Rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 10Sp/78/2015 z 8. 11. 2015 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Košice z 8. novembra 2015, sp. zn. 10Sp/78/2015, ECLI:SK:KSKE:2015:7015201089.2 Krajský súd Košice | 10Sp/78/2015 | ECLI:SK:KSKE:2015:7015201089.2 | 2015-11-08 | Rozhodnutie Oblasť práva: Správne právo – Kataster nehnuteľností Citované ustanovenia: zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon), OZ, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/67bdd482-00a4-42cf-8653-3e8956599ab0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7015201089.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 10Sp/78/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201089
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015201089.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci navrhovateľky
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi Okresný úrad Košice - okolie, katastrálny
odbor, Južná trieda 82, Košice, za účasti I. N., J. G. XXX/XX, D., v konaní o preskúmanie rozhodnutia
odporcu č. OU-KS-KO2-V 2150/2015 zo dňa 01.07.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, katastrálny odbor č. OU-KS-KO2-V
2150/2015 zo dňa 01.07.2015.

Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,- eur na účet Krajského súdu v
Košiciach do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. OU-KS-KO2-V 2150/2015 zo dňa 01.07.2015 podľa § 31 ods. 3 zákona NR
SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v
znení neskorších predpisov (katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. 161/2015-RAČ uzavretej dňa 28.04.2015
medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a I. N. ako záložcom (ďalej len „záložná zmluva“).
Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva Č.. XXX,
katastrálne územie D., obec D., okres Košice - okolie, na ktorých podiel o veľkosti 1/48 vlastní záložca,
a to zastavané plochy a nádvoria o výmere 480 m2 na pozemku parcelného čísla XXX/X, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 120 m2 na pozemku parcelného čísla XXX/XX a rodinný dom postavený
na parcele č. XXX/XX so súpisným číslom XXX.

Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že prílohu návrhu na vklad tvorí zmluva o
zriadení záložného práva uzavretá dňa 28.04.2015 medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a
I. N. ako záložným dlžníkom, zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, v zastúpení
Peter Mamojka - predseda združenia. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do formulárovej dohody
(predtlačenej), dlžník teda nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody, v danom prípade tak bola
obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa zvoliť si zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú
zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa. Takúto dohodu a splnomocnení nie je možné
považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko bola vopred navrhnutá a pripravená (ponúknutá zo strany
navrhovateľky účastníkovi konania pri uzatváraní zmluvy o úvere dňa 20.02.2014 na zabezpečenie
pohľadávky navrhovateľky voči účastníkovi konania). Vzhľadom na tieto skutočnosti spotrebiteľ -
účastník konania nebol schopný ovplyvniť výber iného zástupcu v predmetnom prípade, čo v konečnom
dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. K výberu splnomocnenca nedošlo teda z vôle účastníka konania, ale z vôle záložného
veriteľa - navrhovateľky. Z obsahu dohody o plnomocenstve nevyplýva, že by splnomocnenec mal na jej



základe poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajobu jeho práv, skôr naopak, splnomocnenec
má hájiť práva a záujmy veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto právneho úkonu. Z tohto
dôvodu považoval odporca dohodu o splnomocnení za neprijateľnú podmienku a teda za neplatnú podľa
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Záložná zmluva je tiež absolútne neplatná vzhľadom na fakt, že
sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy - výška úveru a jeho príslušenstva a
predmetom záložnej zmluvy, ktorý sa dotýka nehnuteľností vo vlastníctve účastníka konania v podstatne
väčšej hodnote, než je výška plnenia dlžníka zo zmluvy o úvere. Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu
neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že záložná
zmluva je absolútne neplatná, podmienky na vklad nie sú splnené, preto odporca návrh na vklad
zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľka podala včas opravný prostriedok dňa 14.07.2015, v ktorom
žiadala zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Uviedla, že
dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom
nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu nevzťahujú ustanovenia § 53
Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na
ktoré odkazuje odporca v napadnutom rozhodnutí. Dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne a spĺňa
náležitosti platného právneho úkonu. Splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem
na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za
účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a
poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú.
Rozpor v záujmoch musí reálne existovať, nestačí len potenciálna možnosť takého rozporu. Predložené
plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý
je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Dohodu o splnomocnení nemožno
posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho
zákonníka. Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a
zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia navrhovateľka považovala za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nevedno,
či odporca vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo v úroku z omeškania.
Na záver navrhovateľka uviedla, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s
predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový
stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.

Odporca vo vyjadrení k návrhu zo dňa 16.09.2015 zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutom
rozhodnutí.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 09.11.2015 navrhovateľka nebola prítomná, pričom bola na pojednávanie
riadne a včas predvolaná. Listom zo dňa 28.10.2015 navrhovateľka oznámila súdu svoju neúčasť na
pojednávaní a požiadala o prejednanie veci a rozhodnutie v jej neprítomnosti. Na pojednávaní súdu
nebol prítomný odporca, ktorý listom zo dňa 28.10.2015 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z
dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti. Súd v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe §
250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľky a odporcu.

Účastník konania I. N. na pojednávaní uviedol, že je pravdou, že je v právnom vzťahu s navrhovateľkou,
pretože na základe úverovej zmluvy si od nej požičal sumu cca 3.000,- eur, pričom z tejto sumy už splatil
čiastku asi 1.000,- eur. Ďalej uviedol, že si nespomína, že by podpisoval dohodu o splnomocnení.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníkom I. N. zmluvu o
úvere č. 901301980 zo dňa 20.02.2014. Dlžník zároveň dohodou o splnomocnení zo dňa 20.02.2014
splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava
na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k
nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo
spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia
splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníkom



I. N. ako splnomocniteľom a Petrom Mamojkom, predsedom občianskeho združenia ProHelp ako
splnomocnencom.

Dňa 28.04.2015 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 161/2015-RAČ medzi
navrhovateľkou a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom
ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné
právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú
na základe zmluvy o úvere č. 901301980 zo dňa 20.02.2014.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
katastrálneho zákona).

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl. katastrálneho
zákona) je katastrálny odbor povinný posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu
z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení
vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie),
je povinnosťou katastrálneho odboru rozhodujúceho o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo
k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľky a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o splnomocnení
medzi dlžníkom I. N. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie
sú platne uzavreté. Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľky, podľa ktorého právny úkon (dohoda
o splnomocnení) bol urobený slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne. Dohoda o splnomocnení bola
vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom
na vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba
splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy, chýba
teda základná zložka právneho úkonu, a to slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Skutočnosť, že
dohoda o splnomocnení bola dlžníkom podpísaná v ten istý deň ako úverová zmluva, nasvedčuje tomu,
že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení a je otázne, či



by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení v znení vopred pripravenom na
formulári bez možnosti dlžníka meniť jej podmienky.

Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú
zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.

Súd sa stotožňuje s námietkou navrhovateľky, podľa ktorej dohodu o splnomocnení nemožno
posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, avšak tento právny názor odporcu nemá za následok
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Súd poznamenáva, že v zmysle čl. I bod 1. stanov občianskeho združenia ProHelp ide o dobrovoľné
združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov
v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. II bod 1. stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a
oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy
v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca
pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.

Na záver súd dodáva, že zmluva o zriadení záložného práva č. 161/2015-RAČ zo dňa 28.04.2015
na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, t.j. navrhovateľky v tomto konaní, nerešpektuje
požiadavkou vyváženosti vzájomného vzťahu medzi predmetom zmluvy o úvere a predmetom zmluvy
o zriadení záložného práva, pretože z obsahu čl. II zmluvy vyplýva, že jej účelom je zabezpečenie istiny
vo výške 1.000,- eur spolu s bližšie nešpecifikovaným príslušenstvom, ktorého výšku navrhovateľka
ku dňu rozhodnutia správneho orgánu žiadnym spôsobom nevyčíslila a z dôvodu, že ku vkladovému
konaniu nepredložila zmluvu o úvere a ani doklad vo výške aktuálneho dlhu účastníka konania, výšku
zabezpečovanej pohľadávky nebolo možné žiadnym spôsobom zistiť. Predmetom zálohu mali byť
nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve účastníka konania, pričom je zrejmé, že ich hodnota vysoko
prevyšuje poskytnutú istinu spolu s primeraným príslušenstvom.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že
navrhovateľke, ktorá nemala v konaní úspech, právo na náhradu trov nepriznal. Odporca si právo na
náhradu trov konania neuplatnil.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35,- eur určenej
podľa položky č. 10e) sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,



e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.