Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/107/2014 z 3. 2. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 3. februára 2016, sp. zn. 7S/107/2014, ECLI:SK:KSKE:2016:6014200669.4 Krajský súd Košice | 7S/107/2014 | ECLI:SK:KSKE:2016:6014200669.4 | 2016-02-03 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 4 ods. 3 písm. s) zákona č. 333/2011 Z. z., /SK/ZZ/0/0/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-a Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/be1b658d-c257-42fb-902c-ea5340c370c7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:6014200669.4 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/107/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200669
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:6014200669.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej a členov JUDr.
Jozefa Kuruca a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu: P. H., A.. X.X.XXXX, B. X, H., zastúpeného:
JUDr. František Hadušovský, advokát, Akademika Hronca 3, Rožňava, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného
č. 619178/2013 zo dňa 31.3.2014, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie správneho orgánu vydaného v I. stupni č. 1095631/1/526394/2013 zo dňa
31.10.2013, ako aj rozhodnutie žalovaného č. 619178/2013 zo dňa 31.3.2014 podľa ust. § 250j ods. 2
písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť na účet JUDr. Františka Hadušovského odmenu v sume 616,83 EUR,
na č.ú. 6692089006/1111, IBAN: 1011110000006692089006, Swift: UNCRSKBX, vedenom v Unicredit
Bank, a.s. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 70,- EUR titulom súdneho poplatku do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím žalovaného uvedeného v úvodnej časti tohto rozsudku, žalovaný ako odvolací orgán
v súlade s ust. § 4 ods. 3 písm. s/ zákona č. 333/2011 Z.z. potvrdil rozhodnutie správneho orgánu
vydaného v prvom stupni /Colný úrad Košice/ č. 1095631/1/526394/2013 zo dňa 31.10.2013 vo veci
úroku z omeškania v sume 3.978,67 EUR, s poukazom na ust. § 229 ods. 1 písm. a/ zákona č. 180/1996
Z.z. /Colný zákon/, ďalej len „CZ“, v spojení s ust. § 47 z.č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v
znení nesk. predpisov. Výška úroku bola vymeraná z dlžnej sumy dovoznej platby vo výške 200 % a
300 % základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska a Európskej centrálnej banky v prvý deň
príslušného kalendárneho štvrťroka, začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti dovoznej platby až
do dňa platby vrátane.

Z dôvodov rozhodnutia žalovaného vyplýva, že na vymeranie úrokov z omeškania aplikoval právny
predpis, ktorý platil v čase vzniku colného dlhu, až po obdobie, kedy dlžníkovi uplynula lehota na
zaplatenie dlhu. Odvolal sa na podrobný rozpis výpočtu úrokov uvedených v rozhodnutí správneho
orgánu prvého stupňa, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 12.11.2013. Zaoberajúc sa ďalej odvolacími
dôvodmi žalobcu uviedol, že rozhodnutie č. 329-4-98 zo dňa 28.1.1998 nadobudlo právoplatnosť, bolo
adresované žalobcovi. Vykonateľnosť uvedeného rozhodnutia nastala uplynutím desaťročnej lehoty na
zaplatenie oznámeného colného dlhu podľa ust. § 221 ods. 1 zákona č. 180/1996 Z.z. Splátky žalobcovi
neboli povolené, preto colný dlh mal byť zaplatený v lehote do 10 dní od doručenia rozhodnutia o colnom
dlhu. Po uplynutí tejto lehoty sa dlžník dostal do omeškania s platením colného dlhu. V konaní o vymeraní



úroku z omeškania, nie je Finančné riaditeľstvo oprávnené skúmať otázky týkajúce sa rozhodnutia č.
329-4-98 zo dňa 28.1.1998, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.2.1998.

Predmetné motorové vozidlo bolo na základe návrhu účastníka konania ako deklaranta ev.č.
XXXXXXXXXXXXX prepustené dňa 14.10.1995 Colným úradom Bratislava do colného režimu tranzit.
Príjemcom predmetného tovaru bola Š. H., bytom N. X. Č.. XXX. Colný úrad Bratislava určil pri prepustení
predmetného tovaru lehotu na jeho predloženie colnému úradu určenia, ktorým bol Colný úrad Nitra
do 17.10.1995. Účastník konania, ako deklarant zodpovedný za dodržanie podmienok colného režimu
tranzit, nedodržal túto lehotu, predložil ho až dňa 26.10.1995.

Colný dlh vznikol podľa ust. § 197 ods. 1 písm. a/ zákona č. 618/1992 Zb. colného zákona, ktorý bol
účinný v čase vzniku colného dlhu. Podľa uvedeného ustanovenia vznikne colný dlh tiež nesplnením
niektorej povinnosti vyplývajúcej z colného režimu, do ktorého tovar bol prepustený. Samotné vymeranie
colného dlhu a jeho oznámenie účastníkovi konania ako povinnému dlžníkovi už prebehlo podľa
príslušných ustanovení zákona č. 180/1996 Z.z., ktorý bol účinný v čase konania a vydania rozhodnutia o
colnom dlhu. Za účinnosti z.č. 180/1996 Z.z. sa taktiež účastník konania dostal do omeškania s úhradou
vymeraného colného dlhu a začali mu vznikať úroky z omeškania. Účastník konania nepredložil žiadny
dôkaz o tom, že by colný dlh mal byť zaplatený duplicitne alebo bez právneho dôvodu.

Proti uvedenému rozhodnutiu žalovaného bola v zákonom stanovenej lehote podaná žaloba na súd.

Žalobné dôvody :
- v roku 1995 bolo z Talianska dovezené motorové vozidlo C. H. č.kar. N., pre Š. H. /splnomocnený bol
manžel/, ktorá si predmetné motorové vozidlo prevzala od žalobcu a ako deklarant bola účastníčkou
colného konania - vyhlásenie č. 616412501738 zo dňa 16.11.1995, clo jej bolo vymerané v sume
54.088,- Sk. S touto výškou cla nesúhlasila, lebo bola ZŤP a požiadala o odpustenie cla, čo jej nebolo
umožnené,
- požiadala preto o uskladnenie v colnom sklade v Trnave, zložila záruku 20.000,- Sk, neskôr požiadala
o spätný vývoz tohto auta, uvedené vozidlo bolo vyvezené späť do Rakúska, následne toto vozidlo bolo
dovezené na hraničný prechod Poprad, po predchádzajúcej dohode ho prevzal ďalší splnomocnenec
- Ľ. H., ktorý podľa všetkého mal byť novým deklarantom a poukazuje na doklad č. 493/96 - technický
preukaz, o čom by malo svedčiť rozhodnutie Colného úradu v Nitre - pobočka Galanta č. TR 3/96 zo
dňa 27.4.1998. Konanie bolo zastavené podľa čl. II. uznesenia vlády SR č. 56 zo dňa 3.3.1998 č. 139
o udelení amnestie vo veciach priestupkov. Týmto rozhodnutím nebola dotknutá povinnosť vlastníka
tovaru uhradiť štátu colný dlh a uhradiť colný dlh pripadla vlastníkovi predmetného tovaru, teda Š.. H.,
- Colný úrad Nitra - pobočka Trnava najprv dňa 22.7.1996 pod č. 6164/6/96 oznámil Š. H. rozhodnutie
o výške colného dlhu v sume 54.088,- Sk, teda žalobca nebol deklarantom ani dlžníkom,
- správny orgán vec nesprávne právne posúdil, mal postupovať podľa ust. § 63 ods. 1, 2 colného zákona
č. 618/1992 Zb. Žalobca v colnom konaní konal v prospech zastúpenej osoby, o čom urobil vyhlásenie s
predložením notárom overeného splnomocnenia, podľa ust. § 194 ods. 3 z.č. 618/1992 Zb. je dlžníkom
v prípade nepriameho zastúpenia osoba, v ktorej prospech sa colné vyhlásenie robí,
- nedostatočne zistený skutkový stav veci, keďže predmetné vozidlo bolo znovu colne prejednané dňa
23.12.1996 na Colnici v Poprade pod č. 493/96, tento colný orgán na výzvu žalobcu doposiaľ nereagoval,
v takom prípade by došlo k duplicitnému zaplateniu cla,
- námietka premlčania celého úroku z omeškania, za úkony smerujúce k vymáhaniu nedoplatku nie je
možné považovať rozhodnutie o zriadení záložného práva, ktoré bolo vydané po 7 rokoch, ak by colný
úrad riadne spravoval svoju pohľadávku a včas vykonával úkony smerujúce k vybratiu dlžnej sumy cla,
potom došlo by k prerušeniu premlčacej doby a začala by plynúť nová premlčacia lehota a to až po
dvadsiatich rokoch počítaných od konca roka, v ktorom sa stal nedoplatok splatným, s poukazom na
ust. § 238 ods. 2 CZ,
- z vyššie uvedeného dôvodu, tak pre clo ako aj úroky v danom prípade platí 6-mesačná premlčacia
lehota, ktorá uplynula dňa 13.2.2004 /§ 238 ods. 1 CZ/, ďalej poukázal na rozhodnutia NS ČR sp.zn.
21 Cdo 681/2006, 31 Cdo 4291/2009.

K žalobe sa vyjadril žalovaný dňa 24.2.2015.

Colný dlh vzťahujúci sa na predmetný tovar (motorové vozidlo) bol pôvodne rozhodnutím miestne
príslušného Colného úradu Nitra zn. 6164/6/96 zo dňa 9.6.1997 vymeraný fyzickej osobe Š. H.,



avšak uvedené rozhodnutie Colného úradu bolo v odvolacom konaní zrušené rozhodnutím Colného
riaditeľstva SR (právny predchodca Finančného riaditeľstva SR) zn. 8345/97, 8346/97 zo dňa 3.11.1997.
V predmetnom odvolacom konaní bolo zistené, že skutkový i právny stav veci odôvodňuje vymeranie
colného dlhu žalobcovi, nie fyzickej osobe Š. H.. Žalobca ako deklarant doviezol v zmysle § 63 zákona č.
618/1992 Zb. Colný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 618/1992 Zb.“), účinného v
čase dovozu, predmetné motorové vozidlo pre príjemcu, ktorým bola fyzická osoba Š. H.. Tovar, ktorý bol
prepravovaný v colnom režime tranzit nebol žalobcom, ako deklarantom predložený v stanovenej lehote
colnému úradu určenia, čím došlo k porušeniu § 96 ods.2 zákona č. 618/1992 Zb. Podľa § 96 ods.2
zákona č. 618/1992 Zb. je deklarant colným orgánom zodpovedný za splnenie povinností vyplývajúcich
z režimu tranzitu; najmä je povinný zabezpečiť, aby sa tovar za podmienok určených colným orgánom
odoslania predložil colnému úradu určenia v nezmenenom stave, s neporušenou colnou uzáverou a s
pripojenými dokladmi. S ohľadom na zistený skutkový stav veci bolo v odvolacom konaní rozhodnutie
o vymeraní colného dlhu fyzickej osobe Š.Á. H. zrušené a vec bola opätovne prejednaná Colným
úradom Nitra. Fyzická osoba Š.A. H. po zrušení rozhodnutia Colného úradu Nitra zn. 6164/6/96 zo
dňa 9.6.1997 už nemala postavenie povinného dlžníka a nebola povinná plniť predmetný colný dlh.
Colný úrad Nitra v novom prejednaní veci vydal rozhodnutie zn. 329-4-98 zo dňa 28.1.1998, ktorým
vymeral colný dlh žalobcovi, ktorému predmetný colný dlh s ohľadom na skutkový a právny stav danej
veci skutočne vznikol. Žalobca nepodal voči rozhodnutiu Colného úradu Nitra odvolanie a predmetné
rozhodnutie nadobudlo dňa 19.2.1998 právoplatnosť. Námietky žalobcu smerujúce proti vyše pätnásť
rokov právoplatnému rozhodnutiu Colného úradu Nitra, ktorým bol žalobca uznaný za povinného dlžníka
a ktorým mu bol vymeraný a oznámený colný dlh nie je možné prijať, keďže jeho súčasná žaloba
bola a v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov aj mohla byť podaná len voči rozhodnutiu
žalovaného zn. 619178/2013 zod ňa 31.3.2014, resp. proti ním potvrdenému rozhodnutiu Colného
úradu Košice zn. 1095631/1/526394/2013 zo dňa 31.10.2013. Rozhodnutie Colného úradu Nitra zn.
329-4-98 zo dňa 28.1.1998, ktorým bol žalobca určený za dlžníka a ktoré obsahuje všetky skutočnosti
týkajúce sa právnej kvalifikácie vzniku colného dlhu i dlžníka v súčasnosti už nie je možné napadnúť
riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom a nemôže tak byť predmetom preskúmania správnym
orgánom či súdom. Navyše žalovaný nemá pochybnosti o zákonnosti, obsahovej, vecnej i formálnej
správnosti rozhodnutia Colného úradu Nitra zn. 329-4-98 zo dňa 28.1.1998. Žiadna námietka žalobcu
uvedená v bode 1 žaloby nesmeruje proti žalobou napadnutému rozhodnutiu žalovaného, či proti ním
potvrdenému prvostupňovému rozhodnutiu Colného úradu Košice zn. 1095631/1/526394/2013 zo dňa
31.10.2013, ktorým bol žalobcovi vymeraný úrok z omeškania vo výške 3.978,67 Eur. Skutkový i právny
stav pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zn. 619178/2013 zo dňa 31.3.2014,
resp. pre vydanie prvostupňového rozhodnutia Colného úradu Košice zn. 1095631/1/526394/2013 zo
dňa 31.10.2013 o vymeraní úroku z omeškania bol zistený dostatočne a komplexne, vrátane potvrdenej
existencie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Colného úradu Nitra zn. 329-4-98 zo dňa
28.1.1998 o vymeraní colného dlhu. Právna vec, predmetom ktorej bolo vymeranie úroku z omeškania
bola právne správne posúdená a vychádzala z dostatočne a správne zisteného skutkového stavu veci.
Zákonné, vecne, obsahovo i formálne správne bolo i rozhodnutie Colného úradu Nitra o vymeraní
colného dlhu, avšak toto rozhodnutie v súčasnosti nie je predmetom preskúmania na základe žaloby
podanej žalobcom a nebolo ani predmetom preskúmania v konaní o odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu
Colného úradu Košice zn. 1095631/1/526394/2013 zo dňa 31.10.2013, ktorým bol žalobcovi vymeraný
úrok z omeškania.

K hypotéze žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu o duplicitnom zaplatení cla a „bezdôvodnom
obohatení správneho orgánu“ je bez ohľadu na vyššie uvedené potrebné uviesť, že clo ani iné dovozné
platby nie sú príjmom „správneho orgánu“ a správny orgán ani colný úrad sa nimi „neobohacujú“, ale ide
o príjem štátneho rozpočtu, teda Slovenskej republiky, ktorého výber príslušný colný úrad, resp. správny
orgán v zmysle zákona zabezpečuje. Uvedené námietky žalobcu sú bezpredmetné nielen s ohľadom
na to, že ich sám žalovaný uvádza len ako domnienky, ale najmä s ohľadom na predmet žaloby, pričom
k danej skutočnosti sa žalovaný vyjadril v predchádzajúcom odseku tohto vyjadrenia k žalobe.

Žalobca v bode 2 žaloby vznáša námietku premlčania úroku z omeškania. Podľa žalobcu, resp. jeho
právneho zástupcu pre clo i pre úroky z omeškania platí spoločne 6-ročná premlčacia lehota uvedená v
§ 238 ods. 1 zákona č. 618/1992 Z.z. V danom prípade podľa žalobcu začala premlčacia lehota plynúť
dňa 13.2.1998 (dňom splatnosti colného dlhu) a uplynula dňa 13.2.2014. Všetky úkony žalovaného
(rozhodnutia o vymeraní úroku z omeškania z roku 1998 a tiež úkony z roku 2003, 2009 a 2013)
sú podľa žalobcu vo vzťahu k uplynutiu premlčacej lehoty bezpredmetné. Následne žalobca, resp.



jeho právny zástupca poukazuje na judikatúru všeobecných súdov, ako uvádza „najmä českých“ v
občianskoprávnych veciach.

Žalovaný sa s námietkou žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu o premlčaní práva vymerať úrok
z omeškania nestotožňuje, keďže ním podaný výklad nezodpovedá skutočnej právnej úprave ani
reálnemu skutkovému stavu danej právnej veci. Keďže žalobca poukazuje na ustanovenia zákona č.
618/1992 Zb., teda zákona účinného v čase, kedy colný dlh vznikol a rozhodnutie o vymeraní úroku
z omeškania bolo vydané podľa zákona č. 180/1996 Z.z., teda podľa zákona účinného v čase, kedy
bol účastníkovi konania oznámený colný dlh a kedy sa zároveň dostal do omeškania, žalovaný podáva
výklad k úprave plynutia premlčacej lehoty podľa oboch colných zákonov.

Podľa ustanovenia § 237 ods. 1 písm.b) zákona č. 618/1992 Zb., ak clo nebolo zaplatené v určenej
lehote, bude z nezaplatenej sumy cla vymeraný úrok z omeškania, ktorý je príslušenstvom cla. Úrok
z omeškania nesmie byť nižší ako úrok uvedený v § 233 ods.3 zákona č. 618/1992 Zb. Z uvedeného
vyplýva, že úrok z omeškania je príslušenstvom dovoznej platby - cla, ktoré je vo vzťahu k nemu
považované za istinu (hlavnú pohľadávku). Z uvedeného však, s čím v odvolaní v zásade súhlasí aj
účastník konania, nemožno vyvodiť záver, že úrok z omeškania má mať úplne rovnaký právny režim,
ako samotné clo, za ktorého príslušenstvo sa považuje. Zvlášť v otázkach vzniku, splatnosti a následne
aj zániku, prípadne premlčania je potrebné oba inštitúty (dovoznú platbu - clo a úrok z omeškania, ktorý
vznikol následkom oneskorenej úhrady dovoznej platby) posudzovať samostatne. Úrok z omeškania
nemôže nikdy vzniknúť skôr ako samotný colný dlh a zároveň nemožno predpokladať jeho zánik pred
zánikom samotného colného dlhu (myslí sa najmä zánik úhradou colného dlhu podľa § 239 písm.a)
zákona č. 618/1992 Zb.). Úrok z omeškania podľa § 237 ods.1 písm.b) zákona č. 618/1992 Zb. bude
vymeraný najskôr po tom, čo nebolo clo zaplatené v určenej lehote, teda v lehote splatnosti podľa §
226 ods.1 zákona č. 618/1992 Zb. alebo v lehote zodpovedajúcej povolenému uľahčeniu platby (odklad
platby cla podľa § 228 zákona č. 618/1992 Zb. a pod.). Samotný zánik úroku z omeškania už zákon
č. 618/1992 Zb. priamo nerieši, upravuje len dôvody na upustenie od vybratia úroku z omeškania (§
237 ods.2). Z podstaty úroku z omeškania ako akcesorického záväzku, ktorý vzniká ako príslušenstvo
k hlavnému záväzku (dlhu) po tom, čo colný dlh nie je zaplatený v lehote splatnosti je zrejmé, že vznik
úroku z omeškania je podmienený existenciou samotného colného dlhu po lehote splatnosti. Celková
doba omeškania a z nej vyplývajúca výška úroku z omeškania je plne známa až v čase, keď dôjde k
zaplateniu dlžnej sumy. V zmysle § 239 písm.a) zákona č. 618/1992 Zb. colný dlh zaniká zaplatením cla.
Ak však dôjde k oneskorenému zaplateniu cla, teda clo nebolo zaplatené v určenej lehote, dôjde podľa
§ 237 ods.1 písm.b) zákona č. 618/1992 Zb. k vymeraniu úroku z omeškania. Z uvedeného je zrejmé,
že úrok z omeškania môže byť vymeraný aj po tom, čo samotný colný dlh (hlavný záväzok) zanikol (v
danom prípade jeho zaplatením). V súlade so zákonom tak dochádza k situácii, kedy hlavný záväzok
(istina, colný dlh) už zanikol, avšak jeho príslušenstvo nezaniklo a naďalej trvá. Povinnosť zaplatiť úrok
z omeškania v takom prípade trvá aj po tom, čo povinnosť zaplatiť colný dlh už zanikla (v danom prípade
jeho zaplatením). Rovnako aj v prípade, ak by bolo právo vymerať colný dlh premlčané, čo je nepochybne
skutočnosť „nižšej právnej sily“, ako zánik colného dlhu, neznamená to automaticky aj premlčanie práva
vymerať úrok z omeškania. Právny režim príslušenstva (úrokov z omeškania) je jednoznačne odlišný
od právneho režimu hlavného záväzku (colného dlhu), pretože existencia úrokov z omeškania trvá
za určených podmienok v súlade so zákonom aj po zániku, či premlčaní samotného colného dlhu.
Pretože zákon č. 618/1992 Zb. síce rieši zánik colného dlhu aj premlčanie colného dlhu, ale vo vzťahu
k úrokom z omeškania rieši len možnosť upustenia od vybratia úroku z omeškania, nemožno prijať
názor, že právna úprava premlčania colného dlhu sa rovnako vzťahuje aj na úrok z omeškania. Zákon
č. 618/1992 Zb. žiadnu takúto úpravu neobsahuje a jej „doplnenie“ rozhodnutím správneho orgánu by
spôsobilo situáciu, kedy orgán výkonnej moci supluje legislatívnu činnosť príslušných orgánov moci
zákonodarnej. Akceptácia námietky premlčania úroku z omeškania, aj keď zákon č. 618/1992 Zb. takýto
inštitút nepozná, by bola, ako je už uvedené vyššie, popretím zásady zákonnosti. Pretože colný orgán
nemôže analógiou dopĺňať chýbajúcu právnu úpravu (zvlášť v oblasti verejného práva), je zrejmé, že ak
zákon pri určitom inštitúte neupravuje premlčaciu lehotu, nemôže správny orgán na takúto neexistujúcu
lehotu prihliadnuť a účastníkovi konania (žalobcovi) uznať námietku premlčania.

V zmysle § 229 ods.1 písm.a) zákona č. 180/1996 Z.z. je úrok z omeškania skutočne súčasťou dlžnej
sumy, avšak to neznamená, že má úplne zhodný právny režim ako platí v prípade colného dlhu. Z
dôvodu, že je úrok z omeškania považovaný za súčasť dlžnej sumy, posudzuje sa podľa rovnakých
právnych predpisov ako samotná dlžná suma, teda v danom prípade podľa príslušných ustanovení



zákona č. 180/1996 Z.z., i keď k jeho vymeraniu došlo až v roku 2014, avšak je potrebné zohľadniť
skutkové i právne odlišnosti medzi právnym inštitútom colného dlhu (vymerania colného dlhu) a medzi
právnym inštitútom úroku z omeškania (vymerania úroku z omeškania). Úrok z omeškania má vo vzťahu
k colnému dlhu povahu akcesorického právneho inštitútu, čo znamená, že je priamo závislý na existencii
colného dlhu a vzniká iba v tom prípade, ak tento colný dlh nebol zaplatený v určenej lehote. Kým colný
dlh môže vzniknúť a existovať bez úroku z omeškania (dôjde k jeho zaplateniu v desaťdňovej lehote
splatnosti), existencia úroku z omeškania je vždy viazaná na skutočnosť, že vznikol a bol vymeraný
určitý colný dlh, pričom tento colný dlh nebol v určenej lehote (desať dní odo dňa oznámenia dlžníkovi)
zaplatený. Minimálne zo skutočnosti, že úrok z omeškania nemôže vzniknúť a byť vymeraný skôr, než
márne uplynula lehota na zaplatenie colného dlhu (čím sa dlžník dostal do omeškania) je zrejmé, že
počítanie plynutia lehôt pri colnom dlhu a pri úroku z omeškania nemôže byť rovnaké. Začiatok plynutia
týchto lehôt je viazaný na rôzne právne skutočnosti a časovo sa tieto lehoty nemôžu nikdy zhodovať.
Okamih vzniku a oznámenia colného dlhu nemôže byť nikdy totožný s okamihom vzniku a vymerania
úroku z omeškania vzťahujúcemu sa k tomuto colnému dlhu.

Žalovaný ďalej uviedol, že úrok z omeškania môže byť v plnej výške vymeraný až v čase, kedy je možné
jeho výšku správne určiť, teda až v čase, keď došlo k úplnému zaplateniu dlžnej sumy dovoznej platby.
Až po oneskorenom zaplatení dlžnej sumy, či už dobrovoľne po lehote alebo v rámci núteného výkonu
rozhodnutia, je presne známa doba omeškania a všetky ostatné skutočnosti nevyhnutné pre výpočet a
správne určenie úroku z omeškania. Dlžná suma dovozných platieb bola účastníkom konania v rámci
exekúcie v plnej výške zaplatená až dňa 15.3.2013, čo znamená, že až dňa 15.3.2013 boli colnému
úradu známe všetky skutočnosti (doba omeškania, výška úrokových sadzieb v jednotlivých obdobiach
omeškania a pod.) potrebné pre správne určenie výšky úroku z omeškania. Až po úplnej úhrade dlžnej
sumy mohol colný úrad realizovať korektne a správne inštitút vymerania úroku z omeškania podľa § 229
ods.1 písm.a) zákona č. 180/1996 Z.z. Samotná splatnosť úroku z omeškania je viazaná na vydanie
rozhodnutia, ktorým je tento úrok v zmysle § 229 ods. 1 písm.a) zákona č. 180/1996 Z.z. vymeraný
a oznámený dlžníkovi. Preto, ak vychádzame z toho, že úrok z omeškania je v zmysle § 229 ods.
1 písm.a) zákona č. 180/1996 Z.z. súčasťou dlžnej sumy a nasleduje tak v primeranom rozsahu jej
právny režim, je premlčanie práva vyberať a vymáhať úrok z omeškania v zmysle § 230 ods.1 zákona
č. 180/1996 Z.z. viazané na uplynutie lehoty desiatich rokov od konca roku, v ktorom sa stal tento úrok
z omeškania splatným. Ako je zo spisového materiálu zrejmé, predmetný úrok z omeškania bol prvýkrát
vymeraný žalobcovi rozhodnutím colného úradu zn. 1095631/1/526394/2013 zo dňa 31.10.2013. Je
teda zrejmé, že desaťročná lehota na premlčanie práva vyberať a vymáhať úrok z omeškania (v prípade
ak považujeme právnu konštrukciu, podľa ktorej je úrok z omeškania súčasťou dlžnej sumy, za dôvod
pre uplatnenie § 230 ods. 1 zákona č. 180/1996 Z.z.) ešte neuplynula. Premlčacia lehota podľa § 230
ods.1 zákona č. 180/1996 Z.z., ak ju vzťahujeme aj na úrok z omeškania, nezačala v danom prípade
plynúť skôr, ako po tom, čo mohol byť úrok z omeškania riadne a v plnej výške vymeraný, teda po
úplnom zaplatení dlžnej sumy dovoznej platby. Samotná splatnosť nedoplatku podľa § 230 ods. 1 zákona
č. 180/1996 Z.z., v danom prípade úroku z omeškania, je jednoznačne viazaná na jeho vymeranie
rozhodnutím príslušného správneho orgánu, keďže až na základe takéhoto rozhodnutia je dlžník povinný
plniť a vymeraný nedoplatok sa tak môže stať splatným.

Pokiaľ ide o úkony spôsobujúce premlčanie lehoty, tak bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti,
colné orgány vykonali niekoľko takýchto úkonov: výzva na zaplatenie colného dlhu zn. 753/98-V zo
dňa 13.5.1998 (doručená žalobcovi dňa 20.5.1998), rozhodnutie o zriadení záložného práva zn. EX
673-1-2002 zo dňa 22.10.2002 (doručené žalobcovi dňa 29.10.2002), rozhodnutie o zriadení záložného
práva zn. EX 226-1-2003 zo dňa 16.5.2003 (potvrdené rozhodnutím CR SR zo dňa 8.12.2003), colná
exekučná výzva zo dňa 23.2.2009 (doručená žalobcovi dňa 2.3.2009) a colný exekučný príkaz zo dňa
11.4.2011.

K argumentácii právneho zástupcu žalobcu judikatúrou českých súdov v občianskoprávnych veciach
sa žalovaný nevyjadruje, pretože mu neprislúcha hodnotiť rozhodovaciu činnosť súdov iného štátu v
úplne odlišných právnych veciach, s ktorými nie je žalovaný vôbec oboznámený a ktoré s danou právnou
vecou vôbec (ani skutkovo a ani právne) nesúvisia.

Súd v konaní podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p., preskúmal rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo a zistil, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, preto rozhodnutie zrušil podľa ust.
§ 250j ods. 2 písm. a/ Os.p.



Je nepochybné, že rozhodnutie o vzniku colného dlhu nastalo dňa 28.1.1998 vydaním rozhodnutia č.
329-4-98 zo dňa 28.1.1998 vo vzťahu k dlžníkovi - P. H., uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 13.2.1998.

Predmetom preskúmania však bolo rozhodnutie správneho orgánu - Colného úradu Košice č.
1095631/1526394/2013 zo dňa 31.10.2013, ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania za
oneskorene uhradený colný dlh na základe rozhodnutia č. 329-4-98 zo dňa 28.1.1998, počnúc od
14.2.1998 zo súm dovozných platieb, teda osobitne z cla, DPH a dovoznej prirážky, čo je aj obsahom
prvostupňového rozhodnutia v celom rozsahu špecifikovanom až po zaplatenie dlhu k 15.3.2013.

Colný zákon č. 180/1996 Z.z. bol účinný od 1.1.1996 a zrušený dňom 1.7.2001, od kedy začal platiť
nový colný zákon č. 238/2001 Z.z., Colný zákon č. 618/1992 Zb. bol účinný od 1.1.1993 a bol zrušený
dňom 1.7.1996.

Z administratívneho spisu vyplýva, že vznik colného dlhu nastal za účinnosti zákona č. 618/1992 Z.z.,
tak ako to uviedol Colný úrad Nitra vo svojom rozhodnutí č. 329-4-98 zo dňa 28.1.1998, vzhľadom
na to, že dovezené motorové vozidlo bolo dočasne uskladnené v colnom sklade v Trnave a Colnému
úradu určenia predložený až dňa 26.10.1995, teda za účinnosti z.č. 618/1992 Zb. Správne preto uviedol
žalovaný, že colný dlh vznikol podľa ust. § 197 ods. 1 písm. a/ cit. colného zákona.

Podľa ust. § 197 ods. 1 písm. a/ cit. colného zákona, v iných prípadoch, než sú uvedené v § 196 /
vznik colného dlhu/, ak nemajú nedostatky zásadný vplyv na správne vykonávanie príslušného režimu,
colný dlh pri dovoze tovaru podliehajúceho clu vzniká nesplnením niektorej povinnosti vyplývajúcej z
dočasného uskladnenia tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu alebo z režimu, do ktorého bol tento tovar
prepustený.

Nie je ďalej sporné to, že colný dlh vznikol, sporné však je, vo vzťahu ku ktorému dlžníkovi, či k
deklarantovi alebo splnomocnenej osobe.

Žalobca v žalobe namietal, že správny orgán mal postupovať vo vzťahu k príjemcovi tovaru - Š.. H., táto
osoba mala byť skutočným deklarantom, ako aj dlžníkom.

V skutočnosti ako s deklarantom správny orgán konal so žalobcom, vo vzťahu k žalobcovi bol vyrubený
pôvodný colný dlh na základe rozhodnutia CÚ Nitra zo dňa 28.1.1998, uvedené rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť.

V administratívnom spise sa nenachádza žiadna zmienka o tom, že by bol žalobca Š.. H. splnomocnený
na právne úkony súvisiace s kúpou, prihlásením vozidla colným úradom, resp.vyvezením vozidla mimo
územia Slovenskej republiky, práve naopak, uvedené úkony v písomných podaniach uskutočňovala Š.
H.. Je sporné preto konanie Colného úradu Nitra zo dňa 22.7.1996, ak tejto osobe oznamoval výšku
colného dlhu. Žiadosť o povolenie spätného vývozu tiež uskutočňovala Š.. H. vo vlastnom mene dňa
28.11.1996

Vzhľadom na to, že v administratívnom spise sa nenachádzal ani jeden doklad o tom, kto je colným
deklarantom, je potrebné mať za to, že ak rozhodnutím Colného úradu v Nitre č. 329-4-98 zo dňa
28.1.1998 sa právoplatne konalo vo vzťahu k vzniku colného dlhu so žalobcom, potom žalobca je
deklarantom podľa ust. § 63 ods. 1 zákona č. 618/1992 Zb.

Podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia, colné vyhlásenie môže urobiť každý, kto môže v
súlade s colnými predpismi príslušnému colnému orgánu predložiť tovar, na ktorý sa colné vyhlásenie
vzťahuje alebo zabezpečí jeho predloženie so všetkými dokladmi ustanovenými colnými predpismi, ktoré
upravujú režim, do ktorého je tovar navrhnutý.

Žalobnú námietku žalobcu spočívajúcu v zmene osoby colného deklaranta súd nepovažoval za
opodstatnenú.



K námietke žalobcu, týkajúcej sa ďalšej manipulácie s dovezeným tovarom /autom/, súd uvádza, že k
tejto žalobnej námietke tak v odvolacom konaní, ako aj v žalobe, žalobca nepredložil žiadne dôkazy,
okrem rozhodnutia Colného úradu v Nitre č. TR 3-96 zo dňa 27.4.1998 vo veci zastavenia začatého
konania vo vzťahu k Š. H. (išlo o priestupkové konanie, neskôr amnestované).

Súd uvedenú žalobnú námietku nepovažoval za opodstatnenú.

Podľa ust. 238 ods. 1 zákona č. 618/1992 Zb. právo vymáhať nedoplatok cla sa premlčuje po šiestich
rokoch po roku, v ktorom sa stal splatným.

Podľa ust. § 238 ods. cit. zákona, ak sa vykoná úkon smerujúci k vybratiu alebo vymoženiu nedoplatku,
premlčacia lehota sa prerušuje a začína plynúť nová premlčacia lehota po uplynutí kalendárneho roka,
v ktorom bol dlžník o tomto úkone upovedomený; nedoplatky cla možno však vymáhať najneskôr do
dvadsiatich rokov počítaných od konca roka v ktorom sa stal nedoplatok splatným.

Podľa ust. § 238 ods. 6 cit. zákona, úkonom na vymáhanie nedoplatku cla je aj písomná upomienka o
zaplatenie cla doručená dlžníkovi. Prvýkrát bol žalobca vyzvaný na zaplatenie cla dňa 13.5.1998, čo ani
nie je súčasťou administratívneho spisu, lebo uvedený úkon predložil žalobca do súdneho spisu / č.l.
19/. Tento nárok sa premlčal ku dňu 1.1.2002, za predpokladu, že vznik colného dlhu nastal podľa ust.
§ 194 ods. 1 písm b/ alebo odseku 2/ z.č. 618/1992 Zb., teda ešte v roku 1995, kedy motorové vozidlo
bolo privezené na územie Slovenskej republiky.

Podľa ust. § 194 ods. 1 písm. b/ cit. zákona, colný dlh pri dovoze vzniká prepustením tovaru
podliehajúceho dovoznému clu do režimu dočasného použitia s čiastočným oslobodením od dovozného
cla.

Podľa ust. § 194 ods. 2 cit. zákona, colný dlh vzniká v okamihu prijatia colného vyhlásenia.

Colné orgány ani v tomto smere nemali ujasnené kedy vznikol colný dlh, pretože pri výpočte úrokov
z omeškania z oneskorene zaplateného colného dlhu v rozhodnutí č. 1095631/1/526394/2013 zo dňa
31.10.2013 vychádzali už zo zákona č. 180/1996 Z.z. účinného od 1.7.1996, teda nie podľa rozhodnutia
o určení výšky cla zo dňa 28.1.1998. Avšak aj od roku 1998 žalobca nebol vyzvaný na zaplatenie
úrokov z omeškania. Výzva na zaplatenie úrokov zo dňa 28.4.2014 bola nadbytočná z toho dôvodu,
že rozhodnutie zo dňa 31.10.2013 nenadobudlo právoplatnosť, ako je vyznačené v administratívnom
spise, pretože žalobca ho napadol odvolaním dňa dňa 26.11.2013, na základe ktorého konal odvolací
správny orgán, vydaním rozhodnutia č. 619178/2013 zo dňa 31.3.2014.

Aj v prípade počítania premlčacej lehoty od vzniku colného dlhu v roku 1998, potom táto premlčacia
lehota by začala plynúť podľa ust. § 230 ods. 1 zákona č. 180/1996 Z.z. od 1.1.1999 a skončila by
1.1.2009, ani v tomto období nebol urobený žiadny úkon na vymáhanie úrokov z omeškania.

Podľa ust. § 230 ods. 1 zákona č. 180/1996 Z.z. právo vyberať a vymáhať nedoplatok sumy cla sa
premlčuje uplynutím desiatich rokov od konca roku, v ktorom sa stal nedoplatok splatným. Splatným
nedoplatkom sa rozumie suma, ktorá je už v tejto premlčacej lehote pre účastníka colného konania
predpísaná /je predmetom vyúčtovania/.

Zo zápisnice zn. 130/2012 administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca správnemu orgánu uviedol,
že doklad o zaplatení cla nemá, lebo nebol uhradený jeho osobou a colným deklarantom nikdy nebol.
Žalobca ďalej do zápisnice uviedol, že clo bolo zaplatené v roku 1996, pred vymeraním colného dlhu
v roku 1998. Takýto doklad o zaplatení cla v správnom konaní predložený nebol. Toto tvrdenie žalobcu
nebolo nijakým spôsobom správnymi orgánmi overované.

Premlčanie práva spočíva v tom, že právo, ktoré nebolo vykonané v dobe stanovenej zákonom, je možné
ho síce uplatňovať, avšak nemôže byť priznané, ak sa dlžník dovolá, že toto právo je premlčané.

Z rozhodnutia č. 329-4-98 zo dňa 28.1.1998 vyplýva, že žalobcovi bolo vyrubené clo podľa ust. § 197 ods.
1 zákona č. 618/1992 Zb. v sume 1.795,- EUR /clo vtedajších 17.516,- Sk, dovozná prirážka 9.219,- Sk
a DPH 27.353,- Sk/. Colný dlh vznikne v okamihu prijatia colného vyhlásenia /§ 194 ods. 2 cit. zákona/,



teda v danom prípade colný dlh mohol vzniknúť už v roku 1995, kedy motorové vozidlo bolo privezené na
územie Slovenskej republiky, čo je pre vyrubenie cla ako aj jeho príslušenstva ešte v prospech žalobcu,
pokiaľ ide o námietku premlčania. Rozhodnutie o vyrubení cla z roku 1998 ako je vyššie uvedené, už
nadobudlo právoplatnosť vo vzťahu k žalobcovi.

Rozhodujúcou skutočnosťou pri preskúmaní rozhodnutia žalovaného bolo posúdenie otázky premlčania
nároku na vyrubenie úrokov z omeškania z nedoplatku cla v stanovenej výške za obdobie od 14.2.1998
do 15.3.2013.

Z rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu je zrejmé, že dlžník clo nezaplatil v
zákonnej lehote. Prvýkrát sa začalo vymáhanie nedoplatku cla až dňa 23.2.2009, čo potvrdzuje začatie
colného exekučného konania a to vo vzťahu k žalobcovi.

Za sumu cla je potrebné považovať aj príslušenstvo pohľadávky /cla/, ktorým je úrok z omeškania. Úrok
z omeškania nevzniká dňom, kedy colné orgány oznámia dlžníkovi povinnosť na zaplatenie úrokov,
v tomto prípade dňom 11.9.2013 výzvou č. 9005631/1/437633/2013, ale úrok z omeškania vznikol už
dňom 14.2.1998, až do 11.9.2013 teda colný orgán bol vo veci vyúčtovania úrokov nečinný. Nie je preto
akceptovateľná obrana žalovaného, že úrok z omeškania je možné účtovať až po úplnom zaplatení dlhu.

Povinnosť platiť úroky z omeškania, vyplývajúca z vedľajšieho administratívneho právneho vzťahu
nemôže trvať dlhšie, než trvá hlavný záväzok, pretože uplynutím premlčacej doby sa právo premlčí ako
celok.

Ak dôjde k premlčaniu colného dlhu, nemôže sa potom takýto právny následok uplynutia času
nevzťahovať i na úroky z omeškania, ak povinný subjekt vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k
úrokom z omeškania.

V danom prípade sa nevykonal žiadny úkon na vybratie alebo vymoženie nedoplatku po zániku
premlčacej lehoty, iba v riadnej premlčacej lehote, preto jej uplynutím, už nemohlo dôjsť k vyrubeniu
úrokov z omeškania rozhodnutím správneho orgánu zo dňa 31.10.2013.

Vzhľadom vyššie uvedené skutkové a práve závery, súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil
na ďalšie konanie podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.

Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania, ktoré spočívali
v odmene za zastupovanie advokátom v sume 616,83 EUR, za 3 úkony právnej pomoci, prevzatie
zastúpenia, podanie žaloby na súd a účasť na pojednávaní konanom dňa 4.2.2016, úkon za 23.9.2015
súd neuznal, pretože v tento deň nedošlo k poskytnutiu právnej služby klientovi podľa vyhl.č. 655/2004
Z.z, teda 2 x 134,- EUR + 1 x 143,- EUR, teda 411,- EUR, ďalej 2 x 8,04 EUR + 1 x 8,58 EUR náhrada
paušálu, spolu 24,66, EUR, celkom 435, 66 EUR + 20 % DPH, 87,13 EUR = 522,79 EUR, k tomu sa
pripočíta náhrada za spotrebované pohonné hmoty za cestu na pojednávanie dňa 4.2.2016 pri počte
140 km z Rožňavy do Košíc a späť, sadzba základnej náhrady 0,183 EUR, x 0,977 EUR/l, náhrada za
spotrebované pohonné hmoty: 11,22 EUR, pri sume základnej náhrady: 25,62, čo je 36,84 EUR, ďalej
náhrada za stratu času 4 x 14,30 EUR = 57,20 EUR, priznané podľa ust. § 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm.
a/, c/, d/, § 16 ods. 3,4, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení nesk. predpisov, v nadväznosti na ust. § 250k ods. 1 O.s.p.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 70,- EUR titulom súdneho poplatku podľa ust. § 250k ods. 1, §
246c ods. 1, § 151 ods. 8 O.s.p.

Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch
v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.



V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.