účastníka stavebného konania podané námietky proti realizácii stavby. Berúc
do úvahy, že stavebník požiadal o opätovné predĺženie platnosti stavebného povolenia na stavbu za
nezmenených podmienok, a že v čase stavebného konania, ktoré vyústilo do vydania stavebného
povolenia, nepodal žalobca ako účastník stavebného konania žiadne námietky, ani pripomienky ku
stavbe, a ani nepodal odvolanie proti stavebnému povoleniu, a stavebný úrad nevyhovel námietkam
žalobcu a vydal rozhodnutie o opätovnom predĺžení platnosti stavebného povolenia. Žalobca, ktorý
žalobou napadol zákonnosť tohto rozhodnutia, neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, na akých svojich
právach bol napadnutým rozhodnutím ukrátený. Žaloba neobsahuje žiadne konkrétne tvrdenia, námietky
a pod., ktoré hovoria o ukrátení na právach žalobcu, a preto podľa názoru pribratého účastníka žaloba
postráda jednu zo základných náležitostí, a z toho dôvodu by súd mal žalobu zamietnuť.

Účastník ďalej konštatoval, že v konaní žalobcu vidí určité známky účelovosti a špekulatívnosti, keď v
čase stavebného konania nepodal žiadne námietky k stavbe, proti stavebnému povoleniu sa neodvolal
a námietky nepodal ani neskôr v konaní o predĺžení platnosti stavebného povolenia a proti rozhodnutiu
o predĺžení platnosti stavebného povolenia nepodal odvolanie. Až v predmetnom konaní žalobca vo
svojich námietkach aj v odvolaní argumentoval len akousi hypotetickou, bližšie nekonkretizovanou
možnosťou obmedzenia možnosti využitia žalobcom vlastnenej parcely č. XXX/X zapísané na LV č.
XXXXX katastrálneho územia G. I. o výmere 158 m2. Podanie námietok proti realizácii stavieb a
následné podanie odvolania proti rozhodnutiu o opätovnom predložení platnosti stavebného povolenia
a tiež podanie žaloby považuje pribratý účastník za zneužívanie vlastníckeho práva žalobcu k pozemku
na úkor oprávnených záujmov stavebníka, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, a ktoré je spôsobilé
privodiť stavebníkovi závažnú ujmu v prípade, ak by nedošlo k dokončeniu stavby.

K žalobnej námietke žalobcu, že zo žiadneho ustanovenia stavebného zákona nevyplýva, že stavebný
úrad môže opakovane predložiť platnosť stavebného povolenia, účastník uviedol, že stavebný zákon
dokonca neupravuje ani možnosť predĺženia platnosti stavebného povolenia tak, ako je to napríklad pri
územnom rozhodnutí, pretože nestanovuje explicitne, že časť platnosti stavebného rozhodnutia môže
stavebný úrad predĺžiť na žiadosť stavebníka. Stavebné úrady pri rozhodovaní o predĺžení platnosti
stavebných povolení interpretujú ustanovenie § 69 stavebného zákona tak, že im umožňuje predĺžiť
platnosť stavebných povolení. Takýto výklad ustanovenia § 69 ods.1 stavebného zákona nemožno
považovať za priečiaci sa s článkom 2 ods.2 Ústavy SR, ale naopak, za výklad, ktorý je v súlade
s vyššie uvedeným ústavným pravidlom. Podľa jeho názoru priečilo sa účelu a zmyslu stavebného
zákona v zásade hospodárnosti správneho konania uvedenej v § 3 ods.3 zákona č. 71/1967 Zb. v znení
neskorších predpisov o správnom konaní, keby stavebný úrad nemal možnosť opätovne predĺžiť platnosť



stavebného povolenia a stavebník by bol nútený podať novú žiadosť o stavebné povolenie napriek tomu,
že všetky predpoklady, za ktorých bolo vydané pôvodné stavebné povolenie, zostali nezmenené.

V ďalšej žalobnej námietke pribratý účastník poukázal na to, že žiadosť o predĺženie stavebného
povolenia podal v zmysle ustanovenia § 69 ods.2 stavebného zákona včas, a to takmer 3 mesiace
pred uplynutím doby platnosti stavebného povolenia z 11.11.2009 č. A/2009/14116-08/I/KRA v znení
rozhodnutia o predĺžení stavebného povolenia. Konštatoval, že stavebník môže ovplyvniť včasnosť
a riadnosť podania, ktoré uskutoční na zachovanie svojich práv, nemôže však včas príslušného
stavebného úradu, najmä vzhľadom na dlhé doručovacie lehoty, nemožnosť doručenia rozhodnutia
jednotlivým účastníkom, šikanózny výkon práv inými účastníkmi a podobne. Výklad žalobcu uvedený v
žalobe bol vedený do dôsledkov by znamenal, že i v prípade ak by stavebník podal žiadosť o predĺženie
stavebného povolenia hneď v deň nasledujúci po právoplatnosti pôvodného stavebného povolenia, ani
v tomto prípade vzhľadom na možné rôzne dlhotrvajúce úkony, odvolania, prípade správne žaloby,
doručovania, možné prieťahy v konaní by nemali stopnúť, že by takéto rozhodnutie nadobudlo včas
právoplatnosť. Navyše, účastník konania nemôže byť ukracovaný na svojich právach takým výkladom
zákona, ktorý by mu vlastne znemožňoval uplatniť svoje právo.

Výklad uplatňovaný žalobcom by viedol k porušeniu ústavnej zásady, podľa ktorej je štátnu moc možné
uplatňovať na základe zákona a spôsobom v zákone stanoveným (článok 2 ods.2 Ústavy SR), a
jeho použitie by bolo zneužitím samotného správneho konania, nakoľko účastník konania sa nemôže
spoľahnúť na včasné vybavenie svojej žiadosti zo strany správneho orgánu, pričom by táto skutočnosť
vyšla na ťarchu účastníka. Kládol by na stavebníka ako účastníka konania bremeno dodržania lehoty,
ktorej dodržanie nie je v jeho moci, nakoľko závisí nielen od včasnosti a úplnosti jeho podaní, rýchlosti
rozhodovania správneho orgánu, ale aj od ďalších skutočností - podávania námietok ďalšími účastníkmi
a pod. Rovnako by tento výklad bol v rozpore so zásadou predvídateľnosti práva, nakoľko by nútil
účastníka konania zvažovať a odhadnúť, ako dlho pred uplynutím platnosti stavebného povolenia má
žiadosť o jeho predĺženie podať, aj keď sám nemôže predvídať dĺžku rozhodovacieho procesu do času
od vydania právoplatného rozhodnutia, vrátane odvolacieho konania. Z uvedených dôvodov navrhol,
aby súd žalobu zamietol a priznal mu ako účastníkovi konania náhradu trov konania. Súd v konaní podľa
druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 a nasl. O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
žalobných námietok, oboznámil sa s administratívnom spisom a dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná.

Súd z administratívneho spisu zistil, že Mesto Košice, pracovisko Košice - Staré mesto ako príslušný
stavebný úrad prvého stupňa rozhodnutím zo 06.06.2013 č. A/2013/13891-06/I/KRA predĺžil platnosť
stavebného povolenia zo dňa 11.11.2009 č. A/2009/14116-08/I/KRA v spojení s rozhodnutím o predĺžení
platnosti tohto stavebného povolenia zo dňa 09.06.2011 č. A/2011/13122-03/I/KRA, ktoré bolo vydané
na stavbu „Administratívna budova B.O.C., Továrenská ulica Košice“ na pozemkoch parcelné čísla XXX/
X a XXX/X v kat. území G. I. pre stavebníka Slovak Trade Company, s.r.o., Gorkého 3, Bratislava
na dobu do 2 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Konštatoval, že ostatné
podmienky stavebného povolenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.12.2009 a rozhodnutia o
predĺžení platnosti tohto stavebného povolenia ostávajú v platnosti. Nevyhovel námietke žalobcu,
ktorý nesúhlasil s výstavbou vjazdu a výjazdu do podzemných garáží na 1. nadzemnom podlaží a
umiestnením 2. a 4. nadzemného podlažia na hranici parcely parcelného č. XXX/X.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 27.06.2013, ktoré doplnil podaním z
22.07.2013, v ktorom namietal nezákonnosť rozhodnutia z rovnakých dôvodov ako uviedol v žalobe.
Obvodný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, právny predchodca žalovaného rozhodnutím
z 02.09.2013 č. ObU-KE-OVBP2-2013/00653 odvolanie zamietol a rozhodnutie stavebného úradu
prvého stupňa potvrdil s odôvodnením, že stavebný úrad postupoval v konaní v súlade s príslušnými
ustanoveniami stavebného zákona a správneho poriadku. Konštatoval, že stavebník podal žiadosť o
predĺženie platnosti stavebného povolenia dňa 19.04.2013, čo vzhľadom na to, že predchádzajúce
rozhodnutie o predlžení platnosti stavebného povolenia nadobudlo právoplatnosť dňa 09.07.2011, včas.
Stavebný zákon nestanovuje, že rozhodnutie o predĺžení stavebného povolenia musí nadobudnúť
právoplatnosť najneskôr do dňa platnosti stavebného povolenia, resp. rozhodnutia o predĺžení jeho
platnosti. Poukázal na to, že žiadateľ - stavebník nemôže vedieť predpovedať dĺžku konania o predĺžení
platnosti stavebného povolenia, nemôže vedieť ani jeho výsledok, preto jediné možné vysvetlenie



včasnosti podania žiadosti o predĺženie platnosti stavebného povolenia môže byť to, že žiadosť je
potrebné podať do uplynutia jeho platnosti.

Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že z obsahu ustanovenia § 69 ods.1 nepriamo vyplýva,
že je možné rozhodovať o žiadosti o predĺžení platnosti stavebného povolenia, pričom zákon neupravuje
ani to, koľkokrát je možné žiadať o predĺženie platnosti stavebného povolenia. Stavebný úrad musí brať
ohľad na to, či sa nezmenili podmienky, za ktorých bolo stavebné povolenie vydané. V tomto prípade
podmienky zmenené neboli, a to ani z územno-plánovacieho hľadiska. Námietky podané žalobcom
súviseli s umiestnením predmetnej stavby, a nie so samotným jej povolením. Predmetom stavebného
konania nie je umiestnenie stavby, preto konanie o predĺžení platnosti stavebného povolenia nebolo
možné prihliadať na námietky, ktoré sa týkajú umiestnenia stavby.

Na pojednávaní na Krajskom súde v Košiciach žalobca uviedol, že po nahliadnutí do administratívneho
spisu zistil, že žalobca v žiadosti o predĺženie platnosti stavebného povolenia neuviedol žiadne dôvody,
pre ktoré žiadal predĺžiť platnosť stavebného povolenia. Podľa jeho názoru ide o takú vadu konania,
na ktorú súd musí prihliadať úradnej moci, pretože táto vada má za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia. V prípade, ak súd dospeje k záveru, že je možné opakovane predlžovať platnosť
stavebného povolenia, mal by tiež zisťovať, či tu boli skutočne dôvody na predĺženie jeho platnosti. K
ďalšej žalobnej námietke, ktorú opieral o metodické usmernenie Ministerstva výstavby a regionálneho
rozvoja SR konštatoval, že si je vedomý existencie judikatúry, v ktorej je vyslovený opačný názor.

Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní poukázala na to, že stavebný úrad v konaní o predĺženie
platnosti stavebného povolenia sleduje, či územie nebolo určené územným plánom na iné využitie, čo
sa prakticky ani nemôže stať, pretože pri zmene územno-plánovacej dokumentácie sa vždy sleduje,
či pozemky nie sú zaťažené stavebným povolením alebo územnými rozhodnutiami. Keďže stavebník
prejavil vôľu užívať svoj pozemok tak, že postaví na ňom administratívnu budovu, stavebný úrad v konaní
o predĺženie platnosti stavebného povolenia to, či sa nezmenili podmienky, za ktorých bolo stavebné
povolenie vydané. Na námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia procesných predpisov zástupkyňa
žalovaného uviedla, že ak by vyžadoval od stavebníka, aby svoju žiadosť o predĺženie platnosti
stavebného povolenia zdôvodňoval, stavebný úrad by sa nemohol oprieť o žiadne ustanovenie zákona.
Navrhla v súlade s písomným vyjadrením zamietnuť žalobu. Zástupca pribratého účastníka opätovne
poukázal na svoju námietku týkajúcu sa nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu a tiež na to, že v žalobe
neuviedol právnu kvalifikáciu, z akého dôvodu navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil.

Podľa § 244 ods.1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“)(§ 244 ods.2 O.s.p.).

Podľa § 247 ods.1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 69 ods.1 stavebného konania stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sa
oznámi rovnakým spôsobom ako začatie stavebného konania a upovedomenie o ústnom pojednávaní;
tieto rozhodnutia týkajúce sa jednoduchých a drobných stavieb sa oznámia aj orgánom štátnej správy,
ktoré si vyhradili posúdenie dokumentácie.

Predmetom súdneho preskúmavania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
stavebného úradu o predĺženie platnosti stavebného povolenia na stavbu „Administratívna budova
B.O.C., Továrenská ulica Košice“ na pozemkoch parc. č. XXX/X a XXX/X v kat. území G. I. pre stavebníka
Slovak Trade Company, s.r.o., Gorkého 3, Bratislava. Stavebné povolenie na predmetnú stavbu bolo
vydané rozhodnutím zo dňa 11.11.2009 č. A/2009/14116-08/I/KRA a jeho platnosť bola predĺžená
rozhodnutím z 09.06.2011 č. A/2011/13122-03/I/KRA. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v



stavebnom konaní žalobca ako účastník konania nepodal žiadne námietky týkajúce sa povolenia stavby
a nepodal ani riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktorým bolo vydané stavebné povolenie.

Žalobca vidí nezákonnosť v opakovanom predlžovaní platnosti stavebného povolenia, čo je v rozpore
so znením ustanovenia § 69 ods.1 stavebného zákona, v tom, že o predĺžení platnosti stavebného
povolenia bolo právoplatne rozhodnuté až po dni skončenia platnosti stavebného povolenia, a napokon
v tom, že stavebník svoju žiadosť o predĺženie stavebného povolenia ničím neodôvodnil.

Postup pri predĺžení platnosti stavebného povolenia stavebný zákon upravuje iba v ustanovení § 69
ods.1, v ktorom sa iba upravuje postup oznamovania stavebného povolenia a rozhodnutia o predĺžení
jeho platnosti.

O využití pozemku vo vlastníctve stavebníka bolo už právoplatne rozhodnuté tak, že bolo vydané
stavebné povolenie na stavbu administratívnej budovy. V prípade, že sa nezmenili podmienky, za ktorých
bola stavba povolená, nie sú dané zákonné dôvody na odmietnutie predĺženia platnosti stavebného
povolenia. Vykladať ustanovenie § 69 ods.1 stavebného zákona tak, že nie je neumožňuje stavebnému
úradu o predĺžení platnosti stavebného povolenia rozhodnúť opätovne, by bolo v rozpore s účelom
tohto zákona a so zásadou hospodárnosti konania ak by stavebník musel formálne podať novú žiadosť
o vydanie stavebného povolenia napriek tomu, že sa v územno-plánovacej dokumentácii daného
sídelného útvaru pomery nezmenili, a teda aj územné rozhodnutie o umiestnení stavby je platné.

V konaní o predĺženie platnosti stavebného povolenia nie je totožné s konaním o vydanie stavebného
povolenia, preto ak v prípade, že sa nezmenili podmienky, za ktorých bolo vydané stavebné povolenie,
stavebný úrad nemá zákonnú možnosť nevyhovieť žiadosti stavebníka o predĺženie platnosti stavebného
povolenia. Stavebný úrad skúma splnenie zákonných podmienok pre rozhodnutie o predĺžení platnosti
stavebného povolenia z úradnej moci a či nedošlo k zmene v územno-plánovacích dokladoch.

Súd poukazuje na to, že zákon výslovne neukladá stavebníkovi, aby žiadosti o predĺženie platnosti
stavebného povolenia uviedol dôvody, pre ktoré nemohol povolenú stavbu dokončiť. Podľa názoru súdu
stavebný úrad nemá ani povinnosť skúmať, z akého dôvodu stavebník stavbu neukončil. Pre stavebný
úrad je rozhodujúce to, či sa zmenili podmienky, za ktorých bolo vydané stavebné povolenie, a či žiadosť
o predĺženie platnosti stavebného povolenia bola podaná včas. Súd nepovažuje preto námietku žalobcu
vznesenú na pojednávaní, že v konaní došlo k takému procesnému pochybeniu, na ktoré súd prihliada
z úradnej povinnosti za dôvodnú a opodstatnenú.

Medzi účastníkmi nie je sporné to, že stavebník podal žiadosť o predĺženie platnosti stavebného
povolenia ešte pred ukončením platnosti rozhodnutia, ktorým bola predĺžená platnosť stavebného
povolenia. Skutočnosť, že o predĺžení platnosti stavebného povolenia nebolo rozhodnuté do termínu
skončenia platnosti stavebného povolenia, nemá za následok nezákonnosť takéhoto rozhodnutia.
Účastník správneho konania totiž nemôže zodpovedať za to, či správny orgán v žiadosti, ktorá bola
podaná včas v lehote, rozhodne včas v dôsledku takých skutočností, ktoré nezávisia od účastníka,
a ktoré nemôže ovplyvniť. Opačný výklad by bol v rozpore nielen s článkom 2 ods.2 Ústavy SR,
ale aj v rozpore so zásadou predvídateľnosti práva. Plynutie lehoty platnosti stavebného povolenia
podaním žiadosti o jej predĺženie spočíva, a preto nie je opodstatnené tvrdenie žalobcu, že stavebný
úrad rozhodol o predĺžení platnosti stavebného povolenia, ktoré v čase keď už jeho platnosť pominula.
Metodické usmernenie Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, na ktoré žalobca vo svojej
žalobe poukazuje, nie je právne významné a rozhodovacou činnosťou súdov bolo prekonané.

Pre úplnosť súd uvádza, že žalobca vo svojej žalobe konkrétne neuviedol, v čom a aké boli jeho
subjektívne práva porušené, resp. dotknuté rozhodnutím o predĺžení platnosti stavebného povolenia.
Na pojednávaní objasnil, že týmto rozhodnutím bolo porušené jeho občianske právo vyjadrovať sa v



konaní k určitým skutočnostiam týkajúcich sa stavby. Toto tvrdenie nezodpovedá skutočnosti, pretože
žalobca bol upovedomený o začatí konania o predĺžení platnosti stavebného povolenia, podal námietky,
o ktorých správny orgán rozhodol. Námietky podané v správnom konaní sa týkali umiestnenia stavby, o
ktorom bolo už rozhodnuté v územnom konaní. Žalobca vo svojej žalobe výslovne nenamietal spôsob
rozhodnutia správneho orgánu o jeho námietkach, preto sa súd s touto otázkou ani nezaoberal.

Z uvedených dôvodov nepovažoval súd žalobné námietky za opodstatnené a dôvodné, preto žalobu
podľa § 250j ods.1 O.s.p. zamietol.

Žalobcovi súd nepriznal právo na náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 250k ods.1 O.s.p.,
podľa ktorého má právo na náhradu trov konania iba žalobca, ktorý bol v konaní úspešný.

Náhradu trov konania si uplatnil aj pribratý účastník, ktorému súd toto právo nepriznal, pretože
ustanovenie § 250k O.s.p. je osobitným ustanovením, ktoré upravuje právo na náhradu trov konania
iba úspešného žalobcu a v podstate vylučuje priznanie náhrady trov konania inému účastníkovi. Súd
pri rozhodovaní vychádzal zo záverov senátov Najvyššieho súdu SR o veciach vedených pod sp.
zn. 2Sžp/8/2012 zo dňa 30.01.2013, sp. zn. 8Sžp/11/2012 zo dňa 19.03.2013 a 3Sžp/9/2012 zo dňa
17.04.2013.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil  skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}