{"guid": "e88e79f2-3f7f-441f-9469-5b9450459857:1b4a3848-bd3b-4f3d-bac2-aa38d8c36125", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7015200337.1", "spisova_znacka": "6S/34/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/34/2015 z 20. 10. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 20. októbra 2016, sp. zn. 6S/34/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7015200337.1", "identifikacne_cislo": "7015200337", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Ivan Machyniak", "sudca_id": 529, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-machyniak-529", "datum_vydania": "2016-10-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-172.odsek-1", "nazov": "§ 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-172.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-99", "nazov": "§ 99 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-99"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-7.odsek-6", "nazov": "§ 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-7.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-7"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-172", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-99", "/SK/ZZ/2004/437#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1b4a3848-bd3b-4f3d-bac2-aa38d8c36125", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7015200337.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7015200337.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7015200337.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/34/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200337
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015200337.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Milanom Končekom v právnej veci žalobcu: S. C., Š. XXX,
W., práv. zast.: Mgr. Janka Krakovská, advokátka, Čajakova 1, Košice, proti žalovanému: Sociálna
poisťovňa, ústredie, Ul. 29 augusta 8 - 10, Bratislava, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu
žalovaného zo dňa 09.03.2015 č. 23115-4/2015-BA, takto

r o z h o d o l :

Žalobu   z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania    n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Správny orgán prvého stupňa - Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava, rozhodnutím č.  XXXXX-
XX/XXXX-W. zo dňa 01.12.2014 podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodol, že žalobcovi vznikol
nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu, ktorý utrpel dňa
31.12.2009, v sume 4.467,- eur určenej podľa § 5 a § 11 zákona č. 437/2004 Z.z. a zároveň, že žalobca
nemá nárok na výplatu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 4.467,- eur, ktorá mu
už bola vyplatená na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava č. XXXX-XX/XXXX-
W. zo dňa 22.03.2013.

2. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodoval žalovaný  správny orgán
- Sociálna poisťovňa, ústredie, a tento rozhodnutím č. 23115-4/2015-BA  zo  dňa 09.03.2015 odvolanie
žalobcu zamietol a hore uvedené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava potvrdil. Žalované
rozhodnutie bolo zvolenému právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 18.03.2015.

3. Včas podanou žalobou zo dňa 23.03.2015, podanou osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa
23.03.2015, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia
a vrátenia veci žalovanému na nové konanie. Žalobu odôvodnil tým, že sporným sa stalo posúdenie
výšky bodového hodnotenia. Boli vypracované posudky a znalecký posudok, ktoré sa od seba výrazne
líšia. Žalovaný svoje konanie obohatil iba o informáciu o tom, že údajne žalobca bol osobne informovaný
o obsahu znaleckého posudku. Žalobca ani jeho právny zástupca o takej informácii nemá žiadnu
vedomosť a ani prvostupňový orgán ju v rozhodnutí neuvádza. Znalecký posudok bol žalovaným
doručený až na základe písomnej žiadosti zo dňa 18.12.2014. Vydané druhostupňové rozhodnutie nie
je správne, objektívne ani zákonné. Je ničotné. Napriek veľkému počtu a opakovaných judikovaných
záverov Najvyššieho súdu SR, že žalovaný nemá kompetenciu na zmenu lekárskeho posudku, ale je
jeho povinnosťou vo veci ustanoviť znalca. Žalovaný taktiež porušuje zákon, nakoľko odkaz na ust.
§ 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. neznamená, že si sám vo svoj prospech vypracuje posudok
(podľa §153 zákona). Dokazovanie v zmysle § 196 zákona č. 461/2003 Z.z. je proces na zaobstaranie
podkladov v spojení s § 195 tohto zákona a nie to, že úradník žalovaného vypracuje listinu (až na



zákonné výnimky) ako napr. zápisnica z ústneho pojednávania. Vydané rozhodnutie žalovaného nie je
objektívne aj preto, že žalobca navrhoval doplnenie znaleckého posudku o položku 321b. Ustanovenie
§ 195 ods. 1 je jednoznačné v tom, že na strane žalovaného je procesná povinnosť objasniť rovnako
dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech
účastníka konania. Preto žalovaný mal k tejto skutočnosti prihliadnuť a uvedený dôkaz v prospech
alebo neprospech vykonať. Nevykonanie tohto dôkazu je cieleným obídením procesných povinností a
takýto postup považujeme za nezákonný. Žalobca sa naďalej domáha priznania plného počtu bodov
(1000), keďže rozhodujúcou skutočnosťou pre ich priznanie je skutková okolnosť  - trvalý následok na
poškodenom zdraví znamenajúci trvale vyradenie žalobcu z pracovného procesu a ďalších aktivít v
rodinnom a spoločenskom živote.  Krátenie sťaženia spoločenského uplatnenia zámenou položiek je
preto založené na nesprávnom výklade zákona č. 437/2004 Z.z. Záverom žalobca navrhuje súdneho
znalca, aby sa odstránili doterajšie rozpory a v napádanej časti položiek 304f  a 316c, prípadne
ďalšie odborné doplnenie, bolo vykonané nové odborné posúdenie znalcom a na jeho presvedčivosti
a logickosti vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkaznými prostriedkami vydané nové rozhodnutie.
Zároveň bude znalecké dokazovanie rozšírené o posúdenie dôvodnosti položky 321b.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 20.04.2015 opakovane uvádza to, čo je obsahom správnych
rozhodnutí a ďalej uvádza, že posudkový lekár sociálneho poistenia nevykonáva opravu, ale kontrolu
bodového hodnotenia pracovného úrazu, pričom na následnú opravu bodového hodnotenia pracovného
úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je vyzvaný príslušný posudzujúci lekár.
V prípade, ak posudzujúci lekár nevykoná požadovanú opravu, Sociálna poisťovňa vydá rozhodnutie na
základe kontroly bodového hodnotenia vypracovanej posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ktorá
je v zmysle § 196 ods. 1 zákona považovaná za tzv. odborný posudok slúžiaci ako dôkazný prostriedok
pre zistenie skutočného stavu rozhodovanej veci. K tvrdeniu žalobcu, že prostata vlastne spôsobuje
blokádu močovej trubice sa vyjadrila súdna znalkyňa K.. K. H., ktorá dospela k záveru, že toto tvrdenie
nie je správne. K námietke žalobcu, že ani on, ani jeho právny zástupca nebol oboznámený s obsahom
znaleckého posudku K.. K. H., žalovaný uvádza, že v lekárskej správe zo dňa 19.02.2015 je v bode
s názvom  - predchádzajúce pracovné úrazy výslovne posudkovou lekárkou ústredia tento posudok
spomenutý, ako aj jeho stručný záver. Ako dôkaz o tom, že žalobca mal o tomto znaleckom posudku
vedomosť slúži jeho podpis na uvedenej lekárskej správe. Žalobca nedoložil žiadne nové skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali zmeniť rozhodnutie pobočky RV, či Sociálnej poisťovne, ústredie. Rovnaké
dôvody ako v podanej žalobe uviedol žalobca aj v podanom odvolaní proti rozhodnutiu pobočky RV.
Žalovaný navrhuje zamietnuť žalobu s odôvodnením, že považuje závery posudkového lekára pobočky
RV a posudkovej lekárky ústredia za hodnoverné, pretože sa zhodujú so závermi súdnoznaleckého
dokazovania, sú dostatočne podložené odbornými vyjadreniami a nálezmi odborných lekárov, a sú bez
nejasností a rozporov.

5. Na uvedené vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním zo dňa 15.06.2015 a v ňom uviedol, že
posudkoví lekári, ako aj znalec neberú v úvahu najpodstatnejšiu skutočnosť a tou je príčinná súvislosť,
v dôsledku ktorej nebyť pracovného úrazu, k poškodeniu na zdraví by nebolo došlo alebo nie v takom
rozsahu. Žalobcove problémy sa v plnom rozsahu prejavili až po utrpenom pracovnom úraze, pričom
žalovaný prostredníctvom znalca nemôže preukázať a vyvrátiť odborné závery skúseného operatéra
operujúceho chrbtice, realizujúceho výmeny stavcov a pod. Závery súdneho znalca nezohľadňujú
príčinnú súvislosť, ako aj prípadnú predispozíciu, bez poznania ktorých nie je možné dospieť k správnym
a objektívnym skutkovým zisteniam a následne k správnym záverom. Žalobca namieta, že žalovaný
vybral za znalca osobu s nedostatočnou odbornou erudovanosťou, pričom správnosť či nesprávnosť
postupu lekára určitého oboru môže hodnotiť iba odborník rovnakej odbornosti, spravidla s vyššou
erudíciou, než akú má posudzovaný lekár. V českej zbierke súdnych rozhodnutí pod č. 20/2000
je zaradené stanovisko, že znalecký posudok musí vypracovať vždy znalec príslušnej odbornosti a
je neprípustné, aby posudok samotný vypracoval znalec inej odbornosti. Žalobca ďalej v súvislosti
s neumožnením mu oboznámiť sa s obsahom znaleckého posudku uvádza, že ak žalovaný vydal
rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi vyjadriť sa pred rozhodnutím, ide o jeho
procesné pochybenie, a teda o takú vadu, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Preto trvá na
zrušení rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov.

6. Správny súd v konaní podľa ust. § 199 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“)
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a po oboznámení sa s administratívnymi spismi



žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto
ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol z ďalej uvedených dôvodov.

7. Náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia upravuje ust. § 99 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého má poškodený
nárok na uvedené dávky podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je s účinnosťou od
1. augusta 2004 zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z.z.“).
Podľa ust. § 1 zákona č. 437/2004 Z.z., tento zákon ustanovuje a) podmienky priznania a poskytovania
náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, b) vydávanie lekárskeho posudku
o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia (ďalej len „lekársky posudok“) a jeho náležitosti,
c)zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. V ďalších
ustanoveniach potom zákon vymedzuje základné pojmy (bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia) a
pojmy na účely tohto zákona (poškodenie na zdraví, poškodený, poskytovateľ náhrady - § 2), upravuje
náhradu za bolesť (§ 3), náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 4), výšku náhrady za bolesť
a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 5), lekársky posudok (§ 7), zásady na
hodnotenie bolesti (§ 9) a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 10).
Podľa ust. § 83 zákona  č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení jeho štvrtej hlavy, prvého dielu -
Vymedzenie pojmov na účely úrazových dávok, poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je
zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 zákona, ak utrpeli
pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.
Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. sa náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
poskytuje podľa lekárskeho posudku spracovaného podľa § 7 a § 8 zákona č. 437/2004 Z.z.
Podľa ust. § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z., ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení
bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku,
môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného
predpisu.
Podľa ust. § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. sa lekársky posudok vydáva, len čo zdravotný stav
poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až
po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.
Podľa ust. § 172 ods. 1, veta prvá zákona č. 461/2003 Z.z. na konanie vo veciach sociálneho poistenia
sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

8. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní súdu uviedla:
„V plnom rozsahu sa pridržiavame skutkových a právnych dôvodov obsiahnutých v samotnej žalobe, ako
aj v podaní doručenom súdu dňa 15.06.2015, teda vyjadrenia žalobcu k stanovisku žalovanej. Žalobca
si uplatnil zákonný nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia z titulu objektívnej zodpovednosti za
pracovný úraz. Žalobca namieta, že žalovaná za znalca ustanovila obvodnú lekárku, ktorej pre výkon
znaleckej činnosti stačí diplom a 7 rokov praxe. Žalobca tvrdí, že je potrebné aj 7 rokov odbornej praxe
v príslušnom odvetví. Ustanovená znalkyňa je neurológ, nemá atestáciu z chirurgie, neurochirurgie,
čo vzbudzuje pochybnosti o jej odbornej spôsobilosti na vypracovanie znaleckého posudku v danej
veci. Pôvodný posudok, na základe ktorého si žalobca uplatnil svoj nárok na úrazovú dávku, vystavil
špecialista na chirurgiu a neurochirurgiu, teda taký lekár, ku ktorému obvodná lekárka posiela svojich
pacientov. Spochybňujeme odbornú spôsobilosť znalca, pri správnom postupe mala žalovaná pribrať
znalca s príslušnou odbornou kvalifikáciou. Tým pádom spochybňujeme aj správnosť znaleckého
posudku. Pretože posudok vypracoval znalec s nižšou kvalifikáciou bez odbornej erudície a schopnosti
v neurochirurgii. Ďalej zdôrazňujeme, že žalobcovi bolo odopreté právo oboznámiť sa pred rozhodnutím
s obsahom znaleckého posudku vypracovaného K.. H. a nemal možnosť sa vyjadriť ani k osobe
znalca, čím mu bolo odopreté právo vyjadriť sa k jednotlivým dôkazom, samozrejme aj k spôsobu
výberu znalca. Žalovaná pokračovala v konaní bez toho, aby umožnila žalobcovi realizovať svoje práva.
Žalovaná sa tak dopustila procesných pochybení, ktoré sú vadami konania, ktoré majú za následok
nezákonnosť napadnuté rozhodnutia. Žalovaná tak nedostatočne zistila skutočný stav veci a rozhodnutie
bolo vydané v rozpore so zákonom na základe nesprávneho a nezákonného postupu žalovanej. Na
podklade znaleckého posúdenia znalca, ktorý má nižšiu odbornú erudíciu než mal vystaviteľ posudku,



na základe ktorého si žalobca uplatnil svoj nárok a bol aj z iného odvetvia. Preto zotrvávame na podanej
žalobe a navrhujeme žalobe vyhovieť v zmysle petitu žaloby.“

9. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní súdu uviedla:
„Trváme na svojom písomnom vyjadrení k žalobe v celom rozsahu, a preto sa vyjadrím k prednesu
právnej zástupkyne na dnešnom pojednávaní. Sociálna poisťovňa je toho názoru, že v zrušovacom
rozhodnutí bol vyslovený právny názor, ktorým sa riadila, dala vypracovať znalecké posúdenie s tým,
že v zákone o znalcoch nikde nie je uvedené vyššia odborná erudícia, resp. nižšia odborná erudícia.
Znalcom pre dané konanie bol znalec zapísaný v zozname znalcov. K.. H. je neurologička s dlhoročnou
odbornou praxou, preto Sociálna poisťovňa namieta posudzovanie zo strany žalobcu, a teda pokiaľ ide
o jej erudíciu. Z bežnej praxe Sociálnej poisťovne vyplýva, že posudzujúci lekári nadhodnocujú lekárske
posudky, čo bolo aj v tejto danej veci, preukázalo to znalecké dokazovanie. Ide o položky, ktoré namieta
žalobca, ktoré nesúvisia s pracovným úrazom a ktoré nie sú v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia
z pracovného úrazu. Preto na základe uvedeného žiadame, aby konajúci súd potvrdil rozhodnutie
Sociálnej poisťovne ako vecne správne.“

10. Pokiaľ ide o moment, kedy dochádza k sťaženiu spoločenského uplatnenia, je potrebné poukázať
na časť odôvodnenia judikátu Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo 146/2011 zo dňa 03.10.2011, kde
tento vyslovil názor, podľa ktorého k sťaženiu spoločenského uplatnenia dochádza, ak následkom úrazu
alebo iného poškodenia na zdraví, prípadne zhoršením ich následkov, nastanú v zdravotnom stave
poškodeného také zmeny, ktoré majú preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre jeho životné úkony.

11. Pochybnosti v postupe správnych orgánov môžu byť odstránené len vtedy, ak bude zabezpečené
znalecké dokazovanie alebo posúdenie vykoná nezávislý subjekt. Povinnosťou žalovaného v súlade
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.04.2014 č.k. 6S/202/2013-27 za účelom zistenia
skutočného stavu veci bolo preto zákonom predpísaným postupom zadovážiť taký dôkaz v konaní,
ktorým bez akýchkoľvek pochybností tieto sporné, pochybné alebo spochybnené skutočnosti odstránil.
Vo veci bol obstaraný žalovaným predložený znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa 31.10.2014
vypracovaný K.. K. H. ako rozhodujúci dôkaz, ktorého závery, aj pokiaľ ide o určenie rozsahu bodového
ohodnotenia, sú zhodné so závermi posudkových lekárov správneho orgánu (zápisnice vo veci kontroly
bodového hodnotenia pracovného úrazu zo dňa 21.11.2014 a 19.02.2015 ). Vzhľadom na vyššie
uvedené je možné konštatovať, že žalovaný postupoval pri určení rozsahu bodového ohodnotenia podľa
záverov nezávislého a nestranného súdneho  znalca, ktorý bol do funkcie súdneho znalca ustanovený v
súlade so zákonom a ktorý vo veci podal znalecký posudok, a teda tak, ako mu to súd uložil v rozsudku
zo dňa 17.04.2014 č.k. 6S/202/2013-27. Podľa názoru súdu znaleckým posudkom súdneho znalca
boli jednoznačne odstránené rozpory medzi bodovým hodnoteným vyčísleným K.. Q. a posudkovým
lekárom, ktoré v predchádzajúcom súdnom konaní súd považoval za potrebné odstrániť, a to v súlade
s ust. § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z.

12. Súd k námietke žalobcu o neumožnení oboznámenia sa s hore uvedeným znaleckým posudkom
uvádza, že podľa ust. § 190 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. účastníci konania aj ich zástupcovia majú
právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisky, odpisy a na požiadanie a vyhotovenie fotokópie okrem
údajov o zdravotnom stave účastníka konania, ak tento zákon neustanovuje inak a v tejto súvislosti
poukazuje na to, že závery znaleckého posudku boli obsahom zápisníc vo veci kontroly bodového
hodnotenia pracovného úrazu  zo dňa 21.11.2014 a 19.2.2015, pri vyhotovovaní ktorých bol žalobca
prítomný a ktoré aj podpísal, avšak právny zástupca žalobcu sa bez uvedenia dôvodov ústneho konania
pred žalovaným nezúčastnil. Preto na základe uvedeného súd vyhodnotil túto žalobnú námietku ako
nedôvodnú.

13. Pre úplnosť súd uvádza, že nie je v právomoci súdu hodnotiť odborné články, na ktoré žalobca
v žalobe poukazuje, ani medicínske námietky žalobcu, ktoré sú v kompetencii súdneho znalca, ktorý
žalobcu sám vyšetril, mal k dispozícii jeho zdravotnú dokumentáciu a na tom základe podal objektívny
znalecký posudok.

14. Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal (§
167 ods. 1 SSP).



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde
v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), to znamená,  ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}