Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 16CoE/197/2012 z 17. 11. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 17. novembra 2015, sp. zn. 16CoE/197/2012, ECLI:SK:KSKE:2015:7707206734.2 Krajský súd Košice | 16CoE/197/2012 | ECLI:SK:KSKE:2015:7707206734.2 | 2015-11-17 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. g) EP, § 221 ods. 1 písm. h) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/08d54a3b-d7bf-494a-9ae4-280424f3c8dd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7707206734.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/197/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7707206734
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7707206734.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom v
Bratislave, Cintorínska 21, proti povinnému: L. Q., nar.: XX. XX. XXXX, bytom T., X. XX, pre vymoženie
pohľadávky vo výške 34,65 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Michalovce zo dňa 19. 04. 2012 č. k. 5/9 Er/244/2007-26, takto

r o z h o d o l :

P o t v d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení konania.

Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov exekúcie a v zrušenom rozsahu
mu vec v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodovanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu
exekútorovi JUDr. Svätoslavovi Mruškovičovi trovy exekúcie v sume 55,99 eur v lehote do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto uznesenia.

Vo svojom odôvodnení súd poukázal na skutočnosť, že došlo zastaveniu exekúcie podľa § 58 ods. 1
v spojení s ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Konštatoval, že povinný je nezamestnaný a je poberateľom dávok v hmotnej núdzi, nevlastní žiadny
nehnuteľný majetok a ani hnuteľné veci, ktoré by bolo možno postihnúť exekúciou.

Na základe takto zistených skutočností súd exekúciu zastavil.

Súd citoval ustanovenie § 200 ods. 2, § 196, § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok), § 27 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

Uviedol, že podľa ustanovenia § 27 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
poplatkov v exekučných konaniach začatých do 30. 04. 2008 patrí súdnemu exekútorovi odmena podľa
doterajších predpisov.

Pokiaľ ide o odmenu a hotové výdavky súdnemu exekútorovi, súd mu ich priznal podľa § 14 ods. 1 písm.
a), b), § 14 ods. 2 a 3, § 15 ods. 1 cit. vyhlášky.

Súdnemu exekútorovi bola priznaná celková suma trov konania vo výške 55,99 Eur, ktorých úhradou
zaviazal oprávneného v zmysle ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.



Súdnemu exekútorovi bola priznaná odmena vo výške 6,64 eur podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995
Z. z. (účinná do 30. 04. 2008), a to za výzvu povinnému na poskytnutie súčinnosti - 15 min., za správu
o stave exekučného konania - 15 min., t. j. 1 hod - 1 x 6,64 eur = 6,64 eur. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky
č. 288/1995 Z. z. bola súdnemu exekútorovi ďalej priznaná odmena za tieto úkony v sume 3,32 eur/
úkon (t. j. získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
každé zisťovanie bydliska povinného, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného - 2x, každé zisťovanie
účtu povinného, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného - 3x). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi
odmenu za zisťovanie údajov z Obvodného úradu, zisťovanie údajov z úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny, zisťovanie údajov zo zdravotnej poisťovne a zisťovanie údajov z ÚVV, nakoľko nejde o úkony,
ktoré sa odmeňujú paušálnou odmenou. Paušálnu odmenu možno poskytnúť iba za úkony taxatívne
vymenované zákonodarcom. Keďže zákonodarca predmetné úkony nezahrnul do § 15 vyhlášky č.
288/1995, súd prvého stupňa nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za tieto úkony. V zmysle § 22
ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. bola súdnemu exekútorovi priznaná náhrada hotových výdavkov
- poštovné 13,46 eur za doručovanie jedenástich písomností do vlastných rúk, štyroch písomností
obyčajnou zásielkou a exekučný spis. Pretože súdny exekútor je platiteľom dane podľa osobitného
predpisu, jeho odmena bola zvýšená o 20 % DPH vo výške 9,33 eur.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 prvá veta O. s. p.) odvolanie
oprávnený.
Žiadal zrušenie napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa a navrhol, aby súdnemu exekútorovi neboli
priznané trovy vyčíslené podľa časovej špecifikácie vo výške 6,64 eur (§ 14 ods. 1 písm. a) ods. 2
vyhlášky) a ani priznaná 20 % DPH za náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 2,69 eur.

Uviedol, že súdny exekútor svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil nesprávne poukázaním na ust.
§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Vyjadril svoj nesúhlas so zastavením exekúcie z dôvodu,
že hoci povinný v súčasnosti nedisponuje žiadnym majetkom, čo je vzhľadom na jeho mladý vek (29
rokov) obvyklé, je na začiatku produktívneho veku (nar.: 05. 01. 1983) a preto je predpoklad, že sa
povinný v blízkej budúcnosti zamestná a bude poberať mzdu, z ktorej bude možné uspokojiť pohľadávku
oprávneného. V tejto súvislosti uviedol, že podľa jeho názoru, je zastavenie exekúcie predčasné.

Poukázal aj na skutočnosť, že si vybral uvedeného súdneho exekútora, ktorý má sledovať zmenu
majetkových pomerov povinného počas celej doby trvania exekúcie, čím preniesol túto povinnosť svojou
voľbou na súdneho exekútora. Mimo prebiehajúcej exekúcie oprávnený nemá inú možnosť zistiť, že
povinný nadobudol majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku. Nebolo by preto
účelné, aby toto konanie bolo zastavené a v zápätí by oprávnený podával nový návrh na vykonanie
exekúcie, za účelom zisťovania a sledovania majetkových pomerov povinného.

Zároveň poukázal aj na skutočnosť, že úspešné uplatnenie práva oprávneného na vymoženie dlžnej
sumy novým návrhom je limitované premlčacou dobou v zmysle platných právnych predpisov.

Ďalej uviedol, že sa nestotožňuje ani s vyčíslením trov podľa časovej špecifikácie - § 14 ods. 1 písm. a),
ods. 2 cit. vyhlášky. Má za to, že exekútorovi nepatrí odmena za úkony, ktoré si uplatnil pod § 14 ods. 1
vyhlášky č. 288/1995 Z. z. ako sú "výzva povinnému na poskytnutie súčinnosti 1x - spolu 40 min., správa
o stave exekučného konania - 1x - 60 min.", spolu 6,64 eur. Napriek tomu, že súd prvého stupňa mu
za uvedené činnosti priznal zníženú sumu vo výške 6,64 eur, oprávnený má za to, že uvedené úkony
exekučnej činnosti sú bežné administratívne práce, ktoré sú súčasťou odmeny súdneho exekútora a
preto za ne nemá nárok na odmenu.

Povinný a ani súdny exekútor sa v zákonnej lehote k odvolaniu nevyjadrili.

O odvolaní oprávneného proti rozhodnutiu VSÚ zákonný sudca v zmysle § 374 ods. 4 O. s. p. rozhodol
tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len "odvolací súd") na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie
súdu prvého stupňa a konanie ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 212 ods. 1, 3 a 4 O. s. p. bez



nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 1 písm. c) a e) O. s. p., na základe ktorých dospel k
záveru, že odvolanie podané oprávneným je čiastočne dôvodné.

Podľa ust. § 212 O. s. p. vzhľadom na odvolanie oprávneného, je odvolací súd viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania.

Odvolateľ vo svojom odvolaní výslovne uviedol, že odvolaním napadá výrok o zastavení exekúcie ako
aj výrok o náhrade trov exekúcie.

Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa
začalo dňa 02. 05. 2007 na základe exekučného titulu, ktorým je platobný výmer právneho predchodcu
oprávneného: SIDERIA - ISTOTA, združená zdravotná poisťovňa so sídlom v Košiciach sp. zn:
2004-0405-Q0029/IS zo dňa 24. 05. 2004 (v spise na č. l. 3) s právoplatnosťou a vykonateľnosťou
dňa 16. 06. 2004, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 34,65 eur (1
044,00 Sk).

Šetrením súdneho exekútora bolo zistené, že povinný je nezamestnaný a je poberateľom dávok v
hmotnej núdzi, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a ani hnuteľné veci, ktoré možno postihnúť exekúciou (str.
12, 14-15, 26-29, 32-34 Exekučného spisu). Na základe uvedených skutočností súd vyhlásil exekúciu
za neprípustnú a túto zastavil (§ 57 ods. 1 písm. g) a § 58 Exekučného poriadku).

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný
dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv
povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi,
s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného priznanú vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného
orgánu. Povinný ručí celým svojím majetkom a oprávnený sa môže domáhať uspokojenia svojej
pohľadávky z celého majetku povinného. V exekučnom konaní sa uplatňuje dispozičná zásada, čo je
vyjadrené v ustanovení § 36 EP.

Z ustanovenie § 58 ods.1 EP vyplýva, že o zastavení exekúcie rozhoduje súd na návrh, ale aj bez
návrhu (ex officio). Zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. h) EP, t. j. z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom
exekúcie nie je len úhrada jeho trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. Súdny exekútor je
povinný v každom štádiu exekučného konania skúmať majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a
zistiť, či sa nevyskytol dôvod na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia a ak dôjde k
záveru, že takýto dôvod existuje, predložiť vec exekučnému súdu s podnetom na zastavenie exekúcie
pre nemajetnosť povinného. V prípade zastavenia exekúcie z tohto dôvodu - ak majetok povinného
preukázateľne nestačí ani na úhradu trov exekúcie, je však nevyhnutné uvažovať o celom majetku
povinného, a nie iba o časti, ktoré sa v konkrétnom prípade exekvuje, aby bolo možné urobiť správny
záver, že výťažok z nej preukázateľne nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Zastavením exekúcie rozumieme procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému
upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, pričom účinky takéhoto
rozhodnutia spočívajú v tom, že sa prestanú vykonávať úkony na jej uskutočnenie za účelom vymoženia
pohľadávky oprávneného priznanej právoplatným a vykonateľným exekučným titulom.

Vzhľadom na vyššie uvedené musia pre záver súdu o tom, že majetok povinného preukázateľne
nestačí ani na úhradu trov exekúcie a následnej existencii dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 57
ods. 1 písm. h) EP, existovať jednoznačné dôkazy vychádzajúce z objektívnych zistení vykonaných
exekútorom.



Odvolací súd má jednoznačne za preukázané, že súd prvého stupňa v danej exekučnej veci postupoval
podľa citovaných ustanovení a vyššie uvedených zásad.

Odvolací súd z exekučného spisu totiž zistil, že súdny exekútor vo svojom podaní na zastavenie exekúcie
z 02. 03. 2011 uviedol v zmysle ustanovenia § 34 Exekučného poriadku, dôvody pre nevymožiteľnosť
pohľadávky oprávneného, nakoľko bolo zrejmé, že neexistuje žiadny postihnuteľný majetok povinného a
zároveň, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V dôsledku uvedených skutočností
nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ustanovení § 63 ods.
1 a § 65 Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného.

Keďže pre záver súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie vyplývajú zo spisu objektívne zistenia (str.
12, 14-15, 26-29, 32-34 Exekučného spisu), odvolací súd má za to, že je jeho rozhodnutie o zastavení
exekučného konania je správne.

V tejto súvislosti však odvolací súd musí zároveň konštatovať, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval
v tomto prípade ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g), namiesto § 57 ods. 1 písm. h), napriek tomu že
dôvody zastavenia exekučného konania tak, ako sú uvedené v napadnutom uznesení zodpovedajú
tomuto ustanoveniu. Uvedená skutočnosť však neodvodňuje zmenu rozhodnutia exekučného súdu o
zastavení exekučného konania z dôvodu nemajetnosti povinného.

Odvolací súd sa taktiež stotožnil so záverom exekučného súdu , podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví
z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Ďalším predmetom odvolacieho konania bolo aj posúdenie zákonnosti priznanej náhrady trov exekúcie
súdnemu exekútorovi podľa vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov v znení do 30.04.2008.

Predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 02. 05. 2007 (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku).

Podľa ustanovenia § 27a vyhlášky v exekučných konaniach začatých do 30. 04. 2008 patrí exekútorovi
odmena podľa doterajších predpisov.

Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 vyhl. v znení do 30.04.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania
exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa
určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony
exekučnej činnosti. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, základná hodinová sadzba podľa odseku 1
písm. a) je 6,64 eur (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú
špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia, paušálna suma
za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur (100 Sk).

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 vyhl. v znení do 30.04.2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto
úkony exekučnej činnosti: a/ získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b/ doručenie príkazu na začatie
exekúcie, c/ doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d/ doručenie exekučného príkazu, e/ doručenie
upovedomenia o spôsobe exekúcie, f/ doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g/
každé zisťovanie bydliska povinného, h/ každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i/ každé zisťovanie
účtu povinného, j/ každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa ustanovenia § 25 vyhl., v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne
práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Odvolací súd dáva do pozornosti, že ust. § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky je potrebné vykladať
tak, že časová odmena podľa tohto ustanovenia sa priznáva za čas vynaložený na exekúciu ako celok,
na rozdiel od paušálnej odmeny, ktorá sa priznáva za každý úkon exekučnej činnosti. Jednotlivé časové
úseky, ktoré súdny exekútor vynaloží pri vykonávaní úkonov exekučnej činnosti súd skúma aj z toho
hľadiska, či tieto korešpondujú s požiadavkou účelnosti. Súd preto vychádza z reálneho času účelne
vynaloženého na exekúciu. Ďalej pri aplikácii uvedeného ustanovenia je potrebné vychádzať z toho,
že nie je možné priznať hodinovú odmenu za tie úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou odmenou. V
opačnom prípade by došlo k duplicitnému odmeňovaniu toho istého úkonu exekučnej činnosti. V ust. §



15 ods. 1 vyhlášky sú taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou
sumou. Úkony exekučnej činnosti vymenované v tomto ustanovení vyňal zákonodarca z časového
spôsobu odmeňovania úkonov. Z toho vyplýva, že je vylúčená kumulácia paušálnej odmeny za úkony
uvedené v § 15 vyhlášky s časovou odmenou podľa § 14 ods. 2 vyhlášky.

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa nevenoval dostatočnú pozornosť zisťovaniu skutkového
stavu, či úkony uvádzane exekútorom sú úkonmi exekučnej činnosti a teda či bezprostredne smerujú k
vykonaniu exekúcie, ako aj či korešpondujú s požiadavkou účelnosti.

Za exekučnú činnosť je potrebné považovať iba tú činnosť exekútora, ktorá bezprostredne smeruje na
vykonanie núteného výkonu súdnych, prípadne iných rozhodnutí v prospech oprávneného.

Za takúto činnosť nemožno považovať bežnú administratívnu činnosť exekútora, ktorá síce súvisí s
exekučnou činnosťou, ale bezprostredne nesmeruje k nútenému výkonu rozhodnutia.

V zmysle uvedeného nemožno považovať za účelné úkony exekučnej činnosti "výzvu povinnému na
poskytnutie súčinnosti" a "správu o stave exekučného konania"(táto činnosť nie je vôbec vykonávaná
v prospech oprávneného, ale v prospech exekútora), keďže ide o bežné administratívne práce. Za
exekučnú činnosť nemožno považovať bežnú administratívnu činnosť súdneho exekútora, ktorá síce
súvisí s exekučnou činnosťou, ale nesmeruje k výkonu súdneho rozhodnutia. Preto je potrebné
zdôrazniť, že uvedené úkony nie sú úkonmi exekučnej činnosti ale administratívnymi úkonmi, náhrada
za ktoré je zahrnutá v odmene súdneho exekútora (§ 25 vyhlášky).

Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí odmena aj náhrada hotových výdavkov, účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Výšku hotových výdavkov
(v tomto prípade poštovného) musí exekútor preukázať právne relevantnými listinnými dôkazmi.

Odvolací súd taktiež k uvedenému poznamenáva, že zákonom č. 348/2011 Z. z. došlo od 01. 01. 2012
k zmene § 196 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého sa pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie
súdnemu exekútorovi zvyšujú o príslušnú DPH odmena, aj náhrada hotových výdavkov. Vzhľadom na
to, že nejde o konanie v zmysle § 81 O. s. p., teda o konanie, ktoré môže začať súd aj bez návrhu, ale
súd v tomto prípade rozhoduje na návrh, v ktorom si súdny exekútor uplatnil DPH aj na hotové výdavky,
náhrada hotových výdavkov sa má zvýšiť o príslušnú DPH.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd má za to, že uvedené skutočnosti exekučný súd
nedostatočne zistil skutkový stav a tento nevyhodnotil v súlade s príslušnou právnou úpravou, tak ako
to vyplýva z odvolacích dôvodov oprávneného

Odvolací súd preto podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) zrušil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej
časti vo výroku o trovách exekúcie a vec vrátil súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bola zrušená, na
ďalšie konanie.

V novom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa vysporiadať sa so skutočnosťami, ktoré oprávnený
uvádza v odvolaní a výšku náhrady trov exekučného konania exekútorovi nanovo priznať v intenciách
právneho názoru odvolacieho súdu v súlade s platnou právnou úpravou a rozhodnutie aj náležite
odôvodniť s poukazom na ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p..

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne o trovách odvolacieho konania v zmysle ust. § 224
ods. 3 O. s. p.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.