{"guid": "24d201fe-ef80-45f5-bc5e-b7d2d1a904ca:10d0fc06-34fe-4826-bfa4-7d8e2cea8fa1", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7015200338.3", "spisova_znacka": "7S/37/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/37/2015 z 16. 2. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 16. februára 2016, sp. zn. 7S/37/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7015200338.3", "identifikacne_cislo": "7015200338", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Oľga Lichnerová", "sudca_id": 290, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-olga-lichnerova-290", "datum_vydania": "2016-02-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/10d0fc06-34fe-4826-bfa4-7d8e2cea8fa1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7015200338.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7015200338.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7015200338.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/37/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200338
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015200338.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu
JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobkyne N.. I. Y., bytom Z.X.
XXX, zastúpenej JUDr. Tomášom Tomčovčíkom, advokátom, so sídlom Nerudova 14, Košice, proti
žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, so
sídlom Kuzmányho 8, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-
KE-KDI2-147/2014-P zo dňa 14.01.2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.   z r u š u j e   rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-147/2014-
P zo dňa 14.01.2015, ako aj rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach
okolie, Okresného dopravného inšpektorátu v Košiciach okolie, č. ORPZ-KS-ODI2-288/2014-P zo dňa
22.10.2014 a vec   v r a c i a   žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný   j e    p o v i n n ý   nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 35 eur do 30 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo 19.03.2015 doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.03.2015 sa žalobkyňa domáhala
zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-147/2014-P zo dňa 14.01.2015 a
prvostupňového rozhodnutia o priestupku Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach okolie,
ODI v Košiciach okolie, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií, č. k. ORPZ-
KS-ODI2-288/2014-P zo dňa 22.10.2014 a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie.

Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach okolie, Okresný dopravný inšpektorát v Košiciach
okolie, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií, rozhodnutím č. ORPZ-KS-
ODI2-288/2014-P zo dňa 22.10.2014, ako správny orgán príslušný na prejednanie priestupkov proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 52 ods. 2 písm. a/ zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, po prejednaní priestupku podľa § 74
citovaného zákona rozhodol, že obvinená N.. I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, dňa 01.08.2014 o
09.10 hod. viedla osobné motorové vozidlo zn. H. M., EVČ: W.-XXX N. po štátnej ceste III/54172 v smere
od obce Opátka smerom do Košíc, kde po prejdení pravotočivej zákruty v dôsledku neprispôsobenia
sa situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam a po prejdení popri oproti idúcemu nákladnému
motorovému vozidlu zn. U. EVČ: I.-XXX H. s návesom D. EVČ: I.-XXX F. prešla s vozidlom na pravý
okraj vozovky v smere svojej jazdy a následne mimo vozovku, kde narazila ľavou prednou časťou svojho
vozidla do postavenej smetnej nádoby. Pri DN nedošlo k zraneniu osôb. Škoda na vozidle vznikla cca
500 eur.



Týmto svojím konaním porušila povinnosť ustanovenú v § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z. o
cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov s poukázaním na ustanovenie § 137 ods.
2 písm. c/ citovaného zákona a tým sa uznáva vinnou priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona č. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
sa obvinenej N.. I. Y. ukladá:

Od uloženia sankcie sa podľa § 11 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov upúšťa, pretože k náprave páchateľa postačilo samotné
prejednanie priestupku.

Podľa § 79 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov s poukazom na § 1 vyhlášky č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov
konania o priestupkoch v znení vyhlášky MV SR č. 531/2008 Z. z., je obvinená N.. I. Y. povinná uhradiť
trovy konania vo výške 16 eur.

Odôvodnenie citovaného rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach okolie,
Okresného dopravného inšpektorátu v Košiciach okolie, oddelenia bezpečnosti cestnej premávky a
dopravných evidencií, je obsahom podrobného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Dňa 13.11.2014 podala žalobkyňa proti vyššie uvedenému rozhodnutiu o priestupku odvolanie.
Odvolacie námietky  žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa korešpondujú so
žalobnými námietkami proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného a sú taktiež obsahom odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov, potvrdil rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Košiciach okolí, vydané pod č. ORPZ-KS-ODI2-288/2014-P zo dňa 22.10.2014 a
odvolanie N.. I. Y. zamietol.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na výrok rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu a uviedol, že prvostupňový správny orgán kvalifikoval konanie obvinenej N.. I. Y. ako
porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b/ zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čím bola uznaná vinnou zo spáchania
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona SNR č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Žalovaný poukázal na to, že obvinená N.. I. Y. proti rozhodnutiu o priestupku Okresného dopravného
inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach - okolí, vydanému pod č. ORPZ-KS-
ODI2-288/2014-P zo dňa 22.10.2014, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedla:
„Dňa 01.08.2014 v čase niekedy o 09.00 hod. som viedla svoje osobné motorové vozidla zn. H. M.,
EVČ: W.-XXX N. po štátnej ceste III/54172 v smere od obce Opátka smerom do Košíc, kde sa na konci
obce objavilo nákladné motorové vozidlo zn. U., ktoré v mieste stretu našich vozidiel čiastočne jazdilo v
mojom jazdnom pruhu. Keďže som vo vozidle mala svoje deväťmesačné dieťa, nechcela som riskovať
možnú kolíziu, a preto som svoje vozidlo nasmerovala mimo cesty v snahe vyhnúť sa zrážke. Popritom
som však prednou časťou svojho vozidla narazila do smetnej bedne a poškodila si tak svoje motorové
vozidlo. Vodič nákladného motorového vozidla aj napriek tomu nezastavil a pokračoval v jazde ďalej, čiže
si nesplnil svoju zákonnú povinnosť. Po nehode som bola dosť v šoku, pretože jazdím už asi 15 rokov
a doteraz som nemala žiadne priestupky v cestnej premávke, o čom svedčí aj moja karta vodiča. Pri
vedľajšom dome stála poštárka, tak som sa jej opýtala, či videla situáciu, ktorá nastala a tá odpovedala,
že áno „veď Vás mohol zabiť“, boli jej slová. Vybrala som sa hľadať to auto do dediny, na oba konce,
kde nakladajú drevo, no ani na jednom mieste nebol. Začala som telefonicky zisťovať cez mestské lesy,
ktorý vodič sa nachádza v Opátke a asi po pol hodine sa mi podarilo zistiť, že to bol p. W.. S p. W.
som sa telefonicky spojila, avšak bez výsledku, preto som kontaktovala políciu, ktorá prišla na miesto a
začala preverovanie priestupku, kde na základe nedostatočného, neobjektívneho preverovania chybne
rozhodla vo veci. Vzhľadom na vyššie uvedené podávam odvolanie voči rozhodnutiu o priestupku č.
ORPZ-KS-ODI2-288/2014-P. Mám za to, že správny orgán nedostatočne objasnil priestupok, počas



objasňovania kládol sugestívne otázky a svoje rozhodnutie oprel o skutočnosti, ktoré mal brať do úvahy
len ako podporné a vôbec nezistil objektívne skutočnosti, ako šírka vozovky v mieste stretu vozidiel, šírka
jazdnej súpravy vozidla U., počet náprav jazdnej súpravy a jej celkovú šírku, rýchlosť jazdy, karta vodiča
p. W. a pod., kde je možné objektívne posúdiť, či vodič U. jazdil časťou svojej súpravy v jazdnom pruhu
protiidúcich vozidiel. Pri prechádzaní zákrut nákladných jazdných súprav s väčším počtom náprav, keď
prvá jazdná náprava prechádza stredom vozovky, tak napríklad štvrtá jazdná náprava tejto súpravy už
zasahuje minimálne 20 cm do jazdného pruhu protiidúcich vozidiel. Zároveň žiadam vypracovať odborné
vyjadrenie k prejazdu jazdných súprav zákrutami, ako idú kolesá jednotlivých náprav. Žiadam preveriť, či
dané vozidlo malo vôbec povolenie na prejazd dedinou v tento deň. Žiadam, aby odvolací orgán doplnil
objasňovanie priestupku o mnou uvádzané skutočnosti a rozhodol v zmysle platnej právnej úpravy.
Žiadam, aby boli vzaté do úvahy aj skutočnosti, ako nezastavenie p. W. a jeho odchod z miesta nehody,
ako aj jeho tvrdenie, že v obci, kde je maximálne povolená rýchlosť 30 km/h jazdil rýchlosťou 40 km/h.“.

Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že dňa 18.12.2014 začal konanie o odvolaní,
pričom preskúmal napadnuté rozhodnutie o priestupku zo dňa 22.10.2014 v celom rozsahu po skutkovej
a právnej stránke, ako aj konanie, ktorého jeho vydaniu predchádzalo. Konštatoval, že nezistil pritom
dôvody na jeho zmenu, alebo zrušenie. Žalovaný poukázal na to, že vychádzal z nazhromaždeného
spisového materiálu: správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 13.08.2014, záznamu dopravnej
nehody zo dňa 01.08.2014, zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 01.08.2014,
plániku a fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody, záznamu o podaní vysvetlenia N.. I. Y. zo dňa
09.08.2014, záznamu o podaní vysvetlenia Y. W. zo dňa 13.08.2014, záznamu o podaní vysvetlenia
J. J. zo dňa 05.08.2014, záznamu o dychovej skúške N.. I. Y. zo dňa 01.08.2014, záznamu zo
záznamového zariadenia ťahača O. I. XXX H., evidenčnej karty vodiča N.. I. Y. zo dňa 13.08.2014,
zo dňa 22.10.2014, úradného záznamu správneho orgánu zo dňa 17.10.2014, zápisnice z ústneho
pojednávania o priestupku zo dňa 22.10.2014, rozhodnutia o priestupku zo dňa 22.10.2014, odvolania
proti rozhodnutiu o priestupku menovanej a stanoviska Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach - okolí, k odvolaniu.

Žalovaný konštatoval, že z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že obvinená N.. I. Y. sa dopustila
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
rozhodnutia o priestupku. Žalovaný dal do pozornosti ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b/ zákona NR SR č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
v ktorom je uvedené, že účastník cestnej premávky je povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej
značky alebo dopravného zariadenia.

Žalovaný k tvrdeniam a námietkam, ktoré obvinená uviedla vo svojom odvolaní uviedol, že z evidenčnej
karty vodičky N.. I. Y.Á. vyplýva, že menovaná má v evidenčnej karte vodiča celkovo deväť záznamov o
porušení pravidiel cestnej premávky, z toho šesťkrát bola postihnutá za porušenie ustanovenia § 16 ods.
4 zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, hoci v sledovanom
období dvoch rokov nemá žiaden záznam o porušení pravidiel cestnej premávky.

K námietke obvinenej, že pri vedľajšom dome stála poštárka, tak som sa jej opýtala, či videla celú
situáciu, ktorá nastala a tá odpovedala, že áno „veď Vás mohol zabiť“, boli jej slová, žalovaný uviedol,
že dáva do pozornosti záznam o podaní vysvetlenia J. J. zo dňa 05.08.2014, v ktorej je uvedené cit.:
„Dňa 01.08.2014 v čase o 09.10 hod. som bola svedkyňou udalosti v obci Opátka, keďže premávala
za nákladným motorovým vozidlom s návesom so služobným motorovým vozidlom a celú situáciu
zaregistrovala, pričom videla ako NMV s návesom premávalo smerom do centra obce Opátka a ako
spoza zákruty vyšlo tmavé motorové vozidlo, ktoré sa celkom stiahlo až na pravý okraj v smere svojej
jazdy a následne narazilo do smetnej nádoby postavenej pri okraji cesty a na otázku povereného
príslušníka, či nákladné motorové vozidlo s návesom išlo po ceste v jej strede v čase vzájomného
míňania sa s tmavým   OMV odpovedala, že NMV s návesom nešlo stredom vozovky...“. Žalovaný mal
za to, že z uvedeného jednoznačne vyplýva, že menovaná pracovníčka Slovenskej pošty nestála pri
vedľajšom dome, ale premávala so svojim služobným motorovým vozidlo za nákladným motorovým
vozidlo s návesom, ktoré nešlo stredom vozovky. Žalovaný dal taktiež do pozornosti plánik z miesta
dopravnej nehody, z ktorého jednoznačne vyplýva, že vodička H. vychádzala zo zákruty, pričom vodič
nákladného motorového vozidla U. mal rovnú cestu. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že vodič
nákladného motorového vozidla U., ktorý jazdil po rovnej ceste (nie v zákrute) nemohol štvrtou jazdnou
súpravou presahovať do stredového jazdného pruhu, nakoľko nebol v zákrute. Žalovaný dal taktiež do



pozornosti zápisnicu o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 01.08.2014, v ktorej je uvedené, že
komunikácia v mieste spáchania dopravného priestupku je dvojpruhová, v šírke 5 m. Taktiež je tam
uvedené, že k dopravnej nehode došlo mimo komunikáciu a povolený rýchlostný limit na uvedenej
komunikácii je 50 km/h. Žalovaný dal taktiež do pozornosti evidenčnú kartu vozidla zn. U. I. XXX H. s
návesom D. I. XXX F., v ktorej je uvedené, že šírka vozidla U. I. XXX H. je 2550 mm a šírka návesu D.
I. XXX F. je taktiež 2550 mm. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že k uvedenej dopravnej
nehode došlo mimo komunikáciu, kde nedošlo k vzájomnému stretu osobného motorového vozidla zn.
H. M., W.-XXX N. a nákladného motorového vozidla zn. U.S., čiže vodič nákladného motorového vozidla
nebol povinný zastaviť svoje nákladné motorové vozidlo.

K ďalším námietkam obvinenej žalovaný dal do pozornosti stanovisko prvostupňového správneho
orgánu, v ktorom je uvedené, cit.: „Na ceste, po ktorej jazdil vodič nákladného vozidla, nie je dopravná
značka zákaz vjazdu nákladným vozidlám, je tam povolená rýchlosť jazdy 50 km/h a nie ako tvrdí N.. I.
Y., 30 km/h. Vodič nákladného vozidla v uvedenom úseku viedol vozidlo rýchlosťou medzi 30 km/h až
50 km/h, čo je uvedené v dennom zázname jazdy (tachografový krúžok)...“.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že tvrdenia a námietky, ktoré obvinená
uvádza vo svojom odvolaní, žalovaný hodnotí ako neopodstatnené a obranu obvinenej považuje za
účelovú, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky. Žalovaný konštatoval, že osobitnú pozornosť venoval postupu prvostupňového správneho
orgánu pri ukladaní sankcie za priestupok, pričom prvostupňový správny orgán v súlade s ustanovením §
11 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
obvinenej upustil od uloženia sankcie, nakoľko prihliadal na osobu páchateľky, ako aj na neúmyselné
konanie menovanej, kde prišiel k záveru, že k náprave páchateľky postačuje samotné prejednanie
priestupku. Žalovaný ďalej uviedol, že nakoľko priestupok bol prejednaný v rámci správneho konania,
bola obvinenej daná povinnosť podľa ustanovenia § 79 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s poukázaním na ustanovenie § 1 vyhlášky
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov
konania o priestupkoch v znení vyhlášky MV SR č. 531/2008 Z. z. uhradiť trovy konania vo výške 16 eur.

V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že po objektívnom preskúmaní predloženého
spisového materiálu a po zhodnotení predložených dôkazov dospel k záveru, že vykonané dokazovanie
postačuje na spoľahlivé zistenie stavu veci a skutkové zistenia prvostupňového správneho orgánu majú
v tom oporu. Poukázal na to, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z listinných
dôkazov a podkladov, ktoré tvoria súčasť priestupkového spisu, a ktoré boli obstarané zákonným
spôsobom a možno ich považovať za hodnoverné a presvedčivé. Uviedol, že prvostupňový správny
orgán postupoval v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou
správnej úvahy, zabezpečil presné a úplné zistenie skutočného stavu veci, pričom priestupok bol
dostatočným spôsobom zistený, zdokumentovaný a zhromaždené dôkazné prostriedky boli postačujúce
pre vydanie meritórneho rozhodnutia.

Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-
KDI2-147/2014-P zo dňa 14.01.2015, ako aj prvostupňového rozhodnutia o priestupku Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach okolie, ODI v Košiciach okolie, oddelenie bezpečnosti cestnej
premávky a dopravných evidencií, č.: ORPZ-KS-ODI2-288/2014-P zo dňa 22.10.2014 a vrátenia veci
na nové konanie a rozhodnutie.

V podanej žalobe žalobkyňa poukázala na prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, ako aj jej
odvolacie námietky voči tomuto rozhodnutiu a uviedla, že žalovaný ňou uplatnené tvrdenia a námietky
považoval za účelové a neopodstatnené. Žalobkyňa poukázala na nasledovné skutočnosti, ktorými došlo
k porušeniu jej práv:

- poverený príslušník PZ (ďalej aj ako policajt) zaznamenal výpoveď svedkyne J. len telefonicky, pričom
namieta jej zneniu, keďže jej na mieste ona uviedla iné skutočnosti ako boli zaznamenané, preto ju bolo
potrebné predvolať a odstrániť rozpor osobným výsluchom svedkyne za účelom zistenia objektívneho
skutkového stavu (rozpor s 3 zákona č. 71/1967 Zb.),
a) zo záznamu nie je zrejmé, či svedkyňa vystúpila z vozidla a následne sa rozprávala s obvinenou (čo
by svedčalo v prospech tvrdení obvinenej),



b) zo záznamu nie je zrejmé, na aké konkrétne otázky policajta odpovedá, a teda nie je možné určiť,
resp. overiť hodnovernosť, nadväznosť a správnosť odpovedí,
c) zo záznamu je zrejmé, že svedkyňa sa nevyjadrila k skutočnosti, či NMV zasahovalo ľavou stranou
vozidla do jazdného pruhu, v ktorom sa nachádzala obvinená. Svedkyňa sa len vyjadrila, že NMV nešlo
v strede vozovky, čo je úplne odlišný typ otázky, keďže obvinená netvrdila, že NMV šlo stredom vozovky,
ale zasahovalo čiastočne do jej jazdného pruhu (tu vidno aj možnosť sugestívneho a kapciózneho
spôsobu kladenia otázok policajta),
d) zo záznamu je zrejmé, že policajt sa svedkyne nepýtal, kde presne sa nachádzalo NMV, tzn., či v
zákrute, resp. v akej vzdialenosti pred zákrutou, čo by pomohlo pri objasnení toho, kto je zodpovedný
za DN,
e) zo záznamu nie je zrejmé, či sa svedkyňa rozprávala s obvinenou, resp. či jej takáto otázka bola
vôbec policajtom položená za účelom objektívneho zisťovania skutkového stavu,
- nebola vykonaná rekonštrukcia,
- nebol vyhotovený znalecký posudok (pričom samotný znalec Ing. Imrich Ladislav uviedol, že policajt
nezabezpečil ani dostatok podkladov, aby mohol byť objektívne vyhotovený znalecký posudok v
potrebnom rozsahu),
- z rozsahu a výšky škody je zrejmé, že obvinená som šla nízkou rýchlosťou, a teda svoje konanie
som prispôsobila svojim schopnostiam a rýchlostným limitom v obci, čo vyplýva aj z vyjadrenia znalca,
ktorý vzhľadom na rozsah poškodenia môjho motorového vozidla predpokladá, že rýchlosť, ktorou som
narazila a pred nárazom išla, bola minimálna, pretože pri strete s takýmto predmetom ako bola smerná
nádoba, by pri rýchlostiach vyšších ako je povolená, sa prejavila vážnejším poškodením vozidla,
- z náčrtu situácie dopravnej nehody, ktorú vyhotovil policajt (t.j. polohy smetnej nádoby tesne za
zákrutou) je zrejmé, že moje vozidlo narazilo do smetnej nádoby na hranici pravotočivej zákruty, tzn. že
protiidúce vozidlo muselo byť na hranici zákruty, resp. v jej tesnej blízkosti,
- z odôvodnenia rozhodnutia o priestupku je zrejmé, že aj ODI Košice okolie uznáva, že citujem: „a po
prejdení popri oproti idúcemu NMV prešla s vozidlom na pravý okraj vozovky...“, a teda táto skutočnosť
v spojení s policajtom zadokumentovanou polohou smetnou nádobou (hranica zákruty) je zrejmé, že
NMV sa muselo nachádzať už v zákrute, a teda moje tvrdenia sa zakladajú na pravde a naopak tvrdenia
p. W. sú účelové, resp. rozhodnutia prvostupňového, ako aj druhostupňového orgánu, sa zakladajú
na nesprávne zistenom skutkovom stave a následne z toho vyplývajúceho nesprávneho právneho
posúdenia veci,
- šírka vozovky je po jej premeraní 4,90 m, pričom aj odchýlka 10 cm pri vzájomnom prejazde tak oboch
veľkých vozidlách (NMV a H. M.) je podstatnou pri posúdení reakcie obvinenej.

V podanej žalobe žalobkyňa ďalej uviedla, že správny orgán nedostatočne objasnil priestupok, počas
objasňovania jej kládol sugestívne otázky a svoje rozhodnutie oprel o skutočnosti, ktoré mal brať do
úvahy len ako podporné a vôbec nezistil objektívne skutočnosti ako šírka vozovky v mieste stretu
vozidiel, šírka jazdnej súpravy vozidla zn. U., počet náprav jazdnej súpravy a jej celkovú šírku, rýchlosť
jazdy (poukazujem na skutočnosť, že v obci Opátka je obmedzená rýchlosť na 30 km/h a ako vyplýva aj z
výpovede vodiča NMV aj z „kotúča“ táto rýchlosť bola prekročená, čím vodič NMV ohrozoval účastníkov
cestnej premávky, ale aj občanov obce. Takto viedol NMV aj napriek tomu, že ide o zúženú vozovku
a obec.

Žalobkyňa ďalej uviedla, že takéto konanie jej vôbec nemalo byť kladené za vinu, práve naopak stíhaný
mal byť vodič NMV. Jej konanie vo vzájomnom spojení s ostatnými dôkazmi (či už vykonanými, resp.
ňou navrhovanými) ako napr. poloha smetnej nádoby vozidiel a zákruty, dôsledné vypočutie svedkyne
J., či šírka vozovky nie je konaním, ktoré spĺňa predpoklady zavineného konania, t.j. priestupku tak, ako
ho definuje § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb..

Žalobkyňa v podanej žalobe ďalej citovala § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z., § 2 ods. 2 písm.
b/, § 51 zákona č. 372/1990 Zb., § 3 ods. 3, 4, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1, § 34 ods. 1, 2, § 36 zákona č.
71/1967 Zb. a konštatovala, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, aj nedostatočne zistil skutkový
stav, a preto rozhodnutie žalovaného vzhľadom na vyššie uvedené považuje za nesprávne.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 28.05.2015 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť
a rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach - okolí, č.: ORPZ-KS-ODI2-288/2014-P zo dňa
22.10.2014, potvrdiť.



Dôvody uvedené v tomto písomnom vyjadrení žalovaného korešpondujú s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia žalovaného.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného
a oboznámení sa s priestupkovými spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, dospel k
záveru, že žaloba je dôvodná.

Na pojednávaní súdu dňa 17.02.2016 právny zástupca žalobkyne nebol prítomný, pričom svoju neúčasť
na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu kolízie so skôr vytýčeným pojednávaním na Okresnom súde
Rožňava a zároveň žiadal o odročenie pojednávania. Keďže samotná kolízia pojednávaní nie je bez
ďalšieho dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p.
(nález sp. zn. I. ÚS/68/1998), súd žiadosti právneho zástupcu žalobkyne o odročenie pojednávania
nevyhovel a vec prejednal v súlade s ustanovením § 250g ods. 2 O.s.p..

Zástupkyňa žalovaného uviedla, že trvá na dôvodoch, ktoré sú uvedené v napadnutom rozhodnutí
žalovaného, ako aj vo vyjadrení žalovaného zo dňa 28.05.2015 k podanej žalobe.

Podľa § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby
neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie
najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným
podmienkam a svojim schopnostiam.

Podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona
sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či

a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona,
b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku,
c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku
postačí samotné prejednanie priestupku,
d) uloží ochranné opatrenie,
e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.

Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené
inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 4)

Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti
s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy
príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,
a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie
týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov
neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať
dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.



Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným
osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho
zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu, ktorým uznal žalobkyňu vinnou zo
spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov, z dôvodu porušenia jej povinností ustanovenej  v § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Správny orgán od uloženia sankcie podľa § 11 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov upustil a zaviazal žalobkyňu uhradiť trovy konania vo výške 16 eur.

Na základe odvolania žalobkyne žalovaný preskúmavaným rozhodnutím podľa § 59 ods. 2 Správneho
poriadku, rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol,
pričom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný citoval nazhromaždený spisový materiál, z
ktorého vychádzal.

Žalobkyňa namietala nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci. Porušenie
jej práv videla hlavne v tom, že poverený príslušník PZ zaznamenal výpoveď svedkyne J. len telefonicky,
pričom namietala jej znenie, keďže namieste jej ona uviedla iné skutočnosti ako boli zaznamenané, a
preto ju bolo potrebné predvolať a odstrániť rozpor osobným výsluchom svedkyne za účelom zistenia
objektívneho skutkového stavu. Namietala, že zo záznamu nie je zrejmé, či svedkyňa vystúpila z vozidla
a následne sa rozprávala s obvinenou (čo by svedčilo v prospech tvrdeniu obvinenej), zo záznamu nie je
zrejmé na aké konkrétne otázky policajta odpovedá, a teda nie je možné určiť, resp. overiť hodnovernosť,
nadväznosť a správnosť odpovedí, zo záznamu je zrejmé, že svedkyňa sa nevyjadrila k skutočnosti, či
NMV zasahovalo ľavou stranou vozidla do jazdného pruhu, v ktorom sa nachádzala obvinená. Svedkyňa
sa len vyjadrila, že NMV nešlo v strede vozovky, čo je úplne odlišný typ otázky, keďže obvinená netvrdila,
že NMV šlo stredom vozovky, ale zasahovalo čiastočne do jej jazdného pruhu (tu vidno aj možnosť
sugestívneho a kapciózneho spôsobu kladenia otázok policajta). Žalobkyňa ďalej namietala, že zo
záznamu je zrejmé, že policajt sa svedkyne nepýtal, kde presne sa nachádzalo NMV, tzn., či v zákrute,
resp. v akej vzdialenosti pred zákrutou, čo by pomohlo pri objasnení toho, kto je zodpovedný na DN.
Taktiež namietala, že zo záznamu nie je zrejmé, či sa svedkyňa rozprávala s obvinenou, resp. či jej
takáto otázka bola vôbec policajtom položená za účelom objektívneho zisťovania skutkového stavu.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný sa s námietkou žalobkyne
týkajúcej sa odstránenia rozporov vo výpovedi svedkyne J. J. vysporiadal argumentáciou, že zo
záznamu o podaní vysvetlenia J. J. zo dňa 05.08.2014 vyplýva, cit.: „...Dňa 01.08.2014 v čase o 09.10
hod. som bola svedkyňou udalosti v obci Opátka, keďže premávala za nákladným motorovým vozidlom
s návesom so služobným motorovým vozidlom a celú situáciu zaregistrovala, pričom videla ako NMV
s návesom premávalo smerom do centra obce Opátka a ako spoza zákruty vyšlo tmavé motorové
vozidlo, ktoré sa celkom stiahlo až na pravý okraj v smere svojej jazdy a následne narazilo do smetnej
nádoby postavenej pri okraji cesty a na otázku povereného príslušníka, či nákladné motorové vozidlo
s návesom išlo po ceste v jej strede v čase vzájomného míňania sa s tmavým OMV odpovedala,
že NMV s návesom nešlo stredom vozovky...“. Žalovaný mal za to, že z uvedeného jednoznačne
vyplýva, že menovaná pracovníčka Slovenskej pošty nestála pri vedľajšom dome, ale premávala so
svojim služobným motorovým vozidlo za nákladným motorovým vozidlo s návesom, ktoré nešlo stredom
vozovky.

Z už citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že správny orgán nesmie svojim postupom (aktívnym,
alebo pasívnym) odňať účastníkovi konania jeho zákonné práva, ku ktorým patrí aj právo navrhovať
dôkazy, klásť svedkom a znalcom otázky, vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia.

Toto právo sa vzťahuje na všetky dôkazné prostriedky, a to nielen pokiaľ ide o ich hodnovernosť, ale aj
pokiaľ ide o výber alebo spôsob ich uplatnenia.



Zistenie úplného a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia
správneho orgánu (z odôvodnenia rozsudku NS SR z 27.11.2007, sp. zn. 6Sžo/34/2007).

Je namieste vysloviť, že prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný, konali v rozpore s vyššie
uvedenou zásadou správneho konania. Dôvodom je, že nevykonali žalobkyňou navrhované dôkazné
prostriedky, a to vypočutie J. J.X., ako jedinej svedkyne dopravnej nehody, za prítomnosti žalobkyne,
ktoré by boli v posudzovanej veci rozhodujúce, a ktoré by objasnili okolnosti dopravnej nehody, pretože
zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 05.08.2014 vyplýva, že J. J. podala správnemu orgánu prvého
stupňa vysvetlenie len telefonicky a správnym orgánom prvého stupňa neboli kladené otázky J. J. tak,
aby z jej odpovedí bolo jednoznačne preukázané ako došlo k dopravnej nehode. V tejto súvislosti
je potrebné uviesť, že poverený príslušník PZ položil J. J. otázku, či nákladné motorové vozidlo s
návesom išlo po ceste v jej strede v čase vzájomného míňania sa, pričom z odôvodnenia rozhodnutí
správnych orgánov vyplýva, že vodička H. vychádzala zo zákruty, pričom vodič nákladného motorového
vozidla mal rovnú cestu. Preto, pokiaľ J. J. na otázku povereného príslušníka PZ odpovedala, že v
čase vzájomného míňania sa nákladné motorové vozidlo s návesom nešlo stredom vozovky, takéto jej
telefonické vysvetlenie nepreukazuje, ako došlo k dopravnej nehode, a preto aj z tohto dôvodu bolo
potrebné vypočuť J. J. ako svedkyňu dopravnej nehody.

Aj napriek tomu, že v zmysle § 34 ods. 5 Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti
(zásada voľného hodnotenia dôkazov), správny orgán môže v rámci svojej úvahy posúdiť, či určitý
dôkaz je dostačujúci alebo treba zadovážiť ďalšie dôkazy, je potrebné uviesť, že hodnotenie dôkazov
predstavuje zložitý myšlienkový postup, v rámci ktorého je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota
závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti a napokon hodnota ich pravdivosti.

K uvedenému hodnoteniu dôkazov v zmysle tejto zásady môže správny orgán pristúpiť len potom,
ak vykonal úkony s cieľom odstrániť rozpory v dôkazoch. Z dôvodu, že správny orgán nezobral do
úvahy skutočnosti a námietky tvrdené žalobkyňou, dôkazy ňou uplatňované, možno skonštatovať, že
hodnotenie dôkazov bez jasného zaujatia stanoviska k takýmto námietkam je v rozpore so zásadou
voľného hodnotenia dôkazu.

Najviac je potrebné uviesť, že ak správny orgán bez relevantného zdôvodnenia sa prikloní k jednému
dôkazu (telefonické vysvetlenie J. J.), ktorým odôvodní svoje skutkové zistenia a nezaoberá sa
námietkami žalobkyne, ktoré uplatnila v priebehu správneho konania (odstránenie rozporu osobným
výsluchom J. J. ako svedkyne z dôvodu, že jej uviedla iné skutočnosti ako boli zaznamenané), potom
hodnotenie dôkazov je v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov.

V danom prípade sa správne orgány citovanými zákonnými ustanoveniami dôsledne neriadili, rozhodli
predčasne, na základe nepresne a neúplne zisteného skutkového stavu, preto sú ich rozhodnutia
nezákonné.

Z vyššie uvedených dôvodov preto súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu
prvého stupňa podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude opätovne vo veci rozhodnúť na základe presne a
úplne zisteného skutkového stavu a rozhodnutie náležite odôvodniť.

Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.).

Úspešnej žalobkyni bola priznaná náhrada trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v sume 35 eur. Táto
suma pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu podľa položky č. 10b/ Sadzobníka
súdnych poplatkov č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení.

Keďže žalobkyňa náhradu trov konania vrátane právneho zastúpenia nevyčíslila najneskôr do troch
pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 151 ods. 1 O.s.p.), súd jej z
úradnej povinnosti priznal len náhradu trov konania, ktoré vyplývajú zo spisu, a to k okamihu vyhlásenia
rozhodnutia (§ 151 ods. 2 O.s.p.).



Z obsahu spisu súd zistil, že žalobkyňa zaplatila súdny poplatok v sume 35 eur za podanú žalobu podľa
položky č. 10b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, a preto jej súd priznal náhradu trov konania v sume
35 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho  doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}