Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/111/2015 z 16. 3. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 16. marca 2016, sp. zn. 7S/111/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7015201034.1 Krajský súd Košice | 7S/111/2015 | ECLI:SK:KSKE:2016:7015201034.1 | 2016-03-16 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 44 ods. 6 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb., § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., /SK/ZZ/0/0/#paragraf-250j.odsek-1 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/80fe0e91-2739-4ada-8d8a-50c7b94481c8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7015201034.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/111/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201034
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201034.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej a členov
JUDr. Jozefa Kuruca a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu: RABL, s.r.o., Milhostov 72, Trebišov,
zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, AK so sídlom na ul. Janka Kráľa 7, Banská
Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o
preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1047305/2015 zo dňa 29.6.2015, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím žalovaného ako orgánu príslušného podľa zák.č. 333/2011 Z.z. v znení nesk. predpisov, v
intenciách ust. § 74 ods. 4 zák.č. 563/2009 Z.z. o správe daní, ďalej len „DP“ bolo potvrdené rozhodnutie
Daňového úradu Košice č. 132450/2015 zo dňa 26.3.2015, ktorým bol žalobcovi krátený nadmerný
odpočet o 14 556,85 EUR a priznaný nadmerný odpočet v sume 2 281,93 EUR, za zdaňovacie obdobie
október 2011, s poukazom na ust. § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 z.č. 511/1992 Zb., v nadväznosti na ust.
§ 165 ods. 5 DP.

Z dôvodov rozhodnutia žalovaného vyplýva, že správca dane kontrolou predložených účtovných
dokladov a záznamov DPH zistil, že daňový subjekt RABL s.r.o. v zdaňovacom období október
2011 deklaroval dodanie tovaru - slnečnice a kukurice pre odberateľa do iného členského štátu
Sourcing Technical Kft, Abrahám Géza u.142, 012 04 Budapešť, Maďarsko, IČO: 11743820-2-4,
DIČ: 11743820-2-4, IČ DPH:HU11743820 (ďalej len „Sourcing Technical Kft“), v zmysle § 43 zákona
č.222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, faktúrami:
- č.50110005 zo dňa 26.10.2011 v celkovej sume 60 284,40 Eur
- č.50110006 zo dňa 26.10.2011 v celkovej sume 27 056,70 Eur.

Správca dane o odberateľovi Sourcing Technical Kft., Maďarsko zistil (odpoveď maďarskej daňovej
správy na medzinárodnú výmenu informácií č.E_SK_HU_20120329_463161_026301_R), že v období
IV. štvrťrok 2011 deklaroval intrakomunitárne nadobudnutie od daňového subjektu RABL s.r.o. v hodnote
39 935 000 HUF, štatutárny zástupca spoločnosti je nekontaktný, maďarská daňová správa nezískala
potrebné doklady, za obdobie 01/07/2011 - I. štvrťrok 2012 prebieha daňová kontrola, spoločnosť
Sourcing Technical Kft. si minimálne plní daňové povinnosti, DPH priznáva tak, aby odvádzal minimálne
odvody DPH, nemá zamestnancov, sídlo spoločnosti nie je vhodné na vykonávanie podnikateľskej
činnosti. Maďarská daňová správa ďalej uviedla, že je veľmi pravdepodobné, že maďarská spoločnosť
vystavila a prijala faktúry bez skutočnej obchodnej činnosti/transakcie.



Maďarská daňová správa o prepravcoch, uvedených na dokladoch predložených daňovým subjektom
RABL s.r.o. k daňovej kontrole, zistila, že:
-J. S., W. Ú.. X/C, XXXX A., IČ DPH: HU45016774-2-25, k zdaňovaciemu obdobiu október 2011 a
november 2011 uviedol, že nepoznal spoločnosť Sourcing Technical Kft, s týmto obchodníkom nemal
nikdy zmluvný vzťah, nevystavil CMR, nepoznal slovenskú spoločnosť RABL s.r.o. uvedenú na CMR,
pre túto spoločnosť nikdy nevykonával prepravu, na tejto trase vykonal prepravu (autom ŠPZ L.-XXX),
ale nie pre týchto daňovníkov, všetky prepravy boli uhradené v hotovosti, Rimoroa s.r.o. uhradila všetky
prepravy, pečiatky a podpisy na týchto CMR patria p. S..
-W. I.-E. súkromný podnikateľ XXXX M., Z. S.. XX, IČ DPH: HU45254356-2-25 uviedol, že nepoznal
spoločnosť Sourcing Technical Kft, s týmto obchodníkom nemal nikdy zmluvný vzťah, nevystavil CMR,
nepoznal slovenskú spoločnosť RABL s.r.o. uvedenú na CMR, pre túto spoločnosť nikdy nevykonával
prepravu, na tejto trase vykonal prepravu (autami ŠPZ L.-XXX, V.-XXX), ale nie pre týchto daňovníkov,
prepravy boli uhradené, pečiatky a podpisy na týchto CMR patria p. K.-E.,
- P. S. súkromný podnikateľ (daňové číslo: 45299199-2-25, sídlo: XXXX S., K. A.. Ú.. XX) uviedol, že
nemal obchodný vzťah so spoločnosťou Sourcing Technical Kft ani so spoločnosťou RABL s.r.o., žiadnu
zmluvu s nimi neuzavrel, neprijal od nich žiadnu platbu a nevykonal pre nich žiadnu prepravu, nevystavil
CMR, pečiatky a podpis na týchto CMR nepatria p. S..

V danom prípade daňovým subjektom RABL s.r.o. nebolo preukázané, že dodanie fakturovaného tovaru
(slnečnica a kukurica) bolo odberateľovi uvedenému na sporných faktúrach (ktorého identifikácia pre
DPH v inom členskom štáte mala umožniť dodanie tovaru s oslobodením od dane) reálne prepravená a
dodaná prepravcami uvedenými na daňovým subjektom predložených CMR dokladoch. Správca dane
pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného oslobodenia od dane z pridanej hodnoty nevychádzal
len z predložených faktúr, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry
odrážajú skutočnosť a či im neabsentuje materiálny podklad. Správca dane preveroval skutočnosti
týkajúce sa predložených faktúr a obchodných vzťahov medzi daňovým subjektom RABL s.r.o. a
maďarským daňovým subjektom spoločnosťou Sourcing Technical Kft. formou medzinárodnej výmeny
daňových informácií (odpoveď č.E SK HU 20120329 463161 026301 R), čo je v súlade s § 29
zákona SNR číslo 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Na sporných faktúrach nie je uvedený
odkaz na ustanovenie § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého
mal platiteľ dane uplatniť oslobodenie dodávky tovaru od dane, čo nie je v súlade s ust. § 74 ods. 1
zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Maďarská daňová správa zistila, že odberateľ
je nekontaktný a nie je možné preveriť nadobudnutie fakturovaného tovaru, všetci traja maďarskí
prepravcovia uvedení na predložených CMR dokladoch - J. S., W. I.-E. a P. S. zhodne uviedli, že
nepoznajú ani slovenskú spoločnosť RABL s.r.o. ani maďarskú spoločnosť Sourcing Technical Kft.,
prepravu pre nich nevykonali. Na základe týchto zistení mal správca dane za preukázané, že preprava
fakturovaného tovaru (slnečnica, kukurica) pre odberateľa uvedeného na sporných faktúrach - Sourcing
Technical Kft. do Maďarska prepravcami uvedenými na CMR dokladoch nebola preukázaná, čím daňový
subjekt RABL s.r.o. nesplnil zákonom stanovené podmienky oslobodenia dodávky tovaru od dane a
to, že tovar bol fyzicky prepravený z tuzemska do Maďarska. Maďarská daňová správa v odpovedi na
žiadosť správcu dane o výmenu medzinárodných informácií uviedla, že je veľmi pravdepodobné, že
maďarská spoločnosť vystavila a prijala faktúry bez skutočnej obchodnej činnosti/transakcie.

Daňová kontrola bola prerušená odo dňa 7.5.2012 do dňa 2.2.2015, počas prerušenia daňovej kontroly
lehoty neplynuli, zákonom SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov stanovená šesťmesačná
lehota na vykonanie daňovej kontroly bola dodržaná, preto protokol č. 9813401/5/17398/2015 je
zákonným dôkazom a je možné ho použiť ako dôkaz v daňovom konaní.

Námietka odvolávajúceho sa, že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly je nepreskúmateľné z dôvodu
neuvedenia dňa, ktorým sa daňová kontrola prerušila, je neopodstatnená, pretože zákon SNR č.
511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého bolo vydané rozhodnutie o prerušení daňovej
kontroly (na rozdiel od Daňového poriadku), nestanovoval, že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly
muselo obsahovať deň, ktorým bolo konanie prerušené. Právne účinky rozhodnutia o prerušení daňovej
kontroly č. 9813401/1/943785/2012 zo dňa 23.4.2012 nastali dňom doručenia rozhodnutia, t.j. 7.5.2012,
pretože proti nemu nie je prípustné odvolanie.

Z uvedených dôvodov nie sú námietky odvolávajúceho sa uvedené v bode II. odvolania opodstatnené.



Finančné riaditeľstvo SR k námietke odvolávajúceho sa uvedenej v bode IV. odvolania (protokol
neobsahuje vlastnoručný podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu, dátum
prerokovania protokolu a vlastnoručný podpis kontrolovaného daňového subjektu alebo ním povereného
zástupcu) z predloženého spisového materiálu zistilo, že daňovému subjektu RABL s.r.o. bola
dňa 11.3.2015 doručená výzva č. 9813401/5/17412/2015 na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho
prerokovanie, ktoré sa malo uskutočniť dňa 20.3.2015, spolu s protokolom č. 9813401/5/17398/2015
zo dňa 6.3.2015 bez podpisu kontrolovaného daňového subjektu, bez podpisu zamestnanca správcu
dane a bez uvedenia dňa prerokovania protokolu. Daňový subjekt RABL s.r.o. sa nevyjadril k protokolu
v lehote ustanovenej správcom dane v predmetnej výzve a prerokovania protokolu dňa 20.3.2015 sa
nezúčastnil ani daňový subjekt ani jeho zástupca, o čom správca dane vyhotovil úradný záznam č.
9813401/5/93157/2015 zo dňa 20.3.2015.

V zmysle § 15 ods.12 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov po prerokovaní
protokolu protokol podpisuje kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca a zamestnanec správcu
dane. Jedno vyhotovenie protokolu odovzdá zamestnanec správcu dane kontrolovanému daňovému
subjektu alebo jeho zástupcovi. Deň prerokovania protokolu sa považuje za deň jeho doručenia. Ak
kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca odmietne protokol podpísať alebo prevziať, alebo sa
sám alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní protokolu v deň určený vo výzve, považuje sa za
deň prerokovania a doručenia protokolu deň, ktorý je určený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu.

Z týchto dôvodov nemohol obsahovať protokol č. 9813401/5/17398/2015 doručený daňovému subjektu
RABL s.r.o. dňa 11.3.2015 (t.j. pred prerokovaním protokolu dňa 20.3.2015) podpis daňového subjektu
RABL s.r.o. ani jeho zástupcu ani podpis zamestnanca správcu dane ani deň prerokovania 20.3.2015,
pretože tieto náležitosti sa v súlade s ust. § 15 ods.12 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov doplnia po prerokovaní protokolu, ktorého sa v tomto prípade nezúčastnil ani daňový subjekt
ani si na tento účel nezvolil zástupcu. Uvedený postup správcu dane bol v súlade s ust. § 15 zákona
SNR č.511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, preto uvedená námietka odvolávajúceho sa nie je
opodstatnená.

Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane postupoval v súlade s § 2 a § 29 zákona SNR č. 511/1992
Zb. v znení neskorších predpisov, keď na základe vyššie uvedených zistení vyvodil záver o porušení
ustanovení § 43 ods. 1 a 5 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov v zdaňovacom období
október 2011, a jeho postup nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi. Správca dane vychádzal zo
základných zásad daňového konania upravených v § 2 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov, keď jednotlivé dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného žalobu v zákonnej lehote.

Žalobné dôvody :
- protokol z daňovej kontroly bol nezákonným podkladom pre zníženie nadmerného odpočtu z dôvodu,
že po vydaní rozhodnutia o prerušení konania mal správca dane opakovane na novú žiadosť o
medzinárodnú výmenu informácií vydať nové rozhodnutie o prerušení konania, takto neurobil, preto jeho
postup je v rozpore s ust. § 25a DP,
- správca dane mal ukončiť daňovú kontrolu podľa ust. § 15 ods. 17 DP, podľa názoru žalobcu mala byť
daňová kontrola ukončená do 18.12.2012, s poukazom na ust. § 30a ods. 7 z.č. 511/1992 Zb. v znení
nesk. predpisov, nález ÚS SR č.k. III.ÚS 24/2010-57 zo dňa 29.6.2010,
- daňová kontrola javí znaky nezákonnosti, ktorá spočíva:
a/ jej celkovou dĺžkou trvania od 31.12.2011 do 6.3.2015,
b/ neodôvodneným prerušením /v rozpore so zákonom/ od 23.4.2012 do 3.2.2015,
c/ lehoty na poskytnutie medzinárodnej výmeny informácií, ktorá prekročila prípustných 6 mesiacov v
zmysle čl. 7 ods. 1 Smernice Rady 2011/16/EÚ zo dňa 15.2.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti
daní a zrušení smernice 77/799/EHS, s poukazom na zákon č. 442/2012 Z.z., § 6 ods. 5 cit. zákona,
- prerušenie daňovej kontroly bolo bezpredmetné, ak dôjde k nezákonnému prerušeniu daňovej kontroly
nepredlžuje,
- žalovaný neakceptoval všeobecne platnú judikatúru NS SR, sp. zn. 5 Sžf 101/2009 zo dňa 6.7.2010,
3 Sžf 19/2010,



- v inej daňovej kontrole za rok 2011 u daňového subjektu DAEM s.r.o. tiež s obchodným partnerom
Sourcing Technical Kft. boli potvrdené deklarované transakcie, nie je možné preto tvrdiť, že maďarský
daňový subjekt je nekontaktný, správca dane neobjasnil, v čom porušil slovenský daňový subjekt zákon
o správe daní, ak mal správca dane pochybnosti o tvrdeniach žalobcu a predložené dôkazy nemienil
akceptovať, potom bol povinný ich relevanciu nepochybným spôsobom vylúčiť, od daňového subjektu
nie je možné očakávať predloženie dôkazov, ktorými nedisponuje,
- správca dane ani žalovaný neprihliadol na aktuálnu a platnú judikatúru, citujúc rozsudok NS SR sp. zn.
6 Sžf 10/2012 zo dňa 28.11.2012, rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č.sp. 8 Afs 74/2009.

K žalobe sa vyjadril žalovaný dňa 7.12.2015. Uviedol, že správca dane vykonaným dokazovaním
(prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií) preveroval pravdivosť, vierohodnosť a správnosť
dokladov predložených žalobcom v súlade so zákonom SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov. Daňová kontrola bola zákonným spôsobom začatá, zákonným spôsobom prerušená (v súlade
s § 25a ods.1 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov) a zákonným spôsobom
bola aj ukončená. Správca dane prerušil daňovú kontrolu z dôvodu potreby získania informácií v rámci
medzinárodnej výmeny informácií, pričom preveroval intrakomunitárne dodanie do iného členského
štátu ako jedno dodanie, t.j. dodanie pre odberateľa uvedeného na predmetných faktúrach - maďarskú
spoločnosť Sourcing Technical Kft., ktorej mal byť fakturovaný tovar dodaný prepravcami uvedenými na
predložených CMR dokladoch - J. S., W. I. -E. a P. S.. Z toho dôvodu správca dane považoval odpoveď
dožiadaného štátu - Maďarska za neúplnú a zaslal žiadosť o doplnenie odpovede. Správca dane za
konečnú odpoveď považoval odpoveď na medzinárodnú výmenu informácií doručenú dňa 2.2.2015,
preto pokračovanie vo výkone daňovej kontroly správca dane oznámil daňovému subjektu listom zo
dňa 3.2.2015 (daňovému subjektu doručený dňa 5.2.2015). Počas doby prerušenia výkonu daňovej
kontroly, lehoty na jej vykonanie neplynuli, a teda po ukončení prerušenia jej výkonu pokračovala lehota
na vykonanie daňovej kontroly v plynutí, pričom z predloženého spisového materiálu vyplýva, že daňová
kontrola bola riadne ukončená v zákonnej lehote na jej vykonanie. Uvedeným postupom nedošlo ani k
obchádzaniu zákonom stanovenej dĺžky daňovej kontroly, ako to namieta žalobca a protokol je možné
použiť ako riadny dôkaz.

K námietkam žalobcu týkajúcich sa vedenia dokazovania správcom dane a prechodu dôkazného
bremena žalovaný uviedol, že rozhodujúcou skutočnosťou pre vyrubenie rozdielu dane v zdaňovacom
období október 2011 bol záver správcu dane, že k dodaniu tovaru nedošlo tak, ako to deklaruje
daňový subjekt, pretože nie ej možné preukázať dodanie tovaru do Maďarska nadobúdateľovi, ktorý je
identifikovaný pre daň v tomto členskom štáte. Prepravcovia uvedení na CMR dokladoch, ktoré predložil
žalobca k daňovej kontrole, nepotvrdili prepravu fakturovaného tovaru do Maďarska.

Oslobodené od dane je v zmysle ust. § 43 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov
dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim
alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v
inom členskom štáte.

Splnenie podmienok oslobodenia od dane preukazuje platiteľ podľa § 43 ods.5 zákona č.222/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov kópiou faktúry a ďalšími dôkazmi podľa spôsobu prepravy. V danom
prípade predmetom dokazovania zo strany žalobcu bolo preukázať príjemcu tovaru, ktorý bol uvedený
na predmetných faktúrach. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalobca nepreukázal, že dodanie
tovaru uvedeného v predmetných faktúrach bolo dodané odberateľovi uvedenému na predmetných
faktúrach - Sourcing Technical Kft. (ktorého identifikácia pre daň z pridanej hodnoty v inom členskom
štáte mala umožniť dodanie tovaru s oslobodením od dane) a prepravená prepravcami uvedenými na
dokladoch predložených samotným žalobcom - J. S., W. I.É.-E. a P. S., ktorí jednoznačne uviedli, že
tovar od žalobcu k maďarskému odberateľovi neprepravili. Zo strany žalobcu neboli predložené doklady
o prevzatí tovaru odberateľom uvedeným na predmetných faktúrach. Správca dane pri posudzovaní
opodstatnenosti uplatneného oslobodenia od dane z pridanej hodnoty nevychádzal len z predložených
faktúr, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť
a či im neabsentuje materiálny podklad.

Maďarská daňová správa nepotvrdila uskutočnenie deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru,
a na základe jej zistení (odberateľ je nekontaktný a nie je možné preveriť nadobudnutie fakturovaného
tovaru, všetci traja maďarskí prepravcovia uvedení na predložených CMR dokladoch - J. S., W. I.-E.



a P. S. zhodne uviedli, že nepoznajú ani slovenskú spoločnosť RABL s.r.o. ani maďarskú spoločnosť
Sourcing Technical Kft., prepravu pre nich nevykonali, mal správca dane za preukázané, že preprava
fakturovaného tovaru (slnečnica, kukurica) pre odberateľa uvedeného na sporných faktúrach - Sourcing
Technical Kft. do Maďarska prepravcami uvedenými na CMR dokladoch nebola preukázaná, čím žalobca
nesplnil zákonom stanovené podmienky oslobodenia dodávky tovaru od dane a to, že tovar bol fyzicky
prepravený z tuzemska do Maďarska. Maďarská daňová správa v odpovedi na žiadosť správcu dane
o výmenu medzinárodných informácií uviedla, že je veľmi pravdepodobné, že maďarská spoločnosť
vystavila a prijala faktúry bez skutočnej obchodnej činnosti/transakcie.

Žalobca dokladmi predloženými ku daňovej kontrole (ktorými preukazoval pravdivosť a hodnovernosť
údajov uvedených v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie október 2011) nepreukázal splnenie
všetkých zákonom stanovených podmienok u sporných dodávok a neuniesol dôkazné bremeno
vyplývajúce tak z ust. § 43 zákona číslo 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, ako aj z § 15
ods.6 a z § 29 zákona SNR číslo 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Žalobca nevedel počas
výkonu daňovej kontroly reálne preukázať uskutočnenie dodávky tovaru - slnečnice a kukurice pre
spoločnosť uvedenú na predmetnej faktúre. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods.8
zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Žalobca síce predložil účtovné doklady -
faktúry (č. 50110005 a 50110006), ale to neznamená, že vyčerpal svoju dôkaznú povinnosť. Vystavenie
faktúry ešte neznamená, že tovar bol skutočne aj dodaný maďarskej spoločnosti uvedenej na faktúre
v deklarovanom množstve. Navyše technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad aj bez skutočného
materiálneho plnenia.

V zmysle vykonaného dokazovania, ako aj vyhodnotenia predložených dokladov, správca dane
objektívne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom
- žalobcom, ako aj postup žalobcu pri uplatnení ustanovení zák.č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších
predpisov.

Podmienky, za ktorých platiteľovi dane vzniká oslobodenie od dane sú hmotnoprávnej povahy. Súčasne
svojim charakterom vypovedajú, čím tento nárok treba doložiť, preukázať. Keďže zákon č. 222/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov určil pre dokazovanie prísnejšie podmienky, treba ich zo strany
platiteľa dodržať, keďže dôsledky z iného postupu dopadajú na neho. Faktúra je z hľadiska nároku na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené,
odrážajú skutočnosť. Faktúra predovšetkým deklaruje, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma
platiteľmi dane z pridanej hodnoty, pričom jednému vzniká daňová povinnosť a druhému vzniká nárok
na odpočítanie dane. Ak má ísť o daňový doklad spôsobilý na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí
ho vyhotoviť platiteľ, t.j. osoba, ktorá atribúty platiteľa tejto dane spĺňa. Ide o osobu, ktorá má platiť daň
z pridanej hodnoty a súčasne, ktorá uskutočnila plnenie v rámci podnikania.

Žalobca sa v žalobe odvoláva na závery rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžf/101/2009 zo dňa
6:7.2010, sp.zn. 3Sžf/19/2010, sp.zn. 6Sžf/10/2012 a rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR sp.zn.
8Afs/74/2009, a uviedol niektoré právne závery uvedené v týchto rozsudkoch, ale žalobca nepreukázal,
že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z týchto rozsudkov. Pokiaľ sú jeho tvrdenia
len všeobecné, nemôže na ne súd v správnom súdnictve prihliadať.

Žalovaný k rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžf/101/2009 uviedol, že aj správca dane
predpokladal, že k vývozu fakturovaného tovaru došlo, ale preverovaním u maďarskej daňovej správy
zistil, že tento obchod nebol preukázaný a žalobcom predložené doklady neodrážajú reálne dodanie
a prepravu tovaru tak, ako to vyžaduje zákon. Žalobca nevyužil svoje právo stanovené zákonom a
nenavrhol správcovi dane vykonanie takých dôkazov, ktorými by preukázal pravdivosť a správnosť
svojich dokladov a také doklady ani nepredložil.

Žalobca tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžf/10/2012, podľa ktorého nie je
možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s
následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt
neuniesol dôkazné bremeno“. Žalovaný k uvedenému uvádza, že žalobca sa mal sám podieľať na
prípadnom uskutočnení obchodu medzi ním a maďarským odberateľom uvedeným na predmetných
faktúrach vystavených samotným žalobcom. Z uvedeného jasne vyplýva, že skutkový stav prejednávaný
v uvedenom rozsudku nie je zhodný so skutkovým stavom v danom prípade. Nie je možné akceptovať



námietky týkajúce sa rozsudku sp.zn. 3Sžf/1/2010 (na ktorý sa odvoláva samotný rozsudok sp.zn.
6Sžf/10/2012, a ktorý uviedol aj žalobca v žalobe), podľa ktorého nemožno vyvodiť dôkazné bremeno
žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov, ale v tomto
prípade správca dane preveroval výučne priamy vzťah žalobcu s maďarským odberateľom uvedeným
na predmetných faktúrach, a nezaťažoval žalobcu žiadnym preukázaním skutočností a nepriamych
obchodných vzťahov, ktorých by nebol žalobca účastníkom, ako sa to snaží namietať žalobca.

V týchto rozsudkoch, na ktoré poukázal žalobca, sa prejednával odlišný skutkový stav, a preto nie je
možné aplikovať závery Najvyššieho súdu SR na skutkový stav zistený u žalobcu.

Súd v konaní podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p., po preskúmaní obsahu administratívneho spisu zistil, že
nebol daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto žalobu zamietol podľa ust. § 250j ods.
1 O.s.p.

Predmetom preskúmania súdom bolo rozhodnutie žalovaného č. 1047305/2015 zo dňa 29.6.2015,
ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 132450/2015 zo dňa 26.3.2015, ktorým
bol žalobcovi krátený nadmerný odpočet v daňovom priznaní za október 2011 v sume 14.556,85 EUR
a priznaný v sume 2 281,93 EUR na základe výsledku daňovej kontroly začatej dňa 31.12.2011 a
ukončenej dňa 20.3.2015, s poukazom na ust. § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1, § 15 ods. 14 z.č. 511/1992
Zb., § 165 ods. 5 DP. Jednalo sa o dve faktúry za dodávku slnečnice a kukurice č. 5011005 na
sumu 60 284,40 EUR a č. 5011006 na sumu 27.056,70 EUR, obidve zo dňa 26.10.2011. Vo vzťahu
k týmto intrakomunitárnym dodávkam pre zahraničného odberateľa Sorcing Technical Kft, Budapešť,
správca dane vykonal medzinárodnú výmenu informácií, ktorá však vzhľadom na jej dlhé vybavovanie
a neúplnosť údajov, trvala až do 2.2.2015.

Žalobca preto v žalobe namietal, že protokol z daňovej kontroly nadobudol povahu nezákonne získaného
dôkazného prostriedku a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených
počas nezákonnej daňovej kontroly, je rovnako nezákonné, s prihliadnutím na dĺžku daňovej kontroly.

Žalobca návrh na nečinnosť správcu dane podľa ust. § 250t O.s.p. nepodal.

To, že dožiadaný orgán neposkytol informáciu najneskôr do šiestich mesiacov od prvého dožiadania, v
zmysle čl. 7 ods. 1 Smernice Rady 2011/16/EÚ zo dňa 15.2.2011, nemôže byť na ťarchu správcu dane
a ničím ho neovplyvňuje v pokračovaní daňovej kontroly od posledného doplnenia údajov potrebných
k správnemu určeniu dane. Nie je možné sa stotožniť s názorom žalobcu v otázke bezpredmetnosti
prerušenia daňovej kontroly. Daňová kontrola sa preruší vždy vtedy, ak je to bezpodmienečne nutné,
aby sa zistil objektívne skutkový stav veci, v štádiu tohto konania čiastočne správca dane preberá na
seba dôkaznú povinnosť. Takéto konanie správcu dane je v súlade s ust. § 29 ods. 1, 2, 4 cit. zákona
o správe daní, zákona č. 511/1992 Zb.

K uvedenej námietke súd uvádza, že podľa ust. § 25a ods. 5 z.č. 511/1992 Zb. vtedy platného zákona o
správe daní, ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Daňový úrad Košice, pobočka
Trebišov dňa 23.4.2012 prerušil daňové konanie z dôvodov, aby zistil oprávnenosť deklarovaných údajov
na faktúrach č. 50110005 a 50110006 zo dňa 26.10.2011. Viackrát urgoval dožiadanie, až v roku 2015,
presne 2.2.2015 správca dane obdržal konečnú odpoveď, vo veci splnenia materiálnych podmienok
dodávok slnečnice z predmetných faktúr, avšak s negatívnym výsledkom, teda uvedený tovar nebol
prevezený na územie cudzieho štátu /Maďarsko/ deklarovanému odberateľovi. Neobstojí preto námietka
žalobcu o nezákonnej daňovej kontrole, pretože bola ukončená ihneď po obdržaní relevantných
vyjadrení cudzieho štátu, teda v zákonnej lehote. Došlo k objasneniu objektívnych skutočností tvrdených
daňovým subjektom v daňovom priznaní. Zistilo sa, že k dodaniu tovaru na základe deklarovaných
skutočností v sporných faktúrach nedošlo, preto, pokiaľ ide o krátenie nadmerného odpočtu uvedeného
vo výrokovej časti obidvoch správnych rozhodnutí, súd nezákonnosť na strane správcu dane a
žalovaného nezistil. Dôkazy zistené správcom dane sú súčasťou protokolu č. 9813401/5/17398/2015
zo dňa 20.3.2015 a súd sa s nimi dôkladne oboznámil a na tieto skutočnosti aj poukazuje.

Žalobca môže nezákonnosť rozhodnutia v tomto prípade uvádzať iba pokiaľ ide o jeho práva, v súvislosti
s výkonom daňovej kontroly, nie na základe iných kontrolných zistení vo vzťahu k inému daňovému
subjektu.



Podľa ust. § 15 ods. 6 vtedy platného z.č. 511/1992 Zb., kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k
zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:
a/ umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,
b/ zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,
c/ poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,
d/ predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v
písomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom
dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,
e/ predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia
najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety,
f/ umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a
umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,
g/ zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového
subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie /§ 14 ods.3/.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že daňový subjekt v dokazovaní má dominantné
postavenie /§ 29 ods. 8 cit. zák./ a v prípade absencie dôkazov, prípadne preverovania tvrdených
skutočností samotným daňovým subjektom, správca dane iba objektivizuje zistené rozpory postupom
podľa ust. § 29 ods. 2, 4 cit. zákona.

Žalobca ďalej poukazoval na rôzne rozhodnutia NS SR v daňových veciach. Súd poukazuje na to,
že tento prípad sa nevzťahuje na obdobné prípady riešené v iných konaniach citovaných v žalobných
dôvodoch vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade dodanie tovaru maďarskými prepravcami /J..
S., W.. I.-E. a P.. S./. nebolo potvrdené, uvedení zhodne uviedli, že nepoznajú žalobcu, ani obchodnú
spoločnosť RABL s.r.o., ani Sourcing Technical Kft. Budapešť.

Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení nesk. predpisov,
oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného
členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou
identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

Podľa ust. § 43 ods. 5 cit. zákona platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia
od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu
kópiou faktúry, a
a/ ak prepravu zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným
dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,
b/ ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo
osobou ním poverenou,
c/ ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,
že tovar prepravil do iného členského štátu,
d/ inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby
za tovar.

Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že vystavené medzinárodné nákladné listy č. SK
6405498, 009909, AA0535937, SK6405497, 009907 odosielateľa RABL s.r.o. pre príjemcu Sourcing
Technical Kft., na základe osobného odberu odberateľa, na základe medzinárodnej výmene informácií,
boli neidentifikovateľné pre daňové účely, pretože odberateľ na základe medzinárodnej informácie nemal
preukázané prevzatie tovaru a prepravcovia uvedenú obchodnú transakciu popreli.

Žalobca v daňovom konaní, ani v súdnom nepredložil doklad ani podľa ust. § 43 ods. 5 písm. d/ zákona
o DPH, preto námietka žalobcu v žalobe, že v daňovom konaní nemôže daňový subjekt predložiť také
doklady, ktorými nedisponuje, súd považoval za bezpredmetnú.

Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav, súd žalobu zamietol podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania, s poukazom
na ust. § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p.



Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch
v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.