Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Sp/19/2013 z 10. 10. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 10. októbra 2016, sp. zn. 5Sp/19/2013, ECLI:SK:KSKE:2016:7013200573.3 Krajský súd Košice | 5Sp/19/2013 | ECLI:SK:KSKE:2016:7013200573.3 | 2016-10-10 | Rozsudok Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7e7770a0-e5ae-49c6-8310-f3a5bbd716ed Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7013200573.3 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Sp/19/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200573
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7013200573.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Tamara Sklenárová, v právnej veci navrhovateľov: 1. J.
D., W.. Š., bytom XXXXX D. Z., I., D.. P.. C. XVX, P., X. K. S. I., bytom XXXX K. O.. C., D..P.., C. XRX,
P., 3. J. O. I., W.. I., bytom XXX-XXX L. XW. I., R. C., D..P.., C. XAX, P., 4. K. J., W.. Š., bytom E. XX,
W. a 5. J. A., W.. Š., bytom W. X, J., všetci zastúpení advokátom JUDr. JcLic. Tomášom Majerčákom,
PhD., AK Košice, Južná trieda 28, proti odporcovi: Okresný úrad Košice, pozemkový a lesný odbor,
Košice, Zádielska 1, za účasti J. Š., bytom Košice, Čsl. armády 8 v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Košiciach č. 229/7/2013-KOS zo dňa 26. 02. 2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Košiciach č. 229/7/2013-KOS zo dňa
26. 02. 2013.

Navrhovateľom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Účastníkovi J. Š. náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa 26. 02. 2013 č. 229/17/2013-KOS Obvodný pozemkový úrad v Košiciach
rozhodol podľa § 9 ods. 4 zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov tak, že oprávnené osoby J. Š. a právni
nástupcovia po O. Š., W.. N. Q. Š., J. D., K. S. I. O. J. O. I., spĺňajú podmienky pre priznanie nároku
uvedeného v § 6 ods. 1 písm. p/ cit. zákona, pričom oprávneným osobám sa nevracia vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam v k. ú. Košice - Terasa, vedeným v pozemno-knižnej vložke č. 3970 ako parc. č. 5088
- roľa o výmere 453 m2 a v k. ú. Košice - Terasa, vedených v pozemno-knižnej vložke č. 3348 ako parc.
č. 5092 - roľa o výmere 322 m2, lebo pozemky sú zastavané a podľa § 11 ods. 1 písm. d/ sa takéto
pozemky nevydávajú. Zároveň rozhodol o tom, že nepriznaním vlastníckeho práva nie je dotknuté právo
oprávnenej osoby a dedičov, na náhradu podľa § 11 ods. 2 cit. zákona s tým, že oprávnené osoby získajú
náhradu v podieloch, špecifikovaných v tomto rozhodnutí.

Z odôvodnenia cit. rozhodnutia vyplýva, že žiadosťou zo dňa 05. 10. 1992, doručenou Pozemkovému
úradu Košice-mesto dňa 23. 10. 1992, zaevidovanou pod č. 1721/92, si O. Š., W.. N. (právna
predchodkyňa navrhovateľov) a J. Š. uplatnili okrem iných aj nárok na vydanie nehnuteľností, ktoré
tvoria predmet tohto konania podľa zákona č. 229/1991 Zb. Na základe identifikácie parciel, vyhotovenej
Správou katastra Košice dňa 31. 03. 2009 pod č. j. K1:3659/2009-V, parc. č. 5088 zapísaná v pozemno-
knižnej vložke č. 3970 k. ú. Košice bola vo výmere 950 m2 vyvlastnená rozhodnutím č. Výst. 3861/1962-
Št., 6281/1962-Št. zo dňa 20. 10. 1964, pričom o tejto časti parcely bolo rozhodnuté Pozemkovým
úradom Košice-mesto rozhodnutím č. 84/92-PU zo dňa 29. 10. 1992 právoplatným dňa 02. 12. 1992,
ktorým bolo oprávneným osobám priznané právo na náhradu, keďže vyvlastnená časť parcely bola



zastavaná. K časti predmetnej parcely vo výmere 1126 m2 bola pôvodnými vlastníkmi dňa 20. 01.
1978 uzavretá kúpna zmluva a táto časť parcely bude predmetom osobitného konania a rozhodovania.
Následne časť pôvodnej pozemno-knižnej parcely vo výmere 453 m2, ktorá je predmetom tohto konania,
bola vyvlastnená rozhodnutím č. Výst. 3824-1487/82-83-Kp zo dňa 15. 02. 1983. K zvyšnej časti parcely
zostalo vlastnícke právo zachované a až po rozhodnom období došlo vo vzťahu k nej k uzatvoreniu
dvoch kúpnych zmlúv a to dňa 27. 12. 1993 a dňa 12. 05. 1999.

Podľa tej istej identifikácie parciel časť parcely č. 5092 zapísanej v pozemno-knižnej vložke č. 3348
k. ú. Košice bola vo výmere 322 m2, ktorá tvorí predmet tohto konania, vyvlastnená už citovaným
rozhodnutím č. Výst. 3824-1487/82-83-Kp zo dňa 15. 02. 1983. K časti uvedenej parcely vo výmere
1930 m2 bola dňa 20. 01. 1978 pôvodnými vlastníkmi uzavretá kúpna zmluva a táto časť parcely
bude predmetom osobitného konania a rozhodovania. V zvyšnej časti parcely zostalo vlastnícke právo
zachované a na LV č. XXXXX k. ú. T. sú zapísaní dedičia pôvodných vlastníkov.

Citovaným vyvlastňovacím rozhodnutím zo dňa 15. 02. 1983 boli vyvlastnené citované časti
predmetných parciel od pôvodných vlastníkov Q. Š. na neznámom mieste v podiele 1 a E. Š., W.. Š.
na neznámom mieste v pomere 1 pre Československý štát, Východoslovenské vodárne a kanalizácie
PR Košice za účelom výstavby prevádzkovej budovy SMČ pre OZ VVaK Košice. Menovaní vlastníci
v čase vyvlastňovania neboli na neznámom mieste, obaja boli obyvateľmi Košíc so známym trvalým
bydliskom, o čom svedčí aj kúpna zmluva, ktorú následne uzavreli na iné časti predmetných parciel s
Čsl. štátom - Vysokou školou technickou v Košiciach v roku 1978, kde sú jednoznačne identifikovaní.
Správny orgán konštatoval, že keďže vo vyvlastňovacom konaní sa nekonalo s pôvodnými vlastníkmi
aj napriek tomu, že boli známi a známy bol aj ich pobyt, je splnená podmienka zákona uvedená v §
6 ods. 1 písm. p/ a to prevzatie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Oprávnené osoby boli zistené z
predložených matričných dokladov.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zároveň vyplýva, že oprávnené osoby prostredníctvom právnej
zástupkyne JUDr. Emílie Hambálekovej vyzvali Východoslovenské vodárne a kanalizácie, š. p. Košice na
uzavretie dohody o vydaní nehnuteľnosti podľa § 9 zák. č. 229/1991 Zb., na čo povinná osoba reagovala
listom zo dňa 21. 09. 1992, z ktorého vyplýva, že sporné nehnuteľnosti sú súčasťou parc. EN č. 6800/29
na LV č. XXXX vo vlastníctve Čsl. štátu Východoslovenské vodárne a kanalizácie, š. p., a keďže ide
o zastavanú nehnuteľnosť na účel, pre ktorý bola vyvlastnená a ktorá bude slúžiť svojmu účelu, nie je
možné tieto nehnuteľnosti vydať.

Citujúc ust. § 11 ods. 1 písm. d/, 11 ods. 2 a 16 ods. 3 zák. č. 229/1991 Zb. správny orgán konštatoval,
že keďže vyvlastnené časti pozemkov boli zastavané komunikáciou, parkoviskom, budovami a stavby
bránia poľnohospodárskemu využitiu pozemku, oprávneným osobám a ich dedičom nebolo priznané
vlastnícke právo a bolo im priznané právo na náhradu za pozemky, ktoré nie je možné vydať.

Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 14. 03. 2013 sa navrhovatelia, resp. ich právni
predchodcovia domáhali zrušenia napadnutého rozhodnutia právneho predchodcu odporcu a žiadali
o vydanie týchto zastavaných stavebných pozemkov s poukazom na to, že tieto stavebné pozemky
boli vyvlastnené bez vyplatenia náhrady a stavby nebránia ich poľnohospodárskemu alebo lesnému
vyžitiu. Uviedli, že povinná osoba odmietla sporné nehnuteľnosti vydať, pričom žiadnu náhradu za ne
nevyplatila. Tieto zastavané pozemky sa nachádzajú v intraviláne mesta Košíc a v územnom pláne boli
určené na výstavbu. Tieto boli zakúpené právnymi predchodcami navrhovateľov pred dvoma storočiami
za účelom investícií a výstavby a zároveň do roku 1949 boli prenajímané čsl. armáde ako cvičisko, čo je
zdokumentované. Keďže na základe územného plánu boli tieto nehnuteľnosti určené na výstavbu, ide o
stavebné pozemky podľa rozhodnutia mesta Košice. Poukázali na to, že katastrálny zákon nepozná ako
druh pozemku stavebný pozemok. Stavebným pozemkom bude takmer vždy pozemok, ktorý je v katastri
evidovaný ako zastavané plochy a nádvoria, pretože spĺňa jednu z definícií stavebného pozemku v
zmysle § 43h stavebného zákona, tzn. ide o pozemok zastavaný stavbou. Aj ostatné kategórie pozemkov
ako orná pôda alebo záhrady môžu byť stavebnými pozemkami určenými podľa územného plánu na
zastavanie, z katastra to však nie je možné zistiť.

Podaním zo dňa 05. 09. 2016 navrhovatelia doplnili svoj pôvodný návrh na preskúmanie napadnutého
rozhodnutia. Uviedli, že vzhľadom na to, že pozemky boli len zapísané bez právneho dôvodu
na čsl. štát bez vyvlastnenia, všetky právne úkony až do vydania nehnuteľnosti sú neplatné s



poukazom na ust. § 5 ods. 3 zák. č. 229/1991 Zb. Poukázali aj na to, že predmetné stavby nie sú
súčasťou stavieb patriacich k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti a podľa metodického usmernenia
Ministerstva pôdohospodárstva pre pozemkové úrady zo dňa 06. 05. 1996 tento druh stavieb nebráni
poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku.

Zdôraznili, že na základe územného plánu Mesta Košíc a právoplatného rozhodnutia č. 356/144/1980 zo
dňa 22. 10. 1980 o odňatí pôdy z pôdneho fondu predmetné pozemky nadobudli charakter stavebných
pozemkov v roku 1980, čo jednoznačne potvrdzuje vyvlastňovacie rozhodnutie z roku 1983. Tieto sa
nachádzali v intraviláne zastavanej časti mesta ako stavebné pozemky už najmenej 3 roky pred vydaním
vyvlastňovacieho rozhodnutia. Keďže ide o pozemky v intraviláne mesta Košíc, ktoré sa stali stavebnými
v roku 1980, tieto možno vydať, lebo predmetné stavby nie sú súčasťou pozemkov. Podľa ich názoru druh
stavby ako je evidovaný na príslušnom LV nebráni vydaniu pozemkov, keďže je možné, aby vlastníkom
pozemku a stavby v zmysle občianskeho zákonníka boli rozdielne osoby. Zároveň poukázali na to, že
vyvlastňovacie rozhodnutie ich právnym predchodcom nebolo nikdy doručené, aj keď bola ich adresa
známa, preto toto vyvlastňovacie rozhodnutie nikdy nenadobudlo právoplatnosť a je absolútne neplatné.
Pôvodní vlastníci nemohli stratiť vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam. Pozemkový a lesný odbor Košice
nepredložil žiadny relevantný dôkazový materiál, že pozemok bol po vykonanom bezprávnom zápise
vlastníctva bez vyvlastnenia v prospech štátu v evidencii nehnuteľností alebo inej právnickej osoby
zastavaný v súlade so stavebným zákonom. Stavby na pozemku musia byť oprávnené a povolené,
aby pozemok zo zákona mohol byť považovaný za zastavaný ku dňu účinnosti zákona, t. j. 24. 06.
1991. Podľa ich názoru pozemky nemôžu byť považované za zastavané, ak sa na pozemku nachádzajú
neoprávnené nepovolené stavby a stavby, ktoré zároveň nie sú súčasťou pozemku.

V písomnom podaní zo dňa 20. 09. 2016 navrhovatelia uviedli, že keďže rozhodnutie o vyvlastnení
zo dňa 15. 02. 1983 nebolo doručené Q. Š., nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a jeho vlastníctvo
ostalo zachované. V tejto súvislosti poukázali na nález Ústavného súdu SR II.ÚS 468/2012, z ktorého
vyplýva, že v situácii, keď povinnej osobe nesvedčí žiadny právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, ostalo naďalej k nehnuteľnosti zachované vlastnícke právo toho subjektu, ktorý bol
jeho posledným vlastníkom pred dňom zápisu vlastníckeho práva štátu, hoci zápis v evidencii tomu
nezodpovedá. Vychádzajúc z uvedeného teda S. Š. bol vlastníkom nehnuteľnosti až do svojej smrti,
po ktorej prešlo vlastnícke právo na jeho dedičov. Preto ostalo žalobcom vlastnícke právo zachované,
keďže štát nikdy nebol, ani nie je vlastníkom týchto nehnuteľností, aj keď zápis v evidencii nehnuteľností
tomu nezodpovedá. Zároveň poukázali na zmysel zák. č. 229/1991 Zb., ktorým bolo uľahčiť oprávneným
osobám dosiahnutie ich zápisu ako vlastníkov v katastri nehnuteľností, keď štát zneužil svoje postavenie
v dobe neslobody a nedbajúc na platné právo pripustil zmenu zápisu vlastníckeho práva v evidencii
nehnuteľností bez splnenia základných požiadaviek vyplývajúcich z vtedy platného práva. Zdôraznili,
že na základe územného plánu mesta Košíc a právoplatného rozhodnutia č. 356/144/1980 zo dňa
22. 10. 1980 o odňatí pôdu z pôdneho fondu predmetné pozemky vo vlastníctve právnych predpisov
navrhovateľov nadobudli charakter stavebných pozemkov už v roku 1980, čo vyplýva z vyvlastňovacieho
rozhodnutia. V čase odňatia pozemkov bez právneho dôvodu teda nešlo o ornú pôdu, ale o stavebné
pozemky. Ak odporca rozhodol o nevydaní nehnuteľnosti, tak nemohol rozhodnúť, že odňaté pozemky
v čase odňatia boli roľou, lebo tieto boli už pred odňatím vyňaté z poľnohospodárskeho pôdneho
fondu. Zároveň zdôraznili, že zmyslom a účelom reštitučného zákonodarstva nebolo spôsobenie zániku
vlastníckeho práva oprávnených osôb, ale uľahčenie obnovenia ich vlastníckeho práva. Nebolo ním ani
vytváranie dodatočných nadobúdacích titulov pre nadobudnutie vlastníckeho práva štátom s odstupom
mnohých rokov, tzn. legalizácia takých postupov štátu v dobe neslobody, ktoré boli nezlučiteľné nielen
s ústavnými princípmi ochrany vlastníctva v ich dnešnom chápaní, ale boli v rozpore aj s právom
platným v rozhodnom období. Keďže na výstavbu stavby bol podľa stavebného zákona potrebný súhlas
vlastníkov nehnuteľností a právny predchodca žalobcu takýto súhlas na výstavbu nikdy nedal, stavba
bola postavená ako neoprávnená. Postup pri vyvlastňovaní a v stavebnom konaní bol v rozpore s vtedy
platnými právnymi predpismi, preto nemožno hovoriť o oprávnených stavbách. Ak žalovaný tvrdí, že
pozemky nevydá, lebo sú zastavané, tak musí skúmať aj to, či stavby boli oprávnené a legálne. Nemôže
svojvoľne legalizovať postupy štátu z čias neslobody, ktoré boli v rozpore aj s právnym poriadkom
platným v rozhodnom období.

Právny predchodca odporcu v písomnom vyjadrení zo dňa 24. 04. 2013 navrhol napadnuté rozhodnutie
ako vecne správne a zákonné potvrdiť zo skutkových aj právnych dôvodov obsiahnutých v jeho
písomnom vyhotovení. Poukázal na to, že v zmysle ust. § 1 zákona o pôde stavebné pozemky



netvoria predmet zákona o pôde, vzhľadom na ktorú skutočnosť by nemohli byť ani predmetom tohto
konania. Zároveň zdôraznil, že keďže pôvodní vlastníci týchto pozemkov v čase vyvlastňovania neboli na
neznámom mieste tak, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, tzn., že vyvlastňovacie
rozhodnutie nemohlo vo vzťahu k nim nadobudnúť právoplatnosť, predmetný nárok bol posúdený v
zmysle § 6 ods. 1 písm. p/ zákona o pôde, tzn., že odporca uznal nárok oprávnených osôb vzhľadom
na dôvod prechodu na štát a síce prevzatie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Vo vzťahu k ďalšej
námietke týkajúcej sa zastavanosti predmetných pozemkov uviedol, že predmetné časti parciel sa
nachádzajú vnútri oploteného administratívno-technického areálu, ktorý je situovaný na Popradskej ulici
v Košiciach medzi čerpacou stanicou a areálom Technickej univerzity v Košiciach, pričom v súčasnosti
sú vlastníkmi pozemkov v predmetnom areáli spoločnosti GMT plus s. r. o., vrátane parciel CKN č.
5498/1, č. 5498/11 a č. 5498/9, ktorých časti tvoria vyvlastnené časti parciel č. 5088 a č. 5092. V danom
prípade preto neprichádza do úvahy možnosť poľnohospodárskeho využitia predmetných častí parciel,
o čom svedčí aj fotodokumentácia, ktorá sa nachádza v administratívnom spise.

Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 20. 09. 2016 konštatoval, že ak sa vo vyjadreniach reštituentov
uvádzajú úvahy o zachovanom vlastníckom práve, že vlastníctvo neprešlo na štát, ide o nebezpečné
tvrdenia, ktoré môžu narušiť homogenitu koncepcie zákonných podmienok pre úspešné uplatnenie
reštitúcie. Jednou zo základných podmienok uvedenej v § 4 - 6 zák. 229/1991 Zb. v platnom znení je
prechod vlastníctva na štát, strata vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Ak je vlastníctvo zachované,
správny orgán nemá čo vydávať, čo navrátiť a zastavuje konanie alebo účastníci konania berú svoje
reštitučné žiadosti späť. V tomto prípade však správny orgán dokázal stratu vlastníctva, jeho prechod
na štát bez právneho dôvodu a neboli pochybnosti o tom, že vlastnícke právo pôvodných vlastníkov
sa nikdy neobnovilo, t. j. ani po roku 1991 a 1995. Správny orgán teda oprávneným osobám vyšiel
maximálne v ústrety a ich právnych nástupcov spravodlivo pojal do konania, uznal ich zákonný status
oprávnených osôb a priznal im reštitučný titul v zmysle § 6 ods. 1 písm. p/ cit. zákona. Poukázal na ust.
§ 1 cit. zákona, ktorý sa vzťahuje na pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí
a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond. Ak sa teda účastníci
konania domáhajú vrátenia stavebných pozemkov a tvrdia, že v čase prechodu na štát to boli stavebné
pozemky, nemožno reštitúciu priznať, keďže stavebné pozemky sa podľa tohto zákona neriešia. Správny
orgán však opäť postupoval mierne a uznal pozemky za poľnohospodársku pôdu, ako boli označené
v čase prechodu vlastníctva na štát a tým mohol riešiť reštitúciu a rozhodnúť v prospech reštituentov.
Základným zámerom zákonodarcu pri prijímaní cit. zákona o pôde vyjadreným v preambule bolo zmierniť
následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného
majetku v období rokov 1948 - 1989, dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú
pôdu obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade
so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade s požiadavkami na tvorbu krajiny a životného
prostredia. Správny orgán v konaní zistil, že časti predmetných pozemkov, na ktoré sa vzťahuje toto
konanie sú úplne zastavané. Slúžili účelu vyvlastnenia a aj v súčasnosti majú charakter zastavanosti tak,
ako to vyplývalo z vyjadrenia Východoslovenských vodární a kanalizácií, š. p., Košice, ako aj zo súčasnej
miestnej ohliadky a za žiadnych okolností ich nemožno používať na obrábanie ako poľnohospodársku
produkciu na poľnohospodárskej pôde. Vychádzajúc z uvedeného správny orgán postupoval v zmysle
platnej právnej úpravy.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. aplikovaného na základe ust. § 492 ods. 1 SSP po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu odporcu dospel k
záveru, že opravný prostriedok navrhovateľov dôvodný nie je.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že listom zo dňa 05. 10. 1992 si O. Š., W.. N. O. J. Š.
uplatnili reštitučný nárok podľa § 9 zák. č. 229/1991 Zb. na vydanie nehnuteľností okrem iných aj
evidovaných v pozemno-knižnej zápisnici č. 3970 k. ú. Terasa, parc. č. 5088 - roľa o výmere 453 m2 a v
pozemno-knižnej zápisnici č. 3348 parc. č. 5092 - roľa o výmere 322 m2. Uvedené nehnuteľnosti prešli
na štát na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. 3824-1487/82-83-Kp zo dňa 15. 02. 1983 s
tým, že náhrada za pozemky nebola poskytnutá. Povinnou osobou boli Východoslovenské vodárne a
kanalizácie, š. p., Košice, ktoré sa na základe výzvy oprávnených osôb vyjadrili, že predmetné pozemky
nie je možné vydať.

Z rozhodnutia bývalého Obvodného národného výboru, odboru výstavby, územného plánu a architektúry
Košice II zo dňa 15. 02. 1983 č. Výst. 3824-1487/82/83-Kp vyplýva, že v prospech čsl. štátu,



Východoslovenských vodární a kanalizácií, PR Košice boli vyvlastnené nehnuteľnosti zapísané v
pozemno-knižnej zápisnici č. 3970 ako mpč. 5088 - roľa vo výmere 453 m2 a v pozemno-knižnej
zápisnici č. 348 ako mpč. 5092 - roľa o výmere 322 m2 od vlastníkov Q. Š. O. E. Š., W.. Š., každého
v rozsahu 1 s tým, že v tomto rozhodnutí sú menované osoby vedené ako osoby na neznámom
mieste. Menovaní boli právnymi predchodcami navrhovateľov v 1. - 5. rade a účastníka J. Š., ako je to
dokladované v administratívnom spise úmrtnými listami, dedičskými rozhodnutiami, sobášnym listom a
ďalšími dokladmi.

Z identifikácie parciel vyhotovenej Správou katastra Košice dňa 31. 03. 2009 č. j. K1: 3659/2009-V
vyplýva, že nehnuteľnosti tvoriace predmet tohto konania (pôvodná mpč. 5092 z pzkn. záp. č. 3348
kat. úz. J.-T.), ktoré boli v prospech čsl. štátu vyvlastnené citovaným vyvlastňovacím rozhodnutím sú
v súčasnosti evidované ako parc. č. 5498/1 - zastavaná plocha a parc. č. 5498/11 - zastavaná plocha
vo vlastníctve GMT plus, s. r. o., a zapísané sú na Q. Č.. XXXXX k. ú. J.Š.-T.. Z uvedenej identifikácie
zároveň vyplýva, že zvyšné parcely sú vo vlastníctve N. Š. a spol., resp. T. B. C. J..

Pokiaľ ide o nehnuteľnosti vedené v pôvodnej pozemno-knižnej vložke č. 3970 k. ú. J.-T. ako mpč.
5080, ktoré prešli na štát rovnako na základe už citovaného vyvlastňovacieho rozhodnutia vo výmere
453 m2, tieto, ako to vyplýva z identifikácie parciel Správy katastra Košice zo dňa 31. 03. 2009 č. j.
K1:3659/2009-V sú evidované ako parc. č. 5498/1 - zastavaná plocha a parc. č. 5498/9 - zastavaná
plocha vo vlastníctve GMT plus, s. r. o., a sú zapísané na LV č. XXXXX. Zvyšná časť tejto pôvodnej
pozemno-knižnej parcely je vedená vo vlastníctve N. Š. O. I.., I., O. V. I., ako aj S. N. a I. W. T. B. C. J.
a to na základe kúpnych zmlúv tak, ako sú špecifikované v identifikácii parciel. Jednotlivé kúpne zmluvy
boli uzavreté v roku 1978, 1993 a 1999 tak, ako to vyplýva z cit. identifikácie parciel a uzavreté boli z
fyzickými osobami, právnymi predchodcami navrhovateľov.

Súčasťou administratívneho spisu sú aj výpisy z pozemnoknižných vložiek č. 3348 a č. 3970 kat. úz. J.,
kópie z katastrálnej mapy, vzťahujúce sa na predmetné nehnuteľnosti zo dňa 31. 03. 2009, príslušné LV
č. XXXXX a LV č. XXXXX k. ú. T., rovnako ako aj fotodokumentácia predmetných nehnuteľností, ktoré
sú zastavané.

Navrhovateľka v 1. rade do zápisnice o výsluchu účastníka mimo pojednávania zo dňa 13. 09. 2016
uviedla, že v celom rozsahu zotrváva na podanom návrhu, ako aj písomných podaniach, ktoré boli
súdu doručené a v ich zmysle navrhla napadnuté rozhodnutie správneho orgánu zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie. Za zásadné dôvody nezákonnosti tohto rozhodnutia považovala to, že vlastníctvo
fyzických osôb k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré boli riešené v napadnutom rozhodnutí zostalo
zachované a tieto nehnuteľnosti je možné vydať pôvodným vlastníkom, resp. ich právnym nástupcom.
Do pozornosti súdu dala skutočnosť, že ešte pred vydaním vyvlastňovacieho rozhodnutia boli tieto
nehnuteľnosti vyňaté z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a to rozhodnutím, ktoré špecifikovala vo
svojich podaniach, pričom už v čase vyvlastnenia to boli stavebné pozemky. Poukázala tiež na to,
že právni predchodcovia neboli účastníkmi vyvlastňovacieho konania, preto im pozemky ani nemohli
byť vyvlastnené. Vyvlastňovacie rozhodnutie, keďže títo boli evidovaní na neznámom mieste, čo
sa nezakladalo na pravde, im nebolo doručené a preto vo vzťahu k nim ani nemohlo nadobudnúť
právoplatnosť. Žiadala, aby správny orgán uprednostnil reštituentov pred tými, ktorí privatizovali
predmetné nehnuteľnosti

Na pojednávaní dňa 11. 10. 2016 právny zástupca navrhovateľov zotrval na všetkých písomných
podaniach, ktoré boli zo strany navrhovateľov súdu doručené a tiež prednesoch, ktoré boli učinené v
doterajšom priebehu konania a k vyjadreniu odporcu zo dňa 20. 09. 2016 uviedol, že svoje stanovisko
opiera o nález ústavného súdu citovaný v jeho poslednom podaní, z ktorého tvrdené skutočnosti
jednoznačne vyplývajú a pokiaľ ide o konštatáciu, že v danom prípade by išlo o situáciu už ad absurdum
poukázal na to, že navrhovatelia si môžu uplatniť svoj nárok aj v občiansko-právnom konaní.

Zástupca odporcu zotrval na všetkých svojich vyjadreniach a prednesoch, ktoré boli učinené v
doterajšom priebehu konania a v ich zmysle navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a
zákonné potvrdiť.

Účastník konania J. Š., sa na pojednávanie dňa 11. 10. 2016, na ktoré bol riadne a včas predvolaný,
nedostavil pričom svoju neprítomnosť na ňom vopred neospravedlnil a z vážnych dôvodov nepožiadal



o jeho odročenie. Preto súd postupoval v súlade s § 250g ods. 2 O. s. p. s použitím § 250l ods. 2 O. s.
p. a pojednávanie vykonal v jeho neprítomnosti

V zmysle § 1 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o pôde) zákon sa vzťahuje
na
a) pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto
zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond, (ďalej len "pôda"),
b) obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti,
včítane zastavaných pozemkov,
c) obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou
súvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov,
d) iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20.

Podľa § 6 ods. 1 písm. p/ cit. zákona oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát
alebo na inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona nárok uplatní oprávnená osoba na pozemkovom úrade a zároveň vyzve
povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od
podania výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnosti.

Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia dohoda podlieha schváleniu pozemkovým úradom formou rozhodnutia
vydaného v správnom konaní.

Podľa ods. 4 cit. zák. ustanovenia ak k dohode podľa odseku 1 nedôjde, rozhodne o vlastníctve
oprávnenej osoby k nehnuteľnosti pozemkový úrad. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ cit. zákona pozemky
alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu
alebo inej právnickej osoby zastavaný; pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu
alebo lesnému využitiu pozemku.

Súd preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľov napadnuté rozhodnutie právneho predchodcu
odporcu a na základe dôkazov vykonaných v správnom konaní dospel k záveru, že toto rozhodnutie
bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou.

Z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplýva, že predmetné vyvlastňovacie rozhodnutie týkajúce sa
sporných nehnuteľností nebolo doručené právnym predchodcom účastníkov konania do vlastných rúk
a vo vzťahu k nim ani nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Títo boli v tom čase vedení na neznámom
mieste, čo však nezodpovedalo skutočnosti, ako to vyplýva z obsahu spisového materiálu i vyjadrení
účastníkov, preto vo vzťahu k nim nemohlo nadobudnúť účinnosť. Na jeho základe však predmetné
nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu v súlade s účelom, na ktorý boli vyvlastnené. Tieto boli aj
zastavané tak, ako to vyplýva z obsahu spisového materiálu vrátane fotodokumentácie. Preto odporca
postupoval správne, keď akceptoval reštitučnú žiadosť navrhovateľov a účastníka J. Š. vo vzťahu k
ich právnym predchodcom a uznal reštitučný titul v zmysle § 6 ods. 1 písm. p/, tzn., že predmetná
nehnuteľnosť vo vzťahu k nim prešla do vlastníctva štátu bez právneho dôvodu. V opačnom prípade,
ak by nedošlo k prechodu vlastníckeho práva na štát a predmetné nehnuteľnosti by zostali vlastníctvom
pôvodných vlastníkov, reštitučná žiadosť by nebola opodstatnená a nebolo by možné tejto vyhovieť.
To, že došlo k prechodu vlastníctva sporných nehnuteľností na základe neúčinného vyvlastňovacieho
rozhodnutia, tzn. bez právneho dôvodu na štát vyplýva aj z dedičského rozhodnutia po nebohom Q.
Š., z ktorého je zrejmé, že predmetom dedenia boli len tie nehnuteľnosti, ktoré neboli predmetom
vyvlastnenia. Ide o rozhodnutie Štátneho notárstva Košice-mesto zo dňa 27. 05. 1992 sp. zn. D1023/92
a uvedené rovnako vyplýva aj z dedičského rozhodnutia Štátneho notárstva Košice-mesto po nebohej
E. Š. zo dňa 27. 05. 1992 sp. zn. D1048/92 a Okresného súdu Košice II zo dňa 19. 06. 2006 sp. zn. 24
D 74/2005, Dnot 7/2006 po neb. O. Š., W.. N..

Navrhovatelia v podaní zo dňa 20. 09. 2016 namietali zachovanie vlastníckeho práva ich právnych
predchodcov k predmetným nehnuteľnostiam s poukazom na nález Ústavného súdu SR II.ÚS 468/2012.
Z citovaného nálezu vyplýva, že predmetom posúdenia ústavného súdu bolo, či právny názor
vyslovený v rozsudku odvolacieho súdu, podľa ktorého ak osoba oprávnená domáhať sa podľa



zákona o pôde reštitúcie svojho majetku, ktorý nadobudol štát bez právneho dôvodu, toto svoje
právo v zákonom stanovenej lehote nevyužila, hoci spĺňala podmienky ustanovené zákonom o pôde,
nemôže sa domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva podaním určovacej žaloby podľa všeobecných
predpisov občianskeho práva, je výsledkom ústavne konformného výkladu vo veci aplikovaných
ustanovení právnych predpisov. Ústavný súd okrem navrhovateľmi uvedených skutočností konštatoval,
že systematickým a logickým výkladom zákona o pôde nemožno dospieť k inému záveru než takému, že
reštitučné predpisy nevychádzali z domnienky, že vlastnícke právo prešlo na štát v rozhodnom období
aj v prípade neexistencie titulu jeho nadobudnutia, ale iba z toho, že v tomto zmysle bol vykonaný
zápis vlastníctva v prospech štátu v evidencii nehnuteľností. Ustanovenie § 6 zákona o pôde nerieši
vlastnícky režim nehnuteľností, zámerne hovorí v ustanovení § 6 ods. 1 písm. p/ o tom, že nehnuteľnosť
bola „prevzatá“ štátom. V danom prípade si však oprávnené osoby svoj reštitučný nárok v reštitučnom
konaní uplatnili, preto bol podľa názoru súdu postup správneho orgánu, ktorý uznal reštitučný nárok
oprávnených osôb z dôvodov, uvedených v napadnutom rozhodnutí, súladný so zákonom.

Nebolo možné akceptovať námietku navrhovateľov týkajúcu sa nevydania sporných pozemkov z dôvodu
ich zastavanosti s poukazom na to, že v čase vyvlastnenia išlo o stavebné pozemky, keďže preto,
aby mohlo dôjsť k naplneniu účelu vyvlastnenia v tom čase, bolo nevyhnutné ešte pred samotným
vyvlastnením nehnuteľnosti vyňať z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Bez uvedeného by nemohlo
dôjsť k ich vyvlastneniu, pričom tak, ako to vyplýva z vyjadrenia účastníkov, ako aj z predmetného
vyvlastňovacieho rozhodnutia, tieto nehnuteľnosti boli vyvlastnené v súlade so zámermi a cieľmi
územného plánu, vyplývajúceho z právoplatného rozhodnutia o umiestnení stavby vydaného odborom
výstavby ObNV Košice - Nové Mesto dňa 12. 05. 1980 na účely výstavby prevádzkovej budovy EMČ a
VVaK, o. z. Košice v k. ú. Košice v rozsahu podľa návrhu žiadateľa. Predmetom vyvlastnenia teda bola
orná pôda. V opačnom prípade, pokiaľ by o ornú pôdu nešlo, nehnuteľnosť by nemohla byť predmetom
reštitúcie v zmysle § 1 zákona o pôde.

Pokiaľ došlo po prechode vlastníctva k nehnuteľnosti z fyzických osôb na štát v rozhodnom čase
k postaveniu stavieb na odňatom či vyvlastnenom pozemku a tieto stavby bránia lesnému alebo
poľnohospodárskemu využitiu zastavaného pozemku, je tu daná zákonná prekážka pre jeho vydanie.
Zo spisu správneho orgánu, ako aj z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že správny orgán sa zaoberal
možnosťou vydania sporných nehnuteľností. V danom prípade súd konštatuje, že o zastavanosti
predmetných pozemkov svedčí aj fotodokumentácia, nachádzajúca sa v administratívnom spise a
stavby, ktoré sa nachádzajú na predmetných nehnuteľnostiach predstavujú funkčný ucelený komplex,
vzhľadom na charakter ktorého, s prihliadnutím aj na výmeru sporných nehnuteľností, tieto tvoria
prekážku v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o pôde. Pozemky stratili svoj pôvodný charakter
poľnohospodárskej výroby. Preto ich nebolo možné oprávneným osobám vydať a týmto bolo priznané
právo na náhradu za tieto pozemky v súlade s platnou právnou úpravou.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
podľa §j 250q ods. 3 O. s. p. aplikovaného podľa § 492 ods. 1 SSP ako zákonné potvrdil.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím § 250l ods. 2 O. s. p., v zmysle
ktorého navrhovateľom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní úspešní neboli.
Odporcovi v zmysle cit. zákonného ustanovenia právo na náhradu trov konania neprislúcha a účastník
návrh na náhradu trov konania ani nepodal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Krajský súd v Košiciach do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.



Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 221 ods. 1 O.
s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.