Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/97/2015 z 25. 5. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 25. mája 2016, sp. zn. 7S/97/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7015200904.1
Krajský súd Košice | 7S/97/2015 | ECLI:SK:KSKE:2016:7015200904.1 | 2016-05-25 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e64892b9-6805-43bc-944b-55afa73f9e8a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7015200904.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/97/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200904
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015200904.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej a členov JUDr.
Pavla Naďa a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu: K. A., D. Č. XX, J., zastúpený: JUDr. Richard
Kovalčík, advokát, Rázusova 1, Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, Komenského 52,
Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP1-2015/023828/GEC zo dňa 3.7.2015,
takto

r o z h o d o l :

Žalobu    z a m i e t a.

Žalobcovi sa   n e p r i z n á v a   právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím žalovaného uvedeného v úvodnej časti tohto rozsudku bolo potvrdené
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. OU-KS-OVVS-2015/002789 zo dňa 26.3.2015 vo
veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d/ z.č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov a žalobcovi bola uložená pokuta v sume 40,- EUR s
poukazom na ust. § 49 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. b/ cit. zákona. Priestupok spočíval v ľahkom ublížení
na zdraví svojej bývalej manželke dňa 26.9.2014 v čase o 23,00 hod. na pozemku rodinného domu č.
XX v V. Č..

Z dôvodov rozhodnutia žalovaného vyplýva, že pri vydaní rozhodnutia prvostupňový správny orgán
vychádzal z predloženého spisového materiálu, z výpovedí obvineného, oznamovateľky J. A. I..,
svedkyne X.. J. A. K.. a z listinných dôkazov - lekárskych správ oznamovateľky a znaleckého posudku
č. 126/2014 znalca MUDr. U. I., PhD. Skutočnosť, ktorú bolo možné považovať za preukázanú,
bolo narušenie občianskeho spolunažívania drobným ublížením na zdraví zo strany obvineného voči
oznamovateľke J. A. I.., čo potvrdila vo svojej výpovedi svedkyňa X.. J. A. K.., ktorá vo svojej výpovedi
uviedla, že videla, ako jej otec chytil mamu za rameno, za ruky a hodil ju o bránu, pričom do nej
narazila chrbtom a následne videla modriny, ktoré následkom toho oznamovateľka utrpela. O spáchaní
priestupku zo strany obvineného svedčili aj listinné dôkazy - lekárske správy oznamovateľky zo dňa
27.09.2014 a z nich vychádzajúci znalecký posudok č. 126/2014 znalca MUDr. U. I., PhD. Po zhodnotení
všetkých dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, aj napriek tomu, že obvinený spáchanie
priestupku poprel, najmä na základe výpovede oznamovateľky, svedkyne X.. J. A. K.. a vyššie uvedených
listinných dôkazov, prvostupňový správny orgán usúdil, že bolo dostatočne preukázané, že obvinený
sa voči oznamovateľke dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm.
d) zákona o priestupkoch, nakoľko úmyselne narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na
zdraví a v predmetnej veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.



Svedkyňa bola pred podaním výpovede riadne poučená o právnych následkoch krivej výpovede.
Odvolací orgán poukazuje na ustanovenie § 35 ods. 1 zákona o správnom konaní, podľa ktorého
každý je povinný vypovedať ako svedok, musí vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčať. Toto
ustanovenie zakotvuje všeobecnú povinnosť vypovedať ako svedok o dôležitých skutočnostiach, ktoré
majú vzťah k prejednávanej veci. Podľa odseku 4 cit. ustanovenia správny orgán poučí svedka pred
výsluchom o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať.
Svedkyňa toto poučenie vlastnoručne podpísala, teda nebol dôvod spochybňovať jej výpoveď, pretože
v priebehu priestupkového konania nebolo preukázané, že by vypovedala nepravdivo. Vo výpovediach
oznamovateľky a svedkyne X.. J. A. K.. neboli zistené žiadne závažné rozpory, pre ktoré by nebolo
možné považovať výpoveď svedkyne X.. J. A. K.. za nehodnovernú. Podľa názoru odvolacieho orgánu
to, či svedkyňa X.. J. A. K.. skutočne zasiahla do konfliktu medzi obvineným a oznamovateľkou,
nie je podstatné pre samotné rozhodnutie vo veci a z dôvodu duševného rozrušenia pri konflikte si
oznamovateľka na túto časť incidentu ani nemusela pamätať. Výpovede oznamovateľky a svedkyne
X.. J. A. K.. sa nerozchádzajú v časti, kde popisujú, akým spôsobom obvinený oznamovateľku fyzicky
napadol.

K námietke obvineného uvedenej v odvolaní, že z lekárskej správy oznamovateľky nevyplýva, že by
oznamovateľkine zranenia vznikli bez akejkoľvek pochybnosti následkom konania obvineného a že v
oblasti chrbta oznamovateľky neboli zaznamenané žiadne vonkajšie viditeľné zmeny akými sú krvné
podliatiny a opuchy, ktoré by nasvedčovali neúmernému tlaku pri náraze chrbtom na prekážky v mieste
incidentu, odvolací orgán uvádza, že v lekárskej správe oznamovateľky zo dňa 27.09.2014, vyhotovenej
MUDr. Š.T. E. v B., W. XX, J., je uvedené, že u oznamovateľky bola zistená nasledovná diagnóza:
podvrtnutie krčnej, hrudnej a driekovej chrbtice, pomliaždenie hlavy, ramena a stehna. O pôvode a
spôsobe zranenia oznamovateľka udala, že bola zbitá exmanželom. Na otázku, či mohli byť zistené
zranenia spôsobené tak, ako to uvádza pacientka, lekár odpovedal, že asi áno. Mechanizmus vzniku
zranení, ktorý uviedla oznamovateľka teda ošetrujúci lekár nevylúčil. Aj napriek tomu, že v oblasti chrbta
oznamovateľky neboli zistené pomliaždeniny, oznamovateľka utrpela pomliaždenie záhlavia, teda pri jej
hodení o železnú bránu bol pravdepodobne väčší tlak vyvinutý na jej zadnú časť hlavy s následným
podvrtnutím krčnej, hrudnej a driekovej chrbtice oznamovateľky.

K ďalšej námietke uvedenej v odvolaní, že prvostupňový správny orgán vonkoncom nezistil náležite
skutkový stav, nakoľko pri hodnotení jednotlivých dôkazov tieto neposudzoval vo vzájomnej súvislosti,
ale prihliadal len na tú časť dôkazov, ktoré mu vyhovovali, odvolací orgán túto námietku považuje iba za
domnienku obvineného, resp. jeho právneho zástupcu, nepodloženú žiadnymi relevantnými dôkazmi.

Proti rozhodnutiu žalovaného bola podaná žaloba v zákonnej lehote.

Žalobné dôvody :

- Z vykonaného dokazovania je bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé, že oznamovateľka údajného
priestupku J. A. I.. (ďalej len „oznamovateľka“) a svedkyňa X.. J. A.K. K.. (ďalej len „svedkyňa“) sú
vo vzťahu k žalobcovi v nepriateľskom vzťahu, čo má vážny vplyv na objektivitu a zaujatosť výpovedí
oznamovateľky a svedkyne. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, nebolo možné ich výpovede považovať
v priestupkovom konaní za určujúce, resp. za také dôkazy, ktoré by bez akejkoľvek pochybnosti objasnili
skutkový stav veci, teda vylúčili pravdivosť tvrdení žalobcu prezentovaných v priestupkovom konaní.

- Skutočnosť, že na výpovede oznamovateľky a svedkyne nemožno prihliadať ako na hodnoverné
a rozhodujúce dôkazy vyplýva okrem iného aj z toho dôvodu, že tieto výpovede si vzájomne
odporujú, nakoľko popisujú priebeh posudzovanej situácie (konfliktu) rozdielne. V tejto súvislosti žalobca
poukazuje predovšetkým na tvrdenie oznamovateľky, podľa ktorého svedkyňa do konfliktu nezasiahla,
pričom tá naopak uvádza, že oznamovateľku údajne musela pred žalobcom brániť a do konfliktu fyzicky
zasiahla. Ide o závažný rozpor vo výpovediach, nakoľko vzhľadom na okolnosti prípadu nie je možné
usudzovať, že by si napríklad oznamovateľka nebola všimla, že svedkyňa aktívne zasahuje do jej
fyzického kontaktu so žalobcom.

- Je vonkoncom nemysliteľné, aby to, že svedok podpíše poučenie o tom, že má vypovedať v konaní
pravdu automaticky malo za následok, že svedok pri výpovedi pravdu bude aj v skutočnosti hovoriť.



Podpísané poučenie o právnych následkoch krivej výpovede nie je dôkazom toho, že svedok hovorí
pravdu, prípadne toho, že výpoveď svedka je objektívna a hodnoverná.

- Nehodnovernosť výpovede svedka možno usudzovať nielen vtedy, keď vedome nehovorí pravdu,
čím sa dopúšťa krivej výpovede, ale aj vtedy, keď sú tu iné okolnosti predpokladané zákonom, ako
napríklad skutočnosť, že vzhľadom na jeho pomer k účastníkom konania možno mať pochybnosti o
jeho objektivite. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v tejto žalobe, ako aj vykonané dokazovanie v
priestupkovom konaní je bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé, že svedkyňa je vo vzťahu k žalobcovi v
nepriateľskom vzťahu čo samo o sebe má vážny vplyv na objektivitu a zaujatosť výpovede svedkyne.

- Skutočnosť, či svedkyňa do konfliktu medzi žalobcom a oznamovateľkou zasiahla alebo nie je
podstatné pre posúdenie a v konečnom dôsledku aj pre rozhodnutie vo veci samej, nakoľko táto
skutočnosť zásadným spôsobom mení situáciu a svedčí o tom, že žalobca musel čeliť útoku dvoch osôb,
a teda z jeho strany šlo o obranu.

- Prvostupňový správny organ, ako aj žalovaný svoje rozhodnutia založili výlučne len na tých častiach
výpovedí oznamovateľky a svedkyne, ktoré považovali za vhodné pre svoje rozhodnutia, a to bez ohľadu
na zvyšnú časť výpovedi, resp. bez ohľadu na vzájomné súvislosti a okolnosti prípadu. Svedčí o tom aj
ten fakt, že žalovaný si sám a svojvoľne odôvodnil rozpor medzi výpoveďami oznamovateľky a svedkyne.

- Žalobca považuje za vonkoncom neprijateľné, aby tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný
neprihliadal aj na skutočnosti, ktoré zakladajú závažnú pochybnosť o tom, či sa skutok stal tak, ako to
prezentovala v priestupkovom konaní oznamovateľka. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na základnú
zásadu trestného konania, ktorú je nutné aplikovať aj v priestupkovom konaní, podľa ktorej je nevyhnutné
s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré
svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávať dôkazy tak, aby umožnili spravodlivé rozhodnutie.
Vzhľadom na predmetnú zásadu správny orgán nie je oprávnený v priebehu dokazovania a následne
pri rozhodovaní brať do úvahy výlučne len tie skutočnosti, ktoré svedčia proti obvinenému, ale musí
prihliadať aj na tie skutočnosti, ktoré naopak svedčia v jeho prospech. Nakoľko však zo strany tak
prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného k takémuto postupu preukázateľne nedošlo,
žalobca má za to, že rozhodnutie tak prvostupňového správneho orgánu, ako aj rozhodnutie žalovaného
je arbitrárne.

- Žalobca považuje za nevyhnutné poukázať taktiež aj na samotnú lekársku správu, ktorá bola
predložená oznamovateľkou v priestupkovom konaní. Z predmetnej lekárskej správy nevyplýva, že by
oznamovateľkine zranenia boli bez akejkoľvek pochybnosti následkom konania žalobcu. Práve naopak,
ošetrujúci lekár nezaujal jednoznačné stanovisko k otázke, či ošetrené zranenie mohlo byť spôsobené
tak, ako uvádza oznamovateľka.

- Obsah vyššie uvedeného znaleckého posudku okrem iného taktiež bez akejkoľvek pochybnosti
preukazuje aj nepravdivosť tvrdenia oznamovateľky, podľa ktorého ju obvinený mal hodiť o železnú
bránu, v dôsledku čoho malo dôjsť k zraneniu jej chrbtice („... v oblasti chrbta neboli zaznamenané žiadne
vonkajšie viditeľné zmeny akými sú krvné podliatiny a opuchy, ktoré by nasvedčovali neúmernému
tlaku pri náraze chrbtom na prekážky v mieste incidentu. Taktiež RTG vyšetrením chrbtice neboli
zaznamenané žiadne úrazové zmeny. Odborný lekár pri prvotnom vyšetrení zaznamenal u poškodenej
len terminálne obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice ... ).

- Vzhľadom na vyššie uvedené závery znaleckého posudku je bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé,
že skutok sa vonkoncom nestal tak, ako ho prezentuje oznamovateľka, nakoľko v oblasti jej chrbta
nehol i zaznamenané žiadne vonkajšie viditeľné zmeny akými sú krvné podliatiny, prípadne opuchy,
ktoré by nasvedčovali neúmernému tlaku pri náraze chrbtom na prekážky v mieste incidentu. Uvedená
skutočnosť bola potvrdená aj RTG vyšetrením chrbtice.

- V tejto súvislosti považuje žalobca za potrebné taktiež uviesť, že aj zo samotného správania
oznamovateľky (uzatvorenie brány, zamedzenie vstupu žalobcu do domu) je zrejmé, že toto je správanie
skôr agresora ako osoby poškodenej. Oznamovateľka i svedkyňa sa pritom zhodujú v tom, že keď sa
žalobca vymanil z ich zovretia, utekal pre pomoc k susedom s tým, že ho bijú. Ťažko si pritom predstaviť,
že by bol žalobca podľa oznamovateľky a svedkyne pod vplyvom alkoholu schopný takého uvedomelého



konania, spočívajúceho v predstieraní, že on je obeťou útoku a nie naopak. Príznačné pritom je, že ak
by žalobca skutočne javil známky požitia alkoholu, ako tvrdia oznamovateľka so svedkyňou, privolaná
policajná hliadka by ho podrobila skúške na požitie alkoholu a predviedli na policajnú stanicu, čo sa
však nestalo.

- Žalobca má za to, že aj vyššie uvedené skutočnosti (preukázané nepravdivé tvrdenia oznamovateľky,
nezrovnalosti a rozpory v tvrdeniach oznamovateľky) nasvedčujú bez akejkoľvek pochybnosti tomu,
že skutok, pre ktorý sa viedlo priestupkové konanie sa vonkoncom nestal tak, ako ho prezentuje
oznamovateľka.

- Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj rozhodnutie žalovaného sú nedostatočne
odôvodnené, t.j. nie je z nich vonkoncom zrejmé, ako tieto správne orgány vyhodnotili vykonané
dokazovanie, akými úvahami boli vedení pri hodnotení jednotlivých dôkazov, ako použili správnu
úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali, a ako sa vyrovnali s návrhmi a
námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

- Z rozhodnutia prvostupňového orgánu vonkoncom nevyplýva akým spôsobom bolo zhodnotenie
dôkazných prostriedkov vykonané, ktoré skutočnosti tento považoval bez akejkoľvek pochybnosti za
preukázané a ktoré naopak nie, prípadne ako sa vyporiadal s tvrdeniami žalobcu.

- V prípade rozhodnutia žalovaného ide v zásade o obdobný prípad. Žalovaný sa de facto len
stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu, pričom na rozdiel od prvostupňového správneho
orgánu poukázal aj na absurdné ponímanie písomného poučenia o následkoch krivej výpovede, resp.
o hodnovernosti svedeckej výpovede. Zároveň sa nijakým relevantným spôsobom nevyporiadal ani
s námietkami žalobcu prezentovanými v jeho odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového správneho
orgánu („... odvolací orgán túto námietku považuje za domnienku obvineného... “).

- Prvostupňový správny orgán vonkoncom nezistil náležíte skutkový stav, a to aj z toho dôvodu, že pri
hodnotení jednotlivých dôkazov tieto neposudzoval vo vzájomnej súvislosti, ale jednostranne prihliadal
len na tú časť dôkazov, ktoré mu vyhovovali a ktoré abstrahoval z kontextu veci. Rovnaký postoj k
náležitému zisťovaniu skutkového stavu zaujal aj žalovaný.

- V priestupkovom konaní existovalo viacero pochybností, či k spáchaniu priestupku zo strany žalobcu
došlo, prvostupňový správny orgán, resp. následne ani žalovaný neboli oprávnení žalobcu uznať
vinným z jeho spáchania. Oba správne orgány svojím postupom a následne svojimi rozhodnutiami v
dôsledku toho porušili nielen zákon, ale aj závažným spôsobom zasiahli do základných práv žalobcu
na spravodlivý proces.

- Žalovaný nijakým spôsobom neodstránil nedostatky rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu,
t.j. nedostatky, ktoré spôsobujú nezákonnosť tohto rozhodnutia, a preto je nutné považovať aj
rozhodnutie žalovaného za vadné a v konečnom dôsledku za nezákonné.

K žalobe podal vyjadrenie žalovaný dňa  27.4.2016.

Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. OU-KS-OVVS-2015/002789 zo dňa 26.03.2015 uznal
obvineného K. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č. Č.. XX, okres J.- V. vinným zo spáchania priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch), ktorého sa dopustil tým, že dňa 26.09.2014
v čase okolo 23:00 hod. na pozemku rodinného domu č. XX v V. Č., okres J.-V. po predchádzajúcej
slovnej výmene chytil za ramená a sotil o železnú bránu svoju bývalú manželku J. A., nar. XX.XX.XXXX,
trv. bytom Č. Č.. XX, okres J.-V., čím jej spôsobil zranenia, t.j. ľahké nezávažné pomliaždenia v oblasti
záhlavia, ľavého ramena a stehna s dobou liečenia a práceneschopnosti do 7 dní, teda svojím konaním
obvinený úmyselne narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví. Podľa ust. § 49 ods.
2 zákona o priestupkoch s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch prvostupňový
správny orgán obvinenému K. A. za spáchaný priestupok uložil sankciu - pokutu vo výške 40 € a podľa
ust. § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch obvinenému K. A.K. uložil povinnosť uhradiť štátu trovy konania
spojené s prejednaním priestupku vo výške 16 €.



Odvolací orgán konštatoval, že prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď nespochybnil
výpoveď svedkyne X.. J. A. K.. a neoznačil ju za nevierohodnú. Svedkyňa bola pred podaním výpovede
riadne poučená o právnych následkoch krivej výpovede. Odvolací orgán poukazuje na ustanovenie §
35 ods. 1 zákona o správnom konaní, podľa ktorého každý je povinný vypovedať ako svedok, musí
vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčať. Toto ustanovenie zakotvuje všeobecnú povinnosť vypovedať
ako svedok o dôležitých skutočnostiach, ktoré majú vzťah k prejednávanej veci. Podľa odseku 4
cit. ustanovenia správny orgán poučí svedka pred výsluchom o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho
povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Svedkyňa toto poučenie vlastnoručne podpísala, teda
nebol dôvod spochybňovať jej výpoveď, pretože v priebehu priestupkového konania nebolo preukázané,
že by vypovedala nepravdivo. Vo výpovediach oznamovateľky a svedkyne X.. J. A.Ž.K. K.. neboli zistené
žiadne závažné rozpory, pre ktoré by nebolo možné považovať výpoveď svedkyne X.. J. A. K.. za
nehodnovernú. Podľa názoru odvolacieho orgánu to, či svedkyňa X.. J. A.K. K.. skutočne zasiahla do
konfliktu medzi obvineným a oznamovateľkou, nie je podstatné pre samotné rozhodnutie vo veci a
z dôvodu duševného rozrušenia pri konflikte si oznamovateľka na túto časť incidentu ani nemusela
pamätať. Výpovede oznamovateľky a svedkyne X.. J. A.K. K.. sa nerozchádzajú v časti, kde popisujú,
akým spôsobom obvinený oznamovateľku fyzicky napadol.

K námietke obvineného K. A.Ž.K. uvedenej v odvolaní, že z lekárskej správy oznamovateľky nevyplýva,
že by oznamovateľkine zranenia vznikli bez akejkoľvek pochybnosti následkom konania obvineného
a že v oblasti chrbta oznamovateľky neboli zaznamenané žiadne vonkajšie viditeľné zmeny akými sú
krvné podliatiny a opuchy, ktoré by nasvedčovali neúmernému tlaku pri náraze chrbtom na prekážky
v mieste incidentu, odvolací orgán uvádza, že v lekárskej správe oznamovateľky zo dňa 27.09.2014,
vyhotovenej MUDr. Š. E.S. v B., W. XX, J., je uvedené, že u oznamovateľky bola zistená nasledovná
diagnóza: podvrtnutie krčnej, hrudnej a driekovej chrbtice, pomliaždenie hlavy, ramena a stehna. O
pôvode a spôsobe zranenia oznamovateľka udala, že bola zbitá exmanželom. Na otázku, či mohli byť
zistené zranenia spôsobené tak, ako to uvádza pacientka, lekár odpovedal, že asi áno. Mechanizmus
vzniku zranení, ktorý uviedla oznamovateľka teda ošetrujúci lekár nevylúčil. Aj napriek tomu, že v oblasti
chrbta oznamovateľky neboli zistené pomliaždeniny, oznamovateľka utrpela pomliaždenie záhlavia, teda
pri jej hodení o železnú bránu bol pravdepodobne väčší tlak vyvinutý na jej zadnú časť hlavy s následným
podvrtnutím krčnej, hrudnej a driekovej chrbtice oznamovateľky.

K ďalšej námietke uvedenej v odvolaní, že prvostupňový správny orgán vonkoncom nezistil náležite
skutkový stav, nakoľko pri hodnotení jednotlivých dôkazov tieto neposudzoval vo vzájomnej súvislosti,
ale prihliadal len na tú časť dôkazov, ktoré mu vyhovovali, odvolací orgán túto námietku považuje iba za
domnienku obvineného, resp. jeho právneho zástupcu, nepodloženú žiadnymi relevantnými dôkazmi.

Po dôkladnom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu odvolací orgán konštatoval, že obvinený
K. A. v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a nepredložil prvostupňovému správnemu orgánu, ako
ani odvolaciemu orgánu žiadne nové dôkazy.

Na základe vyššie uvedených skutočností sa odvolací orgán stotožnil s právnym názorom
prvostupňového správneho orgánu, odvolanie obvineného K. A. zamietol a potvrdil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu č. OU-KS-OVVS-2015/002789 zo dňa 26.03.2015.

Žalovaný má za to, že spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1
písm. d) zákona o priestupkoch bolo na základe konania prvostupňového správneho orgánu žalobcovi
dostatočne preukázané, a to na základe výpovede svedkyne J. A. K.., ktorá bola podporená lekárskou
správou oznamovateľky zo dňa 27.09.2014 a znaleckým posudkom č. 126/2014. Svedkyňa J. A. K..
potvrdila, že žalobca chytil oznamovateľku za rameno a za ruky a hodil ju o bránu. To, či svedkyňa
fyzicky zasahovala do konfliktu medzi žalobcom a oznamovateľkou, nebolo podstatné pre rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu, s ktorým sa žalovaný stotožňuje. Výpovede oznamovateľky a
svedkyne X.. J. A. K.. sa nerozchádzajú v časti, kde popisujú, akým spôsobom obvinený oznamovateľku
fyzicky napadol. Na základe uvedeného žalovaný považuje výpoveď J. A. K.., ktorá bola priamou
svedkyňou incidentu a pred podaním výpovede bola v zmysle ust. § 35 ods. 4 zákona o správnom konaní
riadne poučená o následkoch nepravdivej a neúplnej výpovede, za hodnoverný dôkaz v predmetnej veci,
pričom tvrdenia žalobcu o zaujatosti tejto svedkyne žalovaný považuje za účelové, v snahe zbavenia sa
zodpovednosti za spáchaný skutok. Takisto zranenia oznamovateľky uvedené v lekárskej správe zo dňa



27.09.2014, a to podvrtnutie krčnej, hrudnej a driekovej chrbtice, pomliaždenie hlavy, ramena a stehna
s predpokladanou dobou liečenia do 3 týždňov zodpovedajú mechanizmu ich vzniku tak, ako to uviedla
vo svojich výpovediach oznamovateľka a mechanizmus vzniku zranení, ktorý uviedla oznamovateľka,
nevylúčili ani ošetrujúci lekár K.. Š. E. v lekárskej správe zo dňa 27.09.2014 a znalec MUDr. U. I., PhD.
v znaleckom posudku č. 126/2014.

Prvostupňový správny orgán podľa § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní v odôvodnení rozhodnutia
uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval
a takisto žalovaný v odôvodení svojho rozhodnutia bližšie uviedol dôvody, na základe ktorých sa
stotožnil s postupom prvostupňového správneho orgánu, ktorého rozhodnutie potvrdil a odvolanie
žalobcu zamietol, preto je námietka žalobcu týkajúca sa nepreskúmateľnosti rozhodnutí prvostupňového
správneho orgánu ako aj žalovaného z dôvodu nedostatočných odôvodení rozhodnutí nedôvodná.

Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými
v jeho odvolaní, ktoré sa týkali jednak hodnovernosti výpovede svedkyne J. A. K.. a aj zistených zranení
u oznamovateľky.

Súd v konaní podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p., po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu
dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná.

Dňa  26.9.2014 o 23.00 hod. prišla J. A. /bývalá manželka žalobcu/ domov so svojim priateľom, v tom
čase v uvedenom dome býval aj jej manžel. Jej manžel vyšiel pred dom a začal kričať na priateľa jeho
bývalej manželky, došlo k názorovým nezhodám, v snahe, aby bývalý manžel nešiel za jej priateľom,
spolu s dcérou pozastavili bývalého manžela oznamovateľky, ktorý ju chytil a sotil ju o železnú bránu.
Žalobca svedka pri danom incidente nemal, iba suseda S. T.Á., nar. XX.X.XXXX niečo videla č.l. 37/
priestupkového spisu/, ale či došlo medzi žalobcom a poškodenou k fyzickému útoku, potvrdiť nevedela.

Žalobca poukazuje na nehodnovernosť výpovede svedka /poškodenej ako aj oznamovateľa/, ktoré
spolu s dcérou nemajú priaznivý vzťah k priestupcovi, avšak uvedená skutočnosť nemohla ovplyvniť
priestupkový dej, nakoľko v neprospech žalobcu svedčila aktuálna lekárska správa B. J. zo dňa
27.9.2014, vyšetrujúceho lekára MUDr. Š. E., z ktorej vyplýva, že poškodená J. A. keď prišla domov,
exmanžel ju nechcel pustiť do domu a v konečnom dôsledku ju sotil o bránu., za prítomnosti jej dcéry.  Zo
zdravotného hľadiska bolo zistené podvrtnutie krčnej, hrudnej a driekovej chrbtice, pomliaždenie hlavy,
ramena a stehna Poškodená podala trestné oznámenie, preto aj ORPZ J. - V. pribral do priestupkového
konania znalca MUDr. U. I., PhD., ktorý  dňa  17.11.2014 vypracoval znalecký posudok č. 126/2014.
Uvedený znalec potvrdil následky incidentu zo dňa 26.9.2014 išlo o ľahký úraz, nezávažné pomliaždenia
v oblasti záhlavia, ľavého ramena a stehna, s dobou liečenia max. 7 dní.

Súd sa nestotožnil so žalobnou námietkou, že v konaní nebolo preukázané, že z lekárskej správy
nevyplýva, že by poranenia poškodenej boli spôsobené  konaním žalobcu. Naopak, poškodená by
nemala žiadnu možnosť podať trestné oznámenie priamo na žalobcu, ak by bol vyvrátený opak, teda
ublíženie na zdraví inou osobou.

Je nesporné, že aj LS aj znalecký posudok potvrdzovali ľahké zranenia oznamovateľky  a nepotvrdili
neskoršie poškodenia zdravotného stavu.

Z administratívneho spisu tiež nevyplýva, ako mal žalobca preukazovať v správnom konaní, že ho
napadli, prípadne ho bili, a z akého dôvodu  mal utekať k susedke. Žalobca sa snažil získať svedka k
uvedenému konfliktu, avšak svedok priebeh deja nevidel,  ani sa nijako k incidentu vyjadriť objektívne
nevedel. Žalobca teda tak v správnom konaní ani súdnom nevedel preukázať, že bol napadnutý
poškodenou resp. jej  dcérou, preto súd sa nemohol stotožniť s tvrdením žalobcu v žalobe, že skutok,
pre ktorý sa viedlo priestupkové konanie sa nestal. Výsledok z uvedeného konfliktu je však taký, že
najprv bránil žalobca, aby priateľ exmanželky nešiel do domu, neskôr exmanželka bránila žalobcovi,
aby „údajne“ nešiel za jej priateľom. Policajné orgány neskúmali, či bol žalobca v tom čase pod vplyvom
alkoholu, preto aj žalobná námietka žalobcu, či mohol byť žalobca pod vplyvom alkoholu schopný
uvedomelého konania nemá vplyv na výsledok jeho konania.



Súd sa nestotožnil ani so žalobnou námietkou, že správne orgány nedostatočne vyhodnotili skutkový
stav. Obrana žalobcu spočívajúca v tvrdení, že skutok sa nestal tak, ako bolo opísané v priestupkovom
konaní podľa názoru súdu ostalo v rovine tvrdenia, pričom relevantnosť dôkazov a teda aj podkladov,
na základe ktorých rozhodli správne orgány spočívali práve v objektívnom dôkaze, ktorým bola lekárska
správa a znalecký posudok. Tieto dôkazy boli postačujúce na to, aby správne orgány vyvodili právny
záver  o následkoch protiprávneho konania v súlade s ust. § 49 ods. 1 písm. d/ z.č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Aj keď v žalobných námietkach žalobca poukazuje na rozpor výpovedí oznamovateľky a svedkyne, z
dôvodov, že popisujú rozdielne priebeh posudzovanej situácie, uvedený rozpor nemal vplyv na výrok
napadnutého rozhodnutia správneho orgánu z dôvodu, že o spáchaní priestupku svedčili lekárske správy
oznamovateľky zo dňa 27.9.2014 a z nich vychádzal aj znalecký posudok znalca K.. I., N. č. 126/2014,
pričom výpovede oznamovateľky a svedkyne sa nerozchádzali v časti, kde popísali, akým spôsobom
bola oznamovateľka hodená o bránu oplotenia rodinného domu č. XX v Č..

Podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d/ cit. zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto  úmyselne naruší
občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým
obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

Podľa ust. § 49 ods. 2 cit.  zákona, za priestupok podľa odseku 1 písm. a/ možno uložiť pokutu do 33
EUR, za priestupok podľa odseku 1 písm. b/ až d/ a písm. g/ pokutu 99,- EUR, za priestupok podľa
odseku 1 písm. e/ pokutu do 200,- EUR a za priestupok podľa odseku 1 písm. f/ pokutu do 331,- EUR.

Žalobca výšku uloženej pokuty nenamietal, preto súd  v tejto časti napadnutého rozhodnutia sa s
uloženou sankciou nezaoberal.

Súd sa oboznámil aj citovaným  rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu ČR a nálezom ÚS SR, avšak
uvedený prípad nie je identickým so skutkovým stavom vedeným v týchto konaniach.

Žalovaný náležite odôvodnil rozhodnutie podľa ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, mal k dispozícii aj
vyjadrenie V. Č., potvrdzujúce nekonfliktné správanie sa žalobcu, z jeho strany neriešila sťažnosti, ale
k priestupku žalobcu uvedená skutočnosť nemala žiadnu výpovednú hodnotu.

Podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. súd žalobu zamietol.

Žalobca nebol v konaní úspešný, preto žalobcovi sa priznalo právo na náhradu trov konania podľa ust.
§ 250k ods. 1 O.s.p.

Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch
v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia  veci.