{"guid": "e08c4366-a8d1-4a2a-b5d5-33e29e79ff69:e3e41c18-6b91-449e-9b69-dfd29fc168e3", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:8712208252.2", "spisova_znacka": "1Co/62/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/62/2014 z 28. 4. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 28. apríla 2015, sp. zn. 1Co/62/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:8712208252.2", "identifikacne_cislo": "8712208252", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "Mgr. Katarína Hlinková", "sudca_id": 566, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-katarina-hlinkova-566", "datum_vydania": "2015-04-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e3e41c18-6b91-449e-9b69-dfd29fc168e3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:8712208252.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:8712208252.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:8712208252.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/62/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712208252
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:8712208252.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.
Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu T.. Ľ.F. V., K. Z. A.N. G.N. Z.T.,
L. Č.. XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom v Poprade,
Hviezdoslavova č. 2, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti
SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu škody a úhradu nemajetkovej ujmy s
prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová ves zo dňa 15.11.2013 č.k.
1C/191/2013-132 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok v zamietajúcom výroku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa  zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 3.985,29 eura
s 9 % úrokom  z omeškania od  6.8.2011 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil,
že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu titulom náhrady škody.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že vo vzťahu k žalobcovi bolo na základe
uznesenia Okresného riaditeľstva PZ Poprad zo dňa 15.3.2004 začaté trestné stíhanie pre trestný čin
skrátenia dane a poistného spolupáchateľstvom. Uvedené trestné stíhanie bolo uznesením okresného
prokurátora Košice-okolie  zo dňa 24.1.2011 zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a
nie je dôvod na postúpenie veci. Žalobca v konaní uplatňoval nárok na náhradu škody spočívajúci za
poskytovanie právnych služieb v trestnom konaní a nárok na nemajetkovú ujmu.

Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že nárok
na náhradu škody žalobcu je daný vzhľadom na to, že vo vzťahu k žalobcovi bolo začaté uznesením
Okresného riaditeľstva PZ Poprad trestné stíhanie, ktoré následne bolo zastavené dňa XX.X.XXXX z
dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Bol teda toho názoru, že
začaté trestné stíhanie bolo zastavené a preto treba vychádzať z toho, že žalobca čin nespáchal a že
trestné stíhanie proti nemu ani nemalo byť začaté. Pokiaľ sa týka samotnej výšky náhrady škody, ktorú
žalobca uplatnil z titulu vzniknutých trov nutnej obhajoby, dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná iba
ohľadne sumy 3.985,29 eura. Vo vzťahu k nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy súd bol toho
názoru, že žalovaná vo veci nie je pasívne vecne legitimovaná a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/201/2007 z 30. júla 2008. Z uvedeného dôvodu,
preto žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.



Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. majúc zato, že v konaní
boli úspešní i neúspešní obaja účastníci. Oba uplatnené nároky súd posudzoval samostatne, preto
skonštatoval, že ani jen z účastníkov nemal plný úspech, či neúspech vo veci.

Proti tomuto rozsudku v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania podal včas odvolanie
žalobca. Žiadal, aby odvolací súd v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania rozsudok
zmenil, priznal mu nemajetkovú ujmu a trovy konania. V odvolaní uviedol, že má zato, že náhrada
nemajetkovej ujmy mu mala byť priznaná a vyslovenie nedostatku pasívnej legitimácie Ministerstva
spravodlivosti SR je nesprávne, pretože škodu spôsobil štát. Nemožno preto pri posudzovaní otázky
pasívnej legitimácie oddeliť ust. zákona č. 58/1969 Zb.. V danom prípade aj keď ide o nemajetkovú
ujmu pôvodcom vzniku škody je konanie štátneho orgánu a teda pre posúdenie pasívnej legitimácie je
potrebné aplikovať ust. § 514/2003 Z.z., ktorý odkazuje na zákon č. 58/1969 Zb. a v rámci tohto zákona
je  na všetky konania vo vzťahu ku škodám spôsobeným konaním štátu prostredníctvom štátneho
orgánu príslušné Ministerstvo spravodlivosti. Nemajetková ujma je v podstate taktiež škodou, len
škodou sui generis, ktorá v rámci slovenskej právnej úpravy je upravená osobitne špecificky nad rámec
všeobecných ustanovení o škode. Vo svojej podstate však ide o špecifický druh škody a preto za štát
podľa jeho názoru je povinné konať Ministerstvo spravodlivosti. Zároveň uviedol, že rozsudok vo vzťahu
k dôvodom nepriznania nemajetkovej ujmy sa javí ako nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný,
keďže súd sa otázkou dôvodnosti priznania alebo nepriznania nemajetkovej ujmy zaoberal otázkou
pasívnej legitimácie žalovanej a otázkou aplikácie čl. 5 Dohovoru, ktorý však nie je jediným právnym
dôvodom pre priznanie alebo nepriznanie nemajetkovej ujmy, ale prioritne treba na tento uplatnený
nárok aplikovať ust. § 11 a 13 Občianskeho zákonníka a v tejto časti je teda rozsudok nepreskúmateľný.
Rozhodnutie o trovách konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. súdom prvého stupňa považoval za svojvoľné.
Podľa jeho názoru predmetom konania v danej veci  súd dva samostatné nároky a to nárok na náhradu
škody za obhajobu a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Preto aj nárok na náhradu trov konania treba
posudzovať z tohto hľadiska ako dva oddelené nároky, pričom v prvom mal úspech vo veci 93% a preto
mu za to patrí v celom rozsahu náhrada trov konania za túto časť nároku podľa § 142 ods. 3 O.s.p.,
pretože neúspech žalobcu v tejto samostatnej časti nároku bol v pomerne nepatrnej časti. Vo vzťahu k
trovám konania a nároku na nemajetkovú ujmu žiada, aby bolo nároku vyhovené a priznaná mu plná
náhrada účelne vynaložených trov konania samostatne od predchádzajúceho nároku podľa § 142 ods.
1 O.s.p..

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zamietajúcom výroku a
vo výroku o trovách konania  a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci,
ak dospel k záveru, že žalovaná vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy nie je v konaní pasívne vecne legitimovaná, ktorý  následne aj správne právne posúdil, ak nárok
žalobcu v tejto časti zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho
stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa
poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru,
že žalovaná je vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo veci pasívne vecne
legitimovaná. V tejto súvislosti odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa poukazuje na na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa  30.7.2008 sp. zn. 3Cdo/201/2007, v ktorom o.i. iného
rieši otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v obdobnom konaní a nie je dôvod sa od tohto názoru
odkloniť.

Žalobca počas celého konania z hľadiska skutkového tvrdil, že k zásahu do jeho osobnostných práv
došlo postupom (prípadne rozhodnutiami) orgánov činných v trestnom konaní (konkrétne uznesením
o vznesení obvinenia) a tiež informovaním verejnosti o priebehu tohto trestného stíhania. Žalovaná
rozhodnutie o vznesení obvinenia nevydala, vytýkaného konania sa nezúčastnila (verejnosť o trestnom



stíhaní neinformovala), preto z hľadiska žalobou uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy
nemôže byť považovaná za subjekt zásahu. Žaloba teda v časti, v ktorej sa žalobca domáhal
nemajetkovej ujmy  v peniazoch v zmysle ust. § 13 Občianskeho zákonníka nesmerovala voči tomu,
kto bol pasívne legitimovaný -  žalovaná sa nedopustila konania, ktoré podľa žalobcom tvrdených
skutkových okolností zasahovalo do jeho osobnosti. Na tom, že v danom prípade žalovaná nie je
subjektom zásahu (pôvodcom žalobou vytýkaného správania orgánov činných v trestnom konaní),
nič nemení skutočnosť, že žalovanou je Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky. Z hľadiska určenia subjektu zásahu do osobnostných práv nemožno štát (Slovenskú republiku)
ani Ústredný orgán štátnej správy pre súdy a väzenstvo (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky) stotožňovať s odlišnými subjektmi (prokuratúrou, súdmi a pod.), ktoré majú samostatnú právnu
subjektivitu a nesú vlastnú zodpovednosť za prípadné zásahy do osobnostných práv fyzických osôb.
So zreteľom na uvedené teda správne postupoval súd prvého stupňa, ak žalobu zamietol vychádzajúc
z názoru, že žalovaná nie je vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy
vecne pasívne legitimovaná. Keďže súd prvého stupňa žalobu v tejto časti zamietol z dôvodu nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie žalovanej, bez významu treba považovať odvolaciu námietku žalobcu, že
rozsudok vo vzťahu k dôvodom nepriznania majetkovej ujmy sa javí ako nedostatočne odôvodnený a
nepreskúmateľný.

Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj odvolaciu námietku žalobcu smerujúcu proti výroku o trovách
konania. Vzhľadom na to, že žalobca mal v konaní  iba čiastočný úspech správne súd prvého stupňa
výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov
konania nepriznal.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobcom uvádzané odvolacie dôvody, preto
odvolací súd napadnutý rozsudok v zamietavom výroku podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. podľa
ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník v danom prípade žalovaná,
ktorej však v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli a žalobca v odvolacom konaní úspech nemal,
preto súd vyslovil, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1C/191/2013", "guid": "78dd1a8d-7d6a-42d1-8735-157156e12b5c:fd3a6827-b396-4406-88f5-6aac0ede2b4c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}