Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/129/2014 z 6. 4. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 6. apríla 2016, sp. zn. 6S/129/2014, ECLI:SK:KSKE:2016:7014201301.1 Krajský súd Košice | 6S/129/2014 | ECLI:SK:KSKE:2016:7014201301.1 | 2016-04-06 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: OSP, zákon č. 180/1996 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky Colný zákon Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f2f7e406-af62-45d5-a7ca-0542e3d4f221 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7014201301.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/129/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201301
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7014201301.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu
JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu I. W., bytom I., B.Ž. XX,
právne zastúpeného advokátom JUDr. Radoslavom Sotákom, so sídlom Michalovce, Námestie slobody
3, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR Banská Bystrica, Lazovná 63, v konaní o žalobe na
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 25.08.2014 č. 203844/2014, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 250j ods.3 O.s.p. rozhodnutie žalovaného z 25.08.2014 č. 203844/2014 z r u š u j e a vec
v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v sume 410,90 eur, ktoré pozostáva zo
zaplateného súdneho poplatku 70,-- eur a trov právneho zastúpenia v sume 340,90 eur, ktorú je povinný
žalovaný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím Colného úradu Michalovce z 18.02.2014 č. 1095331/1/84858/2014 bol žalobcovi podľa
ustanovenia § 229 ods.1 zákona č. 180/1996 Z.z. Colného zákona účinného v čase vzniku colného dlhu
vymeraný ku dňu 18.06.2008 zo sumy colného dlhu v celkovej výške 2.661,16 eur, pozostávajúceho
z DPH vo výške 2.189,73 eur a dovoznej prirážky vo výške 471,43 eur nezaplatenej v zákonom
určenej lehote do dňa 20.02.1998, ale až dňa 18.06.2008 úrok z omeškania vo výške 5.289,65 eur. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že rozhodnutie bolo vydané v konaní po zrušení predchádzajúceho
rozhodnutia colného úradu Colným riaditeľstvom SR z 19.12.2011 zn. 9230/2011-1410 z dôvodu, že
colný úrad nesprávne aplikoval právny predpis, keď na vymeranie úrokov z omeškania, ktoré vznikli
v roku 1998, použil colný kódex účinný od vstupu SR do EÚ, ani zákon č. 180/1996 Z.z. a platný v
čase vzniku colného dlhu a colný úrad v novom konaní opomenul zásadu úzkej súčinnosti správneho
orgánu s účastníkom konania, ktorému nedal vyjadriť sa ku všetkým zisteniam a podkladom rozhodnutia.
Colný úrad svoje rozhodnutie ďalej odôvodnil tým, že v konaní bolo zistené, že žalobca si nesplnil
svoju zákonnú povinnosť uhradiť sumu colného dlhu vo výške 2.661,16 eur jemu oznámenú dňa
10.03.1998 v zákonom stanovenej lehote do 20.03.1998, a túto uhradil po lehote splatnosti, čím došlo k
naplneniu podmienky pre vymeranie úroku z omeškania z nezaplatenej sumy colného dlhu v zákonnej
lehote splatnosti podľa ustanovenia § 229 ods.1 písm.a) zákona č. 180/1996 Z.z. Suma colného dlhu
bola dlžníkom uhradená po lehote splatnosti dňa 18.06.2008 v plnej výške, t.j. 3743 dní po lehote
splatnosti. Colný úrad pri určení diskontnej a základnej úrokovej sadzby vychádzal z údajov Národnej
banky Slovenska príslušných pre prvý deň kalendárneho štvrťroka, colný zákon ani iný všeobecne
záväzný právny predpis prísne neurčoval výšku percentuálnej sadzby úroku z omeškania, takže ju Colné
riaditeľstvo SR určilo 21.03.1998 do 29.03.1998 na 200 % diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska
a od 30.03.1998 na 300 % diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska. Celkový úrok z omeškania pre
oneskorenú úhradu colného dlhu je v celkovej výške 5.289,65 eur.



Proti rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím z 25.08.2014 č.
203844/2014 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie Colného úradu Michalovce
potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že od dňa 10.03.1998 bol žalobcovi rozhodnutím ev.č.
5301208403 prepustený tovar do navrhovaného colného režimu voľný obeh, a zároveň vymeraný colný
dlh v celkovej výške 2.661,16 eur pozostávajúci zo sumy DPH vo výške 2.189,73 eur a dovoznej prirážky
vo výške 471,43 eur. Dňa 10.03.1998 bola suma colného dlhu účastníkovi konania ako dlžníkovi riadne
oznámená a dlžník bol povinný sumu colného dlhu zaplatiť v zmysle ustanovenia § 221 ods.1 zákona č.
180/1996 Z.z. v spojení s § 47 zákona č. 289/1995 Z.z. o DPH v znení účinnom v čase vzniku colného
dlhu v lehote do 10 dní odo dňa oznámenia, t.j. doručenia rozhodnutia, teda do 20.03.1998. Žalobca ako
dlžník zaplatil vymeraný colný dlh až dňa 18.06.2008 v plnej výške, t.j. 3473 dní po lehote splatnosti. Z
uvedeného dôvodu colný úrad Michalovce rozhodnutím zo dňa 18.02.2014 vymeral podľa ustanovenia
§ 229 ods.1 zákona č. 180/1996 Z.z. Colný zákon v znení neskorších predpisov úrok z omeškania vo
výške 5.289,65 eur.

V podanom odvolaní žalobca vzniesol námietku premlčania, ktorú odôvodnil tým, že rozhodnutiu o
vzniku colného dlhu mu bolo oznámené doručením dňa 10.03.1998, ktorý bol splatný dňa 20.03.1998,
pričom rozhodnutie colného úradu o vymeraní úroku z omeškania bolo doručené až dňa 22.02.2014.
Desaťročná premlčacia lehota vzťahujúca sa na právo colného úradu vyberať a vymáhať nedoplatok
sumy z cla, vrátane úroku z omeškania začala plynúť dňom 31.12.1998 a uplynula dňom 31.12.2008.
Navrhol odvolaciemu orgánu, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a konanie vo veci zastavil.

Žalovaný k odvolacej námietke uviedol, že colný dlh bol uhradený až dňa 18.06.2008 v plnej výške, a
vtedy nastala právna skutočnosť zakladajúca vymeranie úrokov z omeškania v zmysle ustanovenia §
229 ods.1 písm.a) zákona č. 180/1996 Z.z. platného v čase vzniku colného dlhu. Žalovaný konštatoval,
že inštitút úrok z omeškania je možné aplikovať iba za predpokladu splnenia všetkých zákonom
stanovených podmienok, teda až po tom, čo si žalobca zákonnú povinnosť zaplatiť colný dlh nesplnil.
Základný predpoklad pre vymeranie úroku z omeškania bol konaním, resp. opomenutím žalobcu
naplnený, keďže nedošlo k úhrade oznámeného colného dlhu v zákonnej lehote, t.j. do 20.03.1998, ale
až dňa 18.06.2008. Z uvedeného dôvodu bol žalobcovi colným úradom vymeraný úrok z omeškania
za obdobie od 21.03.1998 až do jeho úplného zaplatenia, t.j. do 18.06.2008. Od celkového zaplatenia
vzniknutého, zapísaného, vymeraného a oznámeného colného dlhu vzniká colnému orgánu v zmysle
ustanovenia § 230 ods.1 zákona č. 180/1996 Z.z. právo vyberať a vymáhať nedoplatok sumy cla, ktorá
sa premlčuje uplynutím 10 rokov od konca roku, v ktorom sa stal nedoplatok splatným.

Podľa § 229 ods.1 písm.a) zákona č. 180/1996 Z.z. je úrok z omeškania súčasťou dlžnej sumy, ale
to neznamená, že má úplne zhodný právny režim ako v prípade colného dlhu. Úrok z omeškania má
vo vzťahu k colnému dlhu povahu akcesorického právneho inštitútu, čo znamená, že je priamo závislý
na existencii colného dlhu a vzniká iba v tom prípade, ak tento colný dlh nebol zaplatený v určenej
lehote. Podľa žalovaného počítanie plynutia lehôt pri colnom dlhu a úroku z omeškania nemôžu byť
rovnaké už aj z toho dôvodu, že úrok z omeškania nemôže vzniknúť a byť vymeraný skôr, než márne
uplynula lehota na zaplatenie colného dlhu. Okamih vzniku a oznámenia colného dlhu nemôže byť nikdy
totožný s okamihom vzniku a vymerania úroku z omeškania vzťahujúcemu sa k tomuto colnému dlhu.
Podľa žalovaného premlčacia lehota práva na vyberanie a vymáhanie úroku z omeškania nezačala
dňom 31.12.1998, ale až od okamihu jeho zaplatenia, t.j. odo dňa 18.06.2008.

Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného a navrhol, aby súd
zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil
právo na náhradu trov konania. V žalobe konštatoval, že nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočíva
v tom, že žalovaný pri vydávaní svojho rozhodnutia vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci,
pretože nesprávne vykladal ustanovenia § 229 a § 230 zákona č. 180/1996 Z.z., pričom sa odvolal na
svoju argumentáciu, ktorú uplatnil v priebehu konania a obsah odvolania proti rozhodnutiu žalovaného.

Žalobca konštatoval, že rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi napadnutého rozhodnutia
spočíva v tom, že žalovaný nesprávne interpretoval ustanovenia § 229 ods.1 písm.a) a ustanovenie §
230 ods.1 colného zákona, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že podľa § 229 ods.1
písm.a) colného zákona je úrok z omeškania skutočne súčasťou dlžnej sumy, ale to neznamená, že
má úplne zhodný právny režim ako v prípade colného dlhu. Ďalej uviedol, že počítanie lehôt pri colnom



dlhu a úroku z omeškania nemôže byť rovnaké už z dôvodu, že úrok z omeškania nemôže vzniknúť
a byť vymeraný skôr, než márne uplynula lehota na zaplatenie colného dlhu. Žalovaný v napadnutom
rozhodnutí konštatoval, že premlčacia lehota začala plynúť až zaplatením colného dlhu v plnej výške,
teda odo dňa 18.06.2008.

Žalobca s týmto právnym názorom žalovaného nesúhlasí a k žalobe uvádza, že pre clo, ako aj pre
úrok z nezaplatenej sumy cla platí spoločne 10-ročná premlčacia lehota uvedená v § 229 ods.1 písm.a)
zákona č. 180/1996 Z.z. V danom prípade začala plynúť 10-ročná premlčacia lehota pre clo, ako aj pre
úrok z nezaplatenej sumy cla spoločne dňa 01.01.1999, pretože suma colného dlhu bola splatná dňa
20.03.1998, a nakoľko colný úrad v lehote do 31.12.2008 právoplatne nevymeral úrok z omeškania z
nezaplatenej sumy colného dlhu, a zároveň v tej istej lehote, t.j. do 31.12.2008 nevykonal úkon smerujúci
k vybratiu a vymáhaniu úroku z omeškania, žalobca je toho názoru, že premlčacia lehota vzťahujúca sa
na právo colného úradu vyberať a vymáhať nedoplatok sumy cla, vrátane úroku z omeškania, márne
uplynula dňa 31.12.2008.

Žalobca ďalej vytýkal žalovanému, že rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a je
nepreskúmateľné, či je v rozpore s § 3 ods.1, § 46 a § 47 ods.3 Správneho poriadku.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu zamietol. Rovnako ako vo svojom rozhodnutí,
konštatoval, že sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že 10-ročná premlčacia lehota práva na vybratie
a vymáhanie colného dlhu začala plynúť dňa 01.01.1999 a v rovnaký deň začala plynúť aj lehota
na vybratie a vymáhanie úroku z omeškania. Právna úprava colného zákona spája inštitút vymerania
úroku z omeškania správnou skutočnosťou, ktorou je nezaplatenie sumy colného dlhu v zákonom
stanovenej splatnosti. Úrok z omeškania môže colný orgán vymerať až po tom, ako vie určiť výšku úroku
z omeškania, a to vie vypočítať až vtedy, keď je colný dlh zaplatený. Žalobca bol povinný zaplatiť colný
dlh do 20.03.1998, tento však uhradil až dňa 18.06.2008. Colný úrad úrok z omeškania prvýkrát vymeral
dňa 01.12.2008 rozhodnutiami zn. 47728/2008-5335 a zn. 47730/2008-5335, ktoré boli odvolacím
orgánom rozhodnutiami z 13.05.2009 zn. 4613/2009 a zo 14.05.2009 zn. 4910/2009 zrušené a vec bola
vrátená na nové prejednanie z dôvodu, že nebola účastníkovi konania daná možnosť sa k podkladom
rozhodnutia vyjadriť a výrok nekorešpondoval s odôvodnením. Colný úrad po opätovnom prejednaní veci
vydal dňa 29.12.2010 nové rozhodnutie zn. 32796/2010-5335, ktoré bolo opätovne odvolacím orgánom
zrušené rozhodnutím z 19.12.2011 zn. 9230/2011-1410 a vec bola vrátená na nové prejednanie a
rozhodnutie z dôvodu nesprávnej aplikácie európskeho právneho predpisu. Nové rozhodnutie colného
úradu z 18.02.2014 bolo odvolacím orgánom potvrdené žalobou napadnutým rozhodnutím. Konštatoval,
že prvýkrát colný úrad úrok z omeškania vymeral rozhodnutiami vydanými dňa 01.12.2008, ktoré boli
žalobcovi doručené dňa 05.12.2008, a ktoré bol žalobca povinný uhradiť do 15.12.2008, kedy sa úrok z
omeškania stal splatným. Teda ak by žalovaný prijal názor žalobcu, že 10-ročná premlčacia lehota sa pri
úroku z omeškania počíta súčasne so vznikom colného dlhu, colné orgány dodržali túto lehotu, pretože
colný úrad vymeral prvýkrát úrok z omeškania dňa 01.12.2008 s doručením rozhodnutia žalobcovi
dňa 05.12.2008. Žalovaný však zastáva názor, že úrok z omeškania možno dlžníkovi vymerať až po
tom, ako bol colný dlh zaplatený. Keďže v preskúmavanom prípade bol colný dlh uhradený až dňa
18.06.2008, colný úrad vymeral úrok z omeškania rozhodnutiami z 01.12.2008 zn. 47728/2008-5335 a
zn. 47730/2008-5335, ktoré boli doručené žalobcovi dňa 05.12.2008 a žalobca bol povinný ho uhradiť
do 15.12.2008. Napriek tomu, že rozhodnutia colného úradu boli viackrát v odvolacom konaní zrušené
a vec vrátená na nové prejednanie, predmetné rozhodnutia colných orgánov sú jednoznačne úkonmi,
ktoré smerujú k vybratiu nedoplatku a sú spôsobilé vyvolať účinky prerušenia plynutia premlčacej lehoty
a začatie pominutia novej premlčacej lehoty, ktorá ešte neuplynula.

Žalobou napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonmi a všeobecne záväznými právnymi
predpismi a obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako
aj pripojený administratívny spis a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods.2, 3
O.s.p. rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 07.04.2016.
V administratívnom spise sa nachádza oznámenie Colného úradu Michalovce, právneho oddelenia z
28.01.2014 o začatí správneho konania vo veci vymerania úroku z omeškania a vzniknutý zo sumy
colného dlhu v celkovej výške 2.661,16 eur proti žalobcovi, ktorý nebol uhradený v zákonom stanovenej
lehote. Účastník bol vyzvaný, aby v lehote 8 dní od doručenia oznámenia sa vyjadril k uvedenej veci a



navrhol nové dôkazy písomne alebo ústne, s tým, že ak sa v lehote nevyjadrí, rozhodne sám na podklade
podkladov zo spisového materiálu. V administratívnom spise sa potom nachádzalo už iba rozhodnutie
colného úradu z 18.02.2014, ktorým colný úrad žalobcovi vymeral úrok z omeškania vo výške 5.289,65
eur, odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Colného úradu Michalovce a rozhodnutie žalovaného, ktoré
bolo napadnuté žalobou.

Hoci v oboch rozhodnutiach správnych orgánov, teda v rozhodnutí Colného úradu Michalovce aj v
rozhodnutí žalovaného, sa v časti odôvodnenie konštatuje, že Colný úrad Michalovce prvýkrát vo veci
vymerania úroku z omeškania rozhodol rozhodnutiami z 01.12.2008, a tieto boli zrušené v odvolacom
konaní rozhodnutím z 13.05.2009 a 14.05.2009, pričom správny orgán prvého stupňa vo veci rozhodol
29.12.2010, a aj toto rozhodnutie bolo zrušené v odvolacom konaní dňa 19.12.2011. Spomínané
rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa sa v spise žalovaného nenachádzajú. Tak
ako súd už vyššie uviedol, podľa pripojeného administratívneho spise sa konanie začína oznámením
správneho orgánu z 28.01.2014 o začatí správneho konania vo veci vymerania úroku z omeškania.
Rovnako súd nemôže vziať do úvahy vyjadrenie žalovaného zo 16.01.2015 v časti jeho tvrdenia, že
prvýkrát colný úrad úrok z omeškania vymeral rozhodnutiami vydanými z 01.12.2008, ktoré je potrebné
považovať za úkon smerujúci k vybratiu nedoplatku, a ktorý sú spôsobilé vyvolať účinky prerušenia
plynutia premlčacej lehoty a začatie plynutia novej premlčacej lehoty, ktorá ešte neuplynula, pretože tieto
skutočnosti sa v preskúmavanom rozhodnutí neuvádzajú.

Podľa § 229 ods.1 písm.a) zákona č. 180/1996 Z.z. ak nebola suma cla zaplatená v určenej lehote,
vymeria colný úrad z nezaplatenej sumy cla úrok z omeškania, ktorý je súčasťou dlžnej platby.

Podľa § 230 ods.1 citovaného zákona, právo vyberať a vymáhať nedoplatok sumy cla sa premlčuje
uplynutím 10 rokov od konca roka, v ktorom sa stal nedoplatok splatným.

Podľa § 230 ods.2 prvá veta citovaného zákona ak sa vykoná úkon, ktorý smeruje k vybratiu alebo
vymáhaniu nedoplatku, premlčacia lehota sa prerušuje a začína plynúť nová premlčacia lehota uplynutím
kalendárneho roku, v ktorom bol dlžníkovi tento úkon oznámený.

Podľa § 230 ods.3 citovaného zákona na premlčanie sa prihliadne len vtedy, ak to dlžník namieta, a iba
v rozsahu uplatňovanej námietky.

Z obsahu administratívneho spisu a z obsahu preskúmavaných rozhodnutí súd zistil, že v
administratívnom spise sa nenachádzajú dôkazy, na ktoré žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí
poukazuje, a ktoré sú dôležité pre rozhodnutie o tom, či práva na vymáhanie úrokov z omeškania nie je
premlčané. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné
pre neúplnosť spisov žalovaného, a preto vo veci rozhodol podľa § 250j ods.3 O.s.p. tak, že rozhodnutie
žalovaného z uvedeného dôvodu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V novom konaní bude
potrebné vzhľadom na predchádzajúce rozhodnutia a vznesenú námietku žalobcu ohľadom premlčania,
opätovne rozhodnúť.

Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania, ktoré pozostáva zo
zaplateného súdneho poplatku 70,-- eur a 2 úkony trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby,
a to prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby na súd á 134,-- eur, 2 x režijný paušál á 8,04 eur a
20 % DPH, spolu 410,90 eur. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Košiciach prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.