{"guid": "f789a7a3-66d9-4763-bb53-f2748fac840e:8214d388-6d93-449e-8a49-72a086f7f150", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7015201303.1", "spisova_znacka": "4Sp/11/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Sp/11/2015 z 29. 11. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 29. novembra 2015, sp. zn. 4Sp/11/2015, ECLI:SK:KSKE:2015:7015201303.1", "identifikacne_cislo": "7015201303", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "Mgr. Kazimíra Hallová", "sudca_id": 664, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-kazimira-hallova-664", "datum_vydania": "2015-11-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 88 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-4", "nazov": "§ 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-3", "nazov": "§ 250q ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250q"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250k.odsek-1", "nazov": "§ 250k ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250k.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250k"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250l.odsek-2", "nazov": "§ 250l ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250l.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250l"}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250q", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250k", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250l"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8214d388-6d93-449e-8a49-72a086f7f150", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7015201303.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7015201303.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7015201303.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Košice\nSpisová značka: 4Sp/11/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 7015201303\nDátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora\nECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015201303.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Košiciach, samosudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci navrhovateľky: Q. B.,\nM.. XX.XX.XXXX, A. Q. W., P.Ý. J. D., Q. K. R., toho času umiestnená v Ú. U. S. U. K., Q. XX, XXX XX P.,\nzastúpená Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, 810 00 Bratislava, IČO: 30798841,\nkancelária Košice, Moyzesova 18, 040 41 Košice, proti odporcovi: Prezídium Policajného zboru, Úrad\nhraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Oddelenie\ncudzineckej polície PZ Žilina, Kuzmányho 26, 012 23 Žilina, o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. p.\nPPZ-HCP-BB7-193-026/2015-AV zo dňa 25.10.2015 takto\n\nr o z h o d o l :\n\nI./ P o t v r d z u j e  rozhodnutie odporcu č. p. PPZ-HCP-BB7-193-026/2015-AV zo dňa 25.10.2015.\n\nII./ Účastníkom konania náhradu trov konania  n e p r i z n á v a.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOdporca napadnutým rozhodnutím č. p. PPZ-HCP-BB7-193-026/2015-AV zo dňa 25.10.2015 zaistil\nnavrhovateľku podľa § 88 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov (ďalej len „ZoPC“)\nna základe začatého konania o readmisii podľa medzinárodnej zmluvy dňom 25.10.2015 na účel jej\nvrátenia podľa medzinárodnej zmluvy. Podľa § 88 ods. 4 ZoP zaistil navrhovateľku na čas nevyhnutne\npotrebný a stanovil dĺžku doby zaistenia do času odovzdania v rámci Dohody medzi vládou Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „SR“) a vládou Maďarskej republiky (ďalej len „MR“) o readmisii osôb na spoločnej\nhranici, najdlhšie do 25.01.2016 a v zmysle § 88 ods. 5 ZoPC ju umiestnil v H. (ďalej len „H.“).\nV odôvodnení uviedol, že táto bola dňa 25.10.2015 odovzdaná a prevzatá na bývalom hraničnom\npriechode medzi Českou republikou (ďalej len „ČR“) a SR príslušníkom správneho orgánu. Odovzdanie\nbolo vykonané na základe Článku 2 ods. 6 Dohody medzi vládou SR a ČR o odovzdávaní a prijímaní\nosôb na spoločnej štátnej hranici z dôvodu, že táto neoprávnene vstúpila na ich územie bez platného\ncestovného dokladu a pobytového oprávnenia. Po jej prevzatí vzniklo podozrenie, že sa dopustila\npriestupku v zmysle § 118 ods. 1 písm. a) ZoPC, keďže má neoprávnený pobyt na území SR a nelegálne\nvstúpila z územia MR, pričom lustráciou bolo zistené, že táto na území SR nemá udelené žiadne\npovolenie na pobyt (trvalý, prechodný, respektíve tolerovaný pobyt) a nie je žiadateľkou o azyl na území\nazyl na území SR. Rovnako bolo zistené, že nemá záznam v Maďarskej utečeneckej a imigračnej\nevidencii.\nSprávny orgán preto dňom 25.10.2015 začal výkon readmisie v zmysle článku 4 ods. 1 citovanej Dohody\nmedzi vládou SR a MR. Z podkladov, ktoré predložila polícia ČR v žiadosti o prevzatie navrhovateľky\nbolo zistené, že táto dňa 22.10.2015 okolo XX:XX hod. prekročila štátnu hranicu zo SR do ČR cez\nbývalý hraničný priechod P. - L. E. T. a to tak, že bola ukrytá v nákladnom priestore návesu kamióna\nA. D.. Podľa výpovede vodiča kamiónu so štátnou príslušnosťou A. D., ich trasa viedla z A., cez Q.,\nD., L., P., Č. a U. s cieľovou krajinou Š.. Navrhovateľka bola zadržaná políciou Poľskej republiky dňa\n\n23.10.2015, odovzdaná policajným orgánom ČR dňa 24.10.2015 a následne v rámci readmisného\nkonania odovzdaná na územie SR.\nOdporca konštatoval, že navrhovateľka, ako štátny príslušník P., nie je oslobodená od vízovej povinnosti\nv zmysle ZoPC, ako aj v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích\nkrajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov\n(ďalej len „ČŠ“) a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti, Nariadenia\nEurópskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006, ktorým sa ustanovuje Kódex Spoločenstva o\npravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc).\nNavrhovateľka vo svojej výpovedi pred správnym orgánom uviedla, že zo P. odcestovala spolu s matkou\na sestrou v roku 2011 do I.. Po štyroch rokoch boli za poplatok nelegálne prevezené do A., kde sa zdržali\nasi jeden mesiac a za ďalší poplatok bol zorganizovaný ich prevoz z A. do M., kde žije jej brat. Cestovali tri\ndni a to, že sú v M., mali zistiť po otvorení dverí. V prívese mali málo miesta a nemali ani dostatok vody a\njedla a po zastavení preto začali búchať. Po otvorení prívesu nevedeli kde sa nachádzajú. Následne boli\nodovzdané poľským policajným orgánom. V Českej republike takisto nechceli zostať, chceli sa dostať\ndo M. a až tam požiadať o azyl a ani na Slovensku nechcú azyl. Rovnako navrhovateľka uviedla, že do\nP. sa nechce vrátiť, lebo je tam vojna a tiež zo strachu pred Islamským štátom a chce ísť do M.. Nemala\nzáujem ani o asistovaný dobrovoľný návrat do domovskej krajiny a o tom, že k vycestovaniu potrebuje\nplatné cestovné doklady a víza vedela.\nSprávny orgán ďalej uviedol, že boli kontaktované príslušné orgány Maďarskej republiky a odovzdanie\nnavrhovateľky je navrhnuté na deň 09.11.2015. Mal za to, že boli splnené podmienky podľa § 82 ods.\n1 písm. b) ZoPC, pretože účastníčka konania má neoprávnený pobyt na území SR a členských štátov.\nDňa 25.10.2015 preto vydal účastníčke konania rozhodnutie o administratívnom vyhostení s určením\nzákazu vstupu na územie SR na dobu dva roky pod č. p. : PPZ-HCP-BB7-193-022/2015-AV.\nKonštatoval, že navrhovateľka má na území SR neoprávnený pobyt, pretože sa na jej území zdržiava v\nrozpore so zákonom č. 404/2011 Z.z., osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou. Na území\nSR z územia MR neoprávnene vstúpila dňa 22.10.2015 a preto príslušný správny orgán začal konanie\nvo veci readmisie, teda o jej navrátení na územie MR podľa medzinárodnej zmluvy. S poukazom na\nnález Ústavného súdu SR (ďalej len „ÚS SR“) zdôraznil, že aj keď konanie o zaistení a konanie o\nadministratívnom vyhostení (ďalej len „AV“) sú dve odlišné konania, v žiadnom prípade nie sú úplne\nnezávislé, či izolované (Nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 264/09 z 19.10.2010).  Poukazoval na to, že v zmysle\n§ 88 ods. 1 písm. d) ZoPC je predmetnou medzinárodnou zmluvou Dohoda medzi vládou SR a vládou\nMR o readmisii osôb na spoločnej hranici č. 30/2004 Z. z. a správny orgán zhromaždil dostatočné dôkazy\na podklady, na základe ktorých bolo dokázané, že navrhovateľka má za území SR a ČŠ neoprávnený\npobyt a je potrebné vykonať jej vrátenie do krajiny, odkiaľ pricestovala nelegálne.\nNásledne v odôvodnení svojho rozhodnutia správny orgán poukazoval, akým postupom stanovil dĺžku\nzaistenia, najdlhšie do 25.01.2016 s tým, že táto doba zaistenia je nevyhnutná a oprávnená na vykonanie\núkonu vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy vzhľadom aj na  nepriaznivú súčasnú situáciu v oblasti\nnelegálnej migrácie na území MR a okolitých ČŠ. Počas tejto doby správny orgán v spolupráci s\ninými útvarmi PZ vykoná všetky dostupné úkony smerujúce k zabezpečeniu jej odovzdania na územie\nMR, pričom táto doba sa môže skrátiť a presná doba zaistenia sa nedá konkrétne a taxatívne určiť,\nnakoľko závisí od viacerých faktorov, ako je zabezpečenie a vybavenie všetkých náležitostí potrebných\nk reálnemu fyzickému odovzdaniu.\nPodotkol, že počas celej doby zaistenia bude postupovať v súlade s  § 90 ods. 1 písm. d) ZoPC a skúmať,\nči trvá účel zaistenia, pričom sa zaoberal aj podmienkou uvedenou v rozsudku Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 9Sža/23/2010 zo dňa 27.04.2011, v zmysle ktorého logickým predpokladom zaistenia cudzinca\nje, že jeho účel môže byť naplnený a preto je potrebné pri rozhodovaní o zaistení cudzinca zvážiť, či je\nvýkon správneho vyhostenia aspoň potenciálne možný.\nK tomu uviedol, že navrhovateľka bola oboznámená, že bude odovzdaná na územie štátu z ktorého\nnelegálne pricestovala, pričom touto krajinou je Maďarská republika, čo bolo preukázané. Správny\norgán mal za to, že nie sú tu závažné dôvody, aby readmisia do MR nebola zrealizovaná a možná,\npričom jej zaistenie je účelné a efektívne, pretože navrhovateľka je osobou, ktorá nelegálne prekročila\nštátnu hranicu z MR do SR a ďalej pokračovala do iného štátu únie. Efektívnosť spočíva hlavne v\nbezproblémovom odovzdávaní účastníka konania v konkrétnom čase za prítomnosti orgánu PZ, čím\nsa dosiahne riadne a fyzické odovzdanie a zabezpečí sa jej odchod z územia SR, kde sa nachádza\nnelegálne, ktoré by nezaistením nebolo možné.\nZdôraznil, že navrhovateľka sa nemieni dobrovoľne vrátiť na územie MR, ale chce ďalej cestovať\nnelegálne, pričom efektívnosťou a účelnosťou zaistenia je aj ochrana záujmov SR vo vzťahu k\nnelegálnosti pobytu a povinnosťou odovzdania účastníka konania v rámci readmisného konania na\n\núzemie iného štátu. Ak by tento nebol zaistený, pokračoval by do iných krajín únie rovnako nelegálne,\nkeďže to mal v úmysle a nebolo možné by jej riadne odovzdanie, ktorého čas závisí od vyjadrenia\npožadovanej strany a z toho dôvodu je potrebné jej zaistenie.\nSprávny orgán sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal aj alternatívami zaistenia podľa § 89 ods. 1\nZoPC a k tomu uviedol, že účastníčka konania nepreukázala finančné zabezpečenie pobytu vo výške\npodľa § 6 ZoPC, pričom z doterajšieho spôsobu životu je zrejmé, že táto nie je schopná zabezpečiť\nsi primeranú nehnuteľnosť, prípadne ubytovanie počas pobytu na území SR a finančné prostriedky na\npokrytie pobytu pre seba. Nevytvorila si dostatočné finančné prostriedky na pokrytie svojho ďalšieho\npobytu na území SR, čo vyplýva z jej súčasnej finančnej situácie a nelegálneho pobytu, pričom ako sama\nuviedla, tieto si ani sama nevie zabezpečiť, čím tu reálne existuje riziko, že sa bude naďalej pohybovať\nv ČŠ nelegálne a neoprávnene, pretože sa na území SR nachádza bez oprávnenia, bude sa skrývať v\nkomunite svojich krajanov, pričom miesto jej pobytu nebude správnemu orgánu známe. Navrhovateľka\nvycestovala na územie iného ČŠ a nemienila zotrvať na území SR. Pri zaoberaní sa inými normatívnymi\nprostriedkami na dosiahnutie účelu sa správny orgán opieral o správnu úvahu a o skutočnosť, že táto je\nbez dostatočných finančných prostriedkov, čo by mohlo mať za následok jej ujmu na verejný poriadok\na zdravie.\nKonštatoval, že sa zaoberal aj otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života navrhovateľky v\nzmysle článku 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (ďalej len\n„Dohovor“) a tieto správny orgán neupiera a plne rešpektuje. K tomu dodal, že navrhovateľka nemá\nna území SR žiadne záväzky, žiadne väzby, ani relevantné dôvody na zotrvanie na jej území, pričom\njeho postupom jej nebola spôsobená ujma, ktorá by mala negatívny následok na jej život, zdravie\na sociálnu existenciu, keďže táto sa nachádza na území SR bez cestovného dokladu, bez víz, bez\nudelenia medzinárodnej ochrany, finančných prostriedkov a zabezpečeného ubytovania, ktorými by\nvedela zabezpečiť svoju existenciu a pobyt na území SR. Rovnako správny orgán dôvodil, že rešpektoval\npri svojom rozhodovaní článok 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru a konštatoval, že vzhľadom k prebiehajúcemu\nkonaniu o zaistení na účel jej vrátenia v zmysle medzinárodnej zmluvy bola zaistená v súlade s citovaným\nčlánkom, pričom k výkonu odovzdania účastníka konania v zmysle readmisnej dohody priamo slúži\ninštitút zaistenia, aby mohla byť po preštudovaní dokumentov orgánmi MR a stanovisku k prevzatiu aj\nodovzdaná. Po preskúmaní veci správny orgán zistil, že sú splnené podmienky podľa § 88 ods. 1 písm.\nd) ZoPC. Rovnako bola poučená navrhovateľka o svojom práve podľa § 120 ods. 7 ZoPC a bola jej\ndoručená výzva, aby využila svoje právo a vyjadrila sa k podkladom rozhodnutia a podala nové návrhy\na dôkazy a takisto bola poučená o možnosti požiadať o poskytnutie právnej pomoci.\n-\nV zákonom stanovenej lehote navrhovateľka podala voči rozhodnutiu odporcu opravný prostriedok. S\nnapadnutým rozhodnutím nesúhlasila z dôvodu, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci, na\nzáklade vykonané dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nMala za to, že účel readmisných dohôd, uzatváraných medzi jednotlivými štátmi, je urýchlené, respektíve\nbezodkladné a neformálne vrátenie cudzieho štátneho príslušníka z územia žiadajúceho štátu na územie\ndožiadaného štátu a za tým účelom stanovuje aj readmisná dohoda uzatvorená medzi vládou SR a MR\npresný postup v záujme bezodkladného vrátenia cudzieho štátneho príslušníka z územia Slovenska na\núzemie Maďarska. V zmysle neho bolo vrátenie navrhovateľky podľa tvrdení odporcu naplánované na\ndeň 09.11.2015, avšak k jej vráteniu nedošlo. Preto mala za to, že účel jej zaistenia tým odpadol a jej\nďalšie pozbavenie osobnej slobody v zariadení pre cudzincov je nedôvodné a nezákonné a v rozpore\ns článkom 17 Ústavy SR, ako aj § 90 ZoPC.\nKonštatovala, že v zariadení pre cudzincov sa nachádza spolu so svojou matkou (B. B.) a sestrou (P.\nB.). Jej matka je v zraniteľnom postavení v značne pokročilom veku a s ťažkým zdravotným stavom. Po\npodrobení sa odborným vyšetreniam v zariadení pre cudzincov bolo zistené, že matka navrhovateľky\n(B. B.) trpí diabetes mellitus na liečbe perorálnymi antidiabetikami s komplikáciami - poruchy zraku,\nischemickou chorobou srdca, hypertenziou a anopiou vpravo (protéza oka). Zo P. vycestovali spoločne\nz dôvodu všeobecnej známej zlej bezpečnostnej situácie. Cieľovou krajinou navrhovateľky, jej sestry\na matky bolo M., kde už 10 rokov legálne žije ich brat, na ktorého starostlivosť sú odkázané, pričom\ntento podľa zistení jej zástupkyne je ochotný pricestovať na územie SR za ňou a dopraviť ju do M. za\núčelom podania žiadosti o azyl a zlúčenia rodiny. Zároveň žiadala, aby súd rozhodnutie odporcu zrušil\na nariadil jej bezodkladné prepustenie zo zaistenie. Záverom konštatovala, že účel jej zaistenia odpadol\ndňa 09.11.2015, keďže nedošlo k jej odovzdaniu na územie Maďarska, čím je jej zaistenie neprimerané\na nedôvodné.\n+\n\nZ rozhodnutia správneho orgánu č. p. PPZ-HCP-BB7-192-022/2015-AV zo dňa 25.10.2015 súd zistil, že\nsprávny orgán rozhodol o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu pre navrhovateľku podľa §\n82 ods. 1 písm. b) ZoPC a navrhovateľku administratívne vyhostil z územia SR, pretože má neoprávnený\npobyt na území SR a podľa § 82 ods. 3 písm. b) ZoPC jej uložil zákaz vstupu na územie SR na dobu 2\nrokov s tým, že lehota začína plynúť dňom vykonania administratívneho vyhostenia. Zároveň jej neurčil\nlehotu na vycestovanie z územia SR. Predmetné rozhodnutie sa stalo právoplatné dňa 09.11.2015.\n-\nNa základe súhlasu účastníkov konania krajský súd podľa § 250f Občianskeho súdneho poriadku\nrozhodol bez nariadenia pojednávania ako miestne a vecne príslušný súd na pojednávaní konanom dňa\n30.11.2015.\n§\nPodľa § 2 ods. 1, písm. f) a g) zákona č. 404/2011 Z.z.  o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“), Na účely tohto zákona sa rozumie\nf) neoprávneným pobytom zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so\nzákonom, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou,\ng) neoprávneným prekročením vonkajšej hranice vstup alebo vycestovanie osoby cez vonkajšiu hranicu\nmimo hraničného priechodu, cez hraničný priechod mimo určených prevádzkových hodín alebo v čase\njeho uzatvorenia, ak tento vstup alebo vycestovanie cez vonkajšiu hranicu neumožňuje medzinárodná\nzmluva, tento zákon alebo osobitný predpis.\n\nPodľa § 2 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, Cudzincom je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej\nrepubliky.\n\nPodľa § 2 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, Štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je\nštátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie\naj osoba bez štátnej príslušnosti.\n\nPodľa § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, Zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba\nso zdravotným postihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena,\nslobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným\nzávažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno\nza staršiu osobu považovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov.\n\nPodľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar administratívne vyhostí štátneho\npríslušníka tretej krajiny, ak\nb) má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.\n\nPodľa § 88 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka\ntretej krajiny\nd) na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, ak neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu alebo\nmá na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt.\n\nPodľa § 88 ods. 4 prvá a druhá veta zákona o pobyte cudzincov, Štátny príslušník tretej krajiny môže\nbyť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený\npočas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas\nzaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov.\n\nPodľa § 88 ods. 9 zákona o pobyte cudzincov, Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletú osobu,\nktorá nemá zákonného zástupcu. Iné zraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade a na\nčo najkratší čas.\n\nPodľa § 89 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar, ktorý koná vo veci\nadministratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť\npovinnosť\na) hlásenia pobytu alebo\nb) zložiť peňažnú záruku.\n\nPodľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar je povinný\n\nd) skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.\n\nPodľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\nDohovor), Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem\nnasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade skonaním ustanoveným zákonom:\nf) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na\núzemie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.\n\nPodľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru, Každý má právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia\na korešpondencie.\n+\nPodľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n\nPodľa § 46 Správneho poriadku, Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n\nPodľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n*\nPokiaľ sa týka odvolacích námietok navrhovateľky súd právne uzatvára:\n\nPodstatnou pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia je tá skutočnosť, či boli dané dôvody\nzaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. d) ZoPC v čase vydania napadnutého rozhodnutia.\n\nRozhodujúci je skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať\ndôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250q ods. 1 druhá veta O.s.p.).\n\nG. F. R.F. D. U. P. P. uviedol všetky skutočnosti, ktoré sú reálnym prejavom správania sa navrhovateľky.\n\nPredmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie napadnutého rozhodnutia odporcu č. p. PPZ-HCP-\nBB7-193-026/2015-AV zo dňa 25.10.2015, ktorým odporca v zmysle § 88 ods. 1 písm. d) ZoPC zaistil\nnavrhovateľku dňom 25.10.2015 na účel jej vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy a zároveň podľa § 88\nods. 5 zákona o pobyte cudzincov ju umiestnil do Ú. F. P.. Podľa § 88 ods. 4 ZoP zaistil navrhovateľku\nna čas nevyhnutne potrebný a stanovil dĺžku doby zaistenia do času odovzdania v rámci Dohody medzi\nvládou SR a vládou MR o readmisii osôb na spoločnej hranici najdlhšie do 25.01.2016.\n\nSúd, viazaný pri svojom rozhodovaní dispozičnou zásadou v zmysle § 250l O.s.p., sa zaoberal\nodvolacími námietkami navrhovateľky.\n-\nPokiaľ sa týka odvolacej námietky, že odporca nezohľadnil, že navrhovateľka v zariadení pre cudzincov\nsa  nachádza spolu so svojou matkou (B. B.) a sestrou (P. B.), pričom jej matka je v zraniteľnom postavení\nv značne pokročilom veku a s ťažkým zdravotným stavom, súd zdôrazňuje, že každý prípad zaistenia\nv zmysle zákona o pobyte cudzincov musí byť posudzovaný individuálne. Z danej námietky nevyplýva,\nže by navrhovateľka sama v opravnom prostriedku (a ani v priebehu správneho konania) netvrdila, že\nsú u nej splnené predpoklady na to, aby bola posudzovaná ako zraniteľná osoba v zmysle § 2 ods.\n7 ZoPC. Preto nebolo povinnosťou správneho orgánu sa danou skutočnosťou zaoberať v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že správny orgán mal posudzovať prípad zaistenia\nnavrhovateľky aj z pohľadu možného zaistenia jej matky ako zraniteľnej osoby, súd má za to, že táto\nskutočnosť nesúvisí z akého dôvodu bola zaistená navrhovateľka v tomto konaní. Teda nemá vplyv na\nskúmanie zákonnosti zaistenia navrhovateľky.\n\nOdporca zaistil navrhovateľku po tom, čo táto bola najprv transferovaná z územia Poľska do ČR a\nnásledne na základe vzájomnej dohody medzi vládou SR a ČR na územie Slovenska. Je nepochybné,\n\nže navrhovateľka vstúpila na územie uvedených ČŠ nelegálne a na území Slovenska má neoprávnený\npobyt podľa § 2 ods. 1 písm. f) ZoPC, pričom z jej výpovede pred správnym orgánom vyplynulo, že\ntáto cestovala v kamióne cez územie L., P., Č. D. až do U. a jej cieľovou krajinou bolo a je M. a to, že\nsa tam chce dostať svedčí aj jej postoj, že nežiadala o udelenie azylu v žiadnej z vyššie uvedených\nkrajín a chce ísť k bratovi do M., ktorý je podľa vyjadrenia zástupkyne navrhovateľky ochotný sa po ňu\naj dostaviť na územie SR.\n\nSprávny orgán v zmysle napadnutého rozhodnutia zaistil navrhovateľku najdlhšie do 25.01.2016\ns prihliadnutím na to, aké úkony majú byť v súvislosti s jej odovzdaním do Maďarskej republiky\nzabezpečené v zmysle dohody medzi vládou SR a MR, pričom súd považuje danú dobu zaistenia za\nadekvátnu. Keďže navrhovateľka sa pohybovala po území ČŠ a v rámci tzv. schengenského priestoru\nneoprávnene, pričom neoprávnene viackrát prekročila hranice vyššie uvedených štátov súd má za to,\nže jej zaistenie bolo nevyhnutné.\n\nV konaní bolo preukázané, čo navrhovateľka nenamietala, že na územie Slovenska sa dostala v kamióne\nz územia L., pričom následne pokračovala v ceste do N. a do U.. Na územie Slovenskej republiky\nbola odovzdaná orgánmi Českej republiky dňa 25.10.2015 príslušníkom správneho orgánu v súlade\ns dohodou medzi vládou ČR a SR o odovzdávaní a prijímaní osôb na spoločnej štátnej hranici. Z\nnapadnutého rozhodnutia vyplýva, že táto bola zaistená podľa § 88 ods. 1 písm. d) ZoPC na účel jej\nvrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Dohoda medzi vládou SR a vládou MR o readmisii\nosôb na spoločnej hranici, pričom v zmysle predmetnej Dohody začal správny orgán dňa 25.10.2015\nvýkon readmisie. Týmto bola splnená podmienka zaistenia navrhovateľky za účelom jej vrátenia podľa\nmedzinárodnej dohody v zmysle § 88 ods. 1 písm. d) ZoPC, ktorým Dohoda medzi vládou ČR a SR o\nodovzdávaní a prijímaní osôb na spoločnej štátnej hranici nepochybne je.\nRovnako bolo v konaní preukázané, že navrhovateľka neoprávnene prekročila vonkajšiu hranicu SR a\nna území SR má neoprávnený pobyt v zmysle § 2 ods. 1 písm. f) ZoPC, nakoľko na území SR nemá\nudelené žiadne povolenie na pobyt a rovnako nie je žiadateľkou o azyl na území SR.\n\nNemožno sa stotožniť so záverom  prezentovaným v opravnom prostriedku, že účel zaistenia zanikol\ndňa 09.11.2015 z toho dôvodu, že nedošlo k odovzdaniu navrhovateľky na územie Maďarska a teda\nďalšie zaistenie navrhovateľky je v rozpore s § 90 ods. 1 písm. d) ZoPC, nakoľko proces readmisie\nv zmysle bilaterálnej dohody môže trvať dlhší čas a na zabezpečenie tejto readmisie správny orgán\nstanovil adekvátnu lehotu, v zmysle ktorej aj zaistil navrhovateľku (najdlhšie do 25.01.2016) a súčasne\ns dňom zaistenia navrhovateľky začal realizovať úkony smerujúce k jej odovzdaniu, pričom táto doba\nzaistenia je nevyhnutná na realizovanie týchto úkonov.\n\nSúd poukazuje na to, že v danej veci je  nepochybné, že výkon správneho vyhostenia navrhovateľky\nje potenciálne možný v zmysle vyššie uvedenej dohody medzi SR a MR, čím je naplnený aj logický\npredpoklad jej zaistenia, že účel zaistenia môže byť naplnený.\n\nRovnako sa súd stotožňuje s tvrdením odporcu, že nezaistením navrhovateľky by nebolo možné\nodstrániť protiprávny stav spočívajúci v jej nelegálnom vstupe na územie SR a je nevyhnutné na samotnú\nrealizáciu jej fyzického odovzdania v zmysle citovanej dohody medzi SR a MR. Navyše táto nemá v\nzáujme dobrovoľne sa vrátiť na územie MR, ale chce pokračovať do M., kde žije jej brat. V prípade\njej nezaistenia zo strany orgánov SR by bolo umožnené navrhovateľke nelegálne sa pohybovať po ČŠ\nEurópskej únie, čo nemožno akceptovať a preto možno konštatovať, že účel zaistenia aj z tohto dôvodu\ntrvá.\n-\nSprávny orgán, aj keď to navrhovateľka priamo nenamietala, ale súd považuje za potrebné uviesť,\npokiaľ sa týka samotného zaistenia, aplikovaného odporcom podľa § 88 ZoPC, sa zaoberal aj možnými\nalternatívami zaistenia podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) ZoPC, pričom súd konštatuje, že správny orgán\nsprávne vyhodnotil aj tú skutočnosť, že v prípade navrhovateľky tieto nemohli byť uplatnené, nakoľko\núčastníčka konania nepreukázala finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6 ZoPC a z toho\ndôvodu nie je ani schopná preukázať zabezpečenie ubytovania počas trvania alternatívne uloženej\npovinnosti (§ 89 ods. 3 ZoPC).\n-\nSprávny orgán náležitým spôsobom v zmysle § 47 Správneho poriadku v odôvodnení svojho rozhodnutia\nuviedol ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení\n\ndôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití správnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a\nako sa vyrovnal s návrhmi účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n\nPo preskúmaní napadnutého rozhodnutia súd zistil, že odporca v prejednávanej veci v správnom konaní\ndostatočne zistil skutkový stav v súlade s § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a dospel\nk záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.\n\nPodľa názoru krajského súdu sa odporca vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal skutkovými\nokolnosťami, z ktorých vyvodil záver, že zaistenie navrhovateľky je potrebné z dôvodu § 88 ods. 1 písm.\nd) ZoPC z dôvodov uvedených vyššie, čím správny orgán správne aplikoval zákonné ustanovenie na\nzistený skutkový stav.\n-\nNa základe uvedených skutočností považoval krajský súd odvolacie námietky navrhovateľky za\nnespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a s napadnutým rozhodnutím sa v\nplnom rozsahu stotožňuje. Krajský súd po posúdení všetkých námietok navrhovateľky týmto námietkam\nnevyhovel a napadnuté rozhodnutie odporcu č. PPZ-HCP-BB7-193-026/2015-AV zo dňa 25.10.2015 v\nzmysle § 250q ods. 3 O.s.p. ako zákonné potvrdil, majúc za to, že napadnuté rozhodnutie zohľadňuje\npožiadavku efektívnosti a účelnosti a nie je v rozpore s Dohovorom o ľudských právach a základných\nslobodách z dôvodov uvedených vyššie.\n\nRovnako postup správneho orgánu pred vydaním napadnutého rozhodnutia netrpí takou vadou, z\ndôvodu ktorej by súd mal vysloviť, že dané rozhodnutie nie je vecne správne a v rozpore so zákonom.\n\nO trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením §\n250l ods. 2 O.s.p., nakoľko navrhovateľka nebola v konaní úspešná a odporcovi žiadne nevznikli.\n\nPoučenie:\n\nProti  rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 7 dní odo dňa jeho doručenia na\ntunajšom súde.\n\nOdvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí\nbyť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť\npodpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby\njeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník\nnepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí\nbyť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie\nalebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.\n\nOdvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť\nlen tým, že\na) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,\nb) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\nc) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné\nna zistenie rozhodujúcich skutočností,\nd) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ne) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré\ndoteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),\nf) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia\nlehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:a58bfae0-1e36-4064-b24d-9bc80e6202c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 264/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 264/09 z 19. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-19", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a58bfae0-1e36-4064-b24d-9bc80e6202c4"}], "citovane_v": [{"guid": "c55da7be-898d-4976-a11f-ec31d29c706c:5c5eb1e9-c575-4dc5-8aef-01d5a4a38ef2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8015200244.1", "spisova_znacka": "7Sžo/232/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/232/2015 z 27. 1. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-01-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8015200244.1"}]}