Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Sd/20/2014 z 25. 1. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 25. januára 2015, sp. zn. 4Sd/20/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7014200680.2 Krajský súd Košice | 4Sd/20/2014 | ECLI:SK:KSKE:2015:7014200680.2 | 2015-01-25 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 71 zákona č. 461/2003 Z. z., OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a47ff27d-91e8-472c-a8fc-5dbff07b14aa Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7014200680.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Sd/20/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200680
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014200680.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jozefom Kurucom v právnej veci navrhovateľky K. Z. B. R.
Á. W. V. C. E. S., bytom J. Č.. XXX, Z. N., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu Bratislava, Ul.
29. augusta č. 8, Bratislava, v konaní o invalidnom dôchodku takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 28.10.2014 č. XXX XXX XXXX-X..

Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa 12.03.2014 č. XXX XXX XXXX odporkyňa podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľky
o zvýšenie invalidného dôchodku. V dôvodoch rozhodnutia odporkyňa uviedla, že podľa posudku
posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava zo dňa 17.01.2014 je
pokles schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou.

Podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia odporkyne bola lekárska správa - posudok
posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava zo dňa 17.01.2014,
v ktorom sa konštatuje, že od uznania za invalidnú a od poslednej kontrolnej lekárskej prehliadky
bola navrhovateľka hospitalizovaná krátkodobo na psychiatrickom oddelení NsP Rožňava pre epizódu
ťažkého stupňa, avšak bez psychotických príznakov s veľmi dobrou odozvou na liečbu. Stav
navrhovateľky posudkový lekár hodnotil vzhľadom na dlhoročnú anamnézu ako počínajúci ťažký stupeň
s veľmi dobrou odozvou na liečbu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na
dolnej hranici rozpätia, t.j. 50 % aj vzhľadom na fakt, že tieto ťažkosti sú vystupňované podľa údajov
navrhovateľky zlou ekonomickou situáciou v rodine. Rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár
navýšil o 10 % pre všetky ostatné ochorenia, najmä pre diabetes. Celková miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je 60 %.

Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 10.04.2014 sa navrhovateľka domáhala preskúmania
vyššie označeného rozhodnutia odporkyne z dôvodu nesúhlasu so stanovenou mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a požiadala o jej zvýšenie. Namietala, že rozhodujúce
zdravotné postihnutie (periodická depresívna porucha ťažkého stupňa) bolo v minulosti hodnotené s
mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %, kým v posudku posudkového lekára
zo dňa 17.01.2014 je toto rozhodujúce zdravotné postihnutie hodnotené s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 50 %.



Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne a po
oboznámení sa s dávkovým spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky
zo dňa 10.04.2014 nie je dôvodný.

Pre potreby súdneho konania hodnotil zdravotný stav navrhovateľky posudkový lekár sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Prešove, ktorý v posudku zo dňa 10.06.2014
uviedol, že navrhovateľka bola opakovane posudkovo riešená v SPP Rožňava pre pretrvávajúcu
depresívnu poruchu ťažkého stupňa bez psychotických príznakov s veľmi dobrou odozvou na liečbu.
Predložila kontrolné psychiatrické vyšetrenie, ktoré dokumentuje čiastočnú klinickú aj sociálnu remisiu
ochorenia, ako aj známky chronifikácie psychiatrického ochorenia, ktoré prakticky nereaguje na
psychiatrickú liečbu. Nakoľko dlhoročné ochorenie je rozhodujúcim ochorením a bez psychotických
príznakov, je stanovená dolná hranica rozpätia v kapitole a položke zodpovedajúca aktuálnemu stavu, čo
navrhovateľke bolo podrobne vysvetlené. Ostatné ochorenia, ak by boli hodnotené jednotlivo, nemohli
by byť rozhodujúcimi ochoreniami, nakoľko mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
stanovenou v príslušných kapitolách by nepresiahli hodnotenie pri psychiatrickom ochorení. Ochorenie
na vysoký krvný tlak je doteraz bez dokumentovaných závažnejších orgánových komplikácií pri pp non
compliantnej liečbe, ochorenie na cukrovku je zatiaľ kompenzované liekmi pri veľmi ľahkej počínajúcej
polyneuropatii dolných končatín, bez diabetických zmien na očnom pozadí a kožné ochorenie je
posudkovo nevýznamné, ale má vplyv na celkovú výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, preto navýšenie o 10 % zodpovedá aktuálnemu zdravotnému stavu v celkovej miere 60 %.

Po predložení nálezov z odborných lekárskych vyšetrení, ktoré navrhovateľka absolvovala po podaní
posudku zo dňa 10.06.2014, zabezpečil súd podanie doplňujúceho posudku posudkového lekára
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia v Prešove zo dňa 08.10.2014. Zároveň súd
požiadal o podrobnejšie zdôvodnenie, k akým zmenám došlo pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí
navrhovateľky, ktorých následkom bolo zníženie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť zo 60 % na 50 %. Posudkový lekár v doplňujúcom posudku konštatoval, že po zhodnotení
prepúšťacej správy z pätnásťdňového pobytu na psychiatrickom oddelení v Rožňave, nedošlo k
zlepšeniu psychického stavu, a preto ponechal mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
60 % tak ako bola stanovená posudkovým lekárom pobočky v posudku zo dňa 19.08.2011. Zároveň táto
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola navýšená pre všetky ostatné ochorenia o
10 % na celkových 70 % odo dňa podania žiadosti o dôchodok, t.j. 07.01.2014. Žiadne z týchto ostatných
ochorení nie je rozhodujúcim ochorením, nakoľko nie je podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení
hodnotené vyššou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako 60 %. Aktuálny stav
zodpovedá celkovej miere 70 %. Týmto posudkom bol zmenený pôvodne vypracovaný posudok zo dňa
10.06.2014.

V dôsledku zmeny v posudkových záveroch vydala odporkyňa dňa 28.10.2014 rozhodnutie č. XXX
XXX XXXX-X.., ktorým bol navrhovateľke zvýšený invalidný dôchodok od 07.01.2014 na sumu 164,40
eur mesačne. Zároveň rozhodnutím zo dňa 28.10.2014 č. XXX XXX XXXX-X.. odporkyňa v rámci
autoremedúry zrušila napadnuté rozhodnutie zo dňa 12.03.2014.

Na pojednávanie dňa 26.01.2015 sa navrhovateľka nedostavila, pričom bolo u nej vykázané doručenie
predvolania na dané pojednávanie dňom 02.01.2015. Preto súd konal v neprítomnosti navrhovateľky (§
250g ods. 2 a § 250l ods. 2 O.s.p.).

Zástupkyňa odporkyne navrhla rozhodnutie č. XXX XXX XXXX-X.. zo dňa 28.10.2014, ktoré sa stalo
predmetom súdneho konania, potvrdiť v zmysle písomného vyjadrenia odporkyne zo dňa 07.11.2014.

Jednou zo zákonných podmienok nároku na invalidný dôchodok podľa ustanovenia § 70 zákona o
sociálnom poistení je invalidita občana. Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať



dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby (§ 71 ods. 1,2 a 3 zákona o sociálnom poistení).

Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
uvedená v prílohe č. 4 citovaného zákona.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí (§ 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení).

Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení sa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť nesčítavajú.

Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac
o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej
činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení).

Lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva s účinnosťou od 01.01.2004
posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia
ústredia. Posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych
prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca
(§ 153 ods. 5 a 6 citovaného zákona).

V zmysle § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení sa suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý
má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, určí ako súčin
percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného
mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný
dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia
dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

V zmysle § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka
vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu
dávky.

Rozhodnutím zo dňa 19.05.2005 odporkyňa priznala navrhovateľke invalidný dôchodok od 12.04.2005 v
dôsledku poklesu schopnosti výkonu zárobkovej činnosti o 42 % pre rozhodujúce zdravotné postihnutie
- opakujúca sa depresívna porucha nepsychotická (kapitola V, položka 3, písm. a) prílohy č. 4 zákona
o sociálnom poistení). Rozhodnutím odporkyne zo dňa 28.05.2007 bol navrhovateľke zvýšený invalidný
dôchodok od 25.04.2007 z dôvodu zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na
60 % pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - periodická depresívna porucha ťažkého stupňa (kapitola
V, položka 3, písm. b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení).

Rozhodnutím zo dňa 12.03.2014 odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o zvýšenie invalidného
dôchodku z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej
poisťovne v Rožňave zo dňa 17.01.2014 je navrhovateľka naďalej invalidná s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 60 %, pričom rozhodujúcim zdravotným postihnutím je periodická
depresívna porucha ťažkého stupňa, za ktoré posudkový lekár určil navrhovateľke mieru poklesu



schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia stanoveného v
kapitole V, položke 3, písm. b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení (50-80 %), teda 50 %. Za
ostatné zdravotné postihnutia navýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % na
celkových 60 %. Na tomto závere zotrval aj druhostupňový posudkový orgán odporkyne, keď v posudku
zo dňa 10.06.2014 konštatoval 50 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre
rozhodujúce zdravotné postihnutie s navýšením o 10 % pre ostatné zdravotné postihnutia navrhovateľky.

Navrhovateľka v konaní namietala, že jej rozhodujúce zdravotné postihnutie - periodická depresívna
porucha ťažkého stupňa bolo v minulosti hodnotené s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 60 %, kým v posudkoch posudkových lekárov zo dňa 17.01.2014 a 10.06.2014 je toto
rozhodujúce zdravotné postihnutie hodnotené s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 50 %.

Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne so sídlom v Prešove v posudku
zo dňa 08.10.2014 uznal navrhovateľku naďalej invalidnou s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 70 % od 07.01.2014, pričom za rozhodujúce zdravotné postihnutie - periodická
depresívna porucha ťažkého stupňa stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60
%, pretože po hospitalizácii navrhovateľky na psychiatrickom oddelení v Rožňave nedošlo k zlepšeniu
jej psychického stavu, ktorú navýšil o 10 % pre iné zdravotné postihnutia navrhovateľky. Tento lekársky
posudok realizovala odporkyňa rozhodnutím zo dňa 28.10.2014, ktorým zvýšila navrhovateľke sumu
invalidného dôchodku od 07.01.2014 na 164,40 eur.

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX-X.. zo dňa 28.10.2014 je preto potrebné považovať za
vecne správne. Z posudkových záverov nesporne vyplývajú skutočnosti zdôvodňujúce stanovenie miery
poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 70 %.

Súd z uvedených dôvodov rozhodnutie odporkyne zo dňa 28.10.2014 č. XXX XXX XXXX-X.. podľa
ustanovenia § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

Navrhovateľka, ktorá v konaní nemala úspech, nemá právo na náhradu trov konania, preto súd náhradu
trov konania navrhovateľke nepriznal (§ 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.