Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/9/2015 z 3. 2. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 3. februára 2016, sp. zn. 6S/9/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7015200102.3
Krajský súd Košice | 6S/9/2015 | ECLI:SK:KSKE:2016:7015200102.3 | 2016-02-03 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bf635bdd-9232-4caf-aee0-d1dfcf028643
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7015200102.3

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/9/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200102
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015200102.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a členov
senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej, v právnej veci žalobcu: BEDE, spol. s r. o.,
so sídlom Šafárikova 80, Rožňava, zastúpený advokátkou: Mgr. Martina Slosiariková, Advokátska
kancelária so sídlom Jelšová 2A, Banská Bystrica, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce,
Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S/2014/03300-2.1,
O-424/2014, zo dňa 27. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 250j ods. 2 písm. e) O. s. p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č.  S/2014/03300-2.1,
O-424/2014 z 27. novembra 2014, ako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. k.:
114/14-1.0/pok/r. zo 04. augusta 2014 a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania vo výške 70,00 Eur titulom súdneho poplatku a vo
výške 766,59 Eur z titulu trov právneho zastúpenia, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný právnej zástupkyni
žalobcu: Mgr. Martina Slosiariková, advokátka, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanou žalobou žiadal o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. S/2014/03300-2.1,
O-424/2014 z 27.11.2014, ktorým žalovaný  podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
v znení neskorších predpisov (ďalej „Správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie
Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. k.: 114/14-1.0/pok/r. zo 04.08.2014 podľa § 19 ods. 1 písm. a)
zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov uložil žalobcovi pokutu vo
výške 2.000,00 Eur za porušenie § 13 ods. 3 a § 6 ods. 1 písm. d) a e) zákona č. 124/2006 Z. z. o
bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej „zákon o BOZP“) v nadväznosti na ustanovenie § 4 ods. 1, 2  bod 2.5 Prílohy č. 1
Nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri
používaní pracovných prostriedkov (ďalej „Nariadenie č. 392/2006 Z. z.“) spočívajúce v tom, že účastník
konania v pozícii zamestnávateľa nezabezpečil pri prevádzke závesnej linky na galvanické zinkovanie
umiestnenej na prevádzke I. X, B. účinné odsávanie škodlivín v mieste ich vzniku, pretože v čase
výkonu inšpekcie práce dňa 21.02.2014 nezabezpečil zachytávanie a odvod škodlivín od vane morenia
s roztokom 15 % kyseliny chlorovodíkovej prostredníctvom účinného vzduchotechnického zariadenia
(štrbinové odsávanie) tak, aby sa výpary roztoku kyseliny chlorovodíkovej nerozširovali do dýchacej zóny
zamestnancov a do ovzdušia pracoviska, resp. nepriaznivo nepôsobili na kovové predmety v okolí vane
a počas výkonu inšpekcie práce bolo tiež zistené, že časť vzduchotechnického zariadenia  - štrbinové
odsávanie od bubnovej linky na galvanické zinkovanie má mechanicky poškodenú hadicu odsávania
(PVC hadica odsávania bola po celom obvode fyzicky roztrhnutá“).



- § 6 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP v nadväznosti na § 3 písm. b) Nariadenia vlády č. 391/2006 Z.
z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko (ďalej len „Nariadenie č.
391/2006 Z. z.“) spočívajúce v tom, že účastník konania v pozícii zamestnávateľa nezabezpečoval v
prevádzke I. X, B. vykonávanie pravidelnej údržby elektrických zariadení, najmä pri a na technologických
linkách - skorodované spoje a svorky vodičov, skorodované a uvoľnené zásuvky, poškodené izolácie
vodičov, skorodované, poškodené a uvoľnené krytie elektrických rozvádzačov závesnej linky na
galvanické zinkovanie, spínačov, oznamovačov a zásuviek a pod., čo bolo zistené výkonom inšpekcie
práce v dňoch 21.02.2014 a 05.03.2014 v kontrolovanej prevádzke.

Vo vzťahu k porušeniu ustanovenia § 13 ods. 3 a § 6 ods. 1 písm. d) a e) zákona o BOZP v nadväznosti
na ustanovenie § 4 ods. 1, 2 a bod č. 2.5 Prílohy č. 1 Nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. je evidentné,
že popísané porušenie predmetných ustanovení právnych predpisov predstavuje porušenie povinností,
ktoré bolo v rámci vykonanej inšpekcie práce odhalené a dôkazmi predložené. Nakoľko z predložených
podkladov vyplýva, že účastník konania v pozícii zamestnávateľa nezabezpečil pri prevádzke závesnej
linky na galvanické zinkovanie umiestnenej na prevádzke I. X, B. účinné odsávanie škodlivín v
mieste ich vzniku, pretože v čase výkonu inšpekcie práce 21.02.2014 nezabezpečil zachytávanie
a odvod škodlivín od vane  morenia s roztokom 15 % kyseliny chlorovodíkovej prostredníctvom
účinného vzduchotechnického zariadenia (štrbinové odsávanie) tak, aby sa výpary roztoku kyseliny
chlorovodíkovej nerozširovali do dýchacej zóny zamestnancov a do ovzdušia pracoviska, resp.
nepriaznivo nepôsobili na kovové predmety v okolí vane a počas výkonu inšpekcie práce bolo tiež
zistené, že časť vzduchotechnického zariadenia  - štrbinové odsávanie od bubnovej linky na galvanické
zinkovanie má mechanicky poškodenú hadicu odsávania, t. j. PVC hadica odsávania bola po celom
obvode fyzicky roztrhnutá.

K argumentu žalobcu, že uvedené porušenie bolo zdokumentované len na základe subjektívneho
názoru inšpektora práce a tento v priebehu kontroly nevykonal skúšku úniku výparov prostredníctvom
oprávnenej organizácie a bez akéhokoľvek merania hodnôt uviedol, že uvedený nedostatok
jednoznačne vyplýva z fotodokumentácie tvoriacej súčasť spisového materiálu. Vo vzťahu k
predloženým dokladom žalobcom a to záznamu o výsledku kontroly Slovenskej inšpekcie životného
prostredia z 08.11.2013, záznamu z výkonu štátneho zdravotného dozoru Regionálneho úradu
verejného zdravotníctva zo 04.04.2014, Protokolu o vykonanej montážnej a servisnej činnosti vykonanej
v dňoch 25. až 27.01.2010 zastáva názor, že uvedené doklady nespochybňujú záver zistený
inšpektorátom práce 21.02.2014. Výkonom inšpekcie práce podľa Zákona o inšpekcii práce nie sú
dotknuté kontrolné oprávnenia iných orgánov podľa osobitných predpisov.

Vo vzťahu k porušeniu § 6 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP v nadväznosti na § 3 písm. b)
Nariadenia č. 391/2006 Z. z. je možné konštatovať, že žalobca nezabezpečoval v prevádzke I. X,
B. vykonávanie pravidelnej údržby  elektrických zariadení, najmä pri a na technologických linkách -
skorodované spoje a svorky vodičov, skorodované a uvoľnené zásuvky, poškodené izolácie vodičov,
skorodované, poškodené a uvoľnené krytie elektrických rozvádzačov závesnej linky na galvanické
zinkovanie spínačov, oznamovačov a zásuviek a pod.. Nezabezpečovanie výkonu pravidelnej údržby
v danej prevádzke vyplýva najmä z Protokolu a fotodokumentácie z výkonu inšpekcie práce vykonanej
21.02.2014, resp. 05.03.2014.

K argumentu žalobcu, že tento nedostatok bol zistený len na základe skutkového stavu, resp., že
inšpektor práce nemohol obhliadnutím elektrických zariadení zistiť, či popísaný stav elektrických
zariadení má vplyv na bezpečnosť a ochranu zdravia zamestncov, nakoľko nevykonal žiadne
meranie, výpočty, ktorými by to bolo jednoznačne preukázané. Uviedol, že si preštudoval vyjadrenie
revízneho technika VTZ, písomnosti preukazujúce vykonávanie údržby a odbornú správu o posúdení
stavu prevádzky a je toho názoru, že aj napriek uvedeným podkladom nevyplýva z predloženej
fotodokumentácie vykonávanie pravidelnej údržby na technologických linkách, resp. táto údržba sa javí
ako krajne nedostatočná.

Vo vzťahu ku všetkým zisteným nedostatkom považoval za potrebné poukázať aj na dokument „Správa o
realizácii odstránenia nedostatkov“ z 28.05.2014, z ktorého vyplýva, že žalobca odstránil inšpektorátom
práce zistené nedostatky po tom, čo bol na tieto upozornený po výkone inšpekcie práce.



Zároveň poukázal na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty. Objektívny charakter
zodpovednosti znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k samotnému nedostatku, teda
k porušeniu došlo bez ohľadu na následné odstránenie zistených nedostatkov a bez ohľadu na to,
či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie, či opomenutie. Z právneho hľadiska je pre vznik
objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt nepodstatným, či k pochybeniu došlo
zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov zamestnávateľa alebo iných subjektov ako
zamestnávateľa.

Inšpektorát práce uložením pokuty vo výške 2.000,00 Eur sledoval predovšetkým jej preventívny
význam, ktorý však v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sž-oKs 56/2006
„musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých
zákonných povinností. Takýto účinok však môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného
záujmu včas a vecne správne vyvodený. Ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo
vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom. Nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať
aj represívnu zložku.“

Pri ukladaní pokuty žalovaný uplatnil analógiu aj vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. Sž-o-Ns 19/2003 „by bol oprávnený jeho rozhodnutie, pokiaľ ide o výšku sankcie zrušiť
iba v tom prípade, keby voľná úvaha, ktorou sa inšpektorát práce riadil nezodpovedala obsahu spisu
alebo sa priečila zásadám logického myslenia.“ Má za to, že pri ukladaní pokuty a určení jej výšky
inšpektorát práce zohľadnil najmä jej preventívne pôsobenie a taktiež prihliadol aj na všetky okolnosti v
zmysle § 19 ods. 6  zákona v nadväznosti na § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb..

Včas podanou žalobou žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného z 27.11.2014 č.:
S/2014/03300-2.1, O-424/2014, ako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo 04.08.2014
č. k.: 114/14-1.0/pok/r. a vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania titulom
zaplateného súdneho poplatku a titulom trov advokátskeho zastupovania.

Uviedol, že žalovaný sa absolútne nevysporiadal s podstatou uvedenou v jeho námietke v odvolaní
proti prvostupňovému správnemu orgánu, kde poukazoval, že prvostupňový správny orgán rozhodol
na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a nepreukázania tvrdených skutočnosti. Prvou
podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby bolo možné konštatovať, že ide o porušenie príslušných
zákonných ustanovení o BOZP je preukázanie, že zamestnávateľ svojim konaním, resp. nekonaním
ohrozil zdravie alebo bezpečnosť svojich zamestnancov pri práci. S určitosťou nepostačuje len
konštatovanie žalovaného s odkazom na vyhotovenú fotodokumentáciu. Z fotodokumentácie predsa nie
je možné s určitosťou ustáliť, že štrbinové odsávanie je nefunkčné, v dôsledku čoho výpary kyseliny
chlorovodíkovej unikajú do dýchacej zóny zamestnancov. Kyselina chlorovodíková je bezfarebná
kvapalina, ktorá začína vrieť pri 90 ° C. Až pri tomto bode možno hovoriť o výparoch, t. j. až v
prípade, že sa uvedená kvapalina zohrieva, avšak aj tu treba pripomenúť, že sa nevyparuje samotná
kyselina chlorovodíková, ale len chlorovodík. V kontrolovanej prevádzke nedochádza k zohrievaniu
kyseliny chlorovodíkovej, ale len k jej zmiešavaniu s vodou, nie je reálne možné, aby sa v danej
prevádzke vyskytovali tvrdené výpary. Na dôvažok nie je ani zrejmé ako môžu byť výpary „kyseliny
chlorovodíkovej“ zachytenej vo fotodokumentácii. Ak by aj bolo možné zachytiť fotodokumentáciou
výpary, s určitosťou nie je možné ňou zachytiť, či dané výpary presahujú najvyššie prípustné
expozičné limity. Vyhovujúcim a účinným vzduchotechnickým zariadením je zariadenie, pri ktorom nie sú
prekročené spomínané expozičné limity, pričom ich prekročenie nebolo správnymi orgánmi preukázané
a dokonca ani zisťované. Disponoval a disponuje s odbornými meraniami odborne spôsobilej osoby
Ing. A. J., z ktorých vyplýva, že koncentrácie kyseliny chlorovodíkovej, či už pred výkonom inšpekcie,
tak aj počas výkonu inšpekcie 21.02.2014 neprekračovali najvyššie prípustné expozičné limity. Až keby
bolo inšpekciou práce preukázané, že tieto najvyššie prípustné expozičné limity boli prekročené, bolo
by možné konštatovať, že štrbinové odsávanie škodlivín nie je účinné a dochádza k ohrozeniu zdravia a
ochrany práce zamestnancov. K uvedenému zisteniu inšpektorát práce nemohol prísť, keďže absolútne
svoju pozornosť zisteniu týchto skutočností potrebných pre rozhodnutie nevenoval. Inšpektorát práce
počas výkonu inšpekcie nevykonal kontrolné odborné  merania výskytu škodlivín vo výparoch „kyseliny
chlorovodíkovej“ a ani samotnej existencie výparov „kyseliny chlorovodíkovej“, považuje jej závery
za predčasné a ničím nepodložené. Žalovaný a ani inšpektorát práce uvedené merania a dokonca
ani iné podklady od iných správnych orgánov, ktoré konštatovali, že odsávanie je účinné, pri svojom
rozhodovaní nebral do úvahy.



Nesúhlasí s tvrdením ohľadom porušenia § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. a § 3 písm.
b) Nariadenia vlády č. 391/2006l Z. z. tak, že žalovaný nezabezpečoval vykonávanie pravidelnej
údržby elektrických zariadení, najmä pri technologických linkách, čo bolo zistené výkonom inšpekcie.
Ustanovenie § 3 písm. b) Nariadenia vlády č. 391/2006 Z. z. neukladá mu povinnosť vykonávať
pravidelnú údržbu (údržbu založenú na základe času) zariadení. Toto ustanovenie má na mysli povinnosť
vykonávať údržbu za účelom zistenia a odstránenia prípadných porúch, ktoré majú vplyv na bezpečnosť
a ochranu zdravia zamestnancov, pričom nepostačuje iba existencia predpokladu možného vplyvu.
Zákon neukladá v akom pomere má prevádzkovateľ vykonávať údržbu po poruche , prediktívnu,
resp. preventívnu údržbu. S jeho námietkou, že inšpektor práce nemohol zistiť naplnenie popísaného
nedostatku iba obhliadnutím elektrických zariadení a ustáliť, že ich stav má vplyv na bezpečnosť a
ochranu zdravia zamestnancov, nakoľko nevykonal žiadne merania, výpočty sa náležite nevysporiadal
a zároveň poukazuje na to, že podľa § 13 ods. 1 a § 9 ods. 1 písm. c) Vyhlášky č. 508/2009 Z. z.
sa stanovuje čo sa odbornou prehliadkou a odbornou skúškou kontroluje a tiež kto takúto odbornú
prehliadku a skúšku môže vykonať, t. j. revízny technik, pričom inšpektor práce nie je revíznym
technikom, a preto ani takúto odbornú prehliadku, resp. odbornú skúšku nemohol vykonať. Žalovaný v
tomto prípade spochybnil správu revízneho technika VTZ, listiny preukazujúce údržbu a odboru správu
o posúdení stavu prevádzky BB PREVENT s.r.o. tým, že z predloženej fotodokumentácie podľa neho
vykonávanie pravidelnej údržby na technologických linkách nevyplýva. Žalovaný od neho neodôvodnene
opakovane vyžaduje vykonávanie pravidelnej údržby a sám konštatuje, že z predloženej dokumentácie
pravidelná údržba nevyplýva a tým potvrdil aj jeho obranu, že fotodokumentácia nepredstavuje
relevantný podklad pre nevyvrátiteľné tvrdenie o nevykonávaní zákonom vyžadovaných údržieb.
Korózia a ani iné príkladmo uvedené a popísané poškodenia nespôsobujú nefunkčnosť zariadenia
a ani neohrozujú zdravie a bezpečnosť práce zamestnancov. Napokon ani z jedného rozhodnutia
správnych orgánov nevyplýva, ktoré zariadenie by podľa nich malo byť postihnuté popísanými defektmi
a poškodeniami. Popísanie uvedené vo výroku rozhodnutia nie je možné považovať za popísanie
preskúmateľné, presné a určité.

Má za to, že v danom prípade zistenia správnych orgánov nezodpovedajú skutočnosti a správne orgány
dostatočne a bez pochybností nepreukázali skutočnosti a porušenia právnych predpisov uvádzané v
ich rozhodnutiach. Rozhodnutia sú založené iba na domnienkach správnych orgánov, nepodložených
žiadnymi relevantnými dôkazmi, z ktorých by tvrdené porušenia právnych predpisov vyplývali. Správne
orgány v danom prípade ani nerešpektovali rozhodnutia iných správnych orgánov, ktoré konštatovali,
že žalovaným a inšpektorátom práce vytýkané nedostatky nedostatkami nie sú, pokiaľ nie je vyriešená
základná otázka, či konaním, resp. nekonaním žalobcu popísaným v rozhodnutiach správnych orgánov
skutočne došlo z jeho strany k tam uvedeným porušeniam právnych predpisov, nemohli správne orgány
v súlade so zákonom uložiť mu pokutu za ich porušenie. Má za to, že správne orgány rozhodli predčasne
na základe neúplného a nepresne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci,
pričom svoje rozhodnutie náležite neodôvodnili.

Nesúhlasí ani s postupom správnych orgánov pri rozhodovaní o výške pokuty. Už v odvolaní proti
rozhodnutiu inšpektorátu práce uviedol, že správny orgán pochybil pri ukladaní pokuty. V prvom rade
z dôvodu neexistencie ohrozenia zdravia a bezpečnosti zamestnancov, t. j. že pokuta ani nemala byť
uložená, ako aj z dôvodu jej neprimeranosti. Má za to, že výška pokuty je privysoká a nezodpovedá
intenzite „porušenia“ právneho predpisu. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia
nekonštatoval riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti žalobcu, nekonštatoval, či ide o opakované zistenie
toho istého nedostatku, teda neprihliadal na skutočností, ktoré sú uvedené v § 19 ods. 6 písm. a) až
e) zákona č. 125/2006 Z. z..

Ďalej uviedol, že výrok rozhodnutia o tzv. inom správnom delikte musí obsahovať popis skutku v ktorom
sa vidí protiprávne konanie s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania prípadne vymedzením
ďalších okolností potrebných k tomu, aby daný skutok nemohol byť zamenený s iným, je potrebné,
aby bolo protiprávne konanie, v ktorom sa vidí správny delikt zamestnávateľa skutkovo vymedzený vo
výrokovej časti rozhodnutia. Vo výrokovej časti rozhodnutia Inšpektorátu práce Banská Bystrica, ktoré
bolo potvrdené žalovaným bola mu uložená pokuta za porušenie povinnosti:

- § 13 ods. 3 a § 6 ods. 1 písm. d) a e) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
v nadväznosti na § 4 ods. 1, 2 a bod č. 2.5 Prílohy č. 1 Nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. o minimálnych



bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov, ktoré bolo zistené
v čase výkonu inšpekcie dňa 21.02.2014,
- § 6 ods. 1 písm. d) a e) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v nadväznosti
na § 3 ods. .... písm. b) Nariadenia vlády č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných
požiadavkách na pracovisko, ktoré bolo zistené výkonom inšpekcie v dňoch 21.02.2014 a 05.03.2014.

V nasledujúcom výroku je uvedené, že výkon inšpekcie, pri ktorom bol zistený sankčný delikt bol
vykonaný v dňoch 21.02.2014 a 05.03.2014 v prevádzke I. X, B. a v dňoch 14.03., 18.03. 25.03.
a 15.04.2014 na Inšpektoráte práce Banská Bystrica. Z odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov
nevyplýva, že by sa dopustil akéhokoľvek porušenia zákona, ktoré by správy orgán prvého stupňa zistil
v dňoch 14.03., 18.03., 25.03. a 15.04.2014 na Inšpektoráte práce Banská Bystrica. Taktiež z výrokovej
časti prvostupňového správneho orgánu nie je možné jednoznačne určiť čas a miesto spáchania
správneho deliktu, keďže je uvedený čas spáchania deliktu 21.02.2014 a miesto prevádzka I. X, B. a
21.02.2014 a 05.03.2014 a miesto prevádza I. X, B., ale v 3. výroku je uvedený čas a miesto spáchania
deliktu 21.02. a 05.03.2014 v prevádzke I. X, B. a v dňoch 14.03., 18.03., 25.03. a 15.04.2014 na
Inšpektoráte práce Banská Bystrica. Z toho vyplýva, že výroky rozhodnutia sú zmätočné a vo vzájomnom
rozpore. Výroková časť prvostupňového rozhodnutia je vo  vzájomnom rozpore a nie je v súlade s jeho
odôvodnením, ani s odôvodnením rozhodnutia žalovaného a má za to, že z toho dôvodu je rozhodnutie
nezrozumiteľné a nepreskúmateľné.

Zároveň žiadal, aby súd podľa § 250c O. s. p. rozhodol o odklade vykonateľnosti rozhodnutia s tým, že
ide o malý podnik a uložená pokutu 2.000,00 Eur je neprimerane vysoká a v prípade, že by ju musel
okamžite uhradiť, podstatným spôsobom by to ovplyvnilo uspokojovanie jeho záväzkov nielen voči jeho
zmluvným partnerom, ale hlavne voči zamestnancom, ktorých má 12. S prevádzkou má pravidelné
mesačné výdavky za elektrinu, vodu, chémiu, spotrebný a iný materiál, odvody, daň, čo všetko činí
mesačne minimálne 20.000,00 Eur a ešte spláca aj úver po 2.500,00 Eur.

Upovedomením z 01.03.2016 súd v súlade s ust. § 250c ods. 1 O. s. p. účastníkov upovedomil, že
žiadosti žalobcu o odklad vykonateľnosti preskúmavaného rozhodnutia nevyhovel.

Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. K žalobným námietkam čo sa týka porušenia
ustanovenia § 13 ods. 3 a § 6 ods. 1 písm. d) a e) zákona o BOZP v nadväznosti na ustanovenie §
4 ods. 1, 2 a bod 2.5 Prílohy č. 1 Nariadenia č. 391/2006 Z. z. a za porušenie § 6 ods. 1 písm. d)
zákona o BOZP v nadväznosti na § 3 písm. b) Nariadenia č. 391/2006 Z. z. uviedol, že tento záver
vyplýva najmä z Protokolu a z fotodokumentácie z výkonu inšpekcie práce vykonanej dňa 21.02.2014,
resp. 05.03.2014 na prevádzke žalobcu I. X, B.. K námietke, že v priebehu kontroly inšpektor práce
nevykonal žiadnu skúšku merania hodnôt na únik výparov kyseliny chlorovodíkovej, čo nemožno
preukázať fotodokumentáciou uviedol, že z fotodokumentácie jednoznačne vyplýva, že výpary roztoku
kyseliny chlorovodíkovej vystupujúce nad vaňu morenia, ako aj poškodená hadica odsávania, ktorá
bola po celom obvode fyzicky roztrhnutá. Tvrdenie, že výpary kyseliny chlorovodíkovej nebolo možné
v prevádzke vidieť je mylné, lebo k vyparovaniu dochádza pri akejkoľvek teplote kvapaliny, pričom
chlorovodík, ako aj kyselina sú silne korozívne a ich únik možno demonštrovať aj tým, že nepriaznivo
pôsobia na kovové predmety v okolí vane. Neúčinnosť štrbinového odsávania prevádzkovanej závesnej
linky na galvanické zinkovanie bola inšpektormi práce zdokumentovaná priamo počas výkonu inšpekcie
a je zrejmá z vyhotovenej fotodokumentácie. V žiadnom prípade za vyhovujúci predpisom na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nemožno považovať stav, pri ktorom je PVC hadica štrbinového
odsávania od bubnovej linky na galvanické zinkovanie mechanicky poškodená - po celom obvode fyzicky
roztrhnutá a oddelená.

Vo vzťahu k porušeniu § 6 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP v nadväznosti na § 3 písm. b)
Nariadenia č. 391/2006 je možné konštatovať, že žalobca nezabezpečoval v prevádzke I. X, B.
vykonávanie pravidelnej údržby elektrických zariadení, najmä pri a na technologických linkách boli
skorodované spoje a svorky vodičov, skorodované a uvoľnené zásuvky, poškodené izolácie vodičov,
skorodované, poškodené a uvoľnené krytie elektrických rozvádzačov závesnej linky  na galvanické
zinkovanie, spínačov, oznamovačov a zásuviek a pod. uviedol, že z uvedeného ustanovenia pre
zamestnávateľa vyplýva povinnosť v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, sústavne
v každom okamihu zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály,
pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali



bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy. Z
uvedeného vyplýva požiadavka určitej trvalej a opakujúcej sa činnosti zamestnávateľa, pričom nie je
možné materiálne zabezpečovať sústavné dodržiavanie tejto povinnosti bez toho, aby zamestnávatelia
vykonávali potrebné údržby a opravy s určitou pravidelnosťou. Povinnosť zamestnávateľa netreba
chápať len tak, že majú odstrániť pri údržbe priamo zistené poruchy s vplyvom na bezpečnosť a ochranu
zdravia zamestnancov, ale údržbou je potrebné zabezpečiť aj preventívne predchádzanie poruchám a
možným vplyvom na bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov.

K námietke, že inšpektor práce nemohol vykonať odbornú prehliadku, pretože túto môže vykonať iba
revízny technik s odbornou skúškou uviedol, že podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona č. 125/2006 Z.
z. je inšpektor práce pri výkone inšpekcie práce oprávnený vykonávať kontrolu, skúšku, vyšetrovanie
a iné úkony s cieľom zistiť, či sa dodržiavajú predpisy uvedené v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzky
vyplývajúce z kolektívnych  zmlúv, a preto nebolo povinnosťou inšpektora práce vypracovať revíznu
správu. Názor žalobcu, že zistené poškodenia, resp. poruchy, napr. skorodované stroje a svorky vodičov,
skorodované a uvoľnené zásuvky, poškodené izolácie vodičov, skorodované, poškodené a uvoľnené
krytie elektrických rozvádzačov, spínačov, oznamovačov a zásuviek „neohrozujú zdravie a bezpečnosť
práce zamestnancov“ nie je relevantný, lebo v čase výkonu inšpekcie práce boli tieto poškodenia, resp.
poruchy zistené a riadne zdokumentované fotodokumentáciou. Aj bežný užívateľ elektrických zariadení
má vedomosť, že poškodená izolácia vodičov elektrického prúdu môže spôsobiť úraz elektrickým
prúdom.

K námietke ohľadne uloženej výšky pokuty uviedol, že pri ukladaní pokuty a pri určovaní jej výšky, ktorá
je vecou voľnej úvahy správneho orgánu inšpektorát práce zohľadnil najmä jej preventívne pôsobenie
a taktiež prihliadol aj na všetky relevantné skutočnosti v zmysle § 19 ods. 2 zákona o inšpekcii a to
závažnosť nedostatkov a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa, skutočnosť,
že sa nejednalo o ojedinelý výskyt nedostatkov, ako aj skutočnosť, že sa jednalo o prvý výkon inšpekcie
práce u žalobcu. Napadnuté rozhodnutia zohľadňuje aj ustanovenie § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb.
Správneho poriadku.

K námietke, že žalobca poukazuje na zmätočnosť a nezrozumiteľnosť výroku rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu uviedol, že z týchto výrokov jednoznačne vyplýva okamih, kedy bola
žalobcom porušená povinnosť a teda okamih, od ktorého možno počítať prekluzívne lehoty v zmysle
§ 19 ods. 4 zákona o inšpekcii práce (21.02.2014 a 05.03.2014). Skutočnosť, že výrok rozhodnutia
uvádza aj časy výkonu inšpekcie práce v priestoroch inšpektorátu práce má najmä informačnú hodnotu
o tom, kedy prebehol u žalobcu výkon inšpekcie práce, ktorý pozostával z času výkonu inšpekcie práce
na kontrolovanom pracovisku a výkon inšpekcie práce pokračoval na inšpektoráte práce spracovaním
podkladov, pričom výsledkom inšpekcie práce bol protokol. Výkon inšpekcie práce bol vykonaný
v 7. dňoch tak, ako je uvedené v úvodnej časti prerokovaného protokolu. Má za to, že miesto
spáchania uvedeného správneho deliktu je jednoznačne a nespochybniteľne určiteľné z výroku žalobou
napadnutých rozhodnutí a je ním prevádzka na I. X, B. a nie inšpektorát práce.

Súd v konaní podľa § 247  a nasl. O. s. p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného, oboznámil sa so žalobou žalobcu, písomným vyjadrením žalovaného, administratívnym
spisom žalovaného a prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Z obsahu pripojených administratívnych spisov správnych orgánov súd zistil, že Inšpektorát práce
Banská Bystrica u žalobcu, t. j. BEDE, spol. s r. o. Rožňava vykonal kontrolu v dňoch 21.02., 05.03. a
14.03., 18.03., 19.03, 25.03.2014 a o výsledku inšpekcie práce vyhotovil Protokol č. IBB-11-11-2.2/P-
B22,25-14 dňa 26.03.2014, pri ktorej bolo zistené, že žalobca ako zamestnávateľ porušil ustanovenia §
13 ods. 3 a § 6 ods. 1 písm. d) a e) zákona č. 124/2006 Z. z. v nadväznosti na § 4 ods. 1, 2 a bod 2.5
Prílohy č. 1 Nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z., lebo nezabezpečil pri prevádzke závesnej linky na
galvanické zinkovanie umiestnenej na prevádzke I. X, B. Ú.É. odsávanie škodlivín v mieste ich vzniku,
nakoľko v čase výkonu inšpekcie práce 21.02.2014 nezabezpečil zachytávanie a odvod škodlivín od
vane  morenia s roztokom 15 % kyseliny chlorovodíkovej prostredníctvom účinného vzduchotechnického
zariadenia (štrbinové odsávanie) tak, aby sa výpary roztoku kyseliny chlorovodíkovej nerozširovali
do dýchacej zóny zamestnancov a do ovzdušia pracoviska, resp. nepriaznivo nepôsobili na kovové
predmety v okolí vane a počas výkonu inšpekcie práce bolo zistené, že časť vzduchotechnického
zariadenia  - štrbinové odsávanie od bubnovej linky na galvanické zinkovanie má mechanicky poškodenú



hadicu odsávania, t. j. PVC hadica odsávania bola po celom obvode fyzicky roztrhnutá. Ďalej bolo zistené
porušenie § 6 ods. 1, písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. v nadväznosti na § 3 písm. b) Nariadenia vlády
č. 391/2006 Z. z. spočívajúce v tom, že v prevádzke I. X, B. nebola vykonávaná pravidelná údržba
elektrických zariadení, najmä pri a na technologických linkách - skorodované spoje a svorky vodičov,
skorodované a uvoľnené zásuvky, poškodené izolácie vodičov, skorodované, poškodené a uvoľnené
krytie elektrických rozvádzačov závesnej linky na galvanické zinkovanie spínačov, oznamovačov a
zásuviek a pod., čo bolo zistené výkonom inšpekcie práce 21.02.2014 a 05.03.2014 inšpektormi práce.

Inšpektorát práce Banská Bystrica začal správne konanie o správnom delikte oznámením zo dňa
03.06.2014, ktoré doručil žalovanému a v ktorom uviedol, že začína správne konanie o správnom delikte,
ktorý bol zistený pri výkone inšpekcie dňa 21.02.2014 a zároveň bol vyzvaný, aby sa k začatiu konania
vyjadril, predložil dôkazy na objasnenie skutkového stavu a miery svojej zodpovednosti a uviedol aké
doklady predchádzajú porušeniu povinnosti. Žalobca sa k tomuto oznámeniu písomne vyjadril podaním
z 13.06.2014, kde k uvedeným nedostatkom uviedol, že sa jedná o dekoratívne povšimnutie si situácie
a nie ako situáciu, za ktorú by mali niesť sankčné následky a k tvrdeniu o nevykonávaní pravidelnej
údržby elektrických zariadení v prevádzke uviedli, že majú v spoločnosti zamestnanca s vyššie 30 -
ročnou praxou v odbore, ktorý má konkrétne, vecne a priamo popísanú pracovnú náplň pre výkon funkcie
podľa pracovnej zmluvy. Nemôžu niesť zodpovednosť za pôsobenie vplyvov prostredia podnikateľskej
činnosti v prevádzke galvanizovanie, kde by boli nútení meniť spoje novým spojovacím materiálom,
každý deň a každý druhý týždeň maľovať rozvádzače a pri každom použití meniť zásuvky a vypínače.
Žalobca sa písomne vyjadril aj k Protokolu č. IBB-11-11-2.2/P-B22,25-14 dňa 31.03.2014, z ktorého
dôvodu Inšpektorát práce Banská Bystrica vypracoval Dodatok k protokolu dňa 15.04.2014, ktorý bol
doručený aj žalobcovi.

Z pripojených administratívnych spisov nevyplýva, že by niektorý zo správnych orgánov vo veci nariadil
ústne pojednávanie.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia a postup žalovaného
správneho orgánu, ktorým rozhodnutím správny orgán rozhodol s konečnou platnosťou u uložení
sankcie žalobcovi za porušenie § 13 ods. 3 a § 6 ods. 1 písm. d) a e) zákona č. 124/2006 Z. z. v
nadväznosti na § 4 ods. 1, 2 a bod č. 1.5 Prílohy č. 1 Nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. a § 6 ods. 1
písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. v nadväznosti na § 3 písm. b) Nariadenia vlády č. 391/2006 Z. z..

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupov správneho orgánu podľa piatej časti
druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§ 247 a nasl. O. s. p. je posudzovať, či správny orgán
príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo
veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či
rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi
predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v
žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať na vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O. s. p.).

Podľa § 250i ods. 2 O. s. p. ak správny  orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej
právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods.
1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým
stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu,
opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej
časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku. Do uvedenej právnej normy bola transformovaná
požiadavka tzv. „plnej jurisdikcie“ ako atribútu práva na spravodlivý proces, v zmysle ktorej súd pri svojom
rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových otázkach len tým čo vo veci zistil správny orgán a to
ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk k závažnosti,
zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a nezávislé hodnotí správnosť a úplnosť
skutkových zistení zadovážených správnych orgánom a ak pritom zistí skutkové, či (procesné) právne



pochybenia, môže v zrušujúcom rozhodnutí správnemu orgánu uložiť povinnosť na ich odstránenie,
nahradenie alebo doplnenie alebo tak urobí sám.

Podľa § 7 ods. 1, 3 písm. i), j) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce  v platnom znení inšpektoráty
práce sú orgány štátnej správy. Inšpektoráty práce sú rozpočtové organizácie. Sídla a územné obvody
inšpektorátov práce sú zhodné so sídlami a územnými obvodmi krajov.

Inšpektorát práce rozhoduje aj o uložení pokút podľa § 19, § 20 a osobitného predpisu, prejednáva
priestupky, rozhoduje o uložení pokút za priestupky a o zákaze činnosti podľa osobitných predpisov
(zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov).

Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb., ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa
na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení neskorších predpisov, ďalej len „Správny poriadok“).

Podľa § 3 ods. 1, 4 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinnosti.

Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom
konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú
k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej
zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Krajský súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že Inšpektorát práce Banská Bystrica príslušný na
rozhodnutie podľa zákona č. 125/2006 Z. z. v prvom stupni a Národný inšpektorát práce Košice ako
odvolací správny orgán v danej veci nepostupovali v intenciách citových právnych noriem, vo veci si
nezadovážili relevantné skutočnosti pre vydanie rozhodnutí, a preto ich rozhodnutia treba považovať za
predčasné a súčasne správny orgán prvého stupňa sa v konaní dopustil vady konania majúcej vplyv na
zákonnosť rozhodnutia, z ktorých dôvodov napadnuté rozhodnutie krajský súd nepovažuje za súladné
so zákonom.

Krajský súd dáva do pozornosti, že v kontexte s úpravou právnej teórie, ktorá v rámci verejnoprávnej
zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty,
ďalšej špecifikácii podliehajú správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové sa za  delikt
považuje len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto
označuje, pričom rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera
ich typovej, spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty u iných správnych
deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (výstižne
to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom.
V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania o postih správnym orgánom za určité
nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu
protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné
správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií vrátane príslušného konania, pritom
či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania je len vyjadrením reálnej trestnej politiky
štátu, teda reflexie názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov.
Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a
v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov,
ako aj prísnosti postihu delikventa. V konaniach zisťovania správneho deliktu rozhodovanie o vine



páchateľa za spáchanie deliktu a ukladaní sankcií zaň, na základe analógie legis, teda treba postupovať
v súlade so zásadami trestnoprávnej zodpovednosti v zmysle právnej úpravy v zákone č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov alebo Trestného zákona.
Krajský súd zastáva názor, že vzhľadom k tomu, že zákona č. 125/2006 Z. z. neustanovuje
hmotnoprávnu ani procesnoprávnu úpravu sankcionovania správnych deliktov, bolo potrebné v
preskúmavanej veci vychádzať z právnej úpravy zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov, na ktorú zákonodarca aj pod čiarou znenia právnej normy ustanovenej v § 7 ods.
3 písm. j) zákona č. 125/2006 Z. z. priamo odkazuje.

V predmetnej veci, keďže ide o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov
o postihu za správny delikt s uložením peňažnej pokuty, treba podľa názoru súdu aplikovať na danú
vec článok 6 ods. 1 prvá časť Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
dohovoru, v zmysle ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v
primeranej lehote prejednaná nezávislým  a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia
proti nemu, keďže Slovenská republika článkom 1 ods. 2 Ústavy sa zaviazala, že uznáva a dodržiava
všeobecné záväzné pravidla medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje
ďalšie medzinárodné záväzky a uvedený Dohovor sa podľa článku 154c ústavy stal súčasť právneho
poriadku SR (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) a má prednosť pred zákonom, ak zabezpečuje väčší
rozsah ústavných práv a slobôd.

V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva treba pojmy „trestné obvinenie“ a „práva a
záväzky občianskej povahy“, pokiaľ ide o rozsah aplikovateľnosti článku 6, ods. 1 Dohovoru vykladať
autonómne od ich definovania vo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátov dohovoru (napr.
rozsudok Neumaister v. Rakúsko z júla 1976).

Uvedený záver podporuje už aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. vo veciach sp.
zn. 3 Sžn 68/2004, 3 Sž 85/2008, 8 Sžo 28/2007, 8 Sžo 147/2008, 5 Sžo 235/2010, 6 Sžo 51/2011
ktorá je jednotná v tom, že trestnoprávne princípy sa analogicky aplikujú i v správnom trestaní a že
trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických
osôb - podnikateľov) podlieha obdobnému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z toho hľadiska
treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému.

Napokon aj Odporúčanie výboru ministrov č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách, ktoré
bolo schválené Výborom ministrov 13. februára 1991 na 452. Zasadnutí zástupcov ministrov odporúča
vládam členských štátov, aby vo svojom práve, aj praxi sa riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto
odporúčania. Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tohto odporúčania je v ňom uvedené, že sa vzťahuje na
správne akty, ktorými sa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami, či už
ide o pokuty alebo iné opatrenia trestnej povahy, bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú povahu.
Tieto druhy postihu sa považujú za správne sankcie. V zmysle zásady č. 6 uvedeného odporúčania vo
vzťahu k ukladaniu správnych sankcií je potrebné aplikovať aj nasledovné zásady: každá osoba, ktorá
čelí správnej sankcii, musí byť informovaná o obvinení proti nej, má jej byť daný dostatočný čas na
prípravu prípadu s tým, že do úvahy sa vezme zložitosť veci, ako aj tvrdosť sankcie, ktorá by mohla
byť uložená. Osoba, prípadne jej zástupca má byť informovaná o povahe dôkazov proti nej, má dostať
možnosť vyjadriť sa (byť vypočutá predtým ako sa príjme akékoľvek rozhodnutie). Právny akt, ktorým
sa ukladá sankcia má obsahovať dôvody, na ktorých sa zakladá.

Vychádzajúc zo stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky krajský súd považuje za
potrebné uviesť, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v článku 1 Ústavy
je aj princíp právnej istoty a spravodlivosti (princíp materiálneho právneho štátu), ktorý spočíva okrem
iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú
konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať napr.
II.ÚS 10/99, II.ÚS 243/03. Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí
orgánov verejnej moci a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na
ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických
osôb k orgánom verejnej moci, napr. IV.ÚS 92/09, ÚS 17/1999 Nález z 22.09.1999, I.ÚS 44/1999 Nález
z 13.10.1999, I.ÚS 10/1998; I.ÚS 54/02 Nález z 13.11.2002.



Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môže konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a
ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

Z citovanej ústavnej úpravy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov
musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny princíp  v aplikácii zákonov je preto v činnosti
štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v súvislosti od ústavou chránených
hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej
normy nemôže byť interpretovaný izolovane mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý
zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti
rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu.

Z uvedených dôvodov bolo povinnosťou Národného inšpektorátu práce, ako aj Inšpektorátu práce
Banská Bystrica v danom prípade vykonať výklad a aplikáciu právnej normy ustanovenej v § 13 ods. 3
a v § 6 ods. 1 písm. d) a e) zákona č. 124/2006 Z. z. v kontexte s účelom tohto zákona s prihliadnutím
na všetky okolnosti daného prípadu.

Správny orgán sa v konaní dopustil takej vady, ktorá mohla mať za následok nedostatočne zistený
skutkový stav podmieňujúci zákonnosť jeho rozhodnutia, ktorý nedostatok neodstránil ani žalovaný.
Zákonodarca v právnej norme § 7 ods. 3 písm. j) zákona č. 125/2006 Z. z. stanovil, že správny orgán
rozhoduje o uložení pokút za priestupky a o zákaze činnosti podľa osobitných predpisov, pričom odkázal
na zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupku vykoná správny orgán v prvom stupni ústne
pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne
dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný alebo sa nedostaví i bez náležitého
ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.

Z administratívneho spisu v danej veci nevyplýva, že by správny orgán so žalobcom prejednal správny
delikt kladený mu vinu na ústnom pojednávaní alebo že by sa žalobca odmietol dostaviť na ústne
pojednávanie, na ktorú vadu súd musí prihliadnúť z úradnej povinnosti, pretože má za následok odňatie
práva žalobcovi na spravodlivý proces pred orgánom verejnej správy v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy.

Uvedené procesné pochybenie je dostatočným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného
správneho orgánu podľa § 250j ods. 2 písm. e) O. s. p., z ktorého dôvodu sa už krajský súd ďalšími
námietkami žaloby nezaoberal.

Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude vo veci nariadiť pojednávanie tak, ako to vyplýva
z citovaného ustanovenia § 74 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., kde žalobca bude môcť bližšie a
konkrétnejšie vzniesť námietky, ktoré uviedol nielen v písomnom vyjadrení k oznámeniu o začatí
správneho konania, ale na ktoré poukázal v podanej žalobe, ako aj na pojednávaní pred krajským súdom.
Žalobca na svoje tvrdenia už označil dôkazy, ale nič mu nebude brániť, aby nenavrhol ďalšie dôkazy,
ktoré správny orgán má vykonať a v prípade, že niektorý z navrhnutých dôkazov nevykoná, v rozhodnutí
musí aj náležite zdôvodniť prečo ich nevykonal. Vzhľadom na námietky, ktoré žalobca uviedol nielen
v podanej žalobe, ale predovšetkým, ktoré vzniesol na pojednávaní pred krajským súdom, zdá sa, že
bude vhodné, aby niektoré nedostatky zistené inšpektormi práce dňa 21.02.2014 a 05.03.2014 boli na
mieste samom ozrejmené.

Súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe
vzhľadom na uvedené nedostatky dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu nebol v
súlade so zákonom č. 125/2006 Z. z., a preto súd preskúmavané rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm.
e) O. s. p. a to rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ako aj prvostupňového správneho orgánu
zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Podľa § 250j ods. 7 O. s. p. správne orgány sú viazané právnym názorom súdu vysloveným v tomto
rozsudku.



O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný
priznal ich náhradu. Náhradu trov konania žalobcovi súd priznal titulom zaplateného súdneho poplatku
vo výške 70,00 Eur. Z titulu trov právneho zastúpenia podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov za tri úkony
právnej služby a to za úkony v roku 2015 (prevzatie a príprava vecí, písomné podanie žaloby) za
jeden úkon á 139,83 Eur a ku každému z uvedených úkonov režijný paušál á 8,39 Eur a za účasť na
pojednávaní 04.02.2016 143,00 Eur a režijný paušál 8,58 Eur. Súd nepriznal trovy právneho zastúpenia
za poradu s klientom podľa úradného záznamu z 03.02.2016, pretože podľa jeho obsahu nešlo o
poradu za účelom prejednania nových skutočností potrebných pre prejednanie veci, v ktorej bolo
vytýčené pojednávanie išlo o oboznámenie vyjadrenia žalovaného k žalobe, ktoré podľa svojho obsahu
je v podstate totožné s odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia. Súd priznal advokátovi náhradu
hotových výdavkov a to cestovné služobným autom Peugeot 206 na pojednávanie z Banskej Bystrice do
Košíc a späť, spolu 472 km pri spotrebe 5,7l/100km a v cene PH 1,189 Eur v sume 31,99 Eur, náhrada za
opotrebenie motorového vozidla 86,38 Eur a náhrada za stratu času pri ceste Banská Bystrica - Košice
a späť, t. j. 14 polhodín x 14,30 = 200,20 Eur, takže celkové trovy právneho zastúpenia sú 766,59 Eur.
Trovy žalobcu je povinný zaplatiť žalovaný právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Martine Slosiarikovej.

Senát krajského súdu vo veci rozhodol pomerov hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v
platnom znení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e  p r í p u s t n é odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 d n í odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje,  v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo  k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne  rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.