Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/136/2015 z 22. 12. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 22. decembra 2016, sp. zn. 6S/136/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7015201300.6 Krajský súd Košice | 6S/136/2015 | ECLI:SK:KSKE:2016:7015201300.6 | 2016-12-22 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z., § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z., § 10b ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z., § 7 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z., § 10b ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b238151c-abb2-4b80-8391-e9b7048b2b21 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7015201300.6 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/136/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201300
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201300.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd sudcom JUDr. Milanom Končekom v právnej veci žalobcu:
V.. I. G., G. XXX/XX, I. V., práv. zast.: JUDr. Dušan Antol, advokát, Krivá 23, Košice, proti žalovanému:
Úrad pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, Bratislava, za účasti: Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa
24.09.2015 č. 7168/2015/301, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného uvedeným v záhlaví tohto rozsudku žalovaný zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil platobný výmer Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočky
Trenčín zo dňa 07.10.2013 č. C. XXX/XXXXX/XXXX z dôvodu porušenia povinnosti žalobcom odviesť
nedoplatok na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného za rok 2012 v zmysle ust. § 19
ods. 9 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2005
Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 580/2004 Z.z.“) podľa ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(ďalej len „Správny poriadok“). V dôvodoch svojho rozhodnutia žalovaný uviedol: „Úrad, pobočka
Trenčín uložila platobným výmerom č. C. XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 07.10.2013 platiteľovi poistného
povinnosť na základe Návrhu na vydanie rozhodnutia platobným výmerom z titulu pohľadávky na
poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2012 č. XXXXXXXXXX (ďalej len „návrh“) zdravotnej
poisťovne Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Mamateyová 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35937874,
krajská pobočka Košice (ďalej len „zdravotná poisťovňa"), zaplatiť zdravotnej poisťovni: - nedoplatok na
poistnom z ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2012 podľa ustanovenia
§ 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. v sume 2004,08 Eur, - trovy konania podľa ustanovenia § 31
ods. 2 správneho poriadku v sume 5,00 Eur. Platiteľ poistného podal dňa 31.10.2013 proti platobnému
výmeru č.: C. XXX/XXXXX/XXXX odvolanie, v ktorom uvádza, že dňa 30.09.2013 podal vedúcej
pobočky zdravotnej poisťovne v Košiciach sťažnosť voči oznámeniu o neakceptovaní námietok zo
dňa 17.09.2013. Oznámenia, predložené pracovníkom zdravotnej poisťovne, Z. Q., sú bez jednacieho
čísla, ďalej menovaný pracovník neakceptoval jeho námietky z dôvodu ich akože „oneskoreného
podania“. „Platobný výmer“ bol platiteľovi poistného doručený dňa 05.08.2013, lehota na podanie
námietok uplynula dňa 20.08.2013, námietky so zdôvodnením boli podané dňa 16.08.2013 (čiže v
lehote na podanie námietky). Svoje námietky voči výkazu nedoplatkov riadne zdôvodnil, hore menovaný
pracovník si od neho žiadne iné doklady nežiadal. Zároveň kópiu tejto „sťažnosti“ poslal aj úradu,
pobočke Košice, žiadnu odpoveď však neobdržal, ani od zdravotnej poisťovne, ani od pobočky úradu.
Na základe uvedeného žiada o riadne prešetrenie celej udalosti. V prílohe zaslal fotokópie námietky



voči výkazu nedoplatkov zo dňa 15.08.2013, výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.06.2013,
podacieho lístka zo dňa 16.08.2013, oznámenia o neakceptovaní námietok zo dňa 17.09.2013 a
oznámenia o uplatnení pohľadávky na úrade. Dňa 20.11.2013 úrad, pobočka Trenčín upovedomila
zdravotnú poisťovňu o obsahu podaného odvolania a zároveň požiadala o vyjadrenie. Zdravotná
poisťovňa vo svojom stanovisku zo dňa 02.12.2013 uvádza, že návrh na vydanie platobného výmeru
vychádzal z údajov, ktoré boli poskytnuté finančnou správou, na základe podaného daňového priznania
platiteľa poistného. Z predložených údajov finančnej správy vyplýva, že platiteľ poistného mal príjem
zamestnanca v sume 16 307,41 Eur a príjem z kapitálového majetku a ostatných príjmov v sume 20
713,77 Eur. Tieto príjmy boli upravené koeficientom 0,747788 tak, že príjmy zamestnanca boli upravené
na 12 194,48 Eur a príjmy z kapitálového majetku a ostatných príjmov na 15 489,50 Eur. Z takto
upravených príjmov bolo vypočítané poistné na zdravotné poistenie za rok 2012. Z príjmov zamestnanca
mal platiteľ poistného zaplatiť v roku 2012 sumu 487,77 Eur, čo je 4% z vymeriavacieho základu 12
194,47 Eur. Z príjmov z kapitálového majetku a ostatných príjmov mal zaplatiť 2 168,53 Eur, čo je 14%
zo sumy 15 489,50 Eur. Platiteľ poistného mal celkovo zaplatiť 2 168,53 Eur na poistnom za rok 2012.
Zaplatené na preddavkoch bolo 652,22 Eur. Výsledok ročného zúčtovania poistného je nedoplatok na
poistnom v sume 2 004,08 Eur. Do dnešného dňa nebolo zistené, o aký druh príjmov u platiteľa poistného
ide. Iba na základe ustanovenia druhu príjmov je možne sa vyjadriť k meritu odvolania platiteľa poistného.
Poistné sa platí z príjmov, ktoré zákon označuje ako zárobkovú činnosť podľa § 10b. Ak celý príjem
evidovaný ako príjem z kapitálového majetku, bol príjmom, z ktorého sa neplatí poistné na zdravotné
poistenie podľa § 10b ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z., zmení sa celé ročné zúčtovanie poistného za rok
2012. Toto doposiaľ zistené nebolo. Podľa všetkého platiteľ poistného ani k svojmu odvolaniu nedoložil
doklad o tom, že išlo o príjmy, z ktorých sa neplatí poistné na zdravotné poistenie. Toto bude musieť
zistiť správny orgán v rámci konania o odvolaní. Je na správnom orgáne, aký doklad bude akceptovať, či
bude vyžadovať opravné daňové priznanie, výpis z daňového priznania, potvrdenie o príjme od platiteľa
poistného a podobne. V tomto štádiu a zdravotnej poisťovni známej dôkaznej situácií nie je možne
súhlasiť s odvolaním platiteľa poistného. Všetky listinné dôkazy - kompletný spisový materiál, týkajúci
sa výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX úradu bol zaslaný spolu s návrhom na vydanie platobného
výmeru. Na rozhodovanie o odvolaní nemajú vplyv ďalšie skutočnosti uvádzané platiteľom poistného.
Zdravotná poisťovňa sa k nim vyjadruje iba stručne. Neuvedenie „jednacieho“ čísla, aj nesprávne
posúdenie doručenia/podania námietok na neakceptovaní námietok bolo chybou. Sťažnosť platiteľa
poistného bola prešetrená v zákonom stanovenej lehote a dňa 05.11.2013 mu bol zaslaný list, ktorým
bol o výsledku prešetrenia sťažnosti informovaný. Platiteľ poistného bol so stanoviskom zdravotnej
poisťovne oboznámený zaslaním výzvy na vyjadrenie úradom, pobočkou Trenčín zo dňa 11.12.2013,
ktorou mu bola zároveň poskytnutá možnosť vyjadriť sa k jeho obsahu. Výzva mu bola doručená
dňa 16.12.2013. Platiteľ poistného na predmetnú výzvu reagoval listom doručeným dňa 23.12.2013,
v prílohe ktorého predložil fotokópie podkladov peňažného ústavu U., Z..G.., z ktorých je zrejmé, že
príjmy, ktoré uviedol v daňovom priznaní, mu boli vyplatené „v zmysle § 7, ods. 1 písm. a) a banka z
časti príjmov odviedla zrážkovú daň“. Podotýka, že pracovníci zdravotnej poisťovne si tieto od neho ani
raz nežiadali. Obdržal ospravedlňujúci list od riaditeľa krajskej pobočky, v ktorom konštatuje, že voči
menovanému zamestnancovi bude vyvodená zodpovednosť a sám konštatuje pochybenie, jednak v
posúdení lehoty, jednak v nevyžiadaní potrebných dokladov. Zároveň podotýka, že stanovisko k výzve
úradu spracovávali tí istí zamestnanci zdravotnej poisťovne, ktorí pochybili a za ktorých sa riaditeľ
krajskej pobočky ospravedlňoval. So stanoviskom zdravotnej poisťovne nesúhlasí a verí, že v zmysle
predložených dokladov bude jeho odvolanie vybavené v zmysle platnej legislatívy, nakoľko ide o príjmy,
ktoré sa zdaňujú zrážkovou daňou a z týchto sa odvod do zdravotného poistenia neplatí. Dňa 10.01.2014
úrad, pobočka Trenčín upovedomila zdravotnú poisťovňu s vyjadrením platiteľa poistného a zároveň
požiadala o vyjadrenie k jeho obsahu. Zdravotná poisťovňa vo svojom vyjadrení zo dňa 16.01.2014
uvádza, že predmetom ročného zúčtovania poistného sú príjmy, ktoré zákon č. 580/2004 Z. z. označuje
ako zárobkovú činnosť. Čo je zárobková činnosť, ustanovuje § 10b tohto zákona. Na riešený prípad
sa vzťahuje konkrétne § 10b ods. 1 písm. c), podľa ktorého zárobkovou činnosťou je dosahovanie
príjmu z kapitálového majetku podľa osobitného predpisu. Príjmy z kapitálového majetku určuje zákon
č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z. z.“)
v § 7. Zákon medzi príjmy z kapitálového majetku, podľa § 7 ods. 1 písm. a) zaraďuje aj úroky a
ostatné výnosy z cenných papierov. Ako správne uvádza platiteľ poistného, podľa § 10b ods. 4 zákona
č. 580/2004 Z. z. zárobkovou činnosťou nie je činnosť, na základe ktorej plynú príjmy, z ktorých sa
daň vyberá zrážkou podľa osobitného predpisu. Tým osobitným predpisom je § 43 zákona č. 595/2003
Z. z. Podľa toho sa z príjmov uvedených v § 7 ods. 1 písm. a) daň vyberá podľa § 43 (zrážkou).
Toto však neplatí, ak ide o príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Toto vyplýva z § 7 ods. 3 zákona č.



595/2003 Z. z.: „Z príjmov uvedených v odseku 1 písm. a), b), d), e) a g), plynúcich zo zdrojov na území
Slovenskej republiky sa daň vyberá podľa § 43. ......... Ak príjmy uvedené v odseku 1 písm. a), b), d),
e) a g) a v odseku 2 plynú zo zdrojov v zahraničí, zahŕňajú sa do základu dane (čiastkového základu
dane). Podľa dávky, ktorá bola zaslaná k platiteľovi poistného, je v daňovom priznaní platiteľa poistného
uvedené: - základ dane § 7: 20 713,77 Eur, - úhrn príjmov zo zdrojov v zahraničí: 20 713,77 Eur. Je
teda zrejmé, že u platiteľa poistného ide práve o prípad príjmov podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona č.
595/2003 Z. z., z ktorých „sa neplatí daň zrážkou podľa § 7 ods. 3, veta druhá zákona č. 595/2003 Z. z.“.
Na základe doložených dokladov (Transakčný výpis z evidencie cenných papierov a Sumárny prehľad
za zdaňovacie obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012) zdravotná poisťovňa trvá na výške pohľadávky,
nakoľko u platiteľa poistného došlo k zárobkovej činnosti v zmysle § 10b ods. 1 písm. c) a § 10b ods. 2
zákona č. 580/2004 Z. z. a príjmy z tejto činnosti sú považované za príjmy z kapitálového majetku podľa
§ 7 zákona č. 595/2003 Z. z., ktoré podliehajú vykonaniu ročného zúčtovania zdravotného poistenia
(ďalej len „RZP“). K obsahu a záverom podanej sťažnosti sa zdravotná poisťovňa nevyjadruje, nakoľko
nejde o priamy súvis s odvolaním platiteľa poistného, nakoľko šetrenie sťažnosti nebolo zamerané na
vecné dôvody námietok proti výkazu nedoplatkov. V prílohe bol predložený výpis z dávky Finančného
riaditeľstva SR, na základe ktorej bolo u platiteľa poistného vykonané RZP. Úrad, pobočka Trenčín
doručila úradu, ústrediu odvolanie platiteľa poistného spolu so spisovým materiálom dňa 23.01.2014.
Poradná komisia predsedníčky úradu (ďalej len „poradná komisia“) prerokovala predmetné odvolanie
platiteľa poistného na svojom zasadnutí dňa 17.09.2015. Poradná komisia preskúmala spisový materiál
a zistila, že platobným výmerom č.: C. XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 07.10.2013 bolo platiteľovi poistného
uložené zaplatiť zdravotnej poisťovni nedoplatok na poistnom z RZP za rok 2012 v sume 2 004,08 Eur
podľa ustanovenia § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. a trovy konania podľa ustanovenia § 31 ods.
2 správneho poriadku v sume 5,00 Eur. Napadnutý platobný výmer bol doručený platiteľovi poistného
dňa 17.10.2013 a zdravotnej poisťovni dňa 17.10.2013. Odvolanie platiteľa poistného bolo podané dňa
31.10.2013 v zákonom stanovenej lehote. Platiteľ poistného bol oboznámený so stanoviskom zdravotnej
poisťovne zo dňa 16.01.2014 a zároveň mu bola poskytnutá možnosť v zmysle ustanovenia § 33 ods.
2 správneho poriadku, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu
jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Výzva mu bola doručená dňa 24.08.2015. Platiteľ
poistného na predmetnú výzvu reagoval listom zo dňa 27.08.2015, konanie však nedoplnil o nové
skutočnosti. Na svojom stanovisku trvá a zdôrazňuje, že ide o príjmy, ktoré sa zdaňujú zrážkovou daňou
a z týchto sa odvod do zdravotného poistenia neplatí. Z odstúpenej spisovej dokumentácie je zrejmé,
že zdravotná poisťovňa si uplatnila voči platiteľovi poistného nárok na nedoplatok z RZP za rok 2012
v sume 2 004,08 Eur. Predmetný nedoplatok z RZP za rok 2012 vznikol z titulu, že v rozhodujúcom
období mal platiteľ poistného príjem zo závislej činnosti a príjmy v zmysle § 7 zákona č. 595/2003 Z. z.
V zmysle ustanovenia § 10b ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. zárobková činnosť podľa tohto
zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej
republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu
z kapitálového majetku podľa osobitného predpisu. Tieto vstupujú do vymeriavacieho základu a v rámci
ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie sa z nich platí poistné. Podľa ustanovenia
§ 10b ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. zárobkovou činnosťou nie je činnosť, na základe ktorej plynú
príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa osobitného predpisu, a príjmy, ktoré nie sú predmetom
dane alebo sú oslobodené od dane podľa osobitného predpisu, ak v odseku 1 písm. e) nie je uvedené
inak. V zmysle ustanovenia § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z. zamestnanec, samostatne zárobkovo
činná osoba, poistenec podľa § 11 ods. 2 alebo poistenec štátu podľa § 11 ods. 7, ktorý má príjem zo
zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) a d), má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov.
Vymeriavací základ (ďalej len „VZ“) pre odvod poistného z týchto príjmov je vo výške základu dane z
príjmu fyzických osôb podľa osobitného predpisu dosiahnutý v rozhodujúcom období. Podľa ustanovenia
§ 7 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. z príjmov uvedených v odseku 1 písm. a), b), d), e) a g) a v odseku
2, plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa daň vyberá podľa § 43. V prípade dlhopisov a
pokladničných poukážok predávaných pod ich menovitú hodnotu sa príjem vo výške rozdielu medzi ich
menovitou hodnotou a nižšou obstarávacou cenou u majiteľa zahrnie do základu dane pri ich splatnosti.
Ak príjmy uvedené v odseku 1 písm. a), b), d), e) a g) a v odseku 2 plynú zo zdrojov v zahraničí, zahŕňajú
sa do základu dane (čiastkového základu dane). Predsedníčka úradu ako druhostupňový správny orgán
musí pri rozhodovaní vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci. Na základe dokladov
predložených zdravotnou poisťovňou a platiteľom poistného, ktoré sú súčasťou spisovej dokumentácie,
bolo zistené, že platiteľ poistného za rok 2012 mal príjem zo závislej činnosti, zdaňovaný v zmysle §
5 zákona č. 595/2003 Z. z. a príjmy z kapitálového majetku v zmysle § 7 zákona č. 595/2003 Z. z.,
plynúce zo zahraničia. Keďže v zmysle ustanovenia § 7 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. tieto príjmy



sa zahŕňajú do základu dane, predsedníčka úradu má za to, že platiteľ poistného je povinný zaplatiť
poistné aj z týchto príjmov v súlade s ustanovením § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z. RZP za rok 2012
z uvedených príjmov bolo vykonané zdravotnou poisťovňou nasledovne: Rok 2012: VZ zamestnanca
16 307,41 Eur, VZ z kapitálového majetku a ostatných príjmov 20 713,77 Eur, Úhrn VZ 37 021,18 Eur.
V zmysle § 13 ods. 9 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z. účinného do 31.12.2012 VZ je najviac 36-
násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR
za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu (ďalej len "priemerná mesačná
mzda"); táto suma sa alikvotné upraví o obdobie poistenia v cudzine. V roku 2012 bol maximálny VZ
stanovený na sumu 27 684,00 Eur. Nakoľko úhrn VZ platiteľa poistného bol za rok 2012 v sume 37
021,18 Eur, ktorý je väčší ako maximálny VZ, upravil sa VZ na sumu 27 684,00 Eur [podľa § 5 ods. 3
písm. a) vyhlášky MZ SR č. 130/2012 Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na
verejné zdravotné poistenie, o platení preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, preplatkov
a nedoplatkov, o ročnom zúčtovaní poistného a povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného a o vzore
ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie (ďalej len „vyhláška MZ SR č. 130/2012 Z.
z.“)]. Pre ďalší výpočet RZP sa určil koeficient v súlade s § 5 ods. 4 písm. a) vyhlášky MZ SR č. 130/2012
Z. z. nasledovne: Upravený VZ/ úhrn VZ, to zn.: 27 684,00 : 37 021,18 = 0,747788. Týmto koeficientom
sa prepočítali jednotlivé VZ platiteľa poistného. Podľa § 5 ods. 5 vyhlášky MZ SR č. 130/2012 Z. z.
výsledný vymeriavací základ sa vypočíta tak, že sa koeficientom podľa odseku 4 vynásobia vymeriavacie
základy platiteľa poistného nasledovne: VZ zamestnanca zo závislej činnosti 16 307,41 Eur x 0,747788
= 12 194,48 Eur, VZ z kapitálového majetku 20 713,77 Eur x 0,747788 = 15 489,50 Eur. V zmysle
ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. je sadzba poistného pre zamestnanca 4% z
vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 1; ak je zamestnanec osoba so zdravotným postihnutím, sadzba
poistného je 2% z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 1, a v zmysle písm. b) pre zamestnanca,
samostatne zárobkovo činnú osobu, poistenca podľa § 11 ods. 2 a poistenca štátu podľa § 11 ods. 7 14%
z vymeriavacieho základu podľa §13 ods. 7; ak je zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba,
poistenec podľa § 11 ods. 2 a poistenec štátu podľa § 11 ods. 7 osoba so zdravotným postihnutím,
sadzba poistného je 7% z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 7. Z uvedeného vyplýva, že na
výpočet poistného na verejné zdravotné poistenie zo závislej činnosti sa použije sadzba poistného 4%
a na výpočet poistného na verejné zdravotné poistenie z kapitálového majetku a ostatných príjmov sa
použije sadzba poistného 14%. Výpočet poistného z týchto príjmov platiteľa poistného je nasledovný
(k výpočtu sa použije upravená suma vynásobená koeficientom): - zo závislej činnosti: 12 194,48 x 4%
= 487,77 Eur, - z kapitálového majetku: 15 489,50 x 14% = 2 168,53 Eur. Nakoľko platiteľ poistného
ako zamestnanec uhradil za rok 2012 preddavky v celkovej sume 652,22 Eur, vznikol mu preplatok z
RZP za rok 2012 zo závislej činnosti v sume 164,45 Eur (487,77 - 652,22 = -164,45). Celkový výsledok
RZP za rok 2012 u platiteľa poistného je teda nedoplatok v sume 2 004,08 Eur, ktorý sa skladá zo
súčtu preplatku zamestnanca v sume - 164,45 Eur a zo sumy vypočítaného poistného z kapitálového
majetku 2 168,53 Eur. Zdravotná poisťovňa pri uplatňovaní nároku na predpísanie nedoplatku z RZP
za rok 2012 postupovala v súlade splatnou legislatívou, teda v súlade so zákonom č. 580/2004 Z. z.
Podľa ustanovenia § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. ak je výsledkom RZP nedoplatok, zdravotná
poisťovňa vydá výkaz nedoplatkov a zašle ho v lehote podľa odseku 2 platiteľom poistného, ktorými sú
zamestnávateľ, samostatne zárobkovo činná osoba alebo platiteľ poistného podľa § 11 ods. 2. Výkaz
nedoplatkov podľa prvej vety obsahuje okrem údajov uvedených v § 17a ods. 2 písm. a) až d) a f)
až i) aj údaj o lehote na odvedenie nedoplatku z RZP podľa odseku 15 a údaje uvedené v odseku
8 druhej vete okrem údaja o výške preplatku a poučenia o možnosti podať nesúhlasné stanovisko
podľa odseku 12; ustanovenia § 17a ods. 3 až 11 platia rovnako. Podľa ustanovenia § 17a ods. 6
zákona č. 580/2004 Z. z. ak platiteľ poistného podá voči doručenému výkazu nedoplatkov námietky s
vecnými dôvodmi a zdravotná poisťovňa im nevyhovie v celom rozsahu, zdravotná poisťovňa do 15
dní od ich doručenia podá úradu návrh na vydanie platobného výmeru spolu s námietkami platiteľa
poistného a stručným stanoviskom zdravotnej poisťovne k námietkam. Podaním návrhu na vydanie
platobného výmeru na úrad výkaz nedoplatkov stráca platnosť bez upovedomenia platiteľa poistného.
Vydanie výkazu nedoplatkov je teda osobitným konaním zdravotnej poisťovne, ktoré je ukončené
podaním návrhu na vydanie platobného výmeru zdravotnou poisťovňou na úrad. Z uvedeného dôvodu,
úradu nevyplýva zo zákona zaoberať sa námietkami, resp. sťažnosťou platiteľa poistného k výkazu
nedoplatkov, nakoľko od podania návrhu zdravotnou poisťovňou začína osobitné konanie úradu vo veci
vydania platobného výmeru a výkaz nedoplatkov stratil platnosť. V zmysle ustanovenia § 77a ods.
5 zákona č. 581/2004 Z. z. úrad rozhoduje o pohľadávke zdravotnej poisťovne platobným výmerom.
Platobný výmer sa vydáva na základe skutočností uvedených v návrhu. Podľa ustanovenia § 77a ods.
6 zákona č. 581/2004 Z. z. o návrhu podľa odseku 4 je úrad povinný rozhodnúť do 15 dní odo dňa jeho



prijatia. Predsedníčka úradu má za to, že napadnutý platobný výmer bol vydaný podľa ustanovenia § 18
ods. 1 písm. a) bod 3 v spojení s § 77a zákona č. 581/2004 Z. z. a nedoplatok na poistnom predpísaný
platiteľovi poistného vychádzal zo správneho výpočtu RZP za rok 2012. Uplatnený nárok zdravotnej
poisťovne na nedoplatok z RZP za rok 2012 v sume 2 004,08 Eur je teda dôvodný a zákonný. Podľa § 46
správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí
ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať
predpísané náležitosti. Podľa ustanovenia § 31 ods. 2 správneho poriadku a § 31 ods. 1 písm. d) a ods.
4 zákona č. 581/2004 Z. z. v spojení s vyhláškou MZ SR č. 765/2004 Z. z. o výške úhrady za úkony
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v znení neskorších predpisov bola uložená povinnosť
platiteľovi poistného uhradiť trovy konania ako náhradu úhrady za vydanie rozhodnutia o pohľadávke
na poistnom platobným výmerom, ktoré si uplatnila zdravotná poisťovňa návrhom. Trovy konania sa
priznali zdravotnej poisťovni z dôvodu, že správne konanie začalo zavinením platiteľa poistného, nakoľko
tento sa nestotožnil s výsledkom RZP za rok 2012, ktorý bol zdravotnou poisťovňou správne zistený
a vypočítaný. Podľa prílohy vyhlášky MZ SR č. 765/2004 Z. z. výška úhrady za vydanie rozhodnutia
o pohľadávke na poistnom uplatnenej zdravotnou poisťovňou je 5,00 Eur. Platiteľ poistného neuviedol
žiadne nové skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné napadnuté rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť.
V napadnutom rozhodnutí ani v konaní sa nezistili také nedostatky, pre ktoré by sa rozhodnutie muselo
považovať za nesprávne, a preto by sa muselo zmeniť alebo zrušiť. S prihliadnutím na vyššie uvedený
skutkový stav, keďže neboli zistené dôvody na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, bolo
rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“ Rozhodnutie žalovaného bolo
doručené žalobcovi dňa 30.09.2015.

2. Včas podanou žalobou žalobcu, podanou na poštovú prepravu dňa 18.11.2015 a doručenou
Krajskému súdu v Košiciach dňa 19.11.2015, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku. V žalobe žalobca len všeobecne namietal, že žalovaný
nemal v potrebnom rozsahu zistený skutočný stav veci, nezaobstaral si potrebné podklady pre svoje
rozhodnutie, ďalej cituje pasáž z rozhodnutia žalovaného v znení: „Do dnešného dňa nebolo zistené,
o aký druh príjmov u platiteľa poistného ide ...“ Taktiež pre prípadnú zmenu platenia poistného na
zdravotné poistenie podľa 10b ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z., žalovanému nie je jasné, o aký príjem
ide, keď v rozhodnutí uviedol, citát: „Toto doposiaľ zistené nebolo.“, z čoho vyvodil, že žalovaný nemal
v potrebnom rozsahu zistený skutočný stav veci a na vydanie zákonného rozhodnutia si nezaobstaral
potrebné podklady na rozhodnutie, ďalej nekonkrétne namietal, že postup a rozhodnutie žalovaného sú
v rozpore s daňovými a medicínskymi predpismi, a poukazuje na jednotlivé dôvody vo svojich písomných
vyjadreniach a vo svojom odvolaní, ktoré odvolanie je podľa žalobcu nedeliteľnou súčasťou žaloby.
Preto z uvedených dôvodov navrhol zrušiť obe rozhodnutia žalovaného a vrátiť vec žalovanému na nové
konanie, majúc za to, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, čo
podľa žalobcu vyplýva z rozhodnutia k otázke druhu príjmu, ktorý žalovanému nie je známy, v celom
rozsahu.

3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 16.12.2015, v ktorom poukázal na skutočnosť,
že vo svojom napadnutom rozhodnutí sa vyporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní tým,
že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na str. 4/7 až 7/7 vysvetlil, aké zdaniteľné príjmy žalobcu boli
predmetom ročného zúčtovania poistného a dôvody, pre ktoré vznikol žalobcovi nedoplatok z ročného
zúčtovania poistného. K námietke žalobcu uvádzanú v žalobe: „...žalovaný nemal v potrebnom rozsahu
zistený skutočný stav veci, a na vydanie zákonného rozhodnutia si nezaobstaral potrebné podklady
na rozhodnutie. Tieto skutočnosti vyplývajú priamo z rozhodnutia žalovaného, keď uvádza, citát: „Do
dnešného dňa nebolo zistené, o aký druh príjmov u platiteľa poistného ide ...“ Taktiež pre prípadnú zmenu
platenia poistného na zdravotné poistenie podľa 10b ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z., žalovanému nie
je jasné, o aký príjem ide, keď v rozhodnutí uviedol, citát: „Toto doposiaľ zistené nebolo.“ “ žalovaný
uviedol, že citované časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tvoria časť stanoviska, ktoré uviedla
zdravotná poisťovňa vo svojom stanovisku k odvolaniu žalobcu a nie sú úvahou, resp. argumentom
uvádzaným žalovaným pri jeho rozhodovaní o odvolaní žalobcu. Ako je z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia zrejmé, že žalovaný mal dostatočne a jasne preukázaný skutkový stav pri rozhodovaní
o odvolaní žalobcu. Preto z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonmi a ostatnými
právnymi predpismi navrhol žalobu žalobcu zamietnuť.

4. K vyjadreniu žalovaného, ktoré súd doručil právnemu zástupcovi žalobcu dňa 19.01.2016, sa žalobca
nevyjadril.



5. Vo vyjadrení žalovaného z 22.11.2016 k „Transakčnému výpisu z evidencie cenných papierov č.
XXXXXXXX-XX od 26.04.2012 do 26.04.2012“, ktorý žalobca doručil správnemu súdu dňa 27.10.2016,
žalovaný uviedol, že z predloženého dokladu nevyplýva skutočnosť, že z príjmu v ňom uvedeného bola
zrazená daň podľa ust. § 7 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Podľa ust. § 7 ods. 3
zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov z príjmov uvedených v ods. 1 písm. a), b), d), e) a g) a v ods.
2 plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa daň vyberá podľa § 43. V prípade dlhopisov a
pokladničných poukážok predávaných pod ich menovitú hodnotu sa príjem vo výške rozdielu medzi ich
menovitou hodnotou a nižšou obstarávacou cenou u majiteľa zahrnie do základu dane pri ich splatnosti.
Ak príjmy uvedené v ods. 1 písm. a), b), d), e) a g) a v ods. 2 plynú zo zdrojov v zahraničí, zahŕňajú sa do
základu dane (čiastkového základu dane). Žalobca mal predložiť relevantný doklad, z ktorého by bolo
zrejmé, že z príjmov podľa § 7 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov bola zrazená daň podľa § 43
zákona č. 595/2003 Z.z. V prípade, ak by žalobca takýmto dokladom disponoval, bolo jeho povinnosťou
podať dodatočné daňové priznanie za rok 2012. Na základe dodatočne podaného daňového priznania
by bol prepočítaný výsledok ročného zúčtovania poistného za rok 2012.

6. K žalobe žalobcu sa vyjadrila do konania pribratá Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vyjadrením
z 28.11.2016, v ktorom zaujala stanovisko k žalobcom dňa 27.10.2016 správnemu súdu predloženému
dokladu - „Transakčnému výpisu z evidencie cenných papierov č. XXXXXXXX-XX od 26.04.2012 do
26.04.2012“ v tom smere, že z tohto dokladu nie je zrejmé, že z príjmu v ňom uvedenom bola žalobcovi
zrazená daň podľa ust. § 7 a nasl. zákona č. 595/2003 Z.z., pretože u žalobcu došlo k zárobkovej činnosti
v zmysle § 10b ods. 1 písm. c) a § 10b ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. a príjmy z tejto činnosti sa považujú
za príjmy z kapitálového majetku podľa § 7 zákona č. 595/2003 Z.z., ktoré podliehajú vykonaniu ročného
zúčtovania.

7. Správny súd na základe prechodných ustanovení § 491 zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom
poriadku (ďalej len „SSP“) preskúmal podľa ust. § 177 a nasl. SSP žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného a po oboznámení sa s obsahom spisovej dokumentácie prvostupňového a druhostupňového
správneho orgánu, po vypočutí účastníkov konania dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať
úspech z ďalej uvedených dôvodov.

8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu uviedol, že:
„Chcem len stručne vyjadriť, že druhá strana tvrdí, že môj klient mal príjem v zahraničí v zahraničnej
mene. My poukazujeme aj na doklady, ktoré sa nachádzajú v spise, že išlo o príjem v zahraničnej
mene, ale na území Slovenskej republiky, teda príslušný finančný dom tieto zrážky v súlade so zákonom
vykonal. Hovorí o tom v podstate výpis z banky, takže si myslím, že žalobca si svoje zákonné povinnosti
splnil. Vzhľadom na obsah spisu navrhujeme žalobe vyhovieť, priznať právo na náhradu trov konania.“

9. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní súdu uviedol:
„Žalovaný pri vydávaní napadnutých rozhodnutí vychádzal z jediného právoplatného dokladu, ktorý
určuje samotný zákon v § 29 ods. 11, ktorý ako podklad pre ročné zúčtovanie hovorí o daňovom
priznaní. To je jediný doklad, z ktorého má tak zdravotná poisťovňa, ako aj úrad vychádzať pri ročnom
zúčtovaní poistného a rozhodovať o nároku za žalobcu. Žalovaný doposiaľ nespochybnil vôbec platnosť
a relevantnosť údajov z daňového priznania. Podotýkam, že daňové priznanie bolo poskytnuté finančnou
správou, resp. daňovým riaditeľstvom, čiže, ak mal nejaké ďalšie príjmy a výdavky, tieto mal uviesť
v daňovom priznaní, poprípade podať opravné daňové priznanie, ak sa vyskytli ďalšie príjmy alebo
výdavky. Takého opravné daňové priznanie nebolo predložené správnemu orgánu ani zdravotnej
poisťovni. Aj keby žalobca spochybnil daňové priznanie, ktoré sám predložil, takéto spochybnenie by
bolo úplne irelevantné, pretože v plnom rozsahu zodpovedá za správnosť a úplnosť údajov, ktoré tam
uviedol. Z týchto dôvodov a z dôvodov, ktoré sme uviedli vo vyjadrení žiadame, aby súd žalobu v celom
rozsahu zamietol.“

10. Poverený zástupca Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. na pojednávaní súdu uviedol:
„Ja môžem uviesť len to, čo uviedol poverený zástupca žalovaného. Pre nás je prvotný doklad - dávka
z daňového priznania cestou finančnej správy. To ide na úrad, úrad to pošle nám a my to spracujeme,
všetko sa robí elektronicky. Na základe aj týchto údajov systém spracuje ročné zúčtovanie poistného.
My sa tým zaoberáme až vtedy, pokiaľ klient podá napr. námietku a skúmame, či tá námietka je
opodstatnená alebo nie, či doložil niektoré iné doklady než uviedol v daňovom priznaní, čo pri predložení



námietky tak nebolo. Námietke sme nevyhoveli, preto sme ju predložili s návrhom na rozhodnutie
úradu. My môžeme vychádza len z tých dvoch paragrafoch tak, ako bolo uvedené. Za prvé z čoho sa
platia zdravotné odvody, čo uvádza zákon č. 580, ktorý sa odvoláva, pokiaľ ide o prípis zo zárobkovej
činnosti na zákon o dani z príjmov. Skôr tak, ako aj súd uviedol, je to o posúdení, či tieto príjmy zo
zdrojov zo zahraničia podliehajú alebo nepodliehajú dani z príjmov na území Slovenskej republiky. Pokiaľ
nepodliehajú, mal žalobca uviesť tieto príjmy ako príjmy oslobodené od dani z príjmov. Čo je u nás o
jeden riadok vyššie. Je tam na to kolónka. Iné k tomu neviem, čo uviesť.“

11. Právny zástupca žalobcu reagujúc na prednesy poverených zástupcov žalovaného a Všeobecnej
zdravotnej poisťovne, a.s. uviedol, že nešlo o príjem v zahraničí, ale príjem zahraničnej platby na území
Slovenskej republiky.

12. Podľa ust. § 10b ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. zárobková činnosť podľa tohto zákona
je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej
republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu
z kapitálového majetku podľa osobitného predpisu.
Podľa ust. § 10b ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. zárobkovou činnosťou nie je činnosť, na základe
ktorej plynú príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa osobitného predpisu, a príjmy, ktoré nie sú
predmetom dane alebo sú oslobodené od dane podľa osobitného predpisu, ak v odseku 1 písm. e) nie
je uvedené inak.
Podľa ust. § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z. zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba,
poistenec podľa § 11 ods. 2 alebo poistenec štátu podľa § 11 ods. 7, ktorý má príjem zo zárobkovej
činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) a d), má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov. Vymeriavací
základ (ďalej len „VZ“) pre odvod poistného z týchto príjmov je vo výške základu dane z príjmu fyzických
osôb podľa osobitného predpisu dosiahnutý v rozhodujúcom období.
Podľa ust. § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov účinného do 31.12.2012, príjmami
z kapitálového majetku, ak nejde o príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. d), sú úroky a ostatné výnosy z cenných
papierov.
Podľa ust. § 7 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. z príjmov uvedených v odseku 1 písm. a), b), d), e) a g)
a v odseku 2, plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa daň vyberá podľa § 43. V prípade
dlhopisov a pokladničných poukážok predávaných pod ich menovitú hodnotu sa príjem vo výške rozdielu
medzi ich menovitou hodnotou a nižšou obstarávacou cenou u majiteľa zahrnie do základu dane pri
ich splatnosti. Ak príjmy uvedené v odseku 1 písm. a), b), d), e) a g) a v odseku 2 plynú zo zdrojov v
zahraničí, zahŕňajú sa do základu dane (čiastkového základu dane).

13. Správny súd vedomý si, vychádzajúc z obsahu žaloby, jej skutkovo a právne chudobného obsahu,
avšak napriek tomu nepovažoval za vhodné odňať žalobcovi právo na spravodlivé súdne prejednanie a
rozhodnutie o jeho žalobe, vychádzajúc pritom z toho, že žalobca tvrdil, že predložil doklady žalovanému,
z ktorých podľa žalobcu vyplýva, že žalobca zaplatil daň prostredníctvom banky formou zrážkovej dane
zo svojho účtu v U., Z..G.., ktorý ako tvrdí žalobca svedčí zaplateniu dane zrážkou.

14. Z obsahu spisovej dokumentácie žalovaného je zrejmé, že celý spor medzi žalobcom a žalovaným
je založený na výklade ust. § 7 ods. 1 písm. a) a § 7 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov,
konkrétne z príjmov z kapitálového majetku podľa ust. § 6 ods. 1 písm. d) citovaného zákona, ktorými
sú okrem iného aj úroky a ostatné výnosy z cenných papierov, o ktorých žalobca v žalobe tvrdí, že sa
nestotožňuje so žalovaným rozhodnutím, že žalovaný nepostupoval správne, že nemal zistený skutočný
stav veci, že si nezaobstaral potrebné podklady pre svoje rozhodnutie, že postup žalovaného je v
rozpore s daňovými a medicínskymi predpismi a že jednotlivé dôvody sú konkretizované v písomných
vyjadreniach a v odvolaní, ktoré podľa žalobcu sú neoddeliteľnou súčasťou žaloby, a že preto považuje
rozhodnutie žalovaného za nezákonné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné.

15. Podľa právneho názoru správneho súdu rozhodným pre rozhodnutie žalovaného v danom prípade
bolo daňové priznanie, ktoré si zaobstarala Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. v zmysle ust. § 29b
ods. 11 zákona č. 580/2004 Z.z., a z ktorého daňového priznania za rok 2012 žalobca v § 8 zákona č.
595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov uviedol príjem podľa § 7 a v § 8 ako základ
dane a aj ako úhrn príjmov zo zdrojov v zahraničí príjem 20.713,77 eur.



16. Vyššie citované ust. § 10b zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení upravuje zárobkovú
činnosť a podľa ods. 1 písm. c) tohto § 10b je zárobková činnosť aj činnosť vyplývajúca z právneho
vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z kapitálového majetku podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani
z príjmov.

17. Z ust. § 10b ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení vyplýva, že zárobkovou činnosťou
nie je činnosť, na základe ktorej plynú príjmy, z ktorej sa daň vyberá zrážkou podľa osobitného predpisu,
ktorým je zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, ak v ods. 1 nie je ustanovené inak.

18. Pretože osobitný zákon, ktorým je zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, ustanovuje v § 7 ods. 3
tretia veta, že ak príjmy uvedené v ods. 1 písm. a), b), d), e) a g) plynú zo zdrojov v zahraničí, zahŕňajú
sa do základu dane (čiastkového základu dane), potom na základe uvedených zákonných ustanovení
správny súd uzatvára, že ak žalobca mal príjem zo zdrojov v zahraničí, ako to sám uviedol do daňového
priznania za rok 2012 a tieto príjmy sám identifikoval ako príjmy zo zdrojov v zahraničí v sume 20.713,77
eur, ktorý príjem sa podľa ust. § 7 ods. 3 tretia veta zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov zahŕňa
do základu dane (čiastkového základu dane) ako príjem z kapitálového majetku, teda ako výnosy z
cenných papierov v zmysle ust. § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, potom tieto
príjmy podliehajú ročnému zúčtovaniu poistného ako príjmy zo zárobkovej činnosti podľa ust. § 10b ods.
1 písm. c) a ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení.

19. Podľa právneho názoru súdu zdravotnému poisteniu v roku 2012 podliehali kapitálové príjmy
uvedené v ust. § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, ak takéto príjmy plynuli
zo zdrojov v zahraničí, a preto sa takýto príjem plynúci zo zdrojov v zahraničí zahŕňa do základu dane
(čiastkového základu dane) v zmysle ust. § 7 ods. 3 tretia veta zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov.
Len zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa za príjem z cenných papierov ako kapitálový príjem
vyberala daň zrážkou podľa ust. § 43 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov a nie z príjmov plynúcich
zo zdrojov v zahraničí z C., ako to bolo v preskúmavanom prípade.

20. K „Transakčnému výpisu z evidencie cenných papierov č. XXXXXXXX-XX od 26.04.2012 do
26.04.2012“, ktorý žalobca predložil súdu v priebehu súdneho preskúmacieho konania dňa 27.10.2016,
nemožno vyvodiť záver, že z príjmu žalobcu uvedenom v tomto transakčnom výpise U., Z..G.. bola
žalobcovi zrazená daň podľa ust. § 7 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, pretože žalovaný bol
povinný vychádzať z daňového priznania žalobcu za rok 2012, z ktorého aj vychádzal, pretože žalobca
ani v žalobe, ani v priebehu správneho konania, ani v priebehu súdneho preskúmacieho konania netvrdil,
že by bol podal dodatočné daňové priznanie za rok 2012.

21. Ku konkrétnej námietke žalobcu, keď žalobca uvádza, citát: „...žalovaný nemal v potrebnom rozsahu
zistený skutočný stav veci, a na vydanie zákonného rozhodnutia si nezaobstaral potrebné podklady
na rozhodnutie. Tieto skutočnosti vyplývajú priamo z rozhodnutia žalovaného, keď uvádza, citát: „Do
dnešného dňa nebolo zistené, o aký druh príjmov u platiteľa poistného ide ...“ Taktiež pre prípadnú
zmenu platenia poistného na zdravotné poistenie podľa 10b ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z., žalovanému
nie je jasné, o aký príjem ide, keď v rozhodnutí uviedol, citát: „Toto doposiaľ zistené nebolo.“ “, súd
zhodne so žalovaným uvádza, že žalobcom citovaná časť odôvodnenia žalovaného rozhodnutia tvorí
čas stanoviska, ktoré stanovisko uviedla zdravotná poisťovňa vo svojom stanovisku k odvolaniu žalobcu,
a teda nemôže ísť o úvahu, resp. argument, ktorý by mal uvádzať žalovaný, ako to tvrdí žalobca.

22. K všeobecným a nekonkrétnym tvrdeniam žalobcu, že sa nestotožňuje so žalovaným rozhodnutím,
že žalovaný nepostupoval správne, že nemal zistený skutočný stav veci, že si nezaobstaral potrebné
podklady pre svoje rozhodnutie a že postup žalovaného je v rozpore s daňovými a medicínskymi
predpismi, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca neuviedol konkrétne, v čom je žalované rozhodnutie
nesprávne, čo mal žalovaný vykonať pre zistenie skutkového stavu veci, aké ďalšie potrebné podklady
pre rozhodnutie si mal podľa žalobcu zaobstarať a ani neuviedol, v čom je postup žalovaného v rozpore
s daňovými a medicínskymi predpismi, mal správny súd za to, že k týmto námietkam žalobcu súd
môže len konštatovať a uviesť, že z odôvodnenia žalovaného rozhodnutia (bod 1 tohto rozsudku)
vyplýva jednoznačný záver, že žalovaný mal dostatočne preukázaný skutkový stav veci pri rozhodovaní,
zaobstaral si potrebné podklady pre svoje rozhodnutie (daňové priznanie žalobcu za rok 2012), a preto
postup žalovaného, ako aj žalované rozhodnutie boli vydané v súlade s vyššie citovanými zákonnými
ustanoveniami.



23. K tvrdeniu žalobcu v žalobe, že jednotlivé dôvody sú konkretizované v písomných vyjadreniach
a v odvolaní, ktoré sú nedeliteľnou súčasťou žaloby, a preto považuje rozhodnutie žalovaného za
nezákonné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, súd uvádza, že je neprípustné v žalobe sa odvolávať
na odvolacie dôvody, pretože v žalobe je žalobca povinný konkrétne špecifikovať, v čom žalované
rozhodnutie je nezákonné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, teda z akých dôvodov, čo žalobca však
v žalobe neuviedol.

24. Preto z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu žalobcu podľa ust. § 190 Správneho súdneho
poriadku ako nedôvodnú zamietol.

25. Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania správny súd právo na náhradu trov konania v
súlade s ust. § 167 ods. 1 SSP nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde
v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.



Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci.