{"guid": "0e6b9a9d-0290-4182-a824-2cad05135d93:30df68ab-12f2-4721-a9d4-a5f873c48ad8", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7015201187.1", "spisova_znacka": "6S/118/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/118/2015 z 29. 6. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 29. júna 2016, sp. zn. 6S/118/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7015201187.1", "identifikacne_cislo": "7015201187", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Anna Bejdová", "sudca_id": 1286, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-bejdova-1286", "datum_vydania": "2016-06-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-2", "nazov": "§ 22 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-66.odsek-2", "nazov": "§ 66 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-66.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-66"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-66.odsek-6", "nazov": "§ 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-66.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-66"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-66"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/30df68ab-12f2-4721-a9d4-a5f873c48ad8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7015201187.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7015201187.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7015201187.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/118/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201187
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201187.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valéria Mihalčinová a členov
senátu JUDr. Milan Konček a JUDr. Tamara Sklenárová, v právnej veci žalobkyne: V.. V. V., bytom
Š. Č.. XXXX/XX, X., zastúpená advokátom: JUDr. Martin Čeman, Advokátska kancelária so sídlom
Letná 45, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát Košice, Kuzmányho 8, Košice, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn.: KRPZ-KE-KDI2-95/2015-P zo dňa 22.09.2015,
takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobkyni n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žiadala preskúmať rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-95/2015-P z 22. 09. 2015,
ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
napadnuté rozhodnutie o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu v Gelnici, Okresného
riaditeľstva PZ v Spišskej Novej Vsi č. ORPZ-SN-ODI3-3/2015-GL-P z 15. 07. 2015 potvrdil a odvolanie
žalobkyne zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zo spisového materiálu a to predovšetkým zo správy o výsledku
objasňovania priestupku z 01. 01. 2015, záznamu o podaní vysvetlenia Mgr. V. V. z 11. 12. 2014,
záznamu o podaní vysvetlenia V. H.Í.  z 13. 12. 2014, zápisu o dychovej skúške Mgr. V. V. z 11. 12.
2014, záznamu dopravnej nehody z 11. 12. 2014, zápisnice o ohliadke miesta dopravnej nehody z
11. 12. 2014, náčrtu, plániku, fotodokumentácie, evidenčnej karty vodičky Mgr. V. V., upovedomenia o
možnosti náhrady škody z 23. 01. 2015, evidenčnej karty vozidla X. XXX P. a X. XXX P., zápisnice o
ústnom pojednávaní z 24. 02. 2015, zápisnice o ústnom pojednávaní o priestupku z 15. 07. 2015, obsahu
odvolania a stanoviska prvostupňového správneho orgánu k odvolaniu dospel k záveru, že žalobkyňa
sa dopustila priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tak, ako je to uvedené vo výroku
prvostupňového rozhodnutia o priestupku. Odcitoval ustanovenia § 22 ods. 3, § 137 ods. 2 písm. c) a §
64 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a poukázal na to, že § 66 ods. 6 zákona o cestnej
premávke, z ktorého vyplýva, že účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo,
preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla,
vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného
predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola
ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú
škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne
upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody



podľa osobitného predpisu. Žalobkyňa ako účastníčka škodovej udalosti si nesplnila podmienku uloženú
v ustanovení § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke, pretože rozhodujúce je to, či v danom čase, t.
j. pred prijatím oznámenia o dopravnej nehode bolo vypísané tlačivo, ktoré je podkladom na to, aby
bolo rozhodnuté o tom, kto je vinný za príslušnú škodovú udalosť a v akej miere. V tomto štádiu už
nemožno hovoriť o škodovej udalosti, ale o dopravnej nehode. Konanie žalobkyne sa posudzuje podľa
§ 66 ods. 2 zákona o cestnej premávke. Žalobkyňa po spôsobení dopravnej nehody si nesplnila ani
povinnosti účastníka dopravnej nehody a svojím konaním porušila aj § 66 ods. 2 písm. a) zákona o
cestnej premávke, v zmysle ktorého je účastník dopravnej nehody povinný ohlásiť dopravnú nehodu
policajtovi.

Podľa písm. d) citovaného ustanovenia je účastník dopravnej nehody povinný zotrvať na mieste
dopravnej nehody až do príchodu policajta, alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí
alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody.

V zmysle § 66 ods. 2 písm. e) zákona o cestnej premávke je účastník dopravnej nehody povinný zdržať
sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidla.

V zmysle § 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov na zodpovednosť
za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné
zavinenie. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) uvedeného zákona je priestupok spáchaný z nedbanlivosti, ak
páchateľ nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to
vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. Žalobkyňa vedela, že ku kontaktu
jej vozidla s vozidlom továrenskej značky Škoda 105, evidenčné číslo X. XXX P. došlo a na mieste
spáchania skutku nezotrvala, pričom vedieť mala a mohla, že ak nie je s poškodeným vyplnené tlačivo
za účelom náhrady spôsobenej škody, tak sa dopúšťa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky. V. H., ktorému bola spôsobená škoda na osobnom motorovom vozidle  nemal vedomosť o
osobe, ktorá mu škodu na vozidle spôsobila, a preto spáchanie skutku oznámil na  útvar policajného
zboru a následne príslušník policajného zboru bol povinný v predmetnej veci ihneď (bezodkladne) konať.

Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke neustanovuje žiadnu priamu konkrétnu lehotu na
upovedomenie účastníka škodovej udalosti a uvádza pojem bezodkladne, avšak v súvislosti so
skutočnosťou, že poškodený môže kedykoľvek zistiť poškodenie svojho vozidla a následne túto
skutočnosť oznámiť orgánu policajného zboru, má za to, že táto lehota je ohraničená momentom, kedy
orgán Policajného zboru zaháji objasňovanie skutku, na základe nesplnenia podmienky podľa § 64 ods.
1, 2 zákona o cestnej premávke. Žalobkyňa tvrdí, že v čase o 7:30 hod., po spôsobení neželanej udalosti
odstavila vozidlo, volala manželovi, susedovi a keďže jej nevedeli uviesť kto je majiteľom poškodeného
vozidla, tak sa vozidlom premiestnila do práce, kde sa podľa preukazu ťažko zdravotne postihnutej
osoby cestou informačného systému snažila zistiť majiteľa vozidla. Až v čase okolo 15:00 hod. jej manžel
telefonicky oznámil, že pravdepodobne majiteľ býva na 4. alebo 5. poschodí. Keď sa vrátila z práce okolo
16:00 hod. tak si túto skutočnosť išla overiť, pričom v tom čase už prebiehalo objasňovanie v danej veci.

Obrana žalobkyne spočívajúca v tom, že zisťovala majiteľa poškodeného vozidla cestou informačného
systému u svojho zamestnávateľa, t. j. Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny neobstojí, nakoľko jej
muselo byť známe a mala vedieť, že preukaz ťažko zdravotne postihnutej osoby obsahuje na prednej
strane iba evidenčné číslo preukazu a nie údaje o majiteľovi vozidla, ktorú osobu ťažko zdravotne
postihnutú sprevádza, pričom už vtedy musela vedieť, že nie je možné podľa preukazu ŤZP majiteľa
zistiť. Žalobkyňa mohla svoj skutok orgánu Policajného zboru oznámiť, ktorý by následne zistil majiteľa
vozidla a zdôrazňuje, že keď V. H. poškodenie vozidla zistil sám, pri vozidle sa nenachádzala žiadna
osoba, ktorú žalobkyňa poverila zisťovaním, a preto v čase o 13:15 hod. oznámil poškodenie vozidla
policajnému zboru. Obrana žalobkyne v odvolaní, že zisťovanie majiteľa poškodeného vozidla ju viedlo
do práce ako jedinej možnosti „vypátrať“ túto osobu pomocou informačného systému je v rozpore s
jej vyjadrením z 11. 12. 2014, v ktorom uviedla, že mala naponáhlo z dôvodu pracovných povinností.
Použitie informačného systému ÚPSVaR a ani zapojenie iných osôb na zistenie majiteľa vozidla nemôže
nahradiť podmienku ustanovenú v § 66 ods. 6 a v § 66 ods. 2 zákona o cestnej premávke. Žalobkyni
v zotrvaní na mieste po spôsobení škody na cudzom majetku nebránila žiadna vopred nepredvídaná
okolnosť, ktorá by znemožňovala obvyklý postup účastníka škodovej udalosti.



K námietkam, ktoré uviedla žalobkyňa v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu poukázal aj na
odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: „Najvyšší súd Slovenskej republiky
ako odvolací súd dopĺňa úvahy krajského súdu v tom, že aj keď konanie žalobcu formálne napĺňa
skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) ZCP, treba mať na zreteli jeho materiálnu
stránku, t. j. či je také konanie spoločensky nebezpečné. Ak by žalovaný dospel k záveru, že konaním
žalobcu nedošlo k porušeniu alebo ohrozeniu záujmu spoločnosti, ktorým je ochrana poškodených
pri škodových udalostiach tak, aby vedeli včas a od toho, kto im škodu spôsobil, všetky okolností a
súvislosti potrebné pre uplatnenie náhrady škody, mohol by aplikovať ustanovenie § 11 ods. 3 ZCP, podľa
ktorého od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť, ak k náprave páchateľa postačí
samotné prejednanie priestupku.“  Osobitnú pozornosť správny orgán venoval aj posúdeniu závažnosti
priestupku v zmysle § 12 zákona č. 327/1990 Zb. o priestupkoch. Sankcia bola uložená v súlade s §
22 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. za uvedený priestupok, t. j. podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona o
priestupkoch možno uložiť sankciu od 300 eur do 1.300 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo
od 1 do 5 rokov. Za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch možno uložiť pokutu
od 150 eur do 300 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo do 3 rokov. Podľa § 12 ods. 2 zákona
o priestupkoch, za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží
sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti
možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov. Správny orgán zobral do úvahy najmä
spôsob spáchania priestupku, taktiež prihliadol na okolnosti, za ktorých bol priestupok spáchaný, kedy
ide o subjektívne a objektívne okolností, ktoré závažnosť priestupku znižujú alebo zvyšujú, skutočnosť,
že žalobkyňa po spôsobení škody na cudzom majetku vozidlom opustila miesto spáchania skutku,
čím nevykonala potrebné úkony pre riadne objasnenie udalosti, taktiež aj samotný fakt, že hľadala
poškodeného podľa preukazu ŤZP. Ďalej prihliadol na mieru zavinenia, pohnútky, typ vozidla, spôsob
spáchania priestupku, ktoré môžu mať povahu priťažujúcu, ale aj poľahčujúcu, osobu páchateľa a
spôsobený následok - škodu na majetku. Prihliadol na to, že žalobkyňa na ústnom pojednávaní k
poškodeniu motorového vozidla sa priznala a zohľadnil aj jej správanie ako vodiča v sledovanom období.
Sankcia bola posudzovaná podľa druhu závažnosti priestupku a uložil jej sankciu v najnižšej možnej
sadzbe sankčného rozpätia, t. j. vo výške 300 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12
mesiacov.

Včas podanou žalobou žalobkyňa žiadala preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušiť, vrátiť mu vec
na ďalšie konanie a priznať jej náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia a zo zaplateného
súdneho poplatku.

V dôvodoch žaloby uviedla, že žalovaný nesprávne právne posúdil skutkový stav. Zistenie skutkového
stavu je v rozpore s obsahom spisov, nedostatočne zistil skutkový stav a rozhodnutie je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov. Žalovaný sa stotožnil so skutkovými zisteniami prvostupňového správneho
orgánu a to konkrétne, že žalobkyňa 11. 12. 2014 v čase o 7:30 hod. cúvala s motorovým vozidlom
továrenskej značky Škoda Felícia, evidenčné číslo X. XXX P. v meste X. na Š. L., kde pri cúvaní
narazila zadnou časťou svojho motorového vozidla do zadného nárazníka tam zaparkovaného vozidla
továrenskej značky Škoda 105, evidenčné číslo X. XXX P., čím spôsobila dopravnú nehodu a z miesta
dopravnej nehody odišla a nesplnila si tak povinnosti účastníka dopravnej nehody. V ďalšej časti
poukázal na ustanovenie § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“),
z ktorého vyplýva povinnosť správnemu orgánu zistiť presne a úplne skutočný stav, § 34 Správneho
poriadku, z ktorého vyplýva čo všetko môže byť použité ako dôkaz, § 46 a § 47 Správneho poriadku, z
ktorého vyplýva konkrétne aké náležitosti má mať správne rozhodnutie, teda čo má obsahovať výrok a
odôvodnenie rozhodnutia. Žalovaný podľa neho sa v rozhodnutí nevysporiadal s námietkami uvedenými
v odvolaní, a preto jeho rozhodnutie považuje za arbitrárne.

V ďalej časti žaloby odcitoval ustanovenie § 64 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) a zdôraznil najmä odsek 3 tohto
ustanovenia. „Ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s
premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú
škodovou udalosťou.“ Odcitoval aj ustanovenie § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke a zdôraznil najmä
ostatnú vetu: „Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom
škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať
tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu.“



Odcitoval aj ustanovenie § 22 ods. 1 písm. b), g) zákona o priestupkoch, v ktorých je uvedené, že
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten kto ako vodič vozidla, ktorý sa
zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej
návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy
požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu
policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po
ohlásení dopravnej nehody, poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.

Pri použití teleologického výkladu § 64 ods. 2 zákona o cestnej premávke dospejeme k záveru, že ide o
legislatívnu fikciu. Práve použitím tejto fikcie zákonodarca vytvoril skupinu kvázi dopravných nehôd, ktoré
síce nespĺňajú spoločensky nebezpečný charakter dopravných nehôd, ale pri ich riešení je potrebná
účasť policajného zboru. Zámerom bolo chrániť práva osôb zúčastnených na škodových udalostiach, ak
sa účastníci nedohodnú na zavinení, ak je jeden z účastníkov pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej
látky alebo ak nie je ochotný poskytnúť druhej osobe svoje osobné údaje. Ani jedna z týchto konštrukcií
nebola splnená v prípade žalobkyne.

Pojem bezodkladnosť v kontexte skúmaného prípadu približuje rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 23. 08. 2011 sp. zn. 10Sžd/1/2010: „Účelom ustanovenia § 66 ods. 6 zákona č.
8/2009 Z. z. je zabezpečiť, aby pri škodovej udalosti bolo umožnené rýchlo a bezproblémovo zaistiť
náhradu škody v prospech poškodeného účastníka škodovej udalosti. Z tohto pohľadu je potrebné
pristupovať aj k hodnoteniu požiadavky zákonného ustanovenia „bezodkladne upovedomiť“ osobu
postihnutú škodovou udalosťou o osobných údajoch škodcu v prípade, že táto nie je účastníkom
škodovej udalosti. Zákon nestanovuje žiadnu priamu konkrétnu lehotu na upovedomenie, a preto treba
vždy vychádzať z konkrétnych okolností prípadov a posudzovať ich vzhľadom na danú situáciu.“

„Okolnosť, že policajné orgány na základe oznámenia inej osoby zahájili vyšetrovanie skutku, ktorú
posúdili ako dopravnú nehodu, napriek škode nedosahujúcej zákonom stanovenú hranicu, zrejme v
domnienke, že došlo k naplneniu ustanovenia § 60 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z., nie je pre
posúdenie veci relevantné.“ Žalobkyňa si splnila všetky povinnosti účastníka škodovej udalosti, a preto
nemožno jej konanie považovať za dopravnú nehodu. Potom, čo spôsobila škodovú udalosť, snažila
sa bezodkladne zistiť druhého účastníka škodovej udalosti. Nemôže súhlasiť so záverom žalovaného,
že slovo bezodkladne sa má vykladať v súvislosti so skutočnosťou, že poškodený môže kedykoľvek
zistiť poškodenie svojho vozidla a následne túto  skutočnosť oznámiť orgánu policajného zboru a teda,
že táto lehota je ohraničená momentom, kedy orgán policajného zboru zaháji objasňovanie skutku,
čo preukazuje aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 10Sžd/1/2010.
Žalobkyňa na mieste škodovej udalosti zotrvala, aktívne sa snažila vyhľadať druhého účastníka škodovej
udalosti zisťovaním informácií ohľadne jeho osoby a vozidla od obyvateľov bytového domu. Keď
nezistila informácie od obyvateľov bytového domu, rozhodla sa zistiť informácie o druhom účastníkovi
prostredníctvom systému na evidenciu zdravotne postihnutých, pretože v poškodenom vozidle bola
uložená karta ZŤP. Zároveň požiadala manžela a ďalších susedov, aby skúšali zisťovať komu patrí
poškodené vozidlo. Táto skutočnosť je preukázateľná výsluchom osôb, ktoré ODI nevykoval. Akceptoval
vierohodnosť tohto tvrdenia, nespochybnil skutočnosti o aktívnom vyhľadávaní, no zároveň tento fakt
nebral do úvahy v priamom slede s aktívnym vyhľadávaním poškodeného ako ďalšou možnosťou, ktorou
žalobkyňa zaisťovala možnosť vyhľadania poškodeného. Vôbec nesúhlasí s konštatovaním žalovaného
v odôvodnení rozhodnutia, že svojimi vyjadreniami v odvolaní navodili situáciu, akoby jediným dôvodom
prečo išla do práce bola jej snaha vypátrať druhého účastníka škodovej udalosti. Žalobkyňa išla do
práce preto, že to bola jedná z možnosti zistenia  majiteľa poškodeného vozidla a zároveň odvracala
možnosť hroziacej absencie a tým porušenia pracovnej disciplíny, no zároveň pokračovalo zisťovanie
majiteľa aj pomocou manžela a suseda. Žalobkyňa je zamestnaná na Úrade práce, sociálnych vecí
a rodiny v X., predpokladala, že za pomoci čísla preukazu ZŤP zistí údaje o majiteľovi poškodeného
vozidla. Teda aj v práci aktívne pokračovala vo vyhľadávaní druhého účastníka, avšak skôr, ako sa jej
podarilo zavolal manžel, ktorému sa podarilo zistiť, že vlastníkom poškodeného vozidla je jej sused
pán H., ktorý však prišiel až v poobedňajších hodinách. Po tom s účastníkom škodovej udalosti sa
dohodla na zavinení a nahradila mu aj vzniknutú škodu. Argument ODI, že tak urobila až potom, čo
poverený príslušník policajného zboru zahájil vyšetrovanie dopravnej nehody, čo môže nasvedčovať, že
tak urobila len preto, aby sa vyhla možným sankciám, v logickom slede neobstojí. Ak by nekontaktovala
druhého účastníka škodovej udalosti, polícia by ju nikdy nevypátrala, pretože okrem jej priznania nemá



žiadne iné dôkazné prostriedky, ktoré by ju usvedčili. Tvrdenie, že mohla vedieť, že vyhľadanie majiteľa
vozidla na základe ZŤP karty, na ktorej bolo vidieť iba evidenčné číslo nie je možné, je zlý výklad.
Žalobkyňa aj keď je zamestnaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, no nepracuje na oddelení
kompenzačných príspevkov, preto nemohla vedieť, že evidenčné číslo ZŤP karty nebude postačujúce
pre rýchle vyhľadanie poškodeného. Po zistení tejto skutočnosti však mohla ďalej zisťovať totožnosť
poškodeného a to filtrovaním podľa obce, možnej adresy a následne porovnávaním zhody evidenčného
čísla ZŤP karty. Týmto spôsobom postupovala až do momentu, kedy jej manžel telefonicky oznámil kto
by mohol byť majiteľom poškodeného auta a následne ho osobne vyhľadala. Z toho vyplýva, že sa po
celú dobu snažila intenzívne vypátrať totožnosť poškodeného a danej situácii nedala žiaden odklad.

Poukázal na to, že obdobný prípad riešil Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku sp. zn.
10Sžd/24/2014 z 12. 11. 2014 uviedol: „Je totiž nepochybné, že žalobca po tejto škodovej udalosti určitý
čas čakal na osobu postihnutú škodovou udalosťou a teda nemal v úmysel zbaviť sa zodpovednosti za
spáchaný priestupok. V neposlednom rade je potrebné prihliadnuť tiež na to, že žalobca prostredníctvom
svojho syna škodovú udalosť hneď nasledujúci deň oznámil polícii, ako aj na to, že došlo k náhrade
spôsobenej škody. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že zámerom zákonodarcu je
skôr postihnúť prísnejšie, nepoctivých vodičov, ktorí potom, čo spôsobili inému účastníkovi, prípadne
inej osobe na jej vozidle, či majetku škodu, a to i nepatrnú, neohlásili túto škodovú udalosť, týchto
sankcionovať aj za to, že ich totožnosť ako aj vznik škody nie je známy inému účastníkovi, či inému
poškodenému, aby títo mali vedomosť o tejto skutočnosti, čo však nie je prípad žalobcu. Najvyšší súd
Slovenskej republiky ako odvolací súd dopĺňa  úvahy krajského súdu v tom, že aj keď konanie žalobcu
formálne napĺňa skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) ZCP, treba mať na zreteli
i jeho materiálnu stránku, t. j. či je takéto konanie spoločensky nebezpečné. Ak by žalovaný dospel k
záveru, že konaním žalobcu nedošlo k porušeniu alebo ohrozeniu záujmu spoločnosti, ktorým je ochrana
poškodených udalostiach tak, aby vedeli včas a od toho, kto im škodu spôsobil všetky okolnosti a
súvislosti potrebné pre uplatnenie náhrady škody, mohol by aplikovať ustanovenie § 211 ods. 3 ZCP,
podľa ktorého od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť, ak k náprave páchateľa
postačí samotné prejednanie priestupku.“

Žalobkyňa sa nijakým spôsobom nesnažila zbaviť zodpovednosti a aktívne spolupracovala s políciou.
Taktiež plne nahradila vzniknutú škodu, preto považuje uloženú sankciu za neprimerane prísnu a
absolútne v rozpore s účelom zákona, ktorým je trestať nepoctivých vodičov. Žalovaný absolútne
ignoroval zmysel a princípy zákona o cestnej premávke, ako aj všeobecné princípy aplikované v
správnom súdnictve. Za najdôležitejšie pokladá jednak aktívnu snahu žalobkyne zistiť totožnosť druhého
účastníka, pričom výlučne táto jej snaha nakoniec viedla k bezodkladnej dohode o zavinení s druhým
účastníkom škodovej udalosti a veľmi rýchlemu odškodneniu poškodeného a to bez ohľadu na konanie a
ďalšie vyšetrovanie vykonané žalovaným. Zbytočné lipnutie žalovaného na formálnej stránke zákonného
znenia a ignorovanie samotnej matérie prípadu sa odzrkadľuje v nezákonnom a nesprávnom rozhodnutí.
Považuje za nesprávne a nezákonné , že žalovaný v konaní neskúmal naplnenie materiálnej stránky
priestupku a zameral sa len na postup správneho orgánu pri ukladaní sankcie za spáchaný priestupok,
na jej druh a výmeru.

Má za to, že správny orgán sa mal okrem iného zamerať v dokazovaní nielen na zavinenie, ale aj na
preukázanie skutočnosti, či išlo o dopravnú nehodu alebo škodovú udalosť. Podľa názoru žalovaného
predmetné konanie posúdil ako dopravnú nehodu, pretože žalobkyňa pred prijatím oznámenia o
dopravnej nehode druhým účastníkom konania nevypísala tlačivo, ktoré je podkladom na to, aby bolo
rozhodnuté o tom, kto je vinný za príslušnú škodovú udalosť a v akej miere. Účelom tlačiva je oznámenie
škodovej udalosti na poisťovni v súvislosti s poistným plnením, čiže len a len náhrada škody vzniknutá
na zúčastnenom vozidle, čo žalobkyňa v plnej miere splnila. Je preto irelevantné, či bolo vypísané
pred alebo po oznámení druhým účastníkom na polícii. To, že žalovaný považuje nevypísanie tlačiva
za nesplnenie povinnosti účastníka škodovej udalosti, považuje za príliš formalistické sa pridržiavania
zákonných ustanovení. Má za to, že ak sú splnené zákonné podmienky pre posúdenie nehody ako
škodovej udalosti, aj napriek oznámeniu tejto udalosti policajnému zboru, nemôže policajný orgán ex
post takúto udalosť prekvalifikovať a objasňovať ako dopravnú nehodu. Zdôraznila, že bez aktívnej účasti
žalobkyne bez toho, že by sa sama stretla s druhým účastníkom škodovej udalosti, orgány policajného
zboru by ju nikdy nevypátrali a ani by nič nevyšetrili, keďže neexistuje žiaden obrazový alebo zvukový
záznam alebo svedecká výpoveď, ktoré by ju usvedčovali.



Na výzvu súdu podľa § 250f ods. 2 O. s. p. sa právny zástupca žalobkyne v stanovenej lehote nevyjadril.

Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobcu zamietnuť a žalobkyni nepriznať náhradu trov konania.
Uviedol, že žalobkyňa v žaloba uvádza tie skutočnosti, ktoré uviedla aj v odvolaní proti rozhodnutiu
prvostupňového správneho orgánu a na dôvodoch, ktoré sú uvedené v preskúmavanom rozhodnutí trvá
v plnom rozsahu.

Súhlasil s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. bez nariadenia pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného, oboznámil sa s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, pripojeným
administratívnym spisom žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná.

Z pripojených administratívnych spisov žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a
napokon ani medzi účastníkmi nie je sporné, že žalobkyňa dňa 11. 12. 2014 v čase asi o 7:30 hod.
cúvala s motorovým vozidlom továrenskej značky Škoda Felicia, evidenčné číslo X. XXX P. v meste
X. na Š. L., kde pri cúvaní narazila zadnou časťou svojho motorového vozidla do zadného nárazníka
tam zaparkovaného motorového vozidla továrenskej značky Škoda 105, evidenčné číslo X. XXX P..
Ďalej medzi účastníkmi nie je sporné ani to, že žalobkyňa potom, čo pri cúvaní narazila do zadnej časti
zaparkovaného motorového vozidla továrenskej značky Škoda 105, evidenčné číslo X. XXX P. odišla
z miesta dopravnej nehody, odviezla dcéru do školy a potom odišla do práce a medzi tým zisťovala
vlastníka uvedeného motorového vozidla prostredníctvom manžela a suseda B. S. a na pracovisku
vzhľadom na to, že pracuje na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v X. a v motorovom vozidle bol
vpredu položený preukaz ZŤP, aj prostredníctvom evidenčného systému, čo sa jej však nepodarilo, ale
okolo 15.00 hod. jej telefonicky manžel oznámil, že pravdepodobne ide o staršieho pána, ktorý býva v ich
vchode a okolo 16:00 hod., keď prišla z práce domov zistila, že ide o staršie pána, ktorý chodí o paličke -
V. H.. Keď ho vyhľadala, ospravedlnila sa mu s tým, že je ochotná mu vzniknutú škodu nahradiť, pričom
jej oznámil, že popoludní túto udalosť nahlásil polícii, polícia ho kontaktovala v čase, keď u neho bola
žalobkyňa, kedy oznámil, že táto sa priznala, že mu spôsobila škodu na osobnom motorovom vozidla
a následne boli urobené ďalšie úkony policajtmi.

Medzi účastníkmi konania je sporné to, či daný skutok, ktorý sa stal 11. 12. 2014 v čase o 7:30 hod. je
škodovou udalosťou v zmysle § 64 ods. 3 zákona o cestnej premávke alebo je dopravnou nehodou v
zmysle § 64 ods. 2 písm. a) v spojení s § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke dopravnou nehodou,
ktorá je priestupkom v zmysle § 22 ods. 1 písm. b), g) zákona o priestupkoch.

Podľa § 64 ods. 1 zákona o cestnej premávke dopravná nehoda je udalosť o cestnej premávke, ktorá
sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej
a) sa usmrtí alebo zraní osoba
b) sa poškodí cesta alebo prospešné zariadenie
c) uniknú nebezpečné veci alebo
d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne
hmotná škoda zrejme prevyšujúca 1 1 násobok väčšej škody podľa Trestného zákona.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa
ods. 3 ak
a) nie je splnená niektorá z povinnosti podľa § 66 ods. 6,
b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol
podrobiť vyšetreniu na zistenie ich použitia, alebo
c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda
v priamej súvislosti s premávkou vozidla sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu.
Takéto udalosti sú škodovou udalosťou.

Podľa § 66 ods. 1 zákona o cestnej premávke účastník dopravnej nehody je osoba, ktorá sa priamo
aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode.



Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia účastník dopravnej nehody je povinný:

a) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi,
b) poskytnúť podľa svojich schopnosti a možnosti zranenej osobe prvú pomoc a bezodkladne privolať
záchrannú zdravotnú službu,
c) urobiť potrebné opatrenia na ochranu osoby alebo majetku ohrozeného dopravnou nehodou,
d) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, alebo sa na toto miesto bezodkladne
vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci alebo po ohlásení dopravnej nehody,
e) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidla,
f) urobiť vhodné opatrenia aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky na mieste dopravnej
nehody,
g) umožniť obnovenie cestnej premávky, najmä premávky vozidiel pravidelnej verejnej dopravy osôb,
h) preukázať svoju totožnosť na požiadanie iného účastníka dopravnej nehody,
i) bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá jej
bola spôsobená dopravnou nehodou a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné upovedomenie
a oznámenie zabezpečí prostredníctvom policajného zboru.

Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia účastník škodovej udalosti je osoba, ktorá sa priamo aktívne
alebo pasívne zúčastnila na škodovej udalosti.

Podľa odseku 6 citovaného ustanovenia účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť
vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení
vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa
osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia,
aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti
spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu
bezodkladne upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady
vzniknutej škody podľa osobitného predpisu (pod čiarou osobitným predpisom je zákon č. 381/2001 Z. z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla).

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku vo veci sp. zn. 10Sžd/1/2010 z 23. 08. 2011 uviedol
„Účelom ustanovenia § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z. je zabezpečiť, aby pri škodovej udalosti
bolo umožnené rýchlo a bezproblémovo zaistiť náhradu škody v prospech poškodeného účastníka
škodovej udalosti. Z tohto pohľadu je potrebné pristupovať aj k hodnoteniu požiadavky zákonného
ustanovenia „bezodkladne upovedomiť“ osobu postihnutú škodovou udalosťou o osobných údajoch
škodcu v prípade, že táto nie je účastníkom škodovej udalosti. Zákon nestanovuje žiadnu priamu
konkrétnu lehotu na upovedomenie, a preto treba vždy vychádzať z konkrétnych okolností prípadov a
posudzovať ich vzhľadom na danú situáciu.“

Za dopravnú nehodu v zmysle § 64 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke sa považuje aj škodová
udalosť, ak nie je splnená niektorá z povinnosti podľa § 66 ods. 6, okrem iného kde je uvedené,
že ak účastník škodovej udalosti spôsobí  hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej
udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať tlačivo
zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu. Jednou z povinností
účastníka dopravnej nehody podľa § 66 ods. 2 písm. i) je aj bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je
účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou a oznámiť
jej svoje osobné údaje, ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom
policajného zboru.

V danom prípade je nepochybné, že žalobkyňa, ktorá dňa 11. 12. 2014 v čase 7:30 hod. narazila
zadnou časťou svojho motorového vozidla Škoda Felicia EVČ X. XXX P. do zadného nárazníka tam
zaparkovaného osobného motorového vozidla značky Škoda 105, evidenčné číslo X. XXX P., pričom
v tom čase nevedela kto je vlastníkom motorového vozidla, do ktorého narazila. Pretože išla do práce
a mala ešte zaviesť dcéru do školy majiteľa osobného motorového vozidla, do ktorého narazila sa
snažila zistiť prostredníctvom svojho manžela, ktorému hneď volala a cez suseda S. a chcela majiteľa
motorového vozidla zistiť aj na pracovisku prostredníctvom ich informačného systému, keďže vo vozidle
bola karta ZŤP, čo sa jej však nepodarilo. Žalobkyňa ako to vyplýva z jej výpovede, ale najmä záznamu



o podaní vysvetlenia z 11. 12. 2014 sa nepokúsila o upovedomenie majiteľa osobného motorového
vozidla, do ktorého narazila, keďže nevedela, kto je majiteľ prostredníctvom Policajného zboru, keďže
je všeobecne známe, že majiteľa osobného motorového vozidla je najrýchlejšie a najbezpečnejšie zistiť
prostredníctvom Policajného zboru, dopravného inšpektorátu, ale zvolila neštandardný postup a pretože
sa nemohla na mieste zdržať dlhšie (k udalosti došlo o 7.30 hod., ešte mala zaviezť dcéru do školy
a potom ísť do práce, kde v ten deň mala pracovnú dobu od 8.00 hod. do 15.00 hod.), volala najskôr
manželovi a po príchode do práce podľa jej udania asi o 7.45 hod. sa snažila zistiť majiteľa osobného
motorového vozidla, hoci mohla vedieť, že osobné motorové vozidlo buď patrilo majiteľovi, ktorý mal
v osobnom motorovom vozidle preukaz ťažko zdravotne postihnutej osoby alebo inej osobe, ktorá ho
využívala pre osobu ťažko zdravotne postihnutú. Majiteľ poškodeného vozidla V. H. poškodenie vozidla,
ako sám uviedol, zistil približne o 13.15 hod. keď išiel do obchodu (je málo pravdepodobné, aby pracoval,
keďže sa narodil v roku 1932 a ku dňu, kedy došlo k poškodeniu jeho motorového vozidla mal vek
82 rokov). Sama žalobkyňa potvrdila, že sa jej nepodarilo zistiť kto je majiteľom motorového vozidla,
do ktorého ráno narazila, podarilo sa to iba s pravdepodobnosťou zistiť jej manželovi prostredníctvom
suseda. Ona majiteľa osobného motorového vozidla okolo 16:00 hod., t. j. po návrate z práce domov
vyhľadala a ospravedlnila sa mu. Majiteľ poškodeného osobného motorového vozidla ako sám uviedol
už vo vysvetlení zo dňa 13. 12. 2014 sám kontaktoval políciu, že má poškodené motorové vozidlo, ktorá
prišla asi za hodinu na miesto samé s tým, že daný prípad musí riešiť dopravná polícia zo Spišskej
Novej Vsi, ktorá aj vo večerných hodinách sa dostavila, urobila záznam o vysvetlení a vyhotovila aj
fotodokumentáciu auta žalobkyne, pričom fotodokumentácia auta V. H.  bola políciou vyhotovená už o
14.37 až 14.38 hod.

V danom prípade krajský súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepostupovala v súlade a v zmysle § 66 ods.
2 písm. i) zákona o cestnej premávke, teda bezodkladne neupovedomila osobu, ktorá nie je účastníkom
dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou a keďže to nebolo
možné, na mieste samom, či už preto, že ona sa ponáhľala do práce a predtým ešte zaviesť dcéru do
školy a nemala vhodnú osobu, ktorá by ostala pri poškodenom aute, ale nevyužila možnosť, ktorá pre ňu
vyplýva z uvedeného ustanovenia, že ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie má zabezpečiť
prostredníctvom Policajného zboru. Zrejme žalobkyňa nemieni si povinnosti, ktoré aj pre ňu ako vodičku
a účastníčku dopravnej nehody vyplývajú z už citovaného § 66 ods. 2 zákona o cestnej premávke plniť
ani v budúcnosti, čo vyplýva aj z výpovede dňa 24. 02. 2015, keď uviedla „Ak má byť sankcia, ktorá
má byť vyrubená, tak určite nebude mať funkciu nápravy, ale ponaučením, že sa nemám k ničomu
zodpovedne priznať. Sankcie, ktoré mi môžu byť uložené za priestupok, ktorý sa mi dáva za vinu je
pre mňa neprijateľná.“ Žalobkyňa ako účastníčka dopravnej nehody si nesplnila povinnosti vyplývajúce
pre ňu zo zákona o cestnej premávke, preto škodovú udalosť treba považovať za dopravnú nehodu v
zmysle § 64 ods. 2 písm. a) v spojení s § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke.

Krajský súd námietky žalobkyne uvedené v žalobe, že treba zohľadniť jej dobrú vôľu a snahu zistiť
majiteľa osobného motorového vozidla, ktoré poškodila a nahradiť mu škodu nie sú dôvodné, pretože
žalobkyňa ako účastníčka dopravnej nehody v prvom rade si má plniť povinnosti, ktoré pre ňu
vyplývajú z § 66 ods. 2 písm. i) zákona o cestnej premávke a ak nebolo možné sa skontaktovať s
osobou, ktorej spôsobila hmotnú škodu na motorovom vozidle hneď, mala upovedomenie a oznámenie
zabezpečiť prostredníctvom policajného zboru, prostredníctvom ktorého mohla zistiť, kto je majiteľom
osobného motorového vozidla a nie voliť spôsob zisťovania majiteľa osobného motorového vozidla
prostredníctvom osôb, ktoré takisto nemali vedomosti kto je majiteľom osobného motorového vozidla a
nepodarilo sa jej to zistiť ani prostredníctvom ich informačného systému, i keď vedela, že v osobnom
motorovom vozidle, na ktorom spôsobila škodu je uložená evidenčná karta ťažko zdravotnej postihnutej
osoby. Krajský súd sa stotožňuje s názorom a záverom žalovaného, že v danom prípade škodovú
udalosť treba považovať za dopravnú nehodu tak, ako to už bolo uvedené v zmysle § 64 ods. 2 písm.
a) zákona o cestnej premávke.

V danom prípade krajskému súdu je známa judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a jeho
právne názory vyjadrené v rozsudku č. k. 10Sžd/1/2010 z 23. 08. 2011 a č. k. 10Sžd/24/2014 zo dňa 12.
11. 2014, ale v danom prípade tak, ako bolo uvedené z obsahu pripojených administratívnych spisov
jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa si nesplnila povinnosť, ktorá pre ňu vyplýva z ustanovenia § 64 ods.
2 písm. a) v spojení s § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke a povinnosť, ktorá pre ňu ako účastníčku
dopravnej nehody vyplýva z § 66 ods. 2 písm. i) zákona o cestnej premávke. Pre toto konanie je už
právne bezvýznamné, či by orgány v priestupkovom konaní a akým spôsobom zisťovali kto spôsobil



škodu na osobnom motorovom vozidle V. H.Í., a aké dokazovanie by vo veci vykonali. Tak isto je právne
bezvýznamné to, aby boli vypočúvaní ďalší svedkovia v súvislosti so spôsobenou škodou, pretože
žalobkyňa sa k spôsobenej škode priznala a vykonávanie ďalšieho dokazovania by pre posúdenie danej
veci v podstate nemalo žiaden iný význam.

Nie je namieste v danej veci odkaz na rozsudok NS SR z 12. 11. 2014 č. k. 10Sžo/24/2014, lebo v
tomto prípade osoba, ktorá spôsobila škodu sama čakal istý čas na toho, komu škodu spôsobila a
hneď (na druhý deň) túto skutočnosť oznámila polícii, pričom žalobkyňa v danom prípade zrejme sa
nemohla ani veľmi zdržiavať na mieste samom, lebo mala zaviezť dcéru do školy a ísť na pracovisko,
kde plnila neodkladné úlohy a zisťovaním osoby, ktorej spôsobila škodu poverila manžela. To, že na
motorovom vozidle spôsobila škodu polícii neoznámila žalobkyňa, ani jej manžel, ale polícii to oznámil
sám poškodený.

NS SR v rozsudku z 23. 08. 2011 sp. zn. 10Sžd/1/2010 uviedol, že k hodnoteniu „bezodkladne
upovedomiť“ v zmysle § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke je potrebné pristupovať tak, aby
pri škodovej udalosti bolo umožnené rýchlo a bezproblémovo zaistiť náhradu škody v prospech
poškodeného účastníka škodovej udalosti, ktorý osobne nebol prítomný pri škodovej udalosti tak, aby
vedel včas a od toho, kto mu škodu spôsobil, všetky okolnosti a súvislosti potrebné na uplatnenie náhrady
škody. Preto ak aj zákon nestanovuje priamu konkrétnu lehotu na upovedomenie, nie je to dané len
na ľubovôľu toho, kto škodu spôsobil, že ju oznámi tomu, komu škodu spôsobí alebo polícii, ale treba
prihliadať aj na to, že ani poškodený nemá zákonom stanovenú lehotu na oznámenie spôsobenej škody,
ak nemá vedomosti, kto a za akých okolností mu škodu spôsobil. Poškodenému nič nebráni, ak mu
bola spôsobená škoda pri škodovej udalosti a nevie, kto mu škodu a za akých okolností spôsobil, aby
spôsobenie škodovej udalosti hneď neoznámil polícii, teda nemá žiadnu povinnosť, aby sám, resp. mu
bol uložený spôsob zisťovať, kto a za akých okolností mu spôsobil škodu a až následne to oznámiť
polícii. Zákon ukladá povinnosť v § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke iba tomu, kto spôsobil škodu pri
škodovej udalosti bezodkladne upovedomiť o tom osobu, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti a ak
to nie je možné, v súlade s § 66 ods. 2 písm. i/ zákona o cestnej premávke upovedomenie a oznámenie
zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru.

Podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode,
bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v
čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú
látku alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto
bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci alebo po ohlásení dopravnej nehody.

Podľa odseku g) citovaného ustanovenia poruší všeobecné záväzné právne predpisy o bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky, v ktorej dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdrví
alebo inému spôsobí škodu na majetku.

V danom prípade tak, ako uviedla sama žalobkyňa nezotrvala na mieste dopravnej nehody, pretože išla
do práce a predtým ešte chcela zaviesť dcéru do školy, nepoverila žiadnu inú osobu, aby zostala na
mieste dopravnej nehody a túto dopravnú nehodu ani neoznámila polícii. Teda sa dopustila priestupku
podľa citovaného ustanovenia § 22 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch. Zároveň sa dopustila
aj priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g), nakoľko porušila povinnosti účastníka dopravnej nehody
stanovené v § 66 ods. 2 písm. i) zákona o cestnej premávke.

Podľa § 22 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch za priestupok podľa ods. 1 písm. a) až c) sa uloží
pokuta od 300 eur do 1.300 eur a zákaz činnosti od 1 roka do 5 rokov a podľa písm. c) uvedeného
ustanovenia za priestupok podľa ods. 1 písm. e), g) a i) možno uložiť pokutu od 150 eur do 300 eur a
zákaz činnosti do 3 rokov.

Podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť
priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný,
na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten
istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.



Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných
v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie
postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak ho  možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov.

Vzhľadom na to, že žalobkyňa doposiaľ sa nedopustila žiadneho priestupku, k spáchanému priestupku,
resp. spôsobenej škode na motorovom vozidle V. H. dňa 11.12.2014 o 7:30 hod. sa priznala, v súlade s
citovaným ustanovením § 12 zákona o priestupkoch jej bola uložená pokuta za najprísnejší z priestupkov
a to na dolnej hranici peňažná pokuta v sume 300 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo od 1
roka, t. j. 12 mesiacov.

Súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe
dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom
o cestnej premávke a priestupkoch, preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O. s. p. ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. a žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný
nepriznal právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 737/2004 Z. z. v
znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e  p r í p u s t n é odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 d n í odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje,  v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo  k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne  rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}