{"guid": "5b22888d-e1aa-409a-8fea-c63533bed034:f62d06a2-5d4d-4a88-b4ee-ac94986ae288", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7807205187.2", "spisova_znacka": "12CoE/656/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 12CoE/656/2014 z 24. 2. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 24. februára 2015, sp. zn. 12CoE/656/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7807205187.2", "identifikacne_cislo": "7807205187", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Eva Bíróová", "sudca_id": 1284, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-biroova-1284", "datum_vydania": "2015-02-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f62d06a2-5d4d-4a88-b4ee-ac94986ae288", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7807205187.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7807205187.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7807205187.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 12CoE/656/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7807205187
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7807205187.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35807598, zastúpenej spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: 36864421, proti povinnej Z. X., P.. X.X.XXXX, Y. J. H.A. Č.. XXX,
o vymoženie 460,07 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so
sídlom v Bratislave, Záhradnícka č. 60, pod č. EX 3036/07, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu
Okresného súdu Rožňava zo dňa 25.8.2014 č.k. 8Er/444/2007-72 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.

Návrh na prerušenie konania   z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávnenej, povinnej a súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekučného konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie a exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu (zriadeného spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave - poznámka odvolacieho súdu) zo dňa XX.X.XXXX, Č.. H.
XXXX/XX, poveril súd prvého stupňa vykonaním exekúcie vo veci súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého poverením č. XXXX XXXXXX* V. I. XX.X.XXXX. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa
§ 251 ods. 4 a § 103 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), § 243b ods. 1, § 41 ods. 1,
2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný
poriadok), § 44 ods. 1, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a zistil, že
medzi účastníkmi konania bola dňa X.XX.XXXX uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXX, na základe
ktorej oprávnená poskytla povinnej úver vo výške 232,36 eura (7 000 Sk). Zmluva o úvere v bode
17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru obsahovala rozhodcovskú doložku, podľa ktorej všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a/
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v
Bratislave, alebo b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Súd prvého stupňa posúdil túto zmluvu
ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka a uviedol, že základnou
zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a
to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Praktickým dôsledkom rozhodcovskej doložky
tak, ako bola formulovaná vo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je, že spotrebiteľovi je fakticky
odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu
na rozhodcovský súd. Keďže rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju
príslušnosť a ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou a absolútne neplatnou, aj



výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom. Exekučný titul vydaný na
základe takejto doložky nemá legitimitu a je materiálne nevykonateľný. Z uvedeného dôvodu súd prvého
stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 39 Občianskeho zákonníka, § 58 ods. 1,
§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku. Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznal, pretože
si ich neuplatnil a povinná a oprávnená nemajú právo na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/
Občianskeho súdneho poriadku).

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená a namietala, že súd prvého
stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, že nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona
bol potrebný, že účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom, že nebol dostatočne
zistený skutkový stav, pretože nebolo vykonané dokazovanie a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Žiadala napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, alebo alternatívne, konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. prerušiť a Súdnemu dvoru
Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky v
nasledovnom znení:
„1. Má sa ustanovenie písm. q/ ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje
rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom
rozhodcovských súdov ?
2. V prípade zápornej odpovede Súdneho dvora na prvú otázku, je možné ustanovenie písm. q/ ods. 1
prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že všetky
spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a/ pred
stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu
možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na
všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo
však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej
je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc
rozhodcovského súdu ?
3. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi ?“

Oprávnená uviedla, že právna analýza rozhodcovskej zmluvy (doložky) je možná len v procesnej fáze
prebiehajúcej podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. vo fáze rozhodovania o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak exekučný súd už vydal poverenie na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, nie je možné, aby v následných procesných fázach exekúcie
posudzoval neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) a na takéto posúdenie viazal jej zastavenie.

K odňatiu možnosti konať pred súdom uviedla, že k nemu došlo tým, že exekučný súd neumožnil
účastníkom exekučného konania viesť kontradiktórne konanie v ktorom by mohol uplatniť svoje
stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam, nastoleným samotným súdom v súvislosti s
neprijateľnosťou zmluvnej podmienky, čím je uvedené exekučné konanie poznačené závažnými
procesnými nedostatkami.

Ďalej uviedla, že súd nesprávne interpretoval a aplikoval smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, preto navrhol predložiť Súdnemu dvoru EÚ
prejudiciálnu otázku ohľadom čl. 3 ods. 1 danej smernice. Poukázal na rozsudky Spolkového súdneho
dvora Nemecka a na uznesenia Ústavného súdu ČR a uviedol, že sa zásadne odchyľujú od
rozhodovacej činnosti slovenských súdov.

Uviedla tiež, že vnútroštátny súd nemôže vylúčiť aplikáciu nekalej podmienky, ak sa spotrebiteľ po tom,
ako bol upozornený súdom, rozhodne nedovolávať sa nekalého a nezáväzného charakteru podmienky.



Podľa oprávnenej súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, keď sa nesprávnou
a ústavne nesúladnou interpretáciou § 41 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1, 2  zákona
o rozhodcovskom konaní postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie
exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží,
čím prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a
porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality. Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii
exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému
rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo
pre veriteľa. K takémuto konaniu navyše dochádza za situácie, kedy už exekučný súd preskúmal
súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Exekučný súd nie je
súdom podľa § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní, nerozhoduje o zrušení rozhodcovského
rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom
vo vzájomnej žalobe. Zákonodarca priznal všeobecným súdom právomoc posudzovať zákonnosť
rozhodnutí rozhodcovských súdov iba v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Všeobecný
súd nie je povinný zaoberať sa skúmaním, či rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v súlade
s právnymi predpismi. Podľa jeho názoru musí exekučný súd nakladať s rozhodcovským rozsudkom
rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu a nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie,
ktoré je exekučným titulom. Oprávnený žiadal, aby súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p.
prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade § 44
ods. 2 Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej namietala, že
exekučný súd môže pristúpiť k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu alebo
exekučného konania podľa § 45 ods. 1 písm. b/ a c/ zákona o rozhodcovskom konaní len na návrh
účastníka konania a bez návrhu je možné exekúciu podľa uvedeného ustanovenia zastaviť len v prípade
nedostatkov zistených v rozhodcovskom konaní a nie v samotnom rozsudku rozhodcovského súdu. K
odňatiu možnosti konať pred súdom uviedla, že k nemu došlo tým, že podľa jeho názoru exekučný súd
porušil okrem iného princíp legality, zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo
na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Exekučný súd zaobchádzal odlišne
s povinnou na strane jednej a oprávnenou na strane druhej, kedy povinná mala zabezpečený výkon
všetkých práv a oprávnená mala v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie, a to
z dôvodu jej postavenia ako obchodnej spoločnosti podnikajúcej v oblasti poskytovania krátkodobých
úverov. Namietala, že oprávnená nemala možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy,
ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jej právnom postavení a nemala možnosť
ani ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu. Povinnej však dal nezákonne dodatočnú
príležitosť na to, aby bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávnenej, došlo k zmareniu exekúcie.
Uviedla, že je voči povinnej v pozícii veriteľa, ktorému nebol uhradený jeho legitímny dlh a nútene ho
preto voči povinnej vymáha. Exekučný súd vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku
vo vzťahu k meritu veci, čím porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Ďalej namietala, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci vzhľadom na to,
že exekučný súd je podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený skúmať
len to, či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi a nie otázku
súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi, ktorá je podľa názoru oprávneného platná. Dojednanie,
ktorým zmluvné strany založili právomoc rozhodcovského súdu nestanovuje, že spory s dodávateľom
budú riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Účastníkom zmluvy bola daná možnosť voľby medzi
rozhodcovským a všeobecným súdom, pričom nešlo len o fiktívnu možnosť voľby, ale o reálnu a
skutočnú možnosť voľby rozhodujúceho orgánu. Oprávnená tiež nesúhlasila s posúdením Zmluvy o
úvere ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uviedla, že oprávnená poskytuje svojim klientom peňažné
prostriedky dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere uzatvorenej podľa § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, pričom podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka na vzťahy vzniknuté zo zmluvy
o úvere sa vždy aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka. Podľa oprávneného Zmluvu o úvere
nebolo možné podradiť pod právny režim zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch z dôvodu,
že nespĺňa charakter spotrebiteľského úveru vymedzený v § 2 písm. a/, b/ a § 4 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch. Uviedla, že predmetom úverov poskytnutých oprávnenou sú peňažné
prostriedky a nie tovar alebo služby, preto zmluvy o úvere nemôžu ani obsahovať náležitosti podľa §
4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a poukázala tiež na nesprávne posúdenie neprimeranosti
úrokov z omeškania, poplatku za poskytnutie úveru a poplatku za zaslanie upomienky. Uviedla, že
tento úrok má sankčný charakter, že oprávnená pri poskytnutí úveru nevyžaduje žiadne zabezpečenie
a výška úroku je primeraná vzhľadom na obchodné riziko oprávnenej. Odvolávanie sa na dobré mravy
pri posudzovaní výšky úroku z omeškania nie je dôvodné v prípade, keď si povinný svoje povinnosti



zo zmluvy nesplnil. K návrhu na prerušenie konania poukázala na rôzne jazykové verzie bodu q/ ods.
1 Prílohy smernice Rady 93/13/EHS a zdôraznila, že podľa väčšiny jazykových verzií spotrebiteľská
zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby spory riešil výlučne akýmsi osobitným typom arbitráže,
ktorá nie je upravená právnymi predpismi a kde rozhodcovia pravdepodobne nie sú povinní aplikovať
príslušné hmotné právo. Tvrdila, že sa súd prvého stupňa nijako nevyporiadal s výkladovými pravidlami
uvedenými v Smernice rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil, prečo považuje rozhodcovskú doložku za
neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere. Mala za to, že v danom prípade je nutné požiadať o výklad
pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu Súdny dvor Európskej únie.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávnenej v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na
prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Uznesenie vo výroku o trovách exekučného konania nebolo odvolaním napadnuté, teda nadobudlo
právoplatnosť (§ 206 ods. 3 O.s.p.), preto nebolo v odvolacom konaní preskúmavané.

Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia. Na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávnenej uvádza
nasledovné:

K námietke odvolateľky týkajúcej sa opätovného preskúmania podmienok exekučného konania odvolací
súd uvádza, že prihliadať na splnenie podmienok konania je úlohou súdu v každom štádiu konania, a to aj
z úradnej moci. V tomto konaní je exekučným titulom  rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave zo dňa XX.X.XXXX,
H.. V..: H. XXXX/XX.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a/ z
dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v
§ 40 písm. a/ a b/, alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa
odseku 2 tohto ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku) exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného
zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

S poukazom na uvedené, oprávnenou namietané obmedzené právo exekučného súdu preskúmať
rozhodcovský rozsudok vrátane rozhodcovskej doložky, nezodpovedá existujúcej právnej úprave.
Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní obsahuje totiž osobitný prieskumný
inštitút a ustanovuje prieskumnú právomoc exekučného súdu, keď umožňuje exekučnému súdu
z vymedzených dôvodov exekučné konanie zastaviť, a teda dáva exekučnému súdu oprávnenie
posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol právoplatný a posudzovať ho z hľadísk
uvedených v tomto ustanovení. Exekučný súd je preto nielen oprávnený, ale aj povinný zisťovať, či
rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Pokiaľ súd prvého stupňa v tomto smere
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul posudzoval, nekonal nad rozsah stanovený zákonom.

Pokiaľ ide o oprávnenou tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní podľa ktorého



je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva
mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažuje za dôvodnú námietku oprávnenej, že súd prvého stupňa pri
preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným
poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd zistil, že rozhodcovský rozsudok ako
exekučný titul bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len
Občiansky zákonník), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na
jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 53 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len \"neprijateľná podmienka\"). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Predmetný právny vzťah vznikol na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzatvorenej medzi oprávnenou
a povinnou I. X.XX.XXXX, z obsahu ktorej vyplýva, že povinná uzavrela zmluvu o úvere ako fyzická
osoba - nepodnikateľ a oprávnená konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, ako vyplýva z
výpisu Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa správne na
posúdenie právneho vzťahu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských
zmlúv.

Odvolací súd sa tiež stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že dojednaná rozhodcovská doložka
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka len demonštratívnym výpočtom (arg. slovo
„najmä“) uvádza, ktoré podmienky sú neprijateľné. S poukazom na to, že ide len o príkladmý výpočet
neprijateľných podmienok, súd môže označiť za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku,
ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Za takúto neprijateľnú zmluvnú podmienku súd kvalifikoval dojednanie rozhodcovskej
doložky, vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučné riešenie sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní.
O takúto neprijateľnú zmluvnú podmienku ide však aj v prípade, ak si podľa nej spotrebiteľ mohol vybrať
medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale ak sa konanie začína na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by
bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, lebo mu
neumožňuje samostatne si zvoliť spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva túto voľbu výlučne
na dodávateľovi, ktorý vyberá aj rozhodcov, ktorí by mali prípadné spory riešiť. V skutočnosti je týmto
dojednaním odopretá spotrebiteľovi možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade,
ak oprávnený podá návrh na rozhodcovský súd. Okrem toho, rozhodcovská doložka nebola osobitne
spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a to zo zmluvných dojednaní (bod 17.
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru). Spotrebiteľ teda nemal na výber a vzhľadom na splynutie
tejto zmluvnej podmienky s ostatnými podmienkami zmluvy mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu.

Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného
znenia ustanovenia § 53 ods. 4 pod písm. r/ Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008
novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z.z. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov
v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ
nútený podrobiť sa podľa rozhodcovskej doložky rozhodnutiu rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o
individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o neprimeranú zmluvnú podmienku



a súd je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa
uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný.

Súd prvého stupňa správne uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, ktorá je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej  republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo
dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že „ak je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah  teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť
žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka  sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto
vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd
prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto neprijateľnej
zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a
dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.“

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012
„skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t.j. vo veci vyplývajúcej
zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou -
spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského
rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa
tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.“ V
tomto smere preto nebola odvolacia námietka oprávnenej opodstatnená.

Súdny dvor Európskej únie vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci
núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym
spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL,
kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol
vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako
sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo
rozhodcovskú doložku uzatvorenú medzi podnikateľom (resp. dodávateľom) a spotrebiteľom v rozsahu,
v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj zo samotného Exekučného
poriadku, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje, či exekučný
titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či
oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn.: 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské



konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Taktiež v uznesení zo dňa 5. decembra
2012, sp. zn.: 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn.: 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

Pre úplnosť je potrebné dodať, že takto zakotvená rozhodcovská doložka nie je ani v súlade s
ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní, pretože nie je individuálne dojednaná.

Pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, sa
vychádza predovšetkým z tvrdení oprávnenej a povinnej, z predložených listín a z exekučného titulu.
V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie, postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti
dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom
na to oboznamovanie sa s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok
konania a predpokladov pre zastavenie exekúcie sa nemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti
oprávneného a povinného.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd ostatnými odvolacími námietkami nezaoberal, pretože
rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná a na jej základe
nemohol byť vydaný spôsobilý exekučný titul, ktorý by bol podkladom pre vykonávanie exekúcie.
Napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie preto ako vecne správne potvrdil postupom podľa
§ 219 O.s.p.

K návrhu na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor Európskej únie rozhodol o otázke, či ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku, odvolací súd tiež poukazuje na judikatúru Súdneho dvora Európskej
únie, ktorá nepodporuje právny názor oprávnenej. Je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou,
či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (napr. podľa
rozsudku Súdneho dvora Pannon C-243/08 vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka,
ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné
kvalifikovať podľa článku 3 ods. 1 smernice 93/13/EHS ako nekalú; tiež rozsudok Súdneho dvora
Freiburger Kommunalbauten C-237/02). Preto odvolací súd zamietol návrh oprávnenej na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., nakoľko nevznikla potreba predložiť vec Súdnemu dvoru
Európskej únie.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. a
účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnená nemala v tomto konaní
úspech a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli
priznané.

Toto uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach (odvolacieho súdu) v pomere hlasov
3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Er/444/2007", "guid": "6db36ae9-9e8a-47d8-9c3e-eff76ce3ef2f:4cca5e4a-d794-4260-9376-d936062068bb", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:902362f1-9efb-434e-822c-b0d4a3c96a37", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.710.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 710/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 710/2016 z 18. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.710.2016.1"}]}