Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/16/2013 z 26. 4. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 26. apríla 2016, sp. zn. 7S/16/2013, ECLI:SK:KSKE:2016:7013200190.3 Krajský súd Košice | 7S/16/2013 | ECLI:SK:KSKE:2016:7013200190.3 | 2016-04-26 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, § 250j ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/64b8ba3c-fb2f-4572-858f-2e25d2b64af8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7013200190.3 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/16/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200190
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7013200190.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov
senátu JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobcu U.. O. G., bytom D.-A., E. D. XX,
zast. advokátom JUDr. Františkom Kočkom, AK Košice, Pribinova 8, proti žalovanému: Okresný úrad
Košice, odbor opravných prostriedkov, Košice, Komenského 52, v konaní o preskúmanie rozhodnutia
Katastrálneho úradu v Košiciach zo dňa 17. 12. 2012 č. k. Co 13/2010/Be-12, takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím Katastrálneho úradu v Košiciach zo dňa 17. 12. 2012 č. k. Co 13/2010/Be-12 Katastrálny
úrad v Košiciach podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zamietol odvolanie žalobcu
a potvrdil rozhodnutie Správy katastra Košice-okolie č. C 17/2010/Kap. zo dňa 17. 09. 2010, ktorým
nebolo vyhovené námietke žalobcu doručenej komisii na obnovu evidencie pozemkov a právnych
vzťahov k nim dňa 27. 10. 2009, smerujúcej proti výpisu z návrhu katastra obnovenej evidencie
pozemkov v katastrálnom území (k. ú.) D..

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že predmetom tejto námietky boli chýbajúce parcely
č. 516/11, č. 522/8 a č. 519/1 v zaslanom výpise z návrhu registra, ktorých je vlastníkom na základe
osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 1157/98 a darovacej zmluvy sp. zn. V 536/2006 žalobca a jej prílohou
boli výpisy z listov vlastníctva č. XXX, č. XXX a č. XXXX k. ú. D.. Dňa 26. 11. 2009 bolo komisii doručené
doplnenie námietky, ktorého prílohou bola identifikácia parciel vydaná Správou katastra pod č. zákazky
6506/09 zo dňa 05. 11. 2009. Žalobca žiadal o doplnenie vynechaných parciel do registra v danom
katastrálnom území v zmysle zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom v platnom znení.

V doplnení vyjadrenia ku konaniu žalobca uviedol, že je v zmysle výpisu z LV č. XXXX k. ú. D. podielovým
spoluvlastníkom parcely registra EKN č. 519/1 v podiele 1, pričom predmetná parcela mala pred ROEP
výmeru 9121 m2 a po konaní ROEP výmeru 8443 m2. Z grafickej identifikácie tejto parcely zo dňa
21. 10. 2009 vyplýva, že časť parcely E KN č. 519/1 je prekrytá časťou parcely C KN č. 516/30 vo
vlastníctve obce Kechnec. Uviedol, že nemá vedomosti o tom, žeby bol účastníkom úkonu, na základe
ktorého došlo k zmene výmery parcely registra E KN č. 519/1. Keďže pri parcele C KN č. 516/30 je ako
nadobúdací titul uvedené rozhodnutie Správy katastra Košice-okolie o schválení ROEP č. C 4/2011/Kap,
podľa jeho názoru parcela č. 519/1 mala byť predmetom konania ROEP. K uvedenej námietke žalovaný
uviedol, že na LV č. XXXX k. ú. D. je evidovaná parcela registra EKN č. 519/1 orná pôda o výmere
8443 m2 v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a C. D. a D. J. v podieloch, ktoré sú špecifikované na



uvedenom LV, pričom súčet týchto spoluvlastníckych podielov je 1/1. S poukazom na ust. § 1 ods. 2
zák. č. 180/1995 Z. z., § 2 ods. 3 vyhl. ÚGKK SR č. 157/96 Z. z. žalovaný konštatoval, že v danom
prípade sa nejedná o žiadny z prípadov uvedených v citovaných zákonných ustanoveniach, vzhľadom
na ktorú skutočnosť predmetná parcela nemohla byť predmetom konania ROEP. Citujúc ust. § 3 ods.
3, 4, 5 a 7 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností konštatoval, že výmera parc. E KN č.
519/1 bola zmenená na grafickú výmeru na základe jej grafického zobrazenia v zobrazovacom systéme.
Pokiaľ odvolateľ namieta zníženú výmeru predmetnej parcely bez jeho vedomia, môže požiadať správu
katastra o prešetrenie dôvodov zníženia výmery, avšak nie v konaní ROEP.

Pokiaľ ide o námietky vznesené vo vzťahu k parc. č. 516/11 a parc. č. 522/8 zapísaných vo výmere o
vlastníctve pôdy č. 1698/49 v prospech prídelcov O. G. a manželka I., rod. K., ktoré dedením nadobudol
žalobca, žalovaný uviedol, že parcely boli neidentifikované so stavom KN, teda sa jedná o nehnuteľnosti
bez geometrického a polohového určenia. Tieto nie sú evidované v určenom operáte, ktorým je pre k.
ú. D. operát pozemkovej knihy, tzn., že pozemok nie je zobrazený v pozemno-knižnej mape. V tejto je
graficky znázornená iba celá pôvodná pozemno-knižná parcela č. 516, knihovaná v pozemkovo-knižnej
zápisnici č. 44 k. ú. D., ktorá bola konfiškovaná podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. nariadení SNR v znení
nariadenia č. 64/1966 Sb. nariadení SNR pre účely pozemkovej reformy. Parc. č. 522 je v pozemkovo-
knižnej mape rozčlenená na parcely č. 522/1 - 522/8, táto je knihovaná v pozemno-knižnej vložke č. 466 o
výmere 8,1069 ha, ktorá bola konfiškovaná podľa citovaného nariadenia pre účely pozemkovej reformy.
Výmery o vlastníctve pôdy v k. ú. D. neboli zapísané v pozemkovej knihe. V citovaných vložkách sú
zapísané pozemkovo-knižné parcely konfiškované podľa citovaného nariadenia pre účely pozemkovej
reformy a aj v pozemkovo-knižnej mape sú evidované len celé pôvodné pozemkovo-knižné parcely.
Nehnuteľnosti prideľované prídelcom výmermi o vlastníctve pôdy neboli premietnuté do pozemkovo-
knižnej mapy. Žalobca v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa
zároveň uviedol, že v zmysle identifikácie parciel č. K1 6506/2009 zo dňa 05. 11. 2009 parcely č. 516/11
a 522/8 je možné jednoznačne graficky a polohovo identifikovať na stav C KN. Žalovaný v tejto súvislosti
poukázal na to, že toto tvrdenie žalobcu nie je podložené listinnými dôkazmi. Tak, ako to už bolo uvedené,
v pozemkovo-knižnej mape je graficky znázornená len celá pôvodná pozemkovo-knižná parcela č. 516
knihovaná v pozemkovo-knižnej zápisnici č. 44 a parc. č. 522 je rozčlenená na parc. 522/1 - 522/8,
pričom pôvodná parcela 522/8 je knihovaná v pozemkovo-knižnej vložke č. 466 o výmere 8,1069 ha.
Vyhotovovateľ identifikácie túto vyhotovil iba na základe zhody čísel parciel v pozemkovej knihe a číslami
parciel vo výmere o vlastníctve pôdy a ani táto zhoda čísel nie je úplná, keďže v prípade parcely č.
516/11 sa takáto v pozemkovej knihe nenachádza. Táto parcela je zidentifikovaná (napriek tomu, že
sa parc. č. 516 pod lomením 11 v pozemkovej knihe nenachádza) ako časť parciel (bez uvedenia
konkrétnej výmery) zapísaných na LV č. XXX a LV č. XXXX v k. ú. D.. Predmetná identifikácia tejto
parcely vyhotovená vymenovaním parciel C KN z LV č. XXX a LV č. XXXX, ktoré sa nachádzajú podľa
grafického zobrazenia na pôvodnej parcele určeného operátu č. 516 z pozemkovo-knižnej vložky č. 44 v
celosti bez akejkoľvek deľby. Z identifikácie parc. č. 516/11 vôbec nie je možné jednoznačne identifikovať
jej polohu, keďže táto nebola preukázaná jasnými grafickými dôkazmi. Pozemkovo-knižná parc. č. 522/8
je zidentifikovaná na základe zhody čísel parciel v pozemkovej knihe. Táto podľa výmeru o vlastníctve
pôdy s výmerou 20 267 m2 je identifikovaná ako časť parcely C KN č. 516/10 o výmere 143 031 m2.
Žalovaný do pozornosti dal skutočnosť, že podľa grafickej identifikácie sa jedná o parcelu určeného
operátu č. 522/8 z pozemkovo-knižnej vložky č. 466 o výmere 81 069 m2, t. j. parcela uvedená vo výmere
o vlastníctve pôdy a v identifikácii parciel s číslom 522/8 nie je totožná s parcelou určeného operátu č.
522/8 zapísanou v pozemkovo-knižnej vložke č. 466. Z uvedeného je zrejmé, že identifikácia parc. č.
522/8 nie je jednoznačná a je založená len na zhode parcelných čísel parciel, ktoré inak nie sú totožné.

Žalovaný ďalej uviedol, že počas spracovania registra boli písomne žiadané archiválie z období
pozemkových reforiem, konfiškácií a z iných zmien vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam od štátnych
archívov. V štátnom archíve MV SR v Košiciach na Južnej triede 82 sa nachádzajú iba písomné
originály výmerov o vlastníctve pôdy, ale žiaden grafický podklad o spôsobe deľby a smere deľby v
konečných výmerách jednotlivých parciel, tzn. konečný prídelový plán vo forme napr. geometrického
plánu a výkazu plôch pre evidenciu katastra a knihový súd. Žalobca v doplnení vyjadrenia uviedol, že
Správa katastra Košice-okolie odmietla akceptovať grafický plán vyhotovený 01. 09. 1948 z dôvodu, že
nebolo jednoznačne preukázané, že tento plán bol konečným prídelovým plánom a jeho neakceptovanie
z dôvodov formálnej povahy je podľa jeho názoru v rozpore so zákonom. K uvedenému žalovaný
uviedol, že v zmysle § 6 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. podklady potrebné na zostavenie registra
sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými



oprávnenými osobami z katastrálneho operátu štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi
konania a výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. Zároveň
uviedol, že správne orgány majú vedomosť o tom, že v štátnom archíve MV SR na Bačíkovej 1 v
Košiciach sa nachádza grafický plán vyhotovený dňa 01. 09. 1948 a majú ho aj k dispozícii, avšak
vzhľadom na to, že do plánu boli vykonávané zásahy, absentuje podpis zhotoviteľa, ako aj s prihliadnutím
na čas jeho vyhotovenia september 1948 a na čas vyhotovenia prídelových listín máj - jún 1948 nie
je preukázané, že tento grafický plán bol konečným prídelovým plánom k vyhotoveným prídelovým
listinám. Zároveň po ďalšom šetrení bol získaný opravený a doplnený návrh prídelového plánu zo
skonfiškovaných pôdohospodárskych majetkov v k. ú. D. preskúmaný a potvrdený okresnou roľníckou
komisiou v Košiciach 15. 06. 1948, čo už podľa svojho označenia preukazuje, že v roku 1948 boli
vykonávané zásahy a doplnenia prídelového plánu. Ďalšou získanou listinou bol konečný prídelový plán
skonfiškovaných pôdohospodárskych majetkov v k. ú. D. zo dňa 26. 05. 1955, v ktorom sú uvádzaní aj
právni predchodcovia žalobcu. Z roku jeho vyhotovenia, ako aj z roku vyhotovenia grafického plánu, na
ktorý poukazuje žalobca je zrejmé, že konečné grafické a polohové určenie prideľovaných parciel, ako
aj osoby prídelcov a predmet prídelu v k. ú. D. mohli byť zrejmé až v roku 1955 a aj táto skutočnosť
spochybňuje relevantnosť predmetného grafického plánu, ako podkladu na geometrické a polohové
určenie nehnuteľnosti odvolateľa s parc. č. 516/11 a 522/8. Na základe uvedeného nebolo možné v
rámci spracovania ROEP jednoznačne identifikovať uvedené parcely. Identifikáciou pôvodných parciel
č. 516 a č. 522/8, ktoré nie sú zhodné s parc. č. 516/11 a č. 522/8 uvedenými vo výmere o vlastníctve
pôdy tak, ako to vyplýva z vyššie uvedeného, bolo zistené, že pôvodné parcely sa polohovo nachádzajú
pod parcelami registra C KN a majú založené listy vlastníctva, v ktorých je vlastnícke právo uzavreté na
100 %, tzn. že na 1/1, čo znamená, že spoluvlastnícke podiely jednotlivých spoluvlastníkov evidovaných
na predmetných LV predstavujú po sčítaní jednu celú.

Žalovaný poukázal na to, že predmetom konania sú pozemky, vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi
alebo držbou, ktoré nie sú evidované, alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore
geodetických informácií a v súbore popisných informácií, ako to vyplýva z ust. § 1 ods. 1 zák. č.
180/1995 Z. z. V nadväznosti na koncepciu usporiadania pozemkového vlastníctva v SR schválenú
uznesením vlády SR zo dňa 23. 11. 1993 č. 869, Organizačného zabezpečenia projektu usporiadania
pozemkového vlastníctva schváleného uznesením vlády SR č. 572 zo 14. 06. 1994, uznesenia vlády
SR č. 970 zo dňa 07. 12. 2005 a zákona č. 180/1995 Z. z. vydalo Ministerstvo pôdohospodárstva
SR a Úrad geodézie a kartografie a Katastra SR metodický návod na spracovanie registra obnovenej
evidencie pozemkov MN 74.20.73.47.00, v zmysle § 3 ods. 1 ktorého sú pozemky, ktoré nie sú vpísané
na LV v katastri, ak v tomto návode nie je uvedené inak, predmetom konania v zmysle § 1 zák. č.
180/1995 Z. z. Citujúc § 3 ods. 2 uvedeného návodu ako aj § 2 ods. 2 Vyhlášky ÚGKK SR č. 157/96
a § 2 ods. 3 citovanej vyhlášky žalovaný konštatoval, že parc. č. 522/8 a 516/11 sú zapísané na LV č.
XXX a č. XXX, ktoré sú vedené bez majetkovej podstaty. Na základe uvedených skutočností, ako aj s
odvolaním sa na nemožnosť jednoznačnej grafickej identifikácie parciel v k. ú. D. zapísaných vo výmere
o vlastníctve pôdy č. 1698/49 a to č. 522/8 a č. 516/11 v prospech prídelcov O. G. a manželka I., rod. K.,
ktoré dedením nadobudol žalobca nie je možné určiť, vo vzťahu ku ktorým parcelám registra C KN sú
predmetné parcely duplicitné a zapísať k predmetným parcelám duplicitu tak, ako to navrhuje žalobca
a zároveň doplniť majetkovú podstatu v týchto listoch vlastníctva. Výmer o vlastníctve pôdy vydaný
podľa nariadenia SNR č. 104/1946 Sb. nariadení SNR je verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo
prídelcu k pridelenej poľnohospodárskej nehnuteľnosti. Zápis v pozemkovej knihe mal len deklaratórny
význam. Výmery sa vzťahovali na nehnuteľnosti skonfiškované a následne pridelené podľa citovaného
nariadenia, zaplatenie prídelovej ceny sa nezisťuje. Výmery o vlastníctve pôdy boli perfektné vtedy, ak
boli opatrené pečiatkou a podpisom povereníka alebo aspoň podpisom povereníka. Ak niekto deklaruje
svoje vlastníctvo čistým výmerom, nie je možné ho do registra zapísať, alebo môže byť len jedným z
podporných dokladov na konanie podľa § 11 zákona 180/1995 Zb. Keďže v registri CKN je evidované
vlastníctvo na listoch vlastníctva, nie je možné postupovať podľa citovaného zákonného ustanovenia.

Včas podanou žalobou zo dňa 11. 02. 2013, podanou osobne na súde dňa 15. 02. 2013, žalobca žiadal,
aby súd napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

V žalobe uviedol, že v zmysle výpisu z LV č. XXXX k. ú. D. je spoluvlastníkom parcely registra E KN č.
519/1, pričom táto parcela v čase prevodu vlastníctva v prospech žalobcu a v období pred vykonaním
ROEP mala výmeru 9121 m2 ornej pôdy a po vykonaní ROEP má výmeru iba 8443 m2 ornej pôdy.



Vychádzajúc z poznámok zapísaných na LV č. XXXX zo dňa 17. 09. 2012, podľa ktorých tento LV
bol založený na základe pozemkovo-knižnej zápisnice č. 428 a na základe zápisu Z 1284/11 zo dňa
26. 04. 2011 - zápis ROEP rozhodnutia č. C-4/2011/Kap č., konštatoval, že z týchto zmien zápisu na
predmetnom LV je zrejmé, že predmetná parcela bola predmetom ROEP a v dôsledku ROEP došlo k
zmene jej výmery. Preto navrhol pripojiť rozhodnutie Z 1284/11 zo dňa 26. 04. 2011. Žalobca zastáva
názor, že žalovaný sa s touto námietkou nevysporiadal náležitým spôsobom, pretože neuviedol, na
základe čoho došlo k zmene v grafickom zobrazovacom systéme. Žalobca zastáva názor, že uvedené
bolo realizované práve v dôsledku ROEP. To nesúhlasí s právnym posúdením tejto námietky žalovaným.

Pokiaľ ide o parc. č. 516/11 a parc. č. 522/8 k. ú. D. žalobca uviedol, že podľa jeho názoru správne
orgány nevykonali dostatočné dokazovanie pri overovaní skutočného stavu súvisiaceho s pridelením
predmetných parciel právnym predchodcom žalobcu a držbou a užívaním týchto parciel v takom rozsahu,
ako im to vyplýva z právnych predpisov. Poukázal na ust. § 1 ods. 2 zák. č. 180/1995 uviedol, že
predmetom ROEP sú aj pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré nie
sú evidované v súbore geodetických informácií, teda bez geometrického a polohového určenia. Preto
žalovaný aj prvostupňový správny orgán mali v rámci konania ROEP skúmať aj skutočné vlastnícke
vzťahy k pozemkom alebo držbu či dispozície s konkrétnymi honmi alebo roľami, aby mohli vymedziť,
ktoré pozemky sú predmetom ROEP a majú tak konať v súlade s § 6 ods. 1 cit. zákona, t. j. z
výsluchu svedkov, či získania informácií z prešetrovania v obci a nielen z písomných dôkazov. Ak by
tak správne orgány postupovali, vedeli by zistiť, ktoré konkrétne role a hony, teda pozemky užívali
právni predchodcovia žalobcu a v konečnom dôsledku by ich vedeli aj polohovo aj graficky vytýčiť. Bez
ohľadu na geometrické plány vlastníctvo by nadobudli právni predchodcovia žalobcu k pozemkom, ktoré
užívali aj vydržaním aj pokiaľ by plošne neužívali presne tie pozemky, ktoré boli v prídelových plánoch.
Z dôkazov, ktoré žalobca predložil podľa jeho názoru je zrejmé, že jeho právni predchodcovia užívali
konkrétne pozemky a nakladali s konkrétnymi pozemkami a tieto dôkazy preukazujú aj nadobudnutie
vlastníctva k týmto pozemkom a ich užívanie jeho právnymi predchodcami. Z výmeru o vlastníctve pôdy
pre O. G. a manželku I. v k. ú. D. zo dňa 16. 05. 1949 vyplýva, že týmto boli pridelené poľnohospodárske
nehnuteľnosti o celkovej výmere 2,0267 ha, ktoré v prídelovom pláne sú označené vo vložke č. 446 parc.
522/8 roľa o výmere 2,0267 ha. Predložil aj prídelovú listinu, podľa ktorej pre vdovu I. G. sa uskutočnil
prevod vlastníckeho práva k tam uvedeným nehnuteľnostiam zo dňa 07. 09. 1957 a jej predmetom je
aj parcela č. 522/8 roľa o výmere 2,0267 ha s prídelovou cenou 4.053 Kčs a parc. č. 520/5 o výmere 1
ha s prídelovou cenou 2000 Kčs. Zároveň sa v prídelovej listine konštatuje, že prídelca je členom JRD
a prídelová cena bola do času prevzatia predmetných nehnuteľností do užívania JRD v Kechneci aj
splácaná. Žalobca zastáva názor, že vlastníctvo právnych predchodcov žalobcu i žalobcu k predmetným
pozemkom, ako aj ich užívanie a držba vyplýva tiež z toho, že užívateľ týchto pozemkov uzatvoril dňa
09. 12. 1999 so žalobcom nájomnú zmluvu aj na užívanie týchto pozemkov, rovnako tak na ďalšiu časť
dňa 30. 09. 2003. Skutočný stav veci z hľadiska užívania predmetnej parcely a po ich vnesení do JRD
vyplácania nájomného potvrdzuje aj výpoveď matky žalobcu. Nie je mu jasné, prečo, pokiaľ si žalovaný
zadovážil konečný prídelový plán, v ktorom sú uvádzaní aj právni predchodcovia žalobcu, jeho námietke
vyhovené nebolo. S poukazom na uvedené rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzal je v rozpore s
obsahom spisu. Rozhodnutie je tiež nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov.

V písomnom vyjadrení zo dňa 24. 04. 2013 navrhol žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo
skutkových aj právnych dôvodov, ktoré sú obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako aj
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Zhodne ako v jednotlivých rozhodnutiach popísal zistený
skutkový stav veci a dôkazy, z ktorých pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal, citujúc aj na
vec sa vzťahujúce zákonné ustanovenia jednotlivých právnych predpisov tak, ako sú špecifikované v
napadnutom rozhodnutí.

Vo vzťahu k parcele č. 519/1, ktorá v zmysle už citovaných zákonných ustanovení nie je predmetom
ROEP uviedol, že jej výmera bola zmenená na grafickú výmeru na základe grafického zobrazenia
v zobrazovacom systéme a preto, pokiaľ žalobca namieta zníženú výmeru bez jeho vedomia, môže
požiadať správu katastra o prešetrenie dôvodov zníženia výmery, avšak nie v konaní o ROEP.

K námietkam žalobcu vzneseným vo vzťahu k parcele E KN č. 516/11 a E KN č. 522/8 v k. ú. D.
žalovaný uviedol, že výmery o vlastníctve pôdy v k. ú. D. neboli zapísané v pozemkovej knihe, pričom
v citovaných pozemkovo-knižných vložkách sú zapísané iba pozemkovo-knižné parcely konfiškované



podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. nariadení SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. nariadení SNR pre
účely pozemkovej reformy a v pozemkovo-knižnej mape sú evidované iba celé pôvodné pozemkovo-
knižné parcely. Nehnuteľnosti prideľované prídelcom výmermi o vlastníctve pôdy neboli premietnuté do
pozemkovo-knižnej mapy. V pozemkovo-knižnej mape je graficky znázornená len celá pôvodná parcela
č. 516 knihovaná v pozemno-knižnej vložke č. 44 a parc. č. 522 je rozčlenená na parc. č. 522/1 -
522/8, pričom pôvodná pozemkovo-knižná parcela č. 522/8 je knihovaná v pozemkovo-knižnej vložke
č. 466 o výmere 8,1062 ha. Zhotovovateľ identifikácie, ktorú predložil žalobca ako dôkaz túto vyhotovil
iba na základe zhody čísel parciel v pozemkovej knihe a číslami parciel vo výmere o vlastníctve pôdy
a ani táto zhoda čísel nie je úplná, keďže v prípade parc. č. 516/11 sa takáto v pozemkovej knihe
nenachádza. Táto je zidentifikovaná ako časť parciel bez uvedenia výmery zapísaných na LV č. XXX
a XXXX v k. ú. D., pričom táto identifikácia bola vyhotovená vymenovaním parciel C KN z LV XXX a
XXXX, ktoré sa nachádzajú podľa grafického zobrazenia na pôvodnej parcele určeného operátu č. 516
pozemkovo-knižnej vložky č. 44 v celosti bez akejkoľvek deľby. Z identifikácie parc. č. 516/11 vôbec
nie je možné jednoznačne identifikovať jej polohu, keďže táto nebola preukázaná jasnými grafickými
dôkazmi. Vo vzťahu k parc. č. 522/8 uviedol, že táto je zidentifikovaná na základe zhody čísel parciel
v pozemkovej knihe. Parcela podľa výmeru o vlastníctve pôdy o výmere 20.267 m2 je identifikovaná
ako časť parcely C KN č. 516/10 o výmere 143 031 m2. Upozornil na to, že podľa grafickej identifikácie
sa jedná o parcelu určeného operátu č. 522/8 z pozemkovo-knižnej vložky č. 466 o výmere 81 069
m2, t. j. parcela uvedená vo výmere o vlastníctve pôdy a v identifikácii parciel s číslom 522/8 nie je
totožná s parcelou určeného operátu č. 522/8 zapísanou v pozemkovo-knižnej vložke č. 466. Z toho je
zrejmé, že identifikácia uvedenej parcely nie je jednoznačná a je založená len na zhode parcelných čísel
parciel, ktoré inak nie sú totožné. Zhodne ako v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že vychádzajúc
z podkladov ako boli špecifikované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nebolo možné v rámci
spracovania ROEP jednoznačne identifikovať parcely č. 522/8 a 516/11. Ich identifikáciou pokiaľ ide
o pôvodné parcely č. 516 a č. 522/8, ktoré nie sú zhodné s parcelami č. 516/11 a 522/8 uvedenými
vo výmere o vlastníctve pôdy tak, ako to bolo uvedené, bolo zistené, že pôvodné parcely sa polohovo
nachádzajú pod parcelami registra C KN a majú založené listy vlastníctva, v ktorých je vlastnícke právo
uzavreté na 100 %, čo znamená, že spoluvlastnícke podiely jednotlivých spoluvlastníkov evidovaných
na predmetných LV predstavujú po sčítaní jednu celú. Naposledy citované parcely sú zapísané na LV
č. XXX a XXX a sú uvedené bez majetkovej podstaty. S odvolaním sa na nemožnosť jednoznačnej
identifikácie týchto parciel v k. ú. D. zapísaných v prospech prídelcov O. G. a manželka I., rod. K.,
ktoré osvedčením o dedičstve nadobudol žalobca, nie je možné určiť vo vzťahu ku ktorým parcelám
registra C KN sú predmetné parcely duplicitné a zapísať ich predmetným parcelám duplicitu tak, ako to
navrhuje žalobca a zároveň doplniť majetkovú podstatu týchto listov vlastníctva. Keďže v registri C KN
je evidované vlastnícke právo k spodným parcelám na listoch vlastníctva, nie je možné postupovať ani
podľa § 11 zák. č. 180/1995 Zb.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu
žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, ako aj spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7S/7/2011 dospel
k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že podaním zo dňa 26. 10. 2009, doručeným Obecnému
úradu v Kechneci dňa 27. 10. 2009, vzniesol žalobca k návrhu ROEP námietku, z obsahu ktorej vyplýva,
že po nahliadnutí do katastrálnej mapy k. ú. D. predmetné parcely č. 516/11, č. 522/8 a č. 519/1, ktorých
je spoluvlastníkom, neboli nájdené na katastrálnej mape, ktorá je na nahliadnutie na Obecnom úrade v
Kechneci. K námietke priložil LV č. XXX, Č.. XXX W. Č.. XXXX, ako aj kópiu odpovede Katastrálneho
úradu v Košiciach zo dňa 05. 04. 2006 na ním predloženú žiadosť o reklamáciu duplicity listov vlastníctva.
Z uvedenej odpovede je zrejmé, že predmetné parcely budú identifikované v rámci konania obnovenej
evidencie pozemkov. Zároveň pripojil aj snímky z katastrálnej mapy registra E aj C dotknutého územia,
z ktorých je zrejmé, že v mape registra C došlo k zmene číslovania predmetných parciel aj k zmene
vlastníkov bez jeho vedomia a súhlasu. Preto žiadal o vykonanie nápravy v predmetnej veci formou
zrušenia vlastníctva v registri C a zápisu jeho vlastníckych práv v rámci konania ROEP.

Zo zápisu zo zasadnutia komisie ROEP v obci Kechnec, ktoré sa konalo dňa 09. 02. 2010 vyplýva,
že pokiaľ ide o námietku žalobcu, komisia po prešetrení a zaujatí stanoviska spracovateľkou U.. K. E.
navrhla správnemu orgánu podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. vydať rozhodnutie, ktorým sa
námietke nevyhovuje, keďže predmetné parcely sú majetkovo-právne vysporiadané v registri C KN v
celosti. Žiadosť bola odstúpená Správe katastra Košice-okolie na vydanie rozhodnutia.



Zo stanoviska spracovateľky U.. K. E. - geodetické práce zo dňa 11. 01. 2010 k námietke žalobcu
vyplýva, že parc. č. 519/1 nie je predmetom konania, pretože nie je uvedená na výpise vlastníka.
Jedná sa o parcelu zapísanú v celosti 1/1 čiže 100 % na E LV č. XXXX a z uvedeného dôvodu nie
je predmetom konania. Zostáva zapísaná na LV č. XXXX, v grafickej časti je vykreslená, v hornej časti
je časť pôvodnej výmery v parcele C KN 516/30 zapísanej na LV č. XXX na obec Kechnec. Po ROEP
dôjde k zmene pôvodnej výmery podľa PKV z 9121 na 8422 m2 na základe grafického zobrazenia.
Pokiaľ ide o parcely č. 516/11 a č. 522/8, ide o prídelové parcely nadobudnuté na základe výmeru o
vlastníctve pôdy č. 1698/49 v prospech prídelcov O. G. a manželka I., X.. K., ktoré následne dedením
nadobudol vlastník. V pôvodnej mape poskytnutej na spracovanie grafickej časti ROEP je parc. č. 516
zobrazená v celosti a knihovaná iba v pozemkovo-knižnej vložke č. 44 ako tzv. konfiškát, parc. č. 522 je
podlomená na časti 522/1 - 522/8. Pôvodná parc. č. 522/8 je knihovaná v pozemkovo-knižnej vložke 466
o výmere 8,1062 ha ako konfiškovaná pre účely pozemkovej reformy. Počas spracovania ROEP boli
písomne žiadané akékoľvek grafické podklady deľby týchto konfiškovaných parciel zo štátnych archívov.
Napriek uvedenému grafické podklady k týmto parcelám poskytnuté neboli, keďže sa v archívoch
nenachádzajú. V štátnom archíve v Košiciach sa nachádzajú len písomné originály výmerov o vlastníctve
pôdy bez grafického podkladu o spôsobe, smere deľby, konečných výmerách jednotlivých parciel,
tzn. konečný prídelový plán vo forme napríklad geometrického plánu a výkazu plôch pre evidenciu
katastra a knihový súd. Vlastníkom predložené snímky z katastrálnej mapy neobsahujú konkrétnu
deľbu predmetných prídelových parciel č. 516/11 a č. 522/8. Predložená identifikácia parciel č. 522/8 je
vyhotovená na základe zhody čísel parciel v pozemkovej knihe - parcela prídel 522/8 o výmere 2,0267 ha
je identifikovaná ako časť C KN parc. č. 516/10 o výmere 14,3031 ha, pričom podľa grafickej identifikácie
sa jedná o UO parcelu č. 522/8 z pozemkovo-knižnej vložky č. 466 o výmere 8,1069 ha ako konfiškát.
Grafická výmera parcely je 8,1189 ha. Na základe uvedenej výmery je zrejmé, že predložená identifikácia
nie je jednoznačná a je založená len na dedukcii podľa parcelných čísel. Ak by to aj bola pravdivá
dedukcia, predmetná parcela C KN 516/10 sa nachádza v celosti 1/1 na 100 % na LV č. XXXX, ktorej
vlastníkom je Slovenský pozemkový fond. Na základe uvedeného je potrebné stanovisko Slovenského
pozemkového fondu ako vlastníka, pričom nie je možná náprava cestou spracovania ROEP, keďže sa
jedná o parcelu, ktorá nie je predmetom konania.
Predložená identifikácia parcely 516/11 je vyhotovená vymenovaním vysporiadaných C KN parciel z
LV č. XXX a LV č. XXXX, nachádzajúcich sa podľa grafického zobrazenia na pôvodnej parcele UO č.
516 pozemkovo-knižnej vložky č. 44 v celosti bez akejkoľvek deľby. Nie je teda taktiež jednoznačne
identifikovaná poloha, jedná sa iba o dedukciu nepodloženú jasnými grafickými dôkazmi. Na základe
dostupných podkladov nie je možné v rámci spracovania ROEP jednoznačne graficky identifikovať
predmetné parcely. Podľa metodického návodu na spracovanie ROEP č. MN 74.20.73.47.00 samotná
prídelová listina nie je dostatočný podklad na založenie vlastníctva. Ak niekto deklaruje svoje vlastníctvo
čistým výmerom, nie je ho možné do registra zapísať, ale môže byť len jedným z podporných podkladov
na konanie podľa § 11. V prípade, ak by aj vlastník preukázal dôkazmi jednoznačne polohu uvedených
parciel, pričom by sa jednoznačne preukázala poloha pred vysporiadanými C KN parcelami, ani na
základe takýchto dôkazov by nebolo možné vykonať nápravu v rámci konania o ROEP. ROEP nemôže
vykonať zmenu vlastníctva na už vysporiadaných parcelách v E KN alebo C KN registri. Zmenu
vlastníctva na už založených a vysporiadaných C KN parcelách je možné vykonať iba rozhodnutím
príslušného súdu alebo inými právoplatnými právnymi postupmi.

Rozhodnutím zo dňa 17. 09. 2010 č. C-17/2010/Kap. Katastrálny úrad v Košiciach, Správa katastra
Košice vydal rozhodnutie, ktorým podľa § 7 ods. 3 zákona Národnej rady SR č. 180/1995 Z. z. o
niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov námietke
žalobcu v už vyššie uvedenom zmysle nevyhovel.

Podaním zo dňa 26. 10. 2009 žalobca doplnil námietku, pričom ako prílohu tohto svojho podania predložil
identifikáciu parciel č. 516/11 a 522/8 vyhotovenú Správou katastra Košice-okolie pod č. j.: KI:6506/2009.
Z obsahu tejto identifikácie parciel vyplýva, že pôvodná parcela č. 516/11 - roľa o výmere 9891 m2 podľa
stavu C KN bola rozčlenená na parcely č. 516/28, 516/27, 516/3, 516/4, 516/13, ktoré sú vykazované
na LV č. XXX vo vlastníctve obce Kechnec, ďalej na parc. č. 516/12, 516/11, 516/5, 516/113, 516/45,
516/47, 516/25 vedené na LV č. XXXX na KUENZ - Sk, s. r. o., a parc. č. 516/10 - orná pôda, ktorá bola
vytvorená z parcely č. 522/8 role v pôvodnej výmere 20.267, ktorej časť je evidovaná na LV č. XXXX
vo vlastníctve SPF.



O odvolaní žalobcu zo dňa 22. 10. 2010, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby,
rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.

Súčasťou administratívneho spisu okrem uvedeného sú výpisy z LV č. XXX, XXX, XXXX k. ú. D.,
grafické prílohy, výmer povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave vydaný podľa
nariadenia č. 104/1946 Sb. nariadení SNR o vlastníctve pôdy zo dňa 16. 05. 1949, z ktorého vyplýva,
že do vlastníctva O. G. a manželke I., rod. K. boli pridelené poľnohospodárske nehnuteľnosti v k. ú. D. v
celkovej výmere 2,0267 ha, ktoré v prídelovom pláne sú označené ako vložka č. 446, parc. č. 522/8 - roľa
o výmere 2,0267 ha. Výmerom zo dňa 18. 06. 1948 boli právnym predchodcom žalobcu pridelené do
vlastníctva nehnuteľnosti v celkovej výmere 1,0000 ha v prídelovom pláne označené ako vložka č. 480 a
467, parc. č. 520/5 roľa o výmere 1,0000 ha. Výmerom zo dňa 16. 05. 1949 boli právnym predchodcom
žalobcu do vlastníctva pridelené nehnuteľnosti o celkovej výmere 0,9891 ha, ktoré v prídelovom pláne
sú označené ako pozemkovo-knižná zápisnica č. 44, parc. č. 516/11 - roľa o výmere 0,9891 ha. Uvedené
skutočnosti vyplývajú z prídelovej listiny zo dňa 07. 09. 1957, vydanej ONV v Košiciach.

Súčasťou administratívneho spisu je aj opravený a doplnený návrh prídelového plánu zo
skonfiškovaných pôdohospodárskych majetkov v k. ú. D. bývalých vlastníkov B.. B. B. W. J. B. zo dňa 15.
06. 1948 č. 3298/48 a konečný prídelový plán zo dňa 26. 05. 1955 skonfiškovaných poľnohospodárskych
majetkoch v k. ú. D. bývalých vlastníkov B.. B. B. W. S.. W. B.. A. K. W. S.., G. Z. W. S.. W. I. S. W. S.., v
ktorom sú zaznamenaní ako prídelcovia právni predchodcovia žalobcu pod bodom 14, kde je uvedená
výmera pridelených nehnuteľností 0,9891 ha.

Z výpisu z LV č. XXXX k. ú. D. vyplýva, že na tomto je evidovaná parc. č. 519/1 - orná pôda o výmere 9121
m2, ku ktorej je ako spoluvlastník vedený O. G. na základe darovacej zmluvy, pričom ide o nehnuteľnosti
pôvodne vedené v pozemkovo-knižnej vložky č. 428 a vlastníctvo na tomto LV je uzavreté na 100 %.
Žalobca je rovnako ako spoluvlastník nehnuteľnosti vedený aj na LV č. XXX W. XXX, ktoré LV boli
vytvorené na základe výmeru č. 1698/49 zo 16. 05. 1949 a týkajú sa parciel č. 516/11 v pôvodnej výmere
9891 m2 a č. 522/8 v pôvodnej výmere 20 267 m2. Aj vlastníctvo na týchto LV je uzavreté na 100 %.

Na pojednávaní dňa 30. 03. 2016 právny zástupca žalobcu uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na
podanej žalobe zo skutkových aj právnych dôvodov, ktoré sú uvedené v jej písomnom vyhotovení, ako
aj na všetkých písomných podaniach, ktoré boli v tejto súvislosti súdu doručené. Poukázal na to, že
žalobca predložil dostatok dôkazov, ktoré preukazujú, že parc. č. 522/8 a č. 516/11 boli jeho právnym
predchodcom pridelené a títo nadobudli ich vlastníctvo, tieto sú uvedené v konečnom prídelovom pláne
a tieto dôkazy zo strany správnych orgánov spochybnené ani neboli. Poukázal na znenie § 3 vyhl.
157/1996 Z. z., ako aj na ďalšie zákonné ustanovenia, z ktorých vyplýva, že práve tieto parcely by mali
byť predmetom ROEP. Rovnako pokiaľ ide o metodický návod na spracovanie ROEP, tento v § 3 ods.
2 písm. d/ jednoznačne uvádza, že predmetom ROEP by mali byť aj nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané
na hluchých LV, čo v danom prípade LV č. XXX W. XXX hluchými sú. Zdôrazňuje, že vlastnícke právo
právnych predchodcov žalobcu bolo preukázané aj inými listinnými dôkazmi, ako len výmermi o pridelení
pôdy, pričom aj predmetné výmery obsahujú náležitosti, ktoré ich robia hodnovernými. Nezaradením
týchto parciel do návrhu ROEP došlo k odňatiu práva žalobcu preukázať v konaní ROEP, že je vlastníkom
predmetných nehnuteľností. Poukazuje tiež na to, že návrh prídelového plánu zo dňa 15. 06. 1948, na
ktorý sa odvoláva žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa nespochybňuje vlastníctvo žalobcov,
pričom tento sa týka iných nehnuteľností a iného konania, ako je predmetné konanie.

Zástupca žalovaného zotrval na písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené a zo skutkových aj
právnych dôvodov obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Poukázal na to, že v danom prípade nespochybňuje pridelenie predmetných nehnuteľností právnym
predchodcom žalobcu, ale spochybňuje iba možnosť ich identifikácie, čo je dôvodom, pretože tieto
parcely neboli pojaté do konania ROEP. Poukázal na to, že predmetné nehnuteľnosti už boli
rozparcelované, pozlučované do iných celkov, niektoré sú zastavané, čiže nejde už len o ornú pôdu a
preto nie je možné duplicitu na týchto parcelách určiť ani vyznačiť, ktorých častí týchto prerozdeľovaných
parciel sa duplicita týka. Poukázal na to, že zmyslom konania ROEP nie je určenie vlastníckeho práva,
pričom predmetná záležitosť vzhľadom na námietky žalobcu by sa dala riešiť jedine v konaní o určenie
vlastníckeho práva pred všeobecným súdom. Na otázku súdu uviedol, že v konaní ROEP nie je možné
vyhotoviť nové geometrické plány, to je možné iba v súvislosti s aplikáciou § 11 zákona 180/1995 Z. z.,
pričom v takom prípade by to bolo možné len v zákonnej 30-dňovej lehote na základe geometrického



plánu, ktorý si dá vyhotoviť účastník konania, ktorý požiada o určenie vlastníckeho práva vydržaním v
zmysle citovaného zák. ustanovenia v konaní o ROEP. Okrem tohto prípadu v konaní o ROEP je možné
vychádzať len z podkladov, ktoré sú k dispozícii a listinných dôkazov, ktoré sa nachádzajú v spisovom
materiáli.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom v platnom znení predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi
alebo držbou, ktoré nie sú evidované, alebo ktoré sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v
súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií ak v tomto zákone nie je ustanovené
inak.

Podľa § 2 ods. 3 vyhlášky ÚGKK SR č. 157/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva citovaný zákon, predmetom
konania sú aj pozemky, ktoré sú vpísané na LV v katastri, ak
a) ide o prípady uvedené v osobitnom predpise,
b) pozemky nie sú evidované v LV v časti A - Majetková podstata alebo sú evidované len čiastočne,
c) ide o pozemky, ku ktorým nie je evidované vlastnícke právo na LV vyjadrením pomeru k celku,
d) ide o pozemky, ku ktorým vlastnícke právo je evidované na LV bez výmery alebo bez geometrického
a polohového určenia, alebo ak nastala zmena určeného operátu.

Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov parcelou sa rozumie geometrické určenie a polohové
určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape, v mape určeného operátu alebo geometrickom
plánu s vyznačením jej parcelného čísla.

Podľa ods. 4 cit. zák. ustanovenia geometrickým určením nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia sa
rozumie vymedzenie tvaru a rozmerov nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia ich hranicami. Podľa
ods. 5 cit. zák. ustanovenia polohovým určením nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia sa rozumie
ich definovanie v zobrazovacom systéme.

Podľa § 3 ods. 7 cit. zákona výmerou parcely sa rozumie vyjadrenie plošného obsahu priemetu pozemku
do zobrazovacej roviny v plošných metrických mierach. Veľkosť výmery parcely vyplýva z geometrického
určenia a polohového určenia pozemku a zaokrúhľuje sa na celé štvorcové metre. Podľa § 2 ods. 2
vyhlášky UGKK SR č. 157/1996 Z. z. predmetom konania na zostavenie registra sú pozemky, ktoré nie
sú vpísané na LV v katastri nehnuteľností ak ďalej nie je ustanovené inak.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež
konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že oba
správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutia
žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa sú zákonné. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol
dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým
sa súd stotožňuje.

Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že v
danom prípade je nesporné, že právni predchodcovia žalobcu nadobudli vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam na základe výmerov vydaných povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. nariadení SNR zo dňa 16. 05. 1949 č. 1698/49 a
zo dňa 18. 06. 1948 č. 3298/1948. Z uvedených listín vyplýva, že v k. ú. D. boli právnym predchodcom
žalobcu do vlastníctva pridelené nehnuteľnosti, ktoré boli pôvodne vedené v pozemkovo-knižnej vložke
č. 446 ako parc. č. 522/8 - roľa o výmere 2,0267 ha, v pozemkovo-knižnej zápisnici č. 44 ako parc. č.
516/11 roľa o výmere 0,9891 ha a v pozemno-knižnej zápisnici č. 480 a 467 ako parc. č. 520/5 - roľa
o výmere 1 ha. Pokiaľ ide o parc. č. 519/1, túto nadobudol žalobca titulom darovacej zmluvy v roku
2006. Z vykonaných dôkazov tiež vyplýva, že pokiaľ ide o parc. č. 519/1 evidovanú na LV č. XXXX, táto
bola vychádzajúc z LV vyhotoveného v roku 2009 evidovaná vo výmere 9121 m2 a vychádzajúc z LV
vyhotoveného v roku 2012 vo výmere 8443 m2. Vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti na uvedenom
LV je vykázané a uzavreté na 100 %, pričom žalobca je podielovým spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti
v pomere 1 k celku. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení je nesporné, že pokiaľ ide o túto
parcelu, nemožno ju pojať ako predmet konania ROEP, keďže nejde o parcelu v zmysle citovaných
zákonných ustanovení. Tak, ako to vyplýva aj z napadnutého rozhodnutia, jej výmera bola zmenená



na grafickú výmeru na základe grafického zobrazenia v zobrazovacom systéme zo dňa 21. 10. 2009,
pričom z uvedenej identifikácie vyplýva, že časť parcely E KN č. 519/1 je prekrytá časťou parcely C KN č
516/30, ktorá je vo vlastníctve obce Kechnec. Uvedená skutočnosť však vzhľadom na citované zákonné
ustanovenia nemá za následok to, žeby predmetná parcela mala byť predmetom konania ROEP a tak,
ako to vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokiaľ žalobca namieta zníženú výmeru,
túto nezrovnalosť je možné odstrániť cestou správy katastra, resp. cestou občiansko-právneho konania
pred súdom.

Žalobné námietky žalobcu týkajúce sa parcely č. 516/11 a parc. č. 522/8 v k. ú. D. považoval súd za
neopodstatnené s poukazom na tú skutočnosť, že aj keď podľa identifikácie parciel tieto nehnuteľnosti
sú zapísané na LV č. XXX W. Č.. XXX D.. Ú.. D., ktoré sú vedené bez majetkovej podstaty, tieto
nebolo možné pojať ako predmet ROEP s poukazom na závery spracovateľa návrhu ROEP, z ktorých
vychádzali aj správne orgány pri vydaní napadnutých rozhodnutí. Z dôkazov, ktoré sa nachádzajú v
administratívnom spise totiž nepochybne vyplýva, že parcely uvedených parcelných čísel tak, ako boli
právnym predchodcom žalobcu pridelené prídelovými listinami nie sú totožné s parcelami uvedených
parcelných čísel podľa predložených identifikácií parciel. Vlastníctvo v týchto nehnuteľnostiach, ako sú
uvedené v citovaných LV je uzavreté ako celok, čo je dôvodom preto, aby neboli predmetom ROEP. I
napriek tomu, že tieto LV sú hluchými LV, nehnuteľnosti nemôžu byť predmetom ROEP predovšetkým z
dôvodu, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tieto nie sú zhodné s parc. č. 516/11 a 522/8
uvedenými vo výmere o vlastníctve pôdy tak, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
a že identifikácia týchto parciel nie je jednoznačná a je založená iba na zhode parcelných čísel, ktoré
inak nie sú totožné. Identifikáciu predmetných parciel nebolo možné jednoznačne určiť pre nedostatok
grafických podkladov s tým, že tie grafické podklady, ktoré sa správnym orgánom z už uvedených
archívov zabezpečiť podarilo, neboli pre vyhovenie námietke žalobcu postačujúce. Vychádzajúc z
uvedeného aj tieto parcely nebolo možné v rámci spracovanie ROEP jednoznačne identifikovať a preto
sa nestali predmetom ROEP.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami žalobu
žalobcu podľa § 250j ods. 1 pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od
01. 05. 2011) ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého neúspešnému žalobcovi
právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým,
že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.