Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/81/2014 z 17. 5. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 17. mája 2016, sp. zn. 7S/81/2014, ECLI:SK:KSKE:2016:7014200851.1 Krajský súd Košice | 7S/81/2014 | ECLI:SK:KSKE:2016:7014200851.1 | 2016-05-17 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 250j ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dae6de6a-841c-43c4-80fd-de973c25c2c5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7014200851.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/81/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200851
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7014200851.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a
členov senátu JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu T. Q., D. W., E. X,
zast. advokátkou Mgr. Jankou Krakovskou, AK Košice, Čajakova 1, proti žalovanej Sociálnej poisťovni
Bratislava, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovanej zo dňa
03. 07. 2014 č. 40012-2/2014-BA takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa zo dňa 03. 07. 2014 č. 40012-2/2014-BA žalovaná podľa § 218 ods. 2 zák. č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava č.
10953-25/2014/RV zo dňa 06. 05. 2014 vo veci priznania nároku na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia v sume 3144 eur, priznania nároku na výplatu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
v sume 2744 eur a nepriznania nároku na výplatu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v
sume 400 eur, ktorá mu už bola vyplatená v dôsledku choroby z povolania, ktorá mu bola zistená dňa
09. 07. 2004 a zamietla odvolanie žalobcu.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava na základe žiadosti
žalobcu o priznanie nároku na poskytnutie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, doručenej
pobočke 19. 09. 2012, rozhodnutím zo dňa 06. 05. 2014 č. 10953-25/2014-RV priznala poškodenému
nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 3144 eur, nárok na výplatu náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia v sume 2744 eur, určenej podľa § 5 a § 11 zákona č. 437/2004 Z. z. v
dôsledku choroby z povolania, ktorá mu bola zistená dňa 09. 07. 2004 a nepriznala mu nárok na výplatu
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 400 eur, ktorá mu už bola vyplatená na základe
rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočka Košice zo dňa 14. 12. 2012 č. 18541-11/2012-RV, ktoré sa
stalo právoplatné a vykonateľné 28. 02. 2013. Poukázala na to, že z hlásenia choroby z povolania
alebo ohrozenia chorobou z povolania vyhotoveného v mesiaci december 2004 prednostkou Kliniky
pracovného lekárstva a klinickej toxikológie FNLP Košice, Rastislavova 43 vyplýva, že poškodenému
bolo zistené iné poškodenie zdravia z práce s dátumom prvého zistenia 09. 07. 2014 a s dátumom
priznania dňa 09. 12. 2004. V posudku o odškodnení za sťaženie spoločenského uplatnenia pri
chorobách z povolania, vyhotovenom dňa 10. 09. 2012 MUDr. Erikom Pačutom, potvrdeného doc.
MUDr. Ľubomírom Legátom, PhD. prednostom kliniky je uvedené, že poškodený mal dňa 09. 07. 2004
zistené iné poškodenie zdravia pri práci a síce bolestivý chrbticový syndróm v bedrovo-krížovej oblasti
s lumboischialgickým syndrómom L4 vpravo diskogénnej etiológie. Zároveň z neho vyplýva, že kolektív



lekárov kliniky u poškodeného dňa 10. 11. 2004 hodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia podľa
položky 302f, tabuľky č. IV prílohy k vyhláške s počtom bodov 1000.

Po prešetrení zdravotného stavu poškodeného s prihliadnutím na vývin jeho ochorenia kolektív lekárov
uvedenej kliniky dňa 10. 09. 2012 zhodnotil podľa § 5 ods. 3 vyhlášky navýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia o 20 % s počtom bodov 1000 + 20 % = 1200. Uvedené závery boli zrealizované na
základe klinického nálezu vrátane odborných konziliárnych vyšetrení, neurochirurgického nálezu zo
dňa 10. 04. 2010, MR vyšetrenia chrbtice zo dňa 31. 05. 2012 a objektivizovanej pracovnej expozície.
Choroba z povolania bola priznaná podľa zákona na celoslovenskom konzultačnom dni v Bratislave
dňa 09. 12. 2004, sťaženie spoločenského uplatnenia podľa vyhlášky časť II, odškodnenie za sťaženie
spoločenského uplatnenia pri úrazoch, položka 302f. V súvislosti s chorobou z povolania iné poškodenie
zdravia, ktoré bolo poškodenému zistené 09. 07. 2004, pobočka rozhodnutím zo dňa 07. 07. 2005 č.
300-123/2005-2, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 18. 07. 2005 priznala žalobcovi nárok
na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 1000 bodov, pričom hodnota jedného bodu
podľa § 7 ods. 1 vyhlášky bola určená sumou 60 SKK, t. j. poškodenému bol priznaný nárok na náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 60.000 SKK.

Poukázala na to, že rozsudkom zo dňa 29. 11. 2006 č. k. 8C/83/2005-130, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 27. 01. 2007 a vykonateľnosť 12. 02. 2007 Okresný súd v Rožňave priznal poškodenému zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 15-násobku základného bodového hodnotenia, pritom
vychádzal z bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 1000 bodov pri hodnote
60 SKK za bod, čo predstavovalo sťaženie spoločenského uplatnenia pri 15-násobnom zvýšení sumu
900.000 Sk s tým, že súd zároveň prihliadol aj na dovtedy vyplatenú čiastku za sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 60.000 SKK, ktoré boli poškodenému vyplatené.

Citujúc ust. § 99 v spojení s § 83 zákona o sociálnom poistení, ako aj § 11 ods. 1, § 8 ods. 2, 3, § 153 ods.
4 písm. c/ zák. č. 437/2004 Z. z. konštatovala, že po doručení lekárskeho posudku pobočka listom zo
dňa 21. 09. 2012 požiadala posudkového lekára pobočky o kontrolu bodového hodnotenia lekárskeho
posudku na určenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Dňa 10. 10. 2012 bolo pobočke
doručené podanie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 27. 09. 2012, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s
odškodnením vo výške 60 SKK za jeden bod, t. j. 2 eurá, keďže má poškodený priznanú chorobu z
povolania zo dňa 09. 12. 2004 za účinnosti zákona č. 437/2004 Z. z., položka č. 72, časť IV prílohy č. 1
a musí mu patriť aktuálna hodnota za jeden bod platná pre rok 2012, t. j. 15,72 eur. Zároveň požiadal o
odstránenie rozporu a vydanie rozhodnutia vo veci, ktoré bude zodpovedať platnej právnej úprave.

Posudkový lekár pobočky vyhotovil kontrolné bodové hodnotenie pracovného úrazu a choroby z
povolania na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia dňa 19. 10. 2012, kde konštatoval
správnosť lekárskeho posudku. Dňa 11. 12. 2012 bolo na pobočku doručené potvrdenie z Kliniky
pracovného lekárstva, v ktorom je uvedené, že poškodenie na zdraví - 20 percentné zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia z dôvodu choroby z povolania poškodeného sa bodovo ohodnotilo dňa 10. 09.
2012 s dátumom ustálenia zdravotného stavu 31. 05. 2012, kedy bolo realizované vyšetrenie chrbtice
magnetickou rezonanciou.

Na základe uvedeného príslušná pobočka vydala dňa 12. 12. 2012 rozhodnutie, pričom výška náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia bola určená podľa vyhlášky č. 19/1999 Zb. v nadväznosti na
§ 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z. vzhľadom na dátum zistenia choroby z povolania u poškodeného.
Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím žalovanej zo dňa 20. 02. 2013 č. 17699-2/2013-BA a
právoplatnosť nadobudlo 28. 02. 2013, na základe čoho bola právoplatne priznaná suma 400 eur,
ktorá bola poškodenému aj vyplatená. Na základe žalobcom podanej žaloby Krajský súd v Košiciach
rozsudkom zo dňa 26. 09. 2013 č. k. 6S/31/2013-27 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej zo dňa
20. 02. 2013, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 12. 12. 2012 a vec vrátil
žalovanej na ďalšie konanie s poukazom na nesprávne právne posúdenie predmetnej veci v súvislosti
s určením hodnoty jedného bodu priznaného za sťaženia spoločenského uplatnenia. Z citovaného
rozsudku vyplýva, že výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia mala byť posudzovaná podľa
zák. č. 437/2004 Z. z., t. j. podľa zákona platného a účinného v čase zhoršenia pôvodného poškodenia
na zdraví poškodeného, čiže v čase vzniku odškodňovania sťaženia spoločenského uplatnenia a nie
podľa vyhl. č. 32/1965 Zb. účinnej v čase zistenej choroby z povolania.



V súlade s týmto právnym názorom vydal správny orgán prvého stupňa napadnuté rozhodnutie.
Žalovaná konštatovala, že z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového a právneho stavu
nepochybne vyplýva, že postup Sociálnej poisťovne, pobočka Košice v ďalšom konaní, ktoré
predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovanej, bol súladný so zákonom, pričom pri
posudzovaní predmetnej veci bol aplikovaný právny predpis v intenciách právneho názoru Krajského
súdu v Košiciach vysloveného v citovanom rozhodnutí. V závere odôvodnenia rozhodnutia žalovaná
zdôraznila, že právoplatné rozhodnutia sociálnej poisťovne, ktoré boli vydané v roku 2005 môže zrušiť
iba súd, pričom poškodený v tom čase nevyužil dostupné a zákonom predpokladané právne prostriedky
na účinné bránenie svojho práva. Poukázala tiež na to, že skutočnosti, na ktoré poukazuje právny
zástupca poškodeného v podanom odvolaní nie sú nové, uvádza rovnaké dôvody, pre ktoré podľa
jeho názoru je rozhodnutie sociálnej poisťovne ničotné, zmätočné a nepreskúmateľné a nezákonné, čo
opakuje aj v podanej žalobe, o ktorej už rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý sa týmito dôvodmi
zaoberal a nepovažoval ich za opodstatnené, čo uviedol aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. V danom
prípade žalovaná nepovažovala za opodstatnené doplnenie dokazovania znaleckým dokazovaním
rovnako, ako to nepovažoval za potrebné vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí ani Krajský súd v
Košiciach, keďže v danom prípade ide výlučne o právne posúdenie veci, ku ktorému znalec nie je
oprávnený sa vyjadrovať. Žalovaná zároveň nepovažovala za potrebné a účelné opakovane odpovedať
na námietky žalobcu, ktoré už boli zodpovedané v predchádzajúcich rozhodnutia sociálnej poisťovne,
ako aj v citovanom rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach.

Včas podanou žalobou zo dňa 21. 07. 2014, podanou osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 22.
07. 2014 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovanej ako aj správneho orgánu
prvého stupňa a vrátenia veci tomuto na nové konanie. Poukázal na to, že okrem pôvodných ničotných
rozhodnutí z roku 2005 a rozhodnutí z roku 2014 napadol aj lekársky posudok s bodovým hodnotením
sťaženia spoločenského uplatnenia, vyhotovený dňa 09. 12. 2004 MUDr. Andreou Tomčovčíkovou,
keďže išlo v poradí už o druhý lekársky posudok, pretože prvý lekársky posudok, ktorý bol správny zo
dňa 09. 12. 2004 bol na základe intervencie žalovanej zmenený. Napáda tiež posudok MUDr. Erika
Pačutu zo dňa 10. 09. 2012, pretože nadväzuje na zmenený lekársky posudok, okrem iného aplikuje
právny predpis, ktorý už nie je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Poukázal na to, že
týmto postupom odporkyne bol porušený princíp právnej istoty, ako aj princíp viazanosti právom, ktorý
zaraďuje právna veda a súdna judikatúra do skupiny čiastkových záruk právneho štátu. Poukázal na
to, že v arbitrárnom rozhodnutí sa žalovaná nevysporiadala ani s jednou spornou otázkou, pričom
aj odmietnutie znaleckého dokazovania je dôkazom o nesplnení si procesnej povinnosti na zistenie
skutkového stavu veci. Dôkaz o tomto tvrdení podľa žalobcu vyplýva z toho, že žalovaná neozrejmila,
prečo intervenovala na zmenu pôvodného lekárskeho posudku, vyhla sa právnemu posúdeniu úpravy
Mzd SSR č. Z-10949/1973-B1, vyhla sa tvrdeniu, že odovzdané hlásenie o chorobe z povolania má
účinky ex nunc, vyhla sa tvrdeniam, že pôvodné rozhodnutia z roku 2005 sú ničotné a vyhla sa posúdeniu
svojich rozhodnutí v kontexte veci C 453/00 Kühne und Heinz. V tejto súvislosti poukázal na to, že
súdna judikatúra poukazuje potrebu ustanovenia znalca ak v konaní vzniká sporná otázka ohľadom
správnosti bodového hodnotenia a tým aj výšky bodov. Konštatoval, že lekársky posudok na účely tohto
zákona je výsledok posúdenia, pričom rovnaká úprava vyplýva aj z úpravy Mzd SSR. V lekárskych
posudkoch sa správne uvádza, že choroba z povolania bola priznaná podľa zákona na celoslovenskom
konzultačnom dni v Bratislave 09. 12. 2004. Podmienkou pre možnosť hlásiť iné poškodenie zdravia pri
práci ako chorobu z povolania bolo a je prejednať a schváliť prípad na celoslovenskom konzultačnom dni
o chorobách z povolania. Ide o rovnakú situáciu, ako aj v prípade riešenom Najvyšším súdom SR pod sp.
zn. 7So 134/2008. Podmienka o kvalifikačnej zmene tzv. všeobecného ochorenia na tzv. profesionálne
ochorenie mohla byť splnená najskôr dňa 09. 12. 2004. Zo strany kliniky pracovného lekárstva v prípade
žalobcu sa malo postupovať obdobne, v lekárskom posudku zo dňa 09. 12. 2004 na starom vzore
tlačiva bolo nesprávne uvedené, že dňa 10. 11. 2004 po prešetrení zdravotného stavu poškodeného
s prihliadnutím na eventuálny vývin jeho ochorenia hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia podľa
položky 302f počtom bodov 1000. Tvrdenie o nesprávnom postupe vyplýva z jednotlivých kompetencií
klinického pracovného lekára, ktorý nemohol s konečnou platnosťou vec posudzovať skôr, ako sa o
chorobe z povolania k dátumu 09. 12. 2004 rozhodlo, tzn., že klinický pracovný lekár MUDr. Erik
Pačuta nemal dôvod ani titul konať skôr, ako sa potvrdila správnosť o priznanej chorobe z povolania
a následne ako sa realizovalo odoslanie tlačiva o chorobe z povolania do príslušných registračných
fondov. Z uvedeného dôvodu je nesprávny aj lekársky posudok MUDr. Erika Pačutu vypracovaný z
roku 2012. Za správny a zodpovedajúci platnému právnemu poriadku SR je potrebné považovať iba
prvý lekársky posudok MUDr. Andrey Tomčovčíkovej zo dňa 09. 12. 2004, vystavený správne na tlačive



podľa vzoru prílohy č. 2 k zák. č. 437/2004 Z. z., kde je správne uvedený aj dátum priznania choroby
z povolania ako deň 09. 12. 2004. Dôkaz o porušení princípu viazanosti právom žalovanou vyplýva
z toho, že v roku 2004 bola v platnosti úprava Mzd SSR č. Z-10949/1973-B1, vestník MZ SR čiastka
7-8 zo 14. 06. 1974, v ktorom je zverejnené záväzné opatrenie pod bodom č. 4 „hlásenia evidencie a
chorôb z povolania, profesionálnych otráv a iných poškodení zdravia pri práci“, zverejnené v zbierke
zákonov čiastka 18/1974 na str. 347. Tu sa spája termín zistená spojený s momentom odoslania hlásenia
choroby z povolania do registračných fondov. Od roku 2006 bol tento termín nahradený termínom dátum
priznania. Odškodniteľný stupeň choroby z povolania bol vždy spojený s hlásením, odoslaním tlačiva o
priznanej chorobe z povolania, aj keď v cit. úprave Mzd SSR sa používal výraz zistená, preto nesprávny
a nezákonný je postup, kde sa používa k termínu dátum prvého zistenia prívlastok choroby z povolania,
takýto postup nezodpovedá skutočnému stavu ani právnemu poriadku SR. Žalovaná sa podľa pôvodnej
právnej úpravy vždy riadila dátumom odosielania tlačiva, ale podľa novej právnej úpravy k dátumu
odoslania tlačiva, ktorý sa spája s termínom rozhodnutie priznaná, uznaná a podobne, už žalovaná
nechce uznať, pričom k tejto zmene pristúpila sama svojvoľne. V týchto odborno-právnych otázkach
nedošlo k zmene právnej úpravy, čo preukazuje žalobca aj tým, že úprava Mzd platila do októbra
2006, teda právne odškodniteľný stupeň bol spájaný s momentom odoslania tlačiva do príslušných
registračných fondov. Ak žalovaná jednotu obsahu predchádzajúcich tvrdení nerešpektuje, porušuje
zákon.

Porušenie tohto príkazu s nesprávnou aplikáciou citovanej právnej úpravy pri porušení postupu podľa §
195, 196 a 209 v spojení s § 28 zákona o sociálnom poistení znamená ničotnosť vydaného rozhodnutia.
Žalobca zo strany žalovanej konštatoval narušenie princípu právnej istoty a porušenie princípu viazanosti
právom, ktorý vyžaduje, aby všetky rozhodnutia a úkony mali oporu v právnom poriadku, ich obsah
bol s ním v súlade a boli účinné a vynútiteľné. Poukázal na to, že dátum prvého zistenia nie je ešte
odškodniteľný, odškodniteľný je až dátum priznania, t. j. dátum vystavenia lekárskych posudkov, ktoré
sú výsledkom aplikácie práva podľa zák. č. 576/2004 Z. z. a vyhl. č. 504/2006 Z. z. k dátumu, ku
ktorému sa tlačivo hlásenia choroby z povolania odosiela do príslušných registračných fondov. Tvrdením
o priznanej chorobe z povolania v odškodniteľnom stupni už k 09. 07. 2004 žalobca preukázal dôvod
na zmenu lekárskych posudkov, ktoré sú výsledkom aplikácie práva, zmenou nároku na výplatu dávky
a zmeny sumy dávky podľa § 112 zákona o sociálnom poistení, pričom žalovaná sa s touto otázkou v
odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nevysporiadala. Tvrdenie, že žalobca utrpel poškodenie zdravia
a v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 09. 07. 2004 je nesprávne, následne v dôsledku tohto
nesprávneho tvrdenia nerešpektovala ani požiadavku na ustanovenie znalca z odvetvia choroby z
povolania. Žalobcovi by mala byť správne priznaná v roku 2005 náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia za 1000 bodov v sume 287.300 Sk, t. j. 9.536,70 eur.

Poukazovanie žalovanej na ust. § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z., v zmysle ktorého na bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a ak ide o chorobu z povolania takej choroby, ktorá bola
zistená pred týmto dňom sa vzťahujú doterajšie predpisy je nesprávne. Žalobca mal po celoslovenskom
konzultačnom dni priznanú chorobu z povolania 09. 12. 2004, pričom právna úprava nemá spätne
priznávanie choroby z povolania. Toto ustanovenie vyjadruje iba nepravú retroaktivitu, ktorá znamená,
že ak trvá skôr vzniknutý právny vzťah aj naďalej, posúdi sa odo dňa účinnosti tohto nového zákona tento
vzťah aj jeho právne následky, vzniknuté po účinnosti nového zákona. Žalobca zastáva názor, že toto
ustanovenie na vec žalobcu nie je aplikovateľné z toho dôvodu, že právny vzťah bol založený záväzným
odborným rozhodnutím na celoslovenskom konzultačnom dni 09. 12. 2004 a preto posúdenie právnych
následkov a ustálenie zdravotného stavu ako jediná podstatná skutočnosť pre určenie hodnoty bodov
nemohla nastať skôr, ale iba odo dňa 09. 12. 2004.

Poukázal tiež aj na nesprávne závery Krajského súdu v Košiciach vo veci 6S/31/2013 a v tejto súvislosti
žiadal, aby krajský súd posúdil základnú otázku, ktorou je v tomto prípade záväzné odborné stanovisko
celoslovenského konzultačného dňa 09. 12. 2004 a až následne akt klinického pracovného lekára,
ktorým uznal poškodenie zdravia žalobcu za profesionálne ochorenie - za chorobu z povolania. Názor
Krajského súdu v Košiciach v citovanom rozsudku, podľa ktorého pri určovaní výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia je potrebné postupovať podľa ust. zák. č. 437/2004 Z. z., t. j. podľa právneho
predpisu účinného v čase vzniku odškodňovania sťaženia spoločenského uplatnenia, keďže v tomto
prípade v roku 2012 došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu za účinnosti už citovaného zákona
nepovažuje žalobca za správny, pretože dôsledným výkladom úpravy Mzd SSR č. Z 10949/1973-B1



sa musí dospieť k záveru, že moment odoslania tlačiva o uznanej chorobe z povolania sa udial 09.
12. 2004 a preto sa následne musí na vec aplikovať zákon č. 437/2004 Z. z. Keďže žalobca tvrdí a
preukazuje, že mal v zmysle § 8 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. uznanú chorobu z povolania až na základe
celoslovenského konzultačného dňa 09. 12. 2004, potom až po vzniku tejto novej právnej skutočnosti,
ktorá je v práve sociálneho zabezpečenia sociálnou udalosťou a súčasne i poistnou udalosťou sa
na jeho vec musí aplikovať iba zákon č. 437/2004 Z. z. Navrhol, aby sa odstránili všetky doterajšie
rozpory a v napadnutej časti bolo vykonané odborné posúdenie znalcom a na jeho presvedčivosti
a logickosti vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkaznými prostriedkami vydané nové rozhodnutie.
Uviedol, že prax s poznatkami teórie správneho práva preukazuje, že za chorobu z povolania sa
vždy považuje až moment, kedy sa príslušný akt uvádza do života jeho odoslaním do príslušných
registračných fondov, ako aj do dispozičnej sféry účastníka konania. To znamená, že po priznaní choroby
z povolania právnu účinnosť vydaného aktu a možnosť uplatnenia nároku na úrazovú dávku neurčujú
termíny uvádzané v príslušnom tlačive, ale obsah, ktorý vyjadruje. Preto nemôže žiadny poverený lekár
prevádzkovateľa zdravotnej starostlivosti tvrdiť opak. Pokiaľ ide o právomoc vydávať individuálne právne
akty, ku ktorým zaradil aj hlásenie choroby z povolania a lekársky posudok bodového ohodnotenia bolesti
a sťaženia spoločenského uplatnenia, to majú iba orgány verejnej moci, ktoré sú na to splnomocnené
všeobecnými záväznými normatívnymi aktami. Za takýto orgán v rámci ambivalentnej činnosti patrí aj
klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, ktorej činnosť je riadená príslušnou právnou úpravou.
Preto takto vydaný individuálny správny akt ako hlásenie choroby z povolania je právne záväzný, iba za
takýchto podmienok vydaný akt je právnou skutočnosťou spôsobujúcou vznik, zmenu, zánik právnych
oprávnení a právnych povinností a tým zaväzuje subjekty, ktoré individuálne určuje.

V písomnom vyjadrení zo dňa 16. 09. 2014 žalovaná navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, a to zo
skutkových aj právnych dôvodov, uvedených v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj správneho
orgánu prvého stupňa.

Poukázala na to, že v predmetnej veci už rozhodoval Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 26.
09. 2013 č. k. 6S/31/2013-27, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20. 11. 2013 a ktorým bolo zrušené
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 12. 12. 2012 s odôvodnením, že keďže žalobcovi
bolo zistené iné poškodenie zdravia z práce už dňa 09. 07. 2004, t. j. v čase, keď platila vyhláška
č. 32/1965 Zb., čo nepochybne vyplýva aj z obsahu administratívneho spisu postup posudzujúceho
lekára pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v posudku zo dňa 10. 09. 2012 bol v
súlade s uvedenou vyhláškou. Zákon č. 437/2004 Z. z. v § 11 ods. 1 totiž výslovne uvádza, že ide o
posudzovanie sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania z takej choroby, ktorá
bola zistená pred dňom účinnosti tohto zákona a preto v tejto časti námietka žalobcu dôvodná nebola.
Zároveň krajský súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že pri určovaní výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia správne orgány pri vydaní svojich rozhodnutí vychádzali z nesprávneho
právneho posúdenia veci, vzhľadom na ktorú skutočnosť boli ich rozhodnutia zrušené a vec bola vrátená
správnym orgánom na ďalšie konanie s tým, že pri určovaní výšky náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia je potrebné postupovať podľa ustanovení zákona č. 437/2004 Z. z., t. j. podľa právneho
predpisu účinného v čase vzniku odškodňovania sťaženia spoločenského uplatnenia, keďže v tomto
konkrétnom prípade došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu za účinnosti citovaného zákona.
Správne orgány rešpektujúc tento právny názor vydali napadnuté rozhodnutia, kde výšku náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia zodpovedajúcu 20 percentnému zvýšeniu sťaženia spoločenského
uplatnenia vo vzťahu k pôvodnému určeniu, tzn. k pôvodne určeným 1000 bodom, určili podľa právnej
úpravy účinnej v čase zhoršenia zdravotného stavu, t. j. k 31. 05. 2012. Poukázala na to, že aj napriek
právnym názorom Krajského súdu v Košiciach, vysloveným v uvedených rozhodnutiach krajského
súdu, ako aj platnú judikatúru právny zástupca žalobcu opätovne v žalobe napáda postup a činnosť
Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie FNLP Košice, ktorá vyhotovila žalobcovi hlásenie
choroby z povolania alebo ohrozenie chorobou z povolania v mesiaci december 2004 a to MUDr. Mária
Tomčovčíková a potvrdila ho MUDr. Mária Krivdová, zástupca prednostu kliniky, z ktorého je zrejmé, že
žalobcovi bolo zistené iné poškodenie zdravia z práce s dátumom prvého zistenia dňa 09. 07. 2004 a
s dátumom priznania dňa 09. 12. 2004. Aj keď sa súd s týmito námietkami právneho zástupcu žalobcu
vysporiadal už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, právny zástupca ich opakovane namieta s tým,
že podľa jeho názoru bol nesprávne vyhotovený lekársky posudok s bodovým hodnotením sťaženia
spoločenského uplatnenia, ktorý vydala dňa 09. 12. 2004 MUDr. Andrea Tomčovčíková a ktorým zrušila
pôvodný lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 09. 12. 2004, ktorý
bol vydaný už v súlade s platnou právnou úpravou. Zároveň uviedla, že právny zástupca v žalobe



tvrdí aj to, že lekársky posudok o odškodnení za sťaženie spoločenského uplatnenia pri chorobách
z povolania, profesionálnej otravy a iného poškodenia zdravia pri práci vyhotovený dňa 10. 09. 2012
MUDr. Erikom Pačutom a potvrdený doc. MUDr. Ľubomírom Legátom, PhD., prednostom uvedenej
kliniky nie je správny, pričom v týchto posudkoch je uvedené, že žalobca mal dňa 09. 07. 2004 zistené iné
poškodenie zdravia pri práci. Námietky, ktoré právny zástupca žalobcu uvádza v podanej žalobe a jeho
právne zdôvodnenia sú dôkazom, že tento sám nerešpektuje právny názor súdu uvedený v rozsudku,
jeho tvrdenia považuje sociálna poisťovňa za irelevantné a účelové. Dôvody, ktoré právny zástupca
žalobcu uvádza v žalobe nie sú pre ústredie nové, pretože ich neustále opakuje v každom podanom
odvolaní a tie isté námietky uviedol aj v predchádzajúcej žalobe, o ktorej už rozhodol Krajský súd v
Košiciach citovaným rozsudkom, v ktorom k týmto námietkam zaujal svoj právny názor. Žalobcovi bolo
vysvetlené, že sociálna poisťovňa nemá právomoc zasahovať do činnosti kliniky pracovného lekárstva a
právne aktivity vydané klinikou sú pre ňu záväzné. Vychádzajúc z uvedených skutočností bola žalobcovi
priznaná výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe citovaných posudkov s tým,
že bodové hodnotenie bolo stanovené podľa zákona č. 437/2004 Z. z. Týmto bol rešpektovaný právny
názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v predchádzajúcom rozhodnutí.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej a
oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovanej aj správneho orgánu prvého stupňa dospel k
záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.

Z administratívneho spisu žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa súd zistil, že žalobca si v žiadosti
o priznanie náhrady za bolesť, resp. za sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 19. 09. 2012 uplatnil
nárok na túto náhradu v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu v súvislosti s chorobou z povolania
zistenou dňa 09. 07. 2004 a priznanou dňa 09. 12. 2004. Ako prílohu pripojil posudok o odškodnení za
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia pri chorobách z povolania, profesionálnej otravy a iného
poškodenia zdravia pri práci vypracovaný Univerzitnou nemocnicou L. Pasteura, Klinikou pracovného
lekárstva a klinickej toxikológie v Košiciach dňa 10. 09. 2012, z ktorého vyplýva, že žalobca v pracovnom
zaradení ako sanitár NsP sv. Barbory v Rožňave mal dňa 09. 07. 2004 zistenú chorobu z povolania a iné
poškodenie zdravia pri práci, bolestivý chrbticový syndróm bedrovo-krížovej oblasti s lumboischialdickým
syndrómom L4 vpravo diskogénnej etiológie, pričom kolektív lekárov Kliniky pracovného lekárstva a
klinickej toxikológie v Košiciach dňa 10. 11. 2004 hodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia podľa
pol. 302f tabuľky, prílohy č. IV k vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov počtom bodov 1000.
Kolektív lekárov dňa 10. 09. 2012 po prešetrení zdravotného stavu menovaného s prihliadnutím na vývin
ochorení hodnotí podľa § 5 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov navýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia o 20 % počtom bodov 1000 + 20 % je 1200. Zo záverov tohto posudku
vyplýva, že závery boli zrealizované na základe klinického nálezu vrátane odborných konziliárnych
vyšetrení, neurochirurgického nálezu zo dňa 10. 04. 2010, MR vyšetrenia chrbtice zo dňa 31. 05. 2012
a objektivizovanej pracovnej expozície.

Zo zápisnice z kontroly bodového hodnotenia pracovného úrazu na určenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia žalovanej zo dňa 26. 02. 2013 vyplýva, že posudková lekárka SPÚ po
preštudovaní posudku o odškodnení za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 10. 09. 2012
zistila, že tento posudok bol vypracovaný správne v hodnote 1200 bodov, pričom choroba z povolania
bola priznaná podľa zák. č. 461/2003 Z. z. na celoslovenskom konzultačnom dni v Bratislave dňa 09.
12. 2004 s tým, že ochorenie na chorobu z povolania bolo zistené 09. 07. 2004, t. j. ešte za účinnosti
vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov.

Z obsahu administratívneho spisu tiež vyplýva, že v tomto sa nachádza hlásenie choroby z povolania
alebo ohrozenia chorobou z povolania, podľa ktorého žalobcovi bolo zistené iné poškodenie zdravia z
práce s dátumom prvého zistenia dňa 09. 07. 2004 a s dátumom priznania choroby z povolania dňa 09.
12. 2004. Dňa 09. 12. 2004 bol vypracovaný posudok o odškodnení za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia pri chorobách z povolania, profesionálnej otravy a iného poškodenia zdravia pri práci podľa
§ 9 ods. 4 vyhl. 32/1965 Zb., pričom sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené počtom 1000
bodov. Žalobca si prvýkrát podal žiadosť o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
15. 03. 2005 a následne rozhodnutím č. 300-123/2005-2 zo dňa 07. 07. 2005 mu bol priznaný nárok
na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 1000 bodov, pričom hodnota jedného
bodu podľa § 7 ods. 1 vyhlášky bola určená sumou 60 Sk, t. j. spolu 60.000 Sk. Rozhodnutie sa stalo
právoplatným a vykonateľným dňa 18. 07. 2005.



Okresný súd Rožňava rozsudkom č. k. 8C/83/2005-130 zo dňa 29. 11. 2009 priznal žalobcovi zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 15-násobku základného bodového ohodnotenia, čo
predstavovalo sumu 900.000 Sk.

Sociálna poisťovňa pobočka Rožňava rozhodnutím č. 18541-11/2012-RV zo dňa 12. 12. 2012 priznala
žalobcovi nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania
zistenej dňa 09. 07. 2004 v sume 400 eur na základe lekárskeho posudku zo dňa 10. 09. 2012, v ktorom
bolo dobodované sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu o ďalších 200 bodov. Suma náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia bola určená podľa § 7 vyhl. č. 32/1965 Zb. účinnej od 01. 04.
1999 v sume 60 Sk/2 eurá za jeden bod. Z vyššie uvedeným rozhodnutím žalobca nesúhlasil, preto
podal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie, o ktorom žalovaná rozhodla tak, že ho v
celom rozsahu zamietla a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava potvrdila rozhodnutím zo
dňa 20. 02. 2013 č. 17699-2/2013-BA. Na základe žalobcom podanej žaloby vo veci konal a rozhodol
Krajský súd v Košiciach a to rozsudkom zo dňa 26. 09. 2013 č. k. 6S/31/2013-27, ktorým zrušil
rozhodnutie žalovanej, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie s
poukazom na ustálenú judikatúru v tomto smere vo vzťahu k určeniu výšky náhrady za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania, v zmysle ktorej keďže išlo o posudzovanie
sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu v dôsledku zistenej
choroby z povolania, bolo potrebné určiť náhradu v peňažnom vyjadrení podľa právnej úpravy účinnej
v čase, kedy došlo k zhoršeniu zdravotného stavu a nie kedy bola zistená choroba z povolania. Krajský
súd považoval za neodôvodnenú námietku žalobcu týkajúcu sa právneho posúdenia vzniku choroby z
povolania u žalobcu v súvislosti s nesprávnym postupom žalovanej, ako aj správneho orgánu prvého
stupňa v čase, keď bolo žalobcovi priznávané odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia, v
zmysle ktorej mala byť hodnota bodu určovaná vychádzajúc z právneho predpisu účinného v čase, kedy
došlo k naplneniu všetkých podmienok pre akceptáciu hlásenej choroby z povolania, tzn. ku dňu 09. 12.
2004, kedy bola táto choroba z povolania priznaná a kedy už platil zák. č. 437/2004 Z. z. o odškodňovaní.
V tejto súvislosti poukázal na hlásenie choroby z povolania a ustálenú súdnu prax.

Právna zástupkyňa žalobcu sa na pojednávanie dňa 18. 05. 2016, na ktoré bola riadne a včas predvolaná
nedostavila, pričom svoju neprítomnosť na ňom ospravedlnila vopred písomným podaním zo dňa 05.
05. 2016, v ktorom zároveň vyslovila svoj súhlas s prejednaním a rozhodnutím veci bez jej prítomnosti.
Vzhľadom na uvedené súd postupoval v súlade s § 250g ods. 2 O. s. p. a pojednávanie vykonal v jej
neprítomnosti.

Zástupkyňa žalovanej zotrvala na písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené a v jeho zmysle, z
dôvodov, uvedených aj v napadnutom rozhodnutí žalovanej i správneho orgánu prvého stupňa, navrhla
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala na to, že s argumentáciou žalobcu v žiadnom prípade nie
je možné súhlasiť. Predmetom konania bolo zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia a vzhľadom
na definíciu poškodeného v § 83 zákona o sociálnom poistení bol postup správnych orgánov v tejto
veci v súlade s platnou právnou úpravou. Zdôraznila, že slovenský právny poriadok nepripúšťa revíziu
právoplatných rozhodnutí, ktoré už boli vo veci vydané, pričom žalobca svoje právo podať odvolanie
proti rozhodnutiu, ktorým bol pôvodne odškodnený za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku
predmetnej choroby z povolania, nevyužil.

Podľa § 8 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov choroba z povolania podľa tohto
zákona je choroba uznaná príslušným špecializovaným pracovisko podľa osobitného predpisu zaradená
do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v prílohe č. 1 ak vznikla za podmienok uvedených v tejto
prílohe
a/ zamestnancovi zamestnávateľa podľa § 16 pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo
v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh,
b/ fyzickej osobe uvedenej v § 17 ods. 2 pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej
súvislosti s týmito činnosťami.

Podľa ods. 3 cit. zák. ustanovenia choroba z povolania je aj choroba, ktorá bola zistená pred jej
zaradením do zoznamu chorôb z povolania najviac tri roky pred dňom jej zaradenia do tohto zoznamu.



Podľa § 83 cit. zákona poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec
zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa
u nich zistila choroba z povolania.

Podľa § 99 cit. zákona poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu. Týmto predpisom je zákon č. 437/2004 Z. z. o
náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a o doplnení a zmene zákona č. 273/1994 Z. z.
o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov účinný od 01. 08. 2004.

Podľa § 1 zák. č. 437/2004 Z. z. tento zákon ustanovuje
a/ podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia
b/ vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia a jeho náležitosti
c/ zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia.

V ďalších ustanoveniach potom zákon vymedzuje základné pojmy (bolesť, sťaženie spoločenského
uplatnenia) a pojmy na účely tohto zákona (poškodenie na zdraví, poškodený, poskytovateľ náhrady
- § 2), upravuje náhradu za bolesť(§ 3), náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 4), výšku
náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 5), lekársky posudok (§ 7),
zásady na hodnotenie bolesti (§ 9) a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 10).

Podľa ust. § 11 cit. zákona na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného
poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o
chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom sa vzťahujú doterajšie predpisy.
Týmto predpisom je vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, štátneho úradu sociálneho
zabezpečenia a ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia účinná do 31. 07. 2004.

Podľa § 5 ods. 2 cit. vyhlášky ak spoločenské uplatnenie občana bolo už obmedzené predchádzajúcimi
zmenami zdravotného stavu, hodnotia sa iba následky, ktoré vznikli v dôsledku posudzovaného
poškodenia na zdraví, prípadne viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich zmien zdravotného
stavu. Ak bol poškodený pre skoršie sťaženie spoločenského uplatnenie už odškodnený a ak sa
odškodňuje nastavšie zhoršeniu pôvodného poškodenia na zdraví, ktoré sa predpokladalo pri pôvodnom
hodnotení, odpočíta sa mu to zo sumy, ktorá by zodpovedala jeho terajšiemu stavu (§ 6 ods. 2), suma
pôvodne z tohto dôvodu priznaná. Podľa § 1 opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. 3266-OL-2012
zo dňa 14. 05. 2012 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia na rok 2012 je výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia na rok 2012 za jeden bod 15,72 eur.

Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež
konanie, ktoré vydaniu tohto rozhodnutia predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru,
že toto rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa názoru súdu správne orgány
dostatočne zistili skutkový stav veci a z neho vyvodili aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje.
Rozhodnutie spĺňa náležitosti aj po formálnej stránke.

Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že správne
orgány rešpektovali právny názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26. 09. 2013
č. k. 6S/31/2013-27, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovanej zo dňa 20. 02. 2013, ako aj rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 12. 12. 2012 v tejto veci pre nesprávne právne posúdenie
v súvislosti s určením výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku zhoršenia
zdravotného stavu žalobcu, ku ktorému došlo v roku 2012, ako to vyplýva z jednotlivých posudkov vo
veci konajúcich posudkových orgánov.

Z vykonaných dôkazov nepochybne vyplýva, že žalobcovi bolo zistené iné poškodenie zdravia z práce
už dňa 09. 07. 2004, t. j. v čase, keď platila vyhl. č. 32/1965 Zb., preto bol postup posudzujúceho
lekára pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v posudku zo dňa 10. 09. 2012 v



súlade s uvedenou vyhláškou. Tento sa spravoval ustanovením § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z., z
ktorého vyplýva, že na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia
na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a ak ide o chorobu z
povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy. Následne
správne orgány pri určovaní výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku zhoršenia
zdravotného stavu žalobcu v zmysle podanej žiadosti vychádzali správne z právnej úpravy účinnej
v čase, kedy bolo dokumentované zhoršenie zdravotného stavu na účely odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia.

Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím č. 300-123/2005-2 zo dňa 07. 07. 2005 priznala
poškodenému žalobcovi nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 1000 bodov,
pričom hodnota jedného bodu podľa § 7 ods. 1 vyhlášky bola určená sumou 60 Sk. Išlo o poškodenie
zdravia, ktoré bolo zistené 09. 07. 2004. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 18. 07. 2005, pričom žalobca nevyužil svoje oprávnenie podať proti nemu riadny opravný
prostriedok. Vychádzajúc z ust. § 245 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré
sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na
jeho preskúmanie určený osobitný postup, považoval súd námietku žalobcu, týkajúcu sa nezákonnosti
vyššie citovaného pôvodného rozhodnutia, ako aj posudkov, ktoré boli podkladom na jeho vydanie a tiež
posudku, ktorý bol podkladom na vydanie v tomto konaní preskúmavaných napadnutých rozhodnutí za
právne irelevantné. Napadnuté rozhodnutia, ako aj posudok MUDr. Erika Pačutu zo dňa 10. 09. 2012
nadväzujú na vyššie citované rozhodnutia, ako aj lekárske posudky, ktoré boli podkladom na vydanie
týchto rozhodnutí, ktoré nadobudli právoplatnosť. Preto nie je možné ich spätne preskúmať.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
podľa § 250j ods. 1 O. s. p. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. v znení účinnom od
01. 05. 2011) žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznal v súlade s § 250k ods. 1 O. s. p., pretože tento
v konaní úspešný nebol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým,
že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.