{"guid": "d2edfcc9-5745-4623-b328-9277c3e9a4c0:cdc96913-fbcc-440e-aad8-2ae4ff71d050", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7015200133.1", "spisova_znacka": "6S/13/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/13/2015 z 23. 3. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 23. marca 2016, sp. zn. 6S/13/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7015200133.1", "identifikacne_cislo": "7015200133", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Mariana Podbehlá", "sudca_id": 656, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-podbehla-656", "datum_vydania": "2016-03-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/5", "nazov": "zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/5-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cdc96913-fbcc-440e-aad8-2ae4ff71d050", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7015200133.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7015200133.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7015200133.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/13/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200133
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015200133.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd rozhodol v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Baranovej, členov senátu
JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu L. F. bývajúceho v W., C. XXX/
XX, zastúpeného advokátkou Mgr. Miroslavou Kušnírovou Vadelovou so sídlom Bratislava, Gröslingova
45 proti žalovanému Ústrediu práce, soc. vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava v konaní o žalobe na
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 21. 11. 2014 č. 2014/108752/31141/OPČ-SSZ takto
jednomyseľne

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Úrad práce, soc. vecí a rodiny Spišská Nová Ves rozhodnutím z 23. 09. 2014 č. k. SN1/OSaP/
ZAM/2014/24944 podľa § 34 ods. 14 písm. h/ zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o službách
zamestnanosti“) nezaradil žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Rozhodnutie odôvodnil
tým, že na základe výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I zo dňa 03. 09. 2004 zistil,
že žalobca ku dňu podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnancov nespĺňa
podmienku podľa § 6 ods. 1 písm. b/ zákona o službách zamestnanosti, t. j. je spoločníkom a konateľom
v spoločnostiach KERA-GLASS, s. r. o., Spišská Nová Ves, VaM strechy, s. r. o., v likvidácii Nálepkovo,
VM strechy, s. r. o., v likvidácii, Harichovce.

Žalobca podal proti rozhodnutiu odvolanie zo 16. 10. 2014, o ktorom žalovaný rozhodnutím z 21. 11. 2014
č. 2014/108752/31141/OPČ-SSZ rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa potvrdil.

Proti rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že je síce pravdou, že je spoločníkom
a konateľom spoločnosti KERA-GLASS, s. r. o., VaM strechy, s. r. o.,  v likvidácii, a VM strechy, s. r.
o., v likvidácii a v zmysle zákona o službách v zamestnanosti sa považuje za samostatne zárobkovú
osobu, ale v týchto spoločnostiach nepoberá žiadnu odmenu za výkon funkcie konateľa, ani za výkon
funkcie spoločníka. Preto má za to, že žalobca má byť v zmysle zákona o službách v zamestnanosti
považovaný za uchádzača o zamestnanie a zároveň ho mal úrad práce zaradiť do evidencie uchádzačov
o zamestnanie. To, že žalobca nepoberá žiadnu odmenu za výkon funkcie konateľa a za výkon funkcie
spoločníka, žalobca preukázal tým, že k žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie
priložil kópiu svojho posledného daňového priznania a kópie posledných podaných daňových priznaní
uvedených v spoločnosti, z ktorých vyplýva, že jednotlivé spoločnosti nedosahujú žiaden zisk.



V odvolaní žalobca ďalej uviedol, že spoločnosť VaM strechy, s. r. o., v likvidácii vstúpila do likvidácie
ku dňu svojho zrušenia, t. j. ku dňu 31. 12. 2013 na základe rozhodnutia valného zhromaždenia.
Spoločnosť VM strechy, s. r. o., v likvidácii vstúpila do likvidácie ku dňu 04. 08. 2012 na základe
rozhodnutia jediného spoločníka. Zo znenia ust. § 70 a nasl. Obchodného zákonníka (OZ) vyplýva,
že účelom likvidácie je vysporiadať aktíva a pasíva likvidovanej právnickej osoby a usporiadať takto
jej majetkové pomery. Ustanovením likvidátora do funkcie likvidátora spoločnosti dochádza k prechodu
pôsobnosti štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti na likvidátora. Likvidátor v zmysle ust. OZ robí
v mene spoločnosti len tie úkony, ktoré smerujú k likvidácii spoločnosti. Je teda zrejmé, že likvidovaná
spoločnosť už nevykonáva podnikateľskú činnosť, ale len úkony, ktoré smerujú k tomu, aby mohla byť
vymazaná z obchodného registra. Ak teda spoločnosť nevykonáva podnikateľskú činnosť a likvidátor
vykonáva jedine úkony smerujúce k zániku spoločnosti, nemôže ani žalobca vykonávať zárobkovú
činnosť v zmysle ust. § 5 a 6 zákona o službách zamestnanosti a dosahovať z takejto činnosti odmenu
prevyšujúcu 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Z týchto dôvodov žiadal,
aby žalovaný zmenil rozhodnutie tak, že žalobcu zaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Žalovaný rozhodnutím z 21. 11. 2014 č. 2014/108752/31141/OPČ-SSZ odvolanie žalobcu zamietol a
rozhodnutie Ústredia práce, soc. vecí a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa 23. 09. 2014 č. SN1/OSaP/
ZAM/2014/24944 potvrdil. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca si dňa
04. 08. 2014 podal písomnú žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Správny
orgán dňa 03. 09. 2014 na základe výpisov z obchodného registra Okresného súdu Košice I zistil, že
žalobca je zapísaný ako spoločník a konateľ v spoločnostiach KERA-GLASS, s. r. o., Odborárov 49
Spišská Nová Ves, VaM strechy, s. r. o., v likvidácii, Letná 317/117 Nálepkovo a VM strechy, s. r. o., v
likvidácii, Európska 77 Harichovce. Po preskúmaní napadnutého prvostupňového rozhodnutia dospel
k záveru, že rozhodnutie o nezaradení žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie bolo vydané
v súlade s ust. § 34 ods. 14 písm. h/ zákona o službách zamestnanosti, z ktorého vyplýva, že úrad
nezaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie občana, ktorý nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1
a 2. Dôvody žalobcu uvedené v odvolaní podľa žalovaného nie sú právne relevantné pre zmenu alebo
zrušenie napadnutého prvostupňového rozhodnutia. K názoru žalobcu, že spoločnosti VaM strechy, s. r.
o., v likvidácii a VM strechy, s. r. o., v likvidácii vstúpili do likvidácie a preto nevykonávajú podnikateľskú
činnosť, žalovaný uviedol, že zákon o službách zamestnanosti, ktorý je osobitným zákonom v ust. § 5
ods. 1 písm. a/ okrem iného spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, ako aj konateľa spoločnosti
s ručením obmedzeným jasne definuje ako samostatne zárobkovo činnú osobu, pričom pri posudzovaní
veci správny orgán neprihliada na skutočnosť, či je spoločnosť v likvidácii, pretože takáto povinnosť
nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona o službách zamestnanosti. K zániku takejto spoločnosti
dochádza až jej výmazom z obchodného registra, preto spoločníka aj takejto spoločnosti voči tretím
osobám je potrebné považovať stále za spoločníka. Spôsob zániku funkcie konateľa je upravený v ust.
§ 66 a § 125 OZ.

K námietke žalobcu, že mal byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, keďže je občan, ktorý
môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a zároveň nevykonáva zárobkovú činnosť, z ktorej
by mal mesačnú odmenu prevyšujúcu 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu
podľa osobitného predpisu žalovaný uviedol, že v uvedenom prípade, t. j. ak ide o spoločníka a konateľa
spoločnosti s ručením obmedzeným sa príjem neposudzuje, pretože súbeh evidencie uchádzača o
zamestnanie s postavením spoločníka a konateľa spoločnosti nie je možný.

Žalobca nepreukázal, že došlo k jeho zániku ako spoločníka konateľa v spoločnostiach KERA-GLASS
Spišská Nová Ves, VaM strechy, s. r. o., v likvidácii Nálepkovo a VM strechy, s. r. o., v likvidácii
Harichovce podľa ustanovení OZ, preto v čase podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov
o zamestnanie sa stále považoval na účely zákona o službách zamestnanosti za spoločníka a konateľa
týchto spoločností. Z týchto dôvodov existoval dôvod na jeho nezaradenie do evidencie uchádzačov o
zamestnanie.

V zákonnej lehote podal žalobca žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa, v ktorej navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

V žalobe namietal, že prvostupňový správny orgán sa nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že nevykonáva
samostatnú zárobkovú činnosť v spoločnostiach KERA-GLASS Spišská Nová Ves, VM strechy, s. r. o.,
Harichovce v likvidácii a VaM strechy, s. r. o., v likvidácii Nálepkovo a ani nedosahuje zo zárobkovej



činnosti žiadny príjem. Prvostupňový správny orgán nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie a preto
ho žalobca považuje za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Žalobca v žalobe ďalej vytýkal žalovanému, že sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal dostatočne jeho
žalobnými námietkami a to predovšetkým že sa nezaoberal skutočnosťou, čo je zmyslom likvidácie
spoločnosti a či žalobca ako spoločník a konateľ spoločnosti v likvidácii skutočne aj prevádzkuje alebo
vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že uchádzačom o zamestnanie
nemôže byť spoločník a konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným ani vtedy, ak jeho mzda alebo
odmena za vykonávanie zárobkovej činnosti nepresiahne 75 % zo sumy životnému minima pre
jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu z dôvodu, že pri spoločníkovi a konateľovi
spoločnosti sa príjem neposudzuje, keďže súbeh evidencie uchádzača o zamestnanie s postavením
spoločníka a konateľa spoločnosti nie je možný. V tejto súvislosti poukázal na to, že ust. § 6 ods.
1 písm. b/ a ods. 2 písm. a/ zákona o službách zamestnanosti upravuje prípady, ak uchádzač o
zamestnanie vykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu
(napr. obchodného, občianskeho zákonníka), avšak odmena za výkon tejto činnosti nepresiahne 75 %
zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Z týchto ustanovení jednoznačne vyplýva,
že aj takýto uchádzač o zamestnanie môže byť zaradený do evidencie uchádzačov. Podľa žalobcu
účelom zákonodarcu touto novelou bolo upraviť aj tie prípady, ak uchádzač je síce zamestnancom
alebo konateľom, alebo spoločníkom v spoločnosti, avšak jeho príjem alebo odmena za vykonávanie
zárobkovej činnosti nedosahuje 75 % sumy životného minima. Z uvedeného dôvodu žalovaný nesprávne
aplikoval právnu normu na daný skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil.

Žalobca ďalej nesúhlasil so záverom rozhodnutia žalovaného, že žalobca nepreukázal, že došlo k jeho
zániku ako spoločníka a konateľa v spoločnostiach v čase podania žiadosti bol spoločníkom a konateľom
v spoločnosti, preto bol daný dôvod na jeho nezaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Podľa žalobcu takto záver žalovaného nie je právne podložený, keďže tým, že je žalobca spoločníkom
a konateľom spoločnosti, nemôže automaticky nespĺňať zákonom stanovené podmienky pre zápis do
evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa ust. § 6 ods. 1 a 2 zákona o službách zamestnanosti.

Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na to, že žalobca nebol do evidencie uchádzačov o zamestnanie
zaradený z dôvodu, že ku dňu podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie
nespĺňal podmienky pre zaradenie vyžadované zákonom o službách zamestnanosti, pretože ku
dňu podania žiadosti o zaradenie do evidencie bol spoločníkom a konateľom v troch obchodných
spoločnostiach. Zo zákona o službách zamestnanosti vyplýva, že na účely zákona o zamestnanosti sa
za samostatne zárobkovo činnú osobu považuje okrem iného fyzická osoba, ktorá je spoločníkom, resp.
konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným. Uvedená legálna definícia a iné ustanovenia zákona
o službách zamestnanosti pritom neustanovujú, že sa jedná o spoločníka, resp. konateľa spoločnosti,
ktorá nie je v likvidácii alebo ktorá nie je v konkurze, prípadne v reštrukturalizácii a pod. Vzhľadom
na to možno konštatovať, že táto legálna definícia nepripúšťa žiadne možnosti inej interpretácie pojmu
spoločník, resp. konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným ako tej, že ide o spoločníka, resp. konateľa
spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá existuje de iure, t. j. je zapísaná v obchodnom registri.

K námietke žalobcu, že uvedené spoločnosti sú dlhodobo nefungujúce, že zo spoločnosti mu neplynie
žiadny príjem, pritom dve z obchodných spoločností sú už v likvidácii, v dôsledku čoho nemôžu
vykonávať podnikateľskú činnosť a preto ani žalobca nemôže vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť
uviedol, že pojem vykonávať alebo prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť je bližšie vymedzený
v ust. § 5 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti. Vychádzajúc z neho je zrejmé, že ak má osoba
postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, t. j. spoločníka alebo konateľa spoločnosti s ručením
obmedzeným tak na účely zákona o službách zamestnanosti vykonáva, resp. prevádzkuje samostatnú
zárobkovú činnosť. To znamená, že stačí, aby samostatne zárobkovo činná osoba mala oprávnenie
na výkon, resp. prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti, pričom tu nie je potrebné, aby takáto
osoba dosahovala z postavenia spoločníka, resp. konateľa spoločnosti aj skutočný príjem. Ustanovenie
§ 6 ods. 1 písm. c/ zákona o službách zamestnanosti iba kopíruje pojem použitý v § 5 ods. 2 zákona
o službách zamestnanosti. Uvedený výklad je v súlade aj s ust. § 36 ods. 1 písm. b/ zákona o
službách zamestnanosti, podľa ktorého úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov
o zamestnanie dňom vzniku oprávnenia prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť.



Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že už samotná existencia postavenia spoločníka, resp. konateľa
spoločnosti je prekážkou zotrvania takejto osoby v evidencii uchádzačov o zamestnanie a úhrad je
povinný vyradiť takého uchádzača o zamestnanie už vtedy, ak má iba priznané postavenie spoločníka,
resp. konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným bez ohľadu na jeho príjem. Vzhľadom na uvedené
je námietka žalobcu, že v postavení konateľa, resp. spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným
nedosahoval žiadny príjem irelevantná. Nepodstatná je aj námietka žalobcu týkajúca sa vysporiadania
so skutočnosťou, či žalobca skutočne aj vykonáva a prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť.
Napriek tomu však v napadnutom rozhodnutí žalovaný v dostatočnom rozsahu poukázal na skutočnosť,
že v prípade ak ide o spoločníka alebo konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným, tak sa príjem
neposudzuje, keďže podľa zákona o službách zamestnanosti nie je súbeh evidencie uchádzača o
zamestnanie s postavením spoločníka a konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným možný. Tiež
konštatoval, že pri posudzovaní veci neprihliadal na to, či spoločnosť je v likvidácii, pretože táto povinnosť
nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona o službách zamestnanosti a keďže k zániku takejto
spoločnosti dochádza až jej výmazom z obchodného registra, preto spoločníka takejto spoločnosti
je potrebné považovať voči tretím osobám stále za spoločníka. Navyše žalobca bol spoločníkom a
konateľom spoločnosti KERA-GLASS, s. r. o., ktorá v likvidácii nie je (návrh na vyhlásenie konkurzu
na spoločnosť bola podľa tvrdenia žalobcu podaná až po podaní žiadosti o zaradenie do evidencie
uchádzačov o zamestnanie), pričom podľa žalovaného zaoberanie sa pri posudzovaní veci účelom a
zmyslom likvidácie by neprispelo k úplnejšiemu ani správnejšiemu záveru, t. j. by neviedlo k vecne
odlišnému záveru napadnutého rozhodnutia.

Žalovaný nepovažoval za relevantnú námietku žalobcu ohľadom nevysporiadania sa s tvrdením žalobcu,
že keďže nepoberá žiadnu odmenu za činnosť v spoločnostiach, tak nemôže ani presiahnuť 75 % zo
sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. V rozhodnutí totiž v dostatočnom rozsahu
poukázal na to, že v prípade ak ide o spoločníka alebo konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným
tak sa príjem neposudzuje, pretože podľa zákona o službách v zamestnanosti nie je súbeh evidencie
uchádzača o zamestnanie s postavením spoločníka a konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným
možný.

Žalovaný nesúhlasil s výkladom novely zákona o službách zamestnanosti, ktorú uviedol žalobca
v žalobe, pretože podľa jeho názoru účelom novely zákona č. 96/2013 Z. z. bolo práve začleniť
spoločníkov, ako aj konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným do skupiny osôb, ktoré sa považujú
za samostatne zárobkovo činné a to práve bez skúmania akéhokoľvek ich príjmu. Na podporu tejto
argumentácie poukázal na znenie ust. § 36 ods. 1 písm. b/ zákona o službách zamestnanosti.

V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa ust. § 6 ods. 1 písm. b/ zákona o službách zamestnanosti
obsiahnutého v prvostupňovom rozhodnutí žalovaný poukázal na ust. § 59 ods. 1 správneho poriadku,
podľa ktorého je odvolací orgán oprávnený a súčasne povinný preskúmať napadnuté rozhodnutie v
celom rozsahu a ak je to nevyhnutné, doterajšie dokazovanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Aj
z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/74/2002 vyplýva, že v správnom konaní odvolací orgán
nie je viazaný hodnotiacim stanoviskom prvostupňového orgánu a teda ak odvolací správny orgán zistí,
že určitý údaj v prvostupňovom konaní je vadným nesprávnym údajom, tak toto napraví aj za stavu, že
neprichádza do úvahy uplatnenie reformačnej právomoci, ktorá sa vzťahuje len k výroku rozhodnutia.
Žalovaný je toho názoru, že mohol sám skutkový stav zhodnotiť nezávisle od prvostupňového orgánu a
na základe svojich zistení a hodnotení preveriť správnosť výroku prvostupňového orgánu. Ak bol výrok
rozhodnutia v konkrétnom prípade správny, avšak bolo potrebné iné odôvodnenie, tak žalovaný ako
odvolací orgán rozhodnutie prvostupňového orgánu mal potvrdiť, čo aj urobil a v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, ktoré dôvody ho viedli k jeho rozhodnutiu.

Žalovaný ďalej uviedol, že v prípade žalobcu existovalo niekoľko spôsobov ako mohol svojím konaním
ovplyvniť zrušenie svojej účasti v predmetných spoločnostiach a tým splniť podmienky pre zaradenie
do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Napriek tomu, že nebola daná objektívna nemožnosť žalobcu
zbaviť sa postavenia spoločníka, resp. konateľa v predmetných spoločnostiach žalobcu ani jednu z nich
nevyužil a preto jeho nečinnosť nemôže byť dôvodom jeho odlišné zaobchádzanie v konaní o zaradení
do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Vstupom spoločnosti do likvidácie nebolo odňaté právo
žalobcu jednak previesť svoj existujúci obchodný podiel na tretiu osobu alebo podať návrh na zrušenie
jeho účasti v spoločnosti súdom podľa § 148 ods. 1 OZ, resp. vzdať sa funkcie konateľa spoločnosti.
Zánik jeho postavenia ako spoločníka, resp. konateľa spoločnosti nebol preukázaný. Obchodný podiel



možno prevádzať kedykoľvek od vzniku spoločnosti až do jej zániku výmazom z obchodného registra,
pričom prípadný proces likvidácie spoločnosti prevodu obchodného podielu neprekáža. Zrušením
spoločnosti a jej vstup do likvidácie nič nemení na postavení žalobcu ako spoločníka v tom smere, že
mu stále patrí obchodný podiel. Žalobca sa tiež mohol vzdať svojej funkcie konateľa v predmetných
spoločnostiach a splniť tak podmienky pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pričom
tak mohol vykonať v zmysle § 66 OZ. Žalobca v tejto súvislosti neuviedol ani nepreukázal, že mu v
takomto konaní bránili nejaké dôvody.

Podľa názoru žalovaného vytýkané nedostatky rozhodnutia nezakladajú v zmysle ust. § 250j ods. 1 O.
s. p. dôvod na zrušenie ani zmenu napadnutého rozhodnutia. Navrhuje preto, aby súd žalobu zamietol.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a
správneho orgánu prvého stupňa v medziach žalobných námietok, oboznámil sa s administratívnym
spisom a so súhlasom účastníkov rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 250f ods. 1 O. s. p.
rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 24. 03. 2016. Predmetom súdneho preskúmavania je rozhodnutie
žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie Úradu práce, soc. vecí a rodiny Spišská Nová Ves z 23. 09. 2014,
č. k. SN1/OSaP/ZAM/2014/24944, podľa ktorého nebol žalobca v zmysle § 34 ods. 14 písm. h/ zákona
o službách zamestnanosti zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že žalobca ku
dňu podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie je spoločníkom a konateľom
v spoločnostiach KERA-GLASS, s. r. o., Spišská Nová Ves, VaM strechy, s. r. o., v likvidácii Nálepkovo
a VM strechy, s. r. o., v likvidácii Harichovce.

Medzi účastníkmi je sporné, či žalobca v postavení konateľa, resp. spoločníka spoločnosti s ručením
obmedzeným spĺňa podmienky zákona o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie v prípade,
ak tieto spoločnosti nevykonávajú žiadnu ekonomickú činnosť žalobcovi z tohto postavenia neplynú
žiadne príjmy.

Podľa § 34 ods. 14 písm. h/ zákona o službách zamestnanosti do evidencie uchádzačov o zamestnanie
sa nezaradí občan, ktorý nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 a 2.

Podľa § 6 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je
občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov
o zamestnanie úradu (ďalej len „evidencia uchádzačov o zamestnanie“) a ktorý
a/ nie je zamestnanec, ak v ods. 2 písm. a/ nie je ustanovené inak
b/ nie je v pracovno-právnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru
alebo nevykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa osobitného predsedu, ak v
ods. 2 nie je ustanovené inak,
c/ neprevádzkuje alebo nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť,
d/ nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine.

Podľa § 6 ods. 2 cit. zákona uchádzač o zamestnanie môže:
a/ vykonávať zárobkovú činnosť na základe pracovno-právneho vzťahu alebo právneho vzťahu podľa
osobitného predpisu, ak mzda alebo odmena za vykonávanie týchto činnosti nepresiahne 75 % zo
sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platnej k 1. dňu
kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo odmeny, alebo
b/ poskytovať údaje pre štatistiku rodinných účtov, ktorú vykonáva štatistický úrad SR, na základe dohody
o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona o službách zamestnanosti samostatne zárobkovo činná osoba
na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti,
komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľom alebo členom dozornej
rady spoločnosti s ručením obmedzeným alebo členom predstavenstva alebo dozornej rady akciovej
spoločnosti podľa osobitného predpisu, ak nie je zamestnanec.

Samostatná zárobková činnosť na účely tohto zákona je činnosť, ktorú vykonáva alebo prevádzkuje
samostatne zárobkovo činná osoba podľa ods. 1 (§ 5 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti).



Z citovaných ustanovení zákona o službách zamestnanosti teda jednoznačne vyplýva, že uchádzač,
ktorý prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť nespĺňa zákonné podmienky pre zaradenie do
evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Súd sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného, že v preskúmavanom prípade nemalo pre
rozhodnutie právny význam to, že dve obchodné spoločnosti boli v likvidácii a že žalobca v
spoločnostiach, v ktorých bol spoločníkom alebo konateľom už nevykonával žiadnu činnosť a nemal
žiadny príjem. Žalobca totiž podľa zákona o službách zamestnanosti bol samostatne zárobkovo činnou
osobou a toto jeho postavenie vylučovalo jeho zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie.  Je
treba prisvedčiť žalovanému, že u týchto osôb sa príjem pre účely zákona o službách zamestnanosti
neskúma, pretože už samotné postavenie osoby ako spoločníka alebo konateľa obchodnej spoločnosti
je tou právnou skutočnosťou, ktorá nepripúšťa zaradenie takej osoby do evidencie uchádzačov o
zamestnanie.

Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí sa podrobne zaoberal dôvodmi, pre ktoré žalobca nebol
zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Ak žalobca tvrdil, že pracovať môže a pracovať chce, mal možnosť spôsobom upravujúcim v OZ
vzdať sa svojho postavenia konateľa v obchodnej spoločnosti, prípadne previesť svoj obchodný
podiel v obchodných spoločnostiach na tretie osoby a tak splniť podmienky zákona na zaradenie do
evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žalobca však žiadne z týchto opatrení nevykonal a preto žalovaný
postupoval v súlade so zákonom, keď žalobcu na jeho žiadosť nezaradil do evidencie uchádzačov o
zamestnanie.

Žalovaný v napadnutom rozhodnutí podrobne odôvodnil nezaradenie žalobcu do evidencie uchádzačov
o zamestnanie, čím konvalidoval nedostatok prvostupňového správneho rozhodnutia, preto námietka
žalobcu, že prvostupňové správne rozhodnutie nebolo dostatočne odôvodnené a obsahuje odkaz na
nesprávne ust. § 6 ods. 1 písm. b/ zákona o službách zamestnanosti je právne bezvýznamné.

Z uvedených dôvodov súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O. s. p. zamietol.

Žalobcovi, ktorý nemal v konaní úspech, súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods. 1
O. s. p.).

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 05. 2011), podľa § 250j ods.
1 O. s. p. žalobu žalobcu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil  skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia  veci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}