{"guid": "0234768f-143a-437f-90fe-3eca92397fa4:3a112176-5c92-4f55-8afc-8396dc39426a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7015200217.1", "spisova_znacka": "9Sp/8/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Sp/8/2015 z 9. 4. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 9. apríla 2015, sp. zn. 9Sp/8/2015, ECLI:SK:KSKE:2015:7015200217.1", "identifikacne_cislo": "7015200217", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Oľga Lichnerová", "sudca_id": 290, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-olga-lichnerova-290", "datum_vydania": "2015-04-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Kataster nehnuteľností"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162", "nazov": "zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3a112176-5c92-4f55-8afc-8396dc39426a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7015200217.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7015200217.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7015200217.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Sp/8/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200217
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200217.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom, v právnej veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava proti odporcovi Okresný úrad Michalovce, katastrálny
odbor, pracovisko Veľké Kapušany, P.O. Hviezdoslava 75, Veľké Kapušany, za účasti K. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B..T.. K. XX/XX, O. N., v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu sp. zn. V
655/2014 zo dňa 11.11.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozhodnutie odporcu sp. zn. V 655/2014 zo dňa 11.11.2014.

Navrhovateľovi     n e p r i z n á v a     právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ    j e    p o v i n n ý     zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach č. M. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, súdny poplatok v sume 35 eur v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím sp. zn. V 655/2014 zo dňa 11.11.2014 podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení,
rozhodol o návrhu na vklad záložného práva podanom dňa 15.10.2014 na Okresný úrad Michalovce,
zaevidovanom na Okresnom úrade Michalovce, pracovisko Veľké Kapušany dňa 21.10.2014, ktorého
prílohou je záložná zmluva č. 404/2014-ŠTE uzavretá medzi účastníkmi POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, zastúpeným Ľ. Z. - konateľom a K. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom B..T..K. XX/
XX, O. N., zastúpenou ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, P.O.BOX 261,
Bratislava, v zastúpení predsedom združenia B. W. tak, že návrh na vklad zamietol.

Odporca vo svojom odôvodení uviedol, že dňa 21.10.2014 bol podaný návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností titulom zmluvy o zriadení záložného práva č. 404/2014-ŠTE k
nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území O. N. zapísané na liste vlastníctva č. XXXX:
stavba so súp. číslom XX na parcele číslo XXXX obytný blok, byt č. X, B., vchod XX, podiel priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX.

Citoval ustanovenie § 31 ods. 1 a 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych práv a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) a § 39, § 151 b ods. 3 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a konštatoval, že Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do tzv.
formulovanej dohody, t.j. v danom prípade bola obmedzená voľnosť voľby splnomocniteľa - záložcu -
účastníka konania zvoliť si zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu, a ktorý by skutočne hájil
záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný



(určený). Takúto dohodu o splnomocnení nie je možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko
táto bola vopred navrhnutá a pripravená. Vzhľadom na tieto skutočnosti spotrebiteľ - účastník konania
nebol schopný ovplyvniť výber právneho zástupcu, čo v konečnom dôsledku spôsobuje nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

Následne uviedol, že záložná zmluva je absolútne neplatná aj vzhľadom na ďalší fakt: v článku II.
Záložnej zmluvy sa cituje, že záložné právo je zriadené na zabezpečenie všetkých pohľadávok, ktoré
vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 12.04.2013 (v rozhodnutí je
nesprávne uvedené č. XXXXXXXXX zo dňa 02.08.2013), uzavretej medzi záložným veriteľom na strane
veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie istiny spolu s jej príslušenstvom, úrokov
z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere,
ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania do
zaplatenia. Prílohu návrhu na vklad však táto zmluva netvorila, pričom pohľadávka sa musí v zmluve
o zriadení záložného práva určiť.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odporca k záveru, že záložná zmluva je absolútne neplatná
a podmienky na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam nie sú splnené, a preto návrh na vklad
záložného práva do katastra nehnuteľnosti zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom žiadal zrušiť
preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na nové konanie o povolenie vkladu záložného
práva. Citoval ustanovenie § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 32 ods. 1 a 2, § 46 Správneho poriadku a uviedol, že Dohoda o splnomocnení je uzavretá
riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti
platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Poukázal na to,
že záložca sa v zmysle riadne uzavretej Dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok
vyplývajúci pre neho z predmetnej Zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej
pomoci (ďalej len „splnomocnenec“) plnomocenstvo na uzatvorenie Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam,
ktoré mali byť v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu,
ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej Záložnej zmluvy. Na základe
uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu, splnomocniteľa,
pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. V tejto súvislosti poukázal na
skutočnosť, že pre Správny orgán naviac platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci
(§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), pričom podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie Správneho
orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správny poriadok
teda ukladá Správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia
predpokladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec
rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného
prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené, či už
vedome alebo nevedome. Konštatoval, že napadnuté rozhodnutie Správy katastra vychádza len s ničím
nepodložených „predpokladov“, čo dokazuje aj samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v
danom prípade možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal
pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom
prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej Dohody o
splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu)
a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v Dohode uvedených a
o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Konštatoval, že rozpor v záujmoch musí reálne
existovať a nestačí len potencionálna možnosť takéhoto rozporu. Uviedol, že predložené plnomocenstvo
je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne
nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto
právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah.



Ďalej uviedol, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v Dohode o splnomocnení
argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné
z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa
nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Pokiaľ správny orgán z týchto
skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka,
ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a nevykonal
ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia.  Naviac, pochybnosť o objektivite
zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor,
ktorý bol správny orgán povinný preukázať, pričom správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade
zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom.  Uviedol, že predmetná námietka je teda,
čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.

Mal za to, že Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a
zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné
náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze
slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak bol
prejav urobený neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Uviedol, že vychádzajúc zo súdnej
praxe možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Nestotožnil sa s právnym názorom
Správy katastra, ktorá poukazuje na absolútnu neplatnosť Dohody o splnomocnení s odvolaním sa na
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
Konštatoval, že Dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi splnomocniteľom a splnomocnencom
nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Mal
za to, že Dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorou má §
52 Občianskeho zákonníka na mysli zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Uviedol, že Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie
splnomocniteľa splnomocnencom, teda podľa jeho názoru nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú
zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných
zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje Správny orgán v napadnutom
rozhodnutí.

V závere konštatoval, že z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1
Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinností Správy katastra o náležitom zistení skutkového
stavu a o posúdení  platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle
hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Na záver navrhovateľ
uviedol, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným  návrhom
a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 10.04.2015 navrhovateľ, ani odporca neboli prítomní, pričom boli na
pojednávanie riadne a včas predvolaní. Podaním zo dňa 02.04.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa
02.04.2015 ospravedlnil navrhovateľ súdu svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s prejednaním veci
v jeho neprítomnosti. Taktiež odporca písomným podaním zo dňa 24.03.2015 doručeným tunajšiemu
súdu dňa 01.04.2015 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho
neprítomnosti. Súd v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal
vec v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu.

Na pojednávaní súdu bola vypočutá účastníčka konania K. Q., ktorá uviedla, že si od spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. v minulosti požičala sumy vo výške 200 a 250 eur, pričom pôžičku vo výške
200 eur už aj pomaly splatila. Pred poskytnutím pôžičky podpísala nejaké listiny, ktoré jej boli
predložené spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., avšak nevie o aké listiny sa jednalo, nakoľko jej to
zo strany spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. nebolo vysvetlené, a preto nemá žiadnu vedomosť o



tom, žeby podpísala nejakú dohodu o splnomocnení, ktorou by splnomocnila ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci na uzavretie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré sú v jej vlastníctve
alebo spoluvlastníctve. Ďalej uviedla, že pokiaľ by mala vedomosť o tom, že pred poskytnutím pôžičky
musí podpísať dohodu o splnomocnení, ktorou by splnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci na uzavretie záložnej zmluvy v jej mene, takúto dohodu by nikdy nepodpísala už aj so
zreteľom  na výšku poskytnutej pôžičky. Zároveň uviedla, že je ochotná poskytnuté pôžičky spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o. splácať, avšak nevie na aký účet má finančné prostriedky posielať, nakoľko už
viackrát písala spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., aby jej oznámili, resp. zaslali šeky, kde má dlžné sumy
poukázať, avšak do dnešného dňa jej zo strany spoločnosti POHTOVOSŤ, s.r.o. nebolo nič oznámené.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníčkou Zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX  zo dňa 12.04.2013. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníčke úver v sume 200 Eur a tá
sa zaviazala vrátiť túto sumu spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných
pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov
v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Dohodou o splnomocnení
zo dňa 02.08.2013 dlžníčka splnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom
Povraznícka č. 18, Bratislava, na uzatvorenie Záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v
platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy sú
v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom
liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere.
Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníčkou K. Q. ako splnomocniteľom a B. W., predsedom
občianskeho združenia ProHelp, ako splnomocnencom.

Dňa 25.08.2014 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 404/2014-ŠTE medzi
navrhovateľom a dlžníčkou, zastúpenou ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom
ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné
právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi,
ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 12.04.2013.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
Katastrálneho zákona).



Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl. katastrálneho
zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z
hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení
vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie)
je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku
zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa  a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že Dohoda o splnomocnení medzi
dlžníčkou K. Q. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom, nie je
platne uzavretá. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho
úkonu. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa taktiež vzťahujú
požiadavky platnosti právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť jednoznačne zrejmé, na
čo je splnomocnenec splnomocnený. Dohoda o splnomocnení nie je riadne uzavretá, aby dlžníčka
úverovej zmluvy súhlasila len so všeobecnými podmienkami zmluvy o úvere. Splnomocnenie na právny
úkon o právach k nehnuteľnostiam, k záložnej zmluve, by mal kopírovať samotný predmet zmluvy,
t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje
zákon pre zmluvu v súlade s ustanovením § 42 katastrálneho zákona. Z dohody o splnomocnení
nevyplýva, žeby Združenie ProHelp mohlo v mene dlžníčky uzavrieť záložnú zmluvu predloženú na
vklad. Formulácia, že Združenie ProHelp uzavrie v mene dlžníčky záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo
vlastníctve alebo spoluvlastníctve dlžníčky, ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva
ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere, je neurčité a v
podstate ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania dohody o splnomocnení nevedeli,
s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadená záložná zmluva.
Takéto dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Dohoda o splnomocnení
uzavretá medzi dlžníčkou a jej zástupcom podľa § 31 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná
aj pre rozpor záujmov dlžníčky a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zástupca
dlžníčky mal hájiť záujem dlžníčky v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať
za ňu záložnú zmluvu a dokonca poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného
práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná
do vopred predtlačeného formulára, dlžníčka teda nemala možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom
na vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba
splnomocnenca, aby v mene dlžníčky uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jej záujmy. Takéto
dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú
zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťou dlžníčky.

Súd ďalej poznamenáva, že v zmysle čl. 1 bod. 1 Stanov združenia ProHelp ide o dobrovoľné združenie
fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených  záujmov účastníkov v konaniach
pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. 2 bod 1 Stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené



záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle
Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti
a cieľov predmetného združenia.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak,
že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporca a
účastníčka konania si právo na náhradu trov konania neuplatnili.

Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35 eur určený
podľa položky č. 10e/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}