Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/146/2015 z 13. 4. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 13. apríla 2016, sp. zn. 6S/146/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7015201377.1
Krajský súd Košice | 6S/146/2015 | ECLI:SK:KSKE:2016:7015201377.1 | 2016-04-13 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 250b ods. 5 OSP, § 35 ods. 1 písm. b) OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ce267709-f365-4c4c-9cd9-bd49f69f0ff1
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7015201377.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/146/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201377
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201377.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu
JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra Košice,
Mojmírova 5, Košice proti žalovanému: Primátor mesta Moldava nad Bodvou, Školská 2, Moldava nad
Bodvou, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu primátora mesta Moldava nad Bodvou č. 6 zo dňa
13.07.2015 takto

r o z h o d o l :

Žalobu   z a m i e t a.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania    n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou žalobcu napadnutým rozhodnutím žalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku žalovaný
rozhodol tak, že „I. Odo dňa vydania tohto rozhodnutia pozastavujem až do odvolania činnosť mestskej
polície v Moldave nad Bodvou podľa Zákona o obecnej polícii č. 564/1991 Z. z. v platnom znení.
II. Odo dňa vydania tohto rozhodnutia nariaďujem bývalým príslušníkom mestskej polície v Moldave
nad Bodvou (ďalej len zamestnancom) odovzdať zbrane, donucovacie prostriedky a motorové vozidlo
do úschovy podľa pokynov komisie vytvorenej na tento účel. III. Odo dňa vydania tohto rozhodnutia
nariaďujem zamestnancom dohliadať nad verejným poriadkom v meste Moldava nad Bodvou ako
členom občianskych hliadok vykonávajúcich činnosť v súlade so zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník a zákonom č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon.“ V dôvodoch rozhodnutia uviedol: „Dňa 30.03.2015
bol mestu Moldava nad Bodvou doručený Externý právny audit vybraných oblastí a dokumentov -
čiastková správa č. X - VZN a interné predpisy, vypracovaný advokátskou kanceláriou Aleny Zadákovej
& spol. V uvedenej čiastkovej správe bolo posudzované aj Všeobecne záväzne nariadenie (ďalej len
VZN) č. X zo dňa 10.10.1991 Štatút mestskej polície mesta Moldava nad Bodvou. Ako vyplýva z tejto
správy, Mestské zastupiteľstvo v Moldave nad Bodvou na svojom zasadnutí dňa 20.06.2013 prijalo
uznesenie č. XXXX/XXX, ktorým sa bral na vedomie podnet Ministerstva vnútra SR proti štatútu mestskej
polície v Moldave nad Bodvou a schválil sa dodatok č. X k VZN č. XX, ktorým sa rušilo VZN č. XX
pravidla vydávania VZN a VZN č. X štatút mestskej polície v Moldave nad Bodvou. VZN č. X aj keď
je pomenované len ako Štatút mestskej polície je zároveň svojím obsahom aj rozhodnutím Mestského
zastupiteľstva o samotnom zriadení mestskej polície, čo je vyjadrené v prvej vete: V zmysle § 19
ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení Mestské zastupiteľstvo v Moldave nad Bodvou
zriaďuje ako svoj poriadkový útvar mestskú políciu. Striktne vzaté, tým, že Mestské zastupiteľstvo dňa
20.06.2013 zrušilo VZN č. X Štatút MsP, zrušilo aj samotnú mestskú políciu, nakoľko ku dnešnému
dňu Moldava nad Bodvou nemá platné a účinne VZN o zriadení mestskej polície. Na základe vyššie
uvedeného bol dňa 10.04.2015 podaný podnet na prokuratúru na preskúmanie zákonnosti postupu a
rozhodnutí v súlade s § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre. Dňa 13.07.2015 Okresná prokuratúra Košice
- okolie vydala upozornenie prokurátora pod č. G. XXX/XX/XXXX - X, ktorým konštatovala porušenie §



2 ods. 2 zákona SNR SR č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov. Prokurátorka
v odôvodnení konštatuje, že mesto Moldava nad Bodvou nemá zriadenú mestskú políciu všeobecne
záväzným nariadením. Preto v ďalšom navrhuje mestu prijať všeobecne záväzne nariadenie o zriadení
mestskej polície.“

Proti rozhodnutiu žalovaného bol žalobcom podaný protest zo dňa 12.10.2015 č. T. XXX/XX/XXXX-X,
ktorý bol doručený žalovanému 16.10.2015.

Žalovaný protestu prokurátora nevyhovel.

Žalobca preto podal na Krajský súd v Košiciach dňa 09.12.2015 žalobu, pričom v žalobe tvrdil:
„Primátor mesta Moldava nad Bodvou JUDr. Ing. Slavomír Borovský v 30-dňovej zákonnej lehote
protestu prokurátorky nevyhovel. Listom zo dňa 19. 10. 2015, ktorý bol Krajskej prokuratúre Košice
doručený 23. 10. 2015, zaslal stanovisko k protestu prokurátorky, avšak v tomto stanovisku nebola
vyjadrená vôľa vyhovieť, alebo nevyhovieť podanému protestu prokurátorky.
Vzhľadom na to, že v zákonnej lehote primátor mesta o proteste prokurátorky nerozhodol, podala
prokurátorka Krajskej prokuratúry Košice pod sp. zn. T. XXX/XX/XXXX-X z 27. 11. 2015 mestu Moldava
nad Bodvou, primátorovi JUDr. Ing. Slavomírovi Borovskému upozornenie na nečinnosť. Uvedené
upozornenie bolo mestu Moldava nad Bodvou doručené 23. 11. 2015. Primátor mesta JUDr. Ing.
Slavomírovi Borovský v nadväznosti na podané upozornenie listom z 24. 11. 2015, ktorý bol doručený
Krajskej prokuratúre Košice dňa 27. 11. 2015, vyjadril svoju vôľu nevyhovieť protestu prokurátorky s
odkazom na svoje stanovisko k protestu zaslané 19. 10. 2015 a doručené Krajskej prokuratúre Košice
23. 10. 2015.
Oznámenie o nevyhovení protestu prokurátorky bolo teda Krajskej prokuratúre Košice doručené 27. 11.
2015.
Primátor mesta vo svojom vyjadrení k protestu prokurátorky uviedol, že sa nemal možnosť vyjadriť k
meritu veci v procese rozhodovania krajskej prokuratúry o vydaní protestu a preto považuje za potrebné
celú vec ohľadne vydania Rozhodnutia č. 6 ozrejmiť. Na základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb
zo dňa 06. 02. 2015 advokátska kancelária JUDr. Aleny Zadákovej a spol. vypracovala mestu Moldava
nad Bodvou právny audit, z ktorého vyplýva, že Mestská polícia v Moldave nad Bodvou (ďalej len MsP)
ako aj jej štatút, boli zriadené Všeobecne záväzným nariadením mesta pod č. X schváleným na 9.
zasadnutí MsZ dňa 10. 10. 1991. Všeobecne záväzné nariadenie (ďalej len „VZN“) nadobudlo účinnosť
dňom jeho vyvesenia 26. 10. 1991. Obsahom VZN je konštatovanie o zriadení MsP ako poriadkového
útvaru mesta podľa ust. § 19 ods. 1 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len „zákon
o obecnom zriadení“), čo tento zákon pripúšťal.
Na zasadnutí MsZ dňa 20. 06. 2013 bolo prijaté uznesenie č. XXXX/XXX, ktorým sa bral na vedomie
podnet MV SR proti štatútu MsP a schválil sa dodatok č. X k VZN č. XX, ktorým sa ruší VZN č. XX
pravidlá vydávania VZN a VZN č. X štatút MsP. Z rozpravy o tomto bode rokovania vyplynulo, že finančná
komisia odporučila MsZ zrušiť VZN o štatúte MsP, a po výzve vtedajšieho primátora mesta, kto je za
to, aby sa zrušilo VZN č. X štatút MsP hlasovalo všetkých 12 poslancov, vtedajší primátor skonštatoval
zrušenie VZN č. X štatút MsP.
Ako problém advokátska kancelária vníma tú skutočnosť, že zrušené VZN č. X, aj keď je pomenované
len ako Štatút mestskej polície, je zároveň svojím obsahom aj rozhodnutím MsZ o samostatnom zriadení
mestskej polície, čo je vyjadrené v prvej vete: „V zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení Mestské zastupiteľstvo v Moldave nad Bodvou zriaďuje ako svoj poriadkový útvar Mestskú
políciu“.
Tým, že MsZ dňa 20. 06. 2013 zrušilo VZN č. X Štatút MsP, zrušilo aj samotnú MsP, nakoľko ku
dnešnému dňu mesto Moldava nad Bodvou nemá platné a účinné VZN o zriadení MsP. Aj napriek
týmto skutočnostiam MsP naďalej vykonávala svoju činnosť, čo považovala advokátska kancelária za
nezákonné.
Dňa 10. 08. 2015 advokátska kancelária JUDr. Aleny Zadákovej & spol. doplnila svoj Právny audit -
predbežnú informáciu k Mestskej polícii v Moldave nad Bodvou o podrobnejšiu právnu analýzu činnosti
MsP v súvislosti s podnetom W.. I. N., M. T., W.. Ľ. Š. a G.. V. O., doručeným Okresnej prokuratúre
Košice-okolie a evidovaným pod sp. zn. G. XXX/XX/XXXX-X.
Na základe predložených dôkazov prokurátorka Okresnej prokuratúry Košice- okolie podnet odložila.
V odôvodnení rozhodnutia o odložení podnetu skonštatovala, že preskúmaním s vecou súvisiacich
spisových materiálov nebolo potvrdené, že Mestská polícia v Moldave nad Bodvou bola zriadená
pred termínom 10. 10. 1991, kedy bol v mestskom zastupiteľstve schválený štatút mestskej polície.



Zo Štatútu mestskej polície Moldava nad Bodvou z čl. 13 vyplýva, že sa ruší doterajší organizačný
poriadok inšpekcie verejného poriadku pri Mestskom národnom výbore v Moldave nad Bodvou. Dá sa
predpokladať, že tento bol predchodcom Mestskej polície v Moldave nad Bodvou.
Dňa 13. 07. 2015 bolo primátorovi mesta Moldava nad Bodvou do vlastných rúk doručené upozornenie
prokurátora Okresnej prokuratúry Košice-okolie č. G. XXX/XX/XXXX-X zo dňa 07. 07. 2015, ktorým
prokurátor konštatoval porušenie § 2 ods. 2 zákona č. SNR č. 564/2001 Zb. o obecnej polícii v znení
neskorších predpisov. Prokurátorka v odôvodnení konštatuje, že mesto Moldava nad Bodvou nemá
zriadenú mestskú políciu všeobecne záväzným nariadením. Súčasne navrhla prijať všeobecne záväzné
nariadenie o zriadení mestskej polície.
Prijatie VZN o zriadení MsP môže mať len konštitučné účinky ex nunc (do budúcnosti), teda nemôže
retroaktívne potvrdzovať stav, ktorý existoval pred jeho prijatím, ani keby ten vznikol zákonným
spôsobom. Túto skutočnosť potvrdila aj Okresná prokuratúra Bardejov vo svojom proteste G. XX/XX-
X zo dňa 19. 12. 2013 v čl. 1.
Mestské zastupiteľstvo v Moldave nad Bodvou (ďalej len MsZ) ako jediný kompetentný a právomocný
orgán v súlade s § 2 ods. 2 zákona o obecnej polícii dňa 20. 06. 2013 rozhodlo o zrušení VZN č.
X Štatút a zriadenie mestskej polície v Moldave nad Bodvou. Do tejto kompetencie primátor mesta
svojím Rozhodnutím č. 6 nezasiahol. Primátor mesta aj na základe upozornenia prokurátora Okresnej
prokuratúry Košice-okolie č. G. XXX/XX/XXXX na porušenie zákona o nezákonnom fungovaní mestskej
polície v Moldave nad Bodvou len realizoval vôľu MsZ o jej zrušení z roku 2013 (sám mestskú políciu
nezrušil) a v rámci svojej právomoci pozastavil zamestnancom mestskej polície výkon činnosti, ktorý je
možný len v rámci Mestskej polície a v náväznosti na to upravil ich pracovnoprávne vzťahy.
Právna teória rozlišuje medzi samostatným rozhodovaním primátora a vykonávaním právnych úkonov
MsZ. Rešpektuje to aj ustálená súdna judikatúra. Podľa Rozsudku NS SR sp. zn. 3 Odo 21/02 treba u
obce ako právnickej osoby rozlišovať vykonávanie právnych úkonov od rozhodovania o týchto úkonoch.
Zatiaľ čo rozhodovanie znamená vytváranie vôle vo vnútri, t. j. v rámci organizačnej štruktúry obce
o tom, či, resp. aký právny úkon obec urobí, právne konanie je prejavom už takto vytvorenej vôle
navonok voči tretím osobám s cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah. Funkcia štatutárneho
orgánu právnickej osoby, ktorým je aj primátor mesta, znamená výhradné oprávnenie konať menom
mesta navonok, t. j. prejavovať vôľu obce vo vzťahu k tretím osobám. Táto funkcia teda sama o sebe
nezahŕňa výlučne oprávnenie primátora vytvárať vôľu, ktorá je potom navonok prejavovaná práve v
podobe právnych úkonov urobených na základe uvedeného konateľského oprávnenia.
Primátor mesta Moldava nad Bodvou teda v prípadoch založenej rozhodovacej kompetencie MsZ o
zrušení mestskej polície zo dňa 20. 06. 2013 a upozornenia prokurátora na tento stav zo dňa 07. 07.
2015 len manifestoval svojím Rozhodnutím č. 6 navonok vôľu iných orgánov, než svoju vlastnú.
S uvedenou argumentáciou primátora nemožno súhlasiť.
Z listu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia PZ, odboru poriadkovej polície sp. zn. G.-
M.-XXX-XXX/XXXX z 12. 10. 2015, adresovaného Okresnej prokuratúre Košice-okolie, zaslanému na
vedomie Krajskej prokuratúre v Košiciach ako nadriadenej prokuratúre je zrejmé, že Odbor poriadkovej
polície eviduje zriadenie Mestskej polície Moldava nad Bodvou od dátumu 10. 10. 1991 a táto od
uvedeného dátumu riadne vykonáva svoju činnosť.
Uznesením Mestského zastupiteľstva Moldava nad Bodvou bolo dňa 20. 06. 2013 prijaté uznesenie č.
XXXX/XXX, ktorým sa zrušilo VZN č. X a štatút Mestskej polície, ale týmto uznesením nebola zrušená
Mestská polícia spôsobom upraveným v ustanovení § 2 ods. 2 zákona o obecnej polícii a ako z vyššie
uvedeného listu Ministerstva vnútra SR, odboru poriadkovej polície vyplýva, Mestská polícia v Moldave
nad Bodvou nepretržite vykonáva svoju činnosť od 10. 10. 1991.
Ani s tvrdením primátora, že Okresná prokuratúra Košice-okolie podala pod č. G. XXX/XX/XXXX zo
dňa 07. 07. 2015 upozornenie prokurátora na porušenie zákona o nezákonnom fungovaní Mestskej
polície, nemožno súhlasiť. Okresná prokuratúra Košice-okolie podala upozornenie, z ktorého vyplýva,
že podľa § 2 ods. 2 zákona o obecnej polícii Obecnú políciu zriaďuje a zrušuje obec všeobecne
záväzným nariadením. Okresná prokuratúra však v tomto upozornení nekonštatuje, že Mestská polícia
bola zriadená nezákonne. Vzhľadom na to, že uvedené upozornenie nebolo z pohľadu nadriadenej
prokuratúry náležíte odôvodnené, bolo listom Krajskej prokuratúry Košice sp. zn. T. XXX/XX/XXXX-X
zo 06. 11. 2015 podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č.153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov vzaté späť. Je zrejmé, že podľa § 2 ods. 2 Obecnú políciu zriaďuje a zrušuje obec všeobecne
záväzným nariadením. Pokiaľ však Mestská polícia riadne funguje a je evidovaná v zmysle § 26c zákona
o obecnej polícii, nemožno konštatovať jej nezákonné fungovanie, ale prijatím VZN zosúladiť faktický
stav správnym, nakoľko zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii nadobudol účinnosť 01. 01. 1992 a
Mestská polícia Moldava nad Bodvou je evidovaná od 10. 10. 1991.



Zastávam však názor, že uvedená skutočnosť nemá vplyv na právne posúdenie napádaného opatrenia
primátora.
Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa § 13 ods. 4 zák. o obecnom zriadení starosta
a) zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a obecnej rady, ak tento zákon neustanovuje
inak, a podpisuje ich uznesenia,
b) vykonáva obecnú správu,
c) zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám,
d) vydáva pracovný poriadok, organizačný poriadok obecného úradu a poriadok odmeňovania
zamestnancov obce; 12b) informuje obecné zastupiteľstvo o vydaní a zmenách organizačného poriadku
obecného úradu,
e) rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené
obecnému zastupiteľstvu.
Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 564/1991Zb. o obecnej polícii obecná polícia je poriadkový útvar pôsobiaci
pri zabezpečovaní obecných vecí verejného poriadku, ochrany životného prostredia v obci a plnení
úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení obce, z uznesení obecného zastupiteľstva a z
rozhodnutí starostu obce.
Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 564/1991Zb. o obecnej polícii obecnú políciu zriaďuje a zrušuje obec všeobecne
záväzným nariadením.
Podľa § 2 ods. 3 zák. č. 564/1991Zb. o obecnej polícii náčelníka obecnej polície na návrh starostu
vymenúva a odvoláva obecné zastupiteľstvo.
Podľa § 2 ods. 4 zák. č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii úlohy obecnej polície podľa tohto zákona plní
v obciach, ktoré sú mestami, mestská polícia.
Podľa § 2 ods. 4 zák. č. 564/1991Zb. o obecnej polícii organizáciu, objem mzdových prostriedkov a
rozsah technických prostriedkov obecnej polície určuje obecné zastupiteľstvo s prihliadnutím na rozsah
jej úloh.
Podľa § 11 ods. 4 písm. g) zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných
otázkach života obce, najmä uznášať sa na nariadeniach.
Podľa § 12 ods. 7 zákona o obecnom zriadení zastupiteľstvo rokuje vždy v zbore. Spôsobilé rokovať
a uznášať sa je vtedy, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Na prijatie uznesenia
obecného zastupiteľstva je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov; na prijatie
nariadenia je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny prítomných poslancov. Ak obecné zastupiteľstvo nie
je spôsobilé rokovať a uznášať sa, starosta zvolá do 14 dní nové zasadnutie.
Týmito ustanoveniami zákona sa primátor mesta Moldava nad Bodvou neriadil.
Obsah samosprávnych funkcií obce, resp. mesta je vymedzený v § 4 ods. 3 zákona o obecnom zriadení.
Pôsobnosť mestského zastupiteľstva ako jedného z orgánov obce je upravená v § 11 ods. 4 zákona o
obecnom zriadení. Mestské zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu
vyhradené vykonávať kompetencie uvedené demonštratívne v písm. a) až p) uvedeného ustanovenia.
V písm. g) uvedeného ustanovenia je mu daná kompetencia uznášať sa na nariadeniach. Zmocnenie
na vydanie všeobecne záväzného nariadenia obce (mesta) je obsiahnuté v ustanovení § 2 ods. 2
zákona o obecnej polícii. Rozhodnutie o zrušení alebo zriadení obecnej (mestskej) polície je výlučnou
kompetenciou obecného zastupiteľstva.
Dobrému výkonu verejnej správy ako univerzálnej zásade zodpovedá len taký režim postupu a
rozhodovania orgánov verejnej správy, v rámci ktorého bude dodržaná zákonnosť. Bolo by v rozpore
s touto univerzálnou zásadou, v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a princípom
právneho štátu, aby o pozastavení činnosti výkonu mestskej polície, odovzdaní zbraní a donucovacích
prostriedkov a vymenovaní členov mestskej polície za členov občianskych hliadok rozhodoval starosta
a nie mestské zastupiteľstvo, v ktorého výlučnej kompetencii je zriaďovanie, zrušovanie mestskej polície
ako aj vymenovávanie a odvolávanie náčelníka mestskej polície.
V danom prípade primátor mesta nezákonným postupom zasiahol do výhradnej kompetencie mestského
zastupiteľstva a konal nad rámec oprávnení, ktoré sú mu zverené v ustanovení § 13 ods. 4 zákona o
obecnom zriadení.
Vzhľadom k tomu, že Slovenská republika je demokratický a právny štát a podľa článku 2 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal
niečo, čo zákon neukladá, primátor mesta Moldava nad Bodvou vydaním napadnutého opatrenia konal
nad rámec oprávnení, ktoré mu zveruje zákon, a porušil tak ustanovenia § 13 ods. 4 písm. e), § 11 ods. 4
písm. g) zákona o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a § 2 ods. 2 zákona o obecnej polícii.



Podľa § 35 ods. 1 písm. b) O.s.p. prokurátor môže podať návrh na začatie konania ak ide o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a
za podmienok uvedených v tomto zákone.
Podľa § 249 ods. 3 O.s.p. prokurátor pri podaní návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b) (ďalej len „žaloba“)
dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté.
Podľa § 250b ods. 5 O.s.p. prokurátor môže žalobu podať do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu.
Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly v zmysle článku 36 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd a čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého súdy v
zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy. Uvedené ustanovenia však zároveň
pripúšťajú možnosť, aby na základe výnimiek zákonom výslovne stanovených, boli niektoré rozhodnutia
zo súdneho prieskumu vylúčené. Podstatným znakom pre určenie, či rozhodnutie správneho orgánu
podlieha súdnemu prieskumu, sú jeho dôsledky prejavujúce sa v právnej sfére ako ukrátenie na
právach. Podľa nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. III. ÚS 138/03) a rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. v konaniach pod sp. zn. 5Sžp/5/2011, 8Sžp/14/2011,
3Sžp/5/2011) môžu byť predmetom preskúmania súdom i také rozhodnutia orgánov, verejnej správy,
ktoré nemajú formálne náležitosti rozhodnutia, ale dotýkajú sa alebo sa môžu dotknúť práv a právom
chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Zastávam názor, že žalobou napadnuté
opatrenie primátora je individuálny správny akt s konštitutívnymi účinkami, pretože na jeho základe došlo
k pozastaveniu činnosti Mestskej polície, čo malo dosah na individuálne práva a povinnosti príslušníkov
Mestskej polície.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam s ohľadom na ustanovenie § 249 ods. 3 O.s.p. teda, že
touto žalobou nebudú práva nadobudnuté v dobrej viere nijakým spôsobom dotknuté, naopak odstráni
sa doterajšie porušenie týchto práv, ktoré boli vydaním napadnutého opatrenia dotknuté, navrhujem, aby
Krajský súd v Košiciach po vykonanom dokazovaní vydal rozsudok, ktorým zruší opatrenie - rozhodnutie
žalovaného zo dňa 13.07.2015 č. 6.“

K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 18.01.2016, v ktorom uviedol:
„Mestská polícia v Moldave nad Bodvou (ďalej len MsP) ako aj jej štatút, boli zriadené Všeobecne
záväzným nariadením mesta pod č. X schváleným na 9. zasadnutí MsZ dňa 10.10.1991. Všeobecne
záväzné nariadenie (ďalej len „VZN“) nadobudlo účinnosť dňom jeho vyvesenia 26.10.1991. Obsahom
tohto VZN je konštatovanie o zriadení MsP ako poriadkového útvaru mesta podľa ust. 19 ods. 1 zákona
č. SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení („ďalej len zákon o obecnom zriadení“), čo tento zákon
pripúšťal.
Na zasadnutí MsZ dňa 20.06.2013 bolo prijaté uznesenie č. XXXX/XXX, ktorým sa bral na vedomie
podnet MVSR proti štatútu MsP a schválil sa dodatok č. X k VZN č. XX, ktorým sa ruší VZN č. XX pravidlá
vydávania VZN a VZN č. X štatút MsP. Z rozpravy o tomto bode rokovania vyplynulo, že finančná komisia
odporučila MsZ zrušiť VZN o štatúte MsP a po výzve vtedajšieho primátora mesta, kto je za to, aby sa
zrušilo VZN č. X štatút MsP hlasovalo všetkých 12 poslancov, vtedajší primátor skonštatoval zrušenie
VZN č. X štatút MsP.
Ako problém advokátska kancelária vnímala tú skutočnosť, že zrušené VZN č. X aj keď je pomenované
len ako Štatút mestskej polície je zároveň svojím obsahom aj rozhodnutím MsZ o samostatnom zriadení
mestskej polície, čo je vyjadrené v prvej vete: „V zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení Mestské zastupiteľstvo v Moldave nad Bodvou zriaďuje ako svoj poriadkový útvar Mestskú
políciu“.
Tým že MsZ dňa 20.06.2013 zrušilo VZN č. X Štatút MsP, zrušilo aj samotnú MsP, nakoľko ku
dnešnému dňu mesto Moldava nad Bodvou nemá platné a účinné VZN o zriadení MsP. Aj napriek
týmto skutočnostiam MsP naďalej vykonávala svoju činnosť, čo považovala advokátska kancelária za
nezákonné.
Dňa 10.08.2015 advokátska kancelária JUDr. Aleny Zadákovej & spol. doplnila svoj Právny audit -
predbežnú informáciu k Mestskej polícii v Moldave nad Bodvou o podrobnejšiu právnu analýzu činnosti
MsP v súvislosti s podnetom W.. I. N., M.Ľ. T., W.. Ľ. Š. a G.. V. O., doručeným Okresnej prokuratúre
Košice - okolie a evidovaným pod s.p. G. XXX/XX/XXXX - X.
Na základe predložených dôkazov prokurátorka Okresnej prokuratúry Košice - okolie podnet odložila.
V odôvodnení rozhodnutia o odložení podnetu skonštatovala, že preskúmaním s vecou súvisiacich
spisových materiálov nebolo potvrdené, že Mestská polícia v Moldave nad Bodvou bola zriadená
pred termínom 10.10.1991, kedy bol v mestskom zastupiteľstve schválený štatút mestskej polície.
Zo Štatútu mestskej polície Moldava nad Bodvou z čl. 13 vyplýva, že sa ruší doterajší organizačný



poriadok inšpekcie verejného poriadku pri Mestskom národnom výbore v Moldave nad Bodvou. Dá sa
predpokladať, že tento bol predchodcom Mestskej polície v Moldave nad Bodvou.
Prijaté VZN o zriadení MsP môže mať len konštitučné účinky ex nunc (do budúcnosti), teda nemôže
retroaktívne potvrdzovať stav, ktorý existoval pred jeho prijatím, ani keby ten vznikol zákonným
spôsobom. Túto skutočnosť potvrdila aj Okresná prokuratúra Bardejov v svojom Proteste G. XX/XX -
X zo dňa 19.12.2013 v čl. 1.
Dňa 13.07.2015 bolo primátorovi mesta Moldava nad Bodvou do vlastných rúk doručené upozornenie
prokurátora Okresnej prokuratúry Košice - okolie č. G. - X zo dňa 07.07.2015, ktorým prokurátor
konštatoval porušenie § 2 ods. 2 zákona SNR č. 564/1001 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších
predpisov. Prokurátorka v odôvodnení konštatuje, že mesto Moldava nad Bodvou nemá zriadenú
mestskú políciu všeobecne záväzným nariadením. Súčasne navrhla prijať všeobecne záväzné
nariadenie o zriadení mestskej polície.
Vzhľadom na uvedené rozhodnutie a skutočnosť, že primátor mesta je kompetenčne najvyšším
výkonným orgánom a štatutárom mesta, ktorý nesie zodpovednosť za zákonnosť fungovania
jednotlivých zložiek miestnej samosprávy mesta Moldava nad Bodvou, vydal primátor dňa 13.07.2015
opatrenie vo forme Rozhodnutia primátora č. 6, ktorým pozastavil až do odvolania činnosť mestskej
polície v Moldave nad Bodvou.
Pozastavenie činnosti mestskej polície mesto Moldava nad Bodvou oznámilo aj Odboru poriadkovej
polície Prezídia policajného zboru MVSR listom zo dňa 17.07.2015, ktorý túto skutočnosť zobral na
vedomie a mestu to oznámil listom dňa 30.07.2015.
Primátor mesta dňa 23.09.2015 doručil Okresnej prokuratúre Košice - okolie oznámenie k upozorneniu
prokurátora č. G. XXX/XX/XXXX-X, v ktorom prokuratúre chronologicky uviedol schádzanie sa a postup
pri rozhodovaní Mestského zastupiteľstva v Moldave nad Bodvou vo veci zriadenia Mestskej polície v
Moldave nad Bodvou.
Dňa 28.10.2015 sa konalo 12. zasadnutie mestského zastupiteľstva, na ktorom poslanci uznesením č.
XXX/XXXX schválili VZN o zriadení Mestskej polície mesta Moldava nad Bodvou a o tejto skutočnosti
bola Okresná prokuratúra Košice - okolie informovaná Oznámením o prijatých opatreniach zo dňa
16.11.2015
Dňa 16.10.2015 bolo primátorovi mesta Moldava nad Bodvou doručené dve podania Krajskej
prokuratúry v Košiciach a to:
1. Späťvzatie Upozornenia prokurátorky Okresnej prokuratúry Košice - okolie sp.zn. G. XXX/XX/XXXX -
X zo dňa 7.7.2015 podľa § 6 ods. 1 písm. b/, § 26 zák. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov.
2. Protest krajskej prokurátorky JUDr. Zuzany Šotikovej zo dňa 12.10.2015 proti Rozhodnutiu primátora
č. 6 z 13.07.2015 vydaný Krajskou prokuratúrou Košice pod sp. zn.: G. - X, ktorým prokurátorka
konštatovala, že týmto opatrením boli porušené ustanovenia § 13 ods. 4 písm. e), 11 ods. 4 písm. g)
zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a § 2 zák. č. 564/1991 Zb. o
obecnej polícii a navrhla zrušiť napadnuté rozhodnutie, ktoré málo povahu opatrenia.
Primátor mesta Moldava nad Bodvou o ktorého rozhodnutie ide, sa nemal možnosť vyjadriť k meritu veci
v procese rozhodovania krajskej prokuratúry o vydaní protestu. Z tohto dôvodu považoval za potrebné
celú vec ohľadom vydania jeho opatrenia - Rozhodnutia primátora č. 6 z 13.07.2015 prokuratúre ozrejmiť
a preto dňa 23.10.2015 podal na Krajskú prokuratúru v Košiciach Oznámenie k Protestu prokurátora
sp.zn.: G. XXX/XX/XXXX- X, v ktorom vysvetlil právne ako aj skutkové dôvody svojho konania.
Krajská prokuratúra v Košiciach na dané oznámenie reagovala takým spôsobom, že dňa 23.11.2015
bolo primátorovi mesta doručené upozornenie prokurátora sp.zn. T. XXX/XX/XXXX-X na nečinnosť za
účelom odstránenia porušovania ustanovenia § 26 ods. 2, 3 zákona o prokuratúre. Svoje podanie krajská
prokurátorka zdôvodnila tým, že primátor mesta Moldava nad Bodvou doposiaľ o podanom proteste
prokurátora sp.zn.: T. XXX/XX/XXXX-X z 12.10.2015 nerozhodol.
Oznámením k Upozorneniu prokurátora na nečinnosť sp.zn. T. XXX/XX/XXXX-X zo dňa 24.11.2015,
primátor mesta oznámil krajskej prokurátorke, že ešte dňa 23.10.2015 podal na Krajskú prokuratúru v
Košiciach Oznámenie k Protestu prokurátora sp.zn.: G. XXX/XX/XXXX- X, v ktorom vysvetlil právne ako
aj skutkové dôvody svojho konania ohľadom vydania jeho Rozhodnutia primátora č. 6 z 13.07.2015,
čím vyjadril svoj názor; nevyhovieť Protestu prokurátora a tým si zároveň splnil zákonnú povinnosť
vyplývajúcu z § 26 ods. 4 zákona o prokuratúre.
Podľa čl. 149 Ústavy SR, prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránene záujmy
fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
Podľa § 3 ods. 2 druhej vety zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len zákon o prokuratúre) platí,
že pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa



bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených
záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
V zmysle § 5 písm. d) zákona o prokuratúre, prokurátor vykonáva svoje úlohy na základe zákona
a prostriedkami ustanovenými zákonom. Pri plnení úloh je prokurátor povinný postupovať iniciatívne,
spravodlivo, nestranne a bez prieťahov.
Primátor mesta Moldava nad Bodvou vyjadruje presvedčenie, že ako okresná, tak aj krajská prokuratúra
v prejednávanej veci nepostupovali vyššie uvedeným zákonným spôsobom pri zabezpečení dôslednej,
účinnej a najmä rýchlej ochrany práv a zákonom chráneným záujmov subjektu verejnej správy - mesta
Moldava nad Bodvou v súvislosti s posúdením zákonnosti zriadenia a činnosti mestskej polície v Moldave
nad Bodvou, čím bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a
právo na odstránenie stavu právnej neistoty.
Stav tejto právnej neistoty v meste Moldava nad Bodvou trval už od apríla 2015, keď samo mesto na
základe výsledkov vykonaného právneho auditu iniciovalo svojim podnetom na Generálnu prokuratúru
SR preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí Mestského zastupiteľstva v Moldave nad Bodvou
v súvislosti so zriadením, zrušením a činnosťou Mestskej polície v Moldave nad Bodvou. Vec bola
Generálnou prokuratúrou odstúpená Okresnej prokuratúre Košice - okolie, pričom tá v uvedenej veci
bez súčinnosti s mestom a bez potreby aby to zabezpečilo dôkazy pre jej náležite rozhodnutie vo
veci vydala už spomínané upozornenie prokurátora č. G. XXX/XX/XXXX zo dňa 07.07.2015 doručené
mestu 13.07.2015, ktorým konštatovala že mesto nezriadilo mestskú políciu všeobecne záväzným
nariadením a preto je potrebné ho prijať. Právnu neistotu ale týmto svojím rozhodnutím okresná
prokuratúra neodstránila. Jednak nebolo jej upozornenie náležite odôvodnené, čo konštatuje aj samotná
krajská prokuratúra a taktiež sa v uvedenom rozhodnutí žiadnym spôsobom okresná prokuratúra právne
nevysporiadala ani nenavrhla mestu riešenie, čo s činnosťou a fungovaním nezákonnej mestskej polície
do prijatia VZN jej o zriadení, resp. čo s nezákonnou mestskou políciou ak by VZN o jej zriadení nebolo
nikdy prijaté.
Každý fakticky stav musí mať v prvom rade oporu v stave právnom. Mestská polícia je prostriedkom
ochrany verejného poriadku, prostriedkom zabezpečenia bezpečnosti občanov mesta, pričom mestskí
policajti pri plnení svojich služobných povinností majú postavenie verejného činiteľa. Pretože sa jedná o
inštitúciu mesta, ktorej zamestnanci - mestskí policajti zasahujú do základných ľudských práv a slobôd
občanov mesta garantovaných Ústavou SR, riešia priestupky, používajú zbrane, je jej zriadenie a činnosť
veľmi prísne normatívne regulovaná viacerými na seba nadväzujúcimi zákonmi, najmä zákonom č.
564/1991 Zb. o obecnej polícii. Ak raz tento zákon v svojom § 2 ods. 2 jasne hovorí o tom, že obec,
resp. mesto môže mať obecnú, resp. mestskú políciu len vtedy, keď je zriadená obcou prijatím VZN o jej
zriadení, nemôže prokurátor ako garant dozoru nad zákonnosťou a platnosťou práva na celom území
SR hovoriť o tom, že činnosť mestskej polície a mestských policajtov sa dá vykonávať „len tak fakticky“
bez príslušného zákonného zriadenia. Zdôrazňujem, že VZN o zriadení mestskej polície bolo prijaté
mestským zastupiteľstvom až 28.10.2015. t.j. až o viac ako 3 mesiace od doručenia prokurátorského
upozornenia.
Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na právnu istotu v rozhodnutí prokuratúry
ohľadom zákonnosti zriadenia a činnosti mestskej polície v Moldave nad Bodvou bol ešte viac oslabené
následným postupom prokurátorky Krajskej prokuratúry v Košiciach, ktorá až 16.10.2015 zobrala
upozornenie Okresnej prokuratúry Košice - okolie späť len z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia
a vydala Protest prokurátora už nie vo vzťahu k zriadeniu alebo činnosti mestskej polície v Moldave nad
Bodvou (touto skutočnosťou sa vôbec v proteste nezaoberala), ale proti opatreniu primátora, ktorým
sa snažil riešiť nezákonnosť doterajšieho fungovania mestskej polície v meste Moldava nad Bodvou -
Rozhodnutiu č. 6 zo dňa 13.07.2015.
Právnym argumentom krajskej prokuratúry pri vydávaní Protestu pod sp. zn.: G. bola jedine skutočnosť,
že primátor pri vydávaní svojho Rozhodnutia č. 6 z 13.07.2015 nepostupoval podľa právnych predpisov,
a že citujem:
„ Dobrému výkonu verejnej správy ako univerzálnej zásade zodpovedá len taký režim postupu a
rozhodovania orgánov verejnej správy, v rámci ktorého bude dodržaná zákonnosť. Bolo by v rozpore
s touto univerzálnou zásadou, v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a princípom
právneho štátu, aby o pozastavení činnosti výkonu mestskej polície, odovzdaní zbraní a donucovacích
prostriedkov a vymenovaní členov mestskej polície za členov občianskych hliadok rozhodoval starosta
a nie mestské zastupiteľstvo, v ktorého výlučnej kompetencii je zriaďovanie, zrušovanie mestskej
polície ako aj vymenovanie a odvolanie náčelníka mestskej polície. V danom prípade, primátor mesta
nezákonným postupom zasiahol do výhradnej kompetencie mestského zastupiteľstva a konal nad rámec
oprávnení, ktoré sú mu zverené v ustanovení § 13 ods. 4 zákona o obecnom zriadení. “



Primátor mesta je štatutárny orgán, ktorý koná v mene obce. V zmysle čl. 69 ods. 3 Ústavy SR starosta
obce (primátor mesta) zastupuje mesto navonok. Žiaden iný orgán než primátor mesta nie je výkonným
orgánom mesta. Postavenie primátora ako výkonného orgánu mesta znamená, že okrem realizácie
vlastnej vyhradenej kompetencie, v rámci ktorej najmä rozhoduje o správe mesta, „aplikuje do chodu
mesta“ aj rozhodnutia mestského zastupiteľstva prijaté v oblasti kompetencie mestského zastupiteľstva
a aplikuje úlohy mesta v jednotlivých oblastiach správe mesta, ktoré mesto zabezpečuje a rovnako aj
úlohy v oblasti súkromnoprávnych vzťahov do ktorých mesto vstupuje.
Mestské zastupiteľstvo v Moldave nad Bodvou (ďalej len MsZ) ako jediný kompetentný a právomocný
orgán v súlade s § 2 ods. 2 zákona o obecnej polícii dňa 20.06.2013 rozhodlo o zrušení VZN č. X
Štatút mestskej polície v Moldave nad Bodvou, ktorý bol aj jej zriaďovacou normou. To že to bola
jediná zriaďovacia norma mestskej polície v Moldave nad Bodvou, ktorá bola v roku 2013 mestským
zastupiteľstvom zrušená je evidentné aj zo samotného tvrdenia žalobcu, ktorý v tejto žalobe uvádza, že
Prezídium policajného zboru Slovenskej republiky, odbor poriadkovej polície, mestskú políciu v Moldave
nad Bodvou evidoval od dátumu 10.10.1991, t.j. odo dňa kedy Mestské zastupiteľstvo v Moldave nad
Bodvou schválilo VZN č. X Štatút mestskej polície v Moldave nad Bodvou.
Zároveň bolo VZN č. X Štatút mestskej polície v Moldave nad Bodvou aj organizačným poriadkom
Mestskej polície v Moldave nad Bodvou podľa § 4 zákona o obecnej polícii, ktorý ustanovuje, že
organizáciu, objem mzdových prostriedkov a rozsah technických prostriedkov obecnej polície určuje
obecné zastupiteľstvo s prihliadnutím na rozsah jej úloh. Teda ak Mestské zastupiteľstvo v Moldave nad
Bodvou v roku 2013 zrušilo VZN č. X Štatút mestskej polície v Moldave nad Bodvou, zároveň zrušilo aj
jej organizačný poriadok upravujúci činnosť mestských policajtov, tzn. že mesto Moldava nad Bodvou
nemalo od roku 2013 žiadnu právnu normu upravujúcu nielen zriadenie mestskej polície, ale aj jej činnosť
a činnosť mestských policajtov a preto primátor mesta svojím Rozhodnutím č. 6 túto činnosť ani nemohol
zrušiť, len dal fakticky stav do súladu s právnym. Mestská polícia bola zrušená už skoro 2 roky predtým,
rozhodnutím Mestského zastupiteľstva v Moldave nad Bodvou.
Zápis mestskej polície podľa § 26c zákona o obecnej polícií do evidencie obecných resp. mestských
polícii na odbore poriadkovej polície Prezídia PZ ma len deklaratórny charakter nie konštitutívny, a vzniká
len oznámením starostu resp. primátora, že si takúto políciu v meste vytvorili. Odbor poriadkovej polície
nepreskúmava, či boli splnené všetky zákonné podmienky a náležitosti jej zriadenia, preto len eviduje,
nie vytvára mestskú políciu v tej ktorej obci, resp. meste.
Do kompetencie mestského zastupiteľstva ohľadom rozhodovania o zriadení a zrušení mestskej polície
primátor mesta svojím Rozhodnutím č. 6 nezasiahol. Primátor mesta aj na základe Upozornenia
prokuratúry Okresnej prokuratúry Košice - okolie č. G. XXX/XX/XXXX na porušenie zákona o
nezákonnom fungovaní mestskej polície v Moldave nad Bodvou len realizoval vôľu MsZ o jej zrušení z
roku 2013 (sám mestskú políciu nezrušil) a v rámci svojej právomoci pozastavil zamestnancom mestskej
polície výkon ich činnosti, ktorý je možný len v rámci Mestskej polície a v nadväznosti na to upravil ich
pracovnoprávne vzťahy.
Právna teória rozlišuje medzi samostatným rozhodovaním primátora a vykonávaním právnych úkonov
MsZ. Rešpektuje to aj ustálená súdna judikatúra. Podľa Rozsudku NS SR sp. zn. 3 Odo 21/02 treba u
obce ako právnickej osoby rozlišovať vykonávanie právnych úkonov od rozhodovania o týchto úkonov.
Zatiaľ čo rozhodovanie znamená vytváranie vôle vo vnútri, t.j. v rámci organizačnej štruktúry obce,
o tom, či, resp. aký právny úkon obec urobí, právne konanie je prejavom už takto vytvorenej vôle
navonok voči tretím osobám s cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah. Funkcia štatutárneho
orgánu právnickej osoby, ktorým je aj primátor mesta, znamená výhradné oprávnenie konať menom
mesta navonok, t.j. prejavovať vôľu obce vo vzťahu k tretím osobám. Táto funkcia teda sama o sebe
nezahŕňa výlučne oprávnenie primátora vytvárať vôľu, ktorá je potom navonok prejavovaná práve v
podobe právnych úkonov urobených na základe uvedeného konateľského oprávnenia.
Primátor mesta Moldava nad Bodvou teda v prípadoch založenej rozhodovacej kompetencie MsZ o
zrušení mestskej polície zo dňa 20.06.2013 a Upozornenia prokurátora na tento stav zo dňa 07.07.2015
len manifestoval svojím Rozhodnutím č. 6 navonok vôľu iných orgánov, než svoju vlastnú.
Ak by skutkový stav nedal do súladu s právnym stavom, ako štatutárny orgán mesta by znášal
zodpovednosť (aj trestnoprávnu) za nezákonnú činnosť mestskej polície a konanie mestských policajtov,
ktorí by pri zákroku neoprávnene mohli použiť zbraň a ublížiť niekomu na zdraví, dokonca spôsobiť smrť.“

Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p., podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, a po vypočutí účastníkov konania
a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno
priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.



Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.).

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj
ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.).

Podľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba  tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto
hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.).

Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu
správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá,
uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký
konečný návrh robí (§ 249 ods. 2 O.s.p.).

Až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutého správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť
ho môže len v lehote podľa § 250b (§ 250h ods. 1 O.s.p.).

Žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom
stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 250b ods. 1
O.s.p.).

Prokurátor môže žalobu podať do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo
vyhovené protestu (§ 250b ods. 5 O.s.p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred
správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve je preskúmavať „zákonnosť“
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať
činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať „zákonnosť“ ich
rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou
rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Inými slovami povedané, treba
vziať do úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne
otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je
výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd nie je správnou inštanciou
a nerozhoduje vo veci samej.

Oprávnenie prokurátora podať žalobu v správnom súdnictve vyplýva aj z ust. § 27 ods. 2 zákona o
prokuratúre, v zmysle ktorého pre plnenie úloh vyplývajúcich zo zákona o prokuratúre je prokurátor
oprávnený podať žalobu proti rozhodnutiu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, ak



sa protestu, podanému proti tomuto rozhodnutiu, nevyhovelo. Základnou podmienkou podania žaloby
prokurátorom teda je, že nebolo vyhovené jeho protestu (§ 35 ods. 1 písm. b), § 250b ods. 5 O.s.p.). Ak
žalobu podáva prokurátor, náležitosťou žaloby je aj tvrdenie, že práva nadobudnuté v dobrej viere, ak
súvisia s napadnutým rozhodnutím správneho orgánu, sú čo najmenej dotknuté (§ 249 ods. 3 O.s.p.).

Je nepochybné, že žalobu v správnom súdnictve môže podať aj prokurátor, ak využije svoje návrhové
oprávnenie podľa ust. § 35 ods. 1 písm. b) O.s.p.

Predmetom sporu je otázka predmetu súdneho prieskumu v prípade podania žaloby prokurátorom podľa
ust. § 35 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 250b ods. 5 O.s.p.

Z obsahu spisovej dokumentácie žalovaného vyplýva, že Mestské zastupiteľstvo mesta Moldava nad
Bodvou podľa ust. § 2 ods. 2 zákona o obecnej polícii dňa 20.06.2013 rozhodlo tak, že zrušilo Všeobecne
záväzné nariadenie č. X Štatút Mestskej polície v Moldave nad Bodvou, ktorým bola zriadená Obecná
polícia v meste Moldava nad Bodvou, a to od 10.10.1991. Tak sa stalo Všeobecne záväzným nariadením
č. XX/MZ/XXXX, Uznesením č. XXXX/XXX zo dňa 20.06.2013.

Dňa 15.12.2014 sa stal primátorom mesta Moldava nad Bodvou JUDr. Ing. Slavomír Borovský, ktorý
majúc na zreteli, že mestské zastupiteľstvo dňa 20.06.2013 zrušilo Všeobecne záväzné nariadenie č. X
Štatút mestskej polície, a teda zrušilo aj samotnú mestskú políciu, ktorá napriek zrušeniu bola naďalej
činná, rozhodol žalovaný žalovaným rozhodnutím tak, ako je to vyššie uvedené s tým, že tento stav
bude platiť do prijatia Všeobecne záväzného nariadenia mesta Moldava nad Bodvou, ktorým bude znovu
zriadená Mestská polícia v Moldave nad Bodvou. Tak sa aj stalo Všeobecne záväzným nariadením o
zriadení mestskej polície, a to uznesením zo dňa 28.10.2015, kedy bolo schválené Všeobecne záväzné
nariadenie č. XX Uznesením č. XXX/XXXX o zriadení Mestskej polície v meste Moldava nad Bodvou s
účinnosťou od 12.11.2015 a vtedy bola Mestská polícia v Moldave nad Bodvou zriadená.

Súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, že vychádzajúc z ust. § 2 ods. 2 zákona o obecnej polícii
obecná polícia nemôže byť činná, pokiaľ bola zrušená v roku 2013 a nebola potom zriadená Všeobecne
záväzným nariadením mesta Moldava nad Bodvou.

Podľa právneho názoru súdu žalovaný žalovaným rozhodnutím nezrušil mestskú políciu, ktorá už bola
zrušená v roku 2013, ale len riešil fakticky stav, ktorý existoval, a to v rámci svojej kompetencie v zmysle
ust. § 13 ods. 4 písm. e) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, podľa ktorého starostovi prináleží
rozhodovať o všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené
obecnému zastupiteľstvu.

Pretože žalované rozhodnutie nie je vyhradené obecnému zastupiteľstvu v zmysle ust. § 11 ods. 4
zákona o obecnom zriadení, podľa názoru súdu žalovaný nekonal v rozpore so zákonom o obecnom
zriadení.

Podľa právneho názoru súdu žalovaný nekonal ani v rozpore s ust. § 2 ods. 2 zákona č. 564/1991
Zb. o obecnej polícii, pretože žalovaným rozhodnutím si žalovaný neprisvojil právomoc obce zrušiť
obecnú políciu, pretože sa tak stalo až rozhodnutím Mestského zastupiteľstva v Moldave nad Bodvou
dňa 28.10.2015, kedy táto schválilo Všeobecne záväzné nariadenie č. XX svojím Uznesením č. XXX/
XXXX o zriadení Mestskej polície v meste Moldava nad Bodvou s účinnosťou od 12.11.2015, to znamená
dávno pred podaním žaloby žalobcom .

Podľa zákona o obecnom zriadení oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch, to znamená o tom či,
alebo aký právny úkon obec urobí alebo prejaví, je zo zákona rozdelené medzi obecnú radu, štatutárny
orgán (primátor v danom prípade) a obecné zastupiteľstvo. U obce ako právnickej osoby je potrebné
rozlíšiť vykonávanie právnych úkonov od rozhodovania o týchto úkonoch. Pokiaľ rozhodovanie znamená
vytváranie vôle vo vnútri, v rámci organizačnej štruktúry obce o tom či, alebo aký právny úkon obec urobí
alebo vykoná, právne konanie je prejavom už takto vytvorenej vôle navonok voči tretej osobe s cieľom
založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah.

Podľa ust. § 13 ods. 1 veta prvá zákona o obecnom zriadení predstaviteľom obce a najvyšším výkonným
orgánom obce je starosta. Starosta rozhoduje podľa ust. § 13 ods. 4 písm. e) zákona o obecnom zriadení



vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému
zastupiteľstvu.

Aj podľa čl. 69 ods. 3 vetá druhá Ústavy SR starosta obce je výkonným orgánom obce, ktorý vykonáva
obecnú správu a zastupuje obec navonok.

Starosta (primátor) podľa platného právneho stavu v zmysle ust. § 13 ods. 5 veta prvá zákona o obecnom
zriadení je štatutárnym orgánom obce. Preto funkciu štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorým je
nepochybne aj primátor mesta, znamená výhradné oprávnenie konať navonok, to znamená prejavovať
vôľu obce vo vzťahu k tretím osobám.

V preskúmavanom prípade, ak žalovaný primátor mesta Moldava nad Bodvou podľa názoru súdu v
súlade s dobrým výkonom verejnej správy zvolil postup, v rámci ktorého rozhodnutím pozastavil až
do odvolania činnosť mestskej polície podľa zákona, nariadil zamestnancom, bývalým príslušníkom
Mestskej polície v Moldave nad Bodvou, odovzdať zbrane, donucovacie prostriedky a motorové vozidlá
do úschovy podľa pokynov komisie vytvorenej na ten účel, a odo dňa vydania žalovaného rozhodnutia
nariadil zamestnancom dohliadať nad verejným poriadkom v meste Moldava nad Bodvou ako členom
občianskych hliadok, čím v rámci vnútornej organizačnej štruktúry mesta prejavil vôľu obce vo vzťahu k
zamestnancom mesta Moldava nad Bodvou, tak potom konal nepochybne v súlade s dobrým výkonom
verejnej (miestnej) správy a nie, ako to tvrdí žalobca v rozpore s dobrým výkonom verejnej správy.

Preto tvrdenie žalobcu, že primátor mesta nezákonným postupom zasiahol do výhradnej kompetencie
mestského zastupiteľstva a konal nad rámec oprávnení, ktoré sú mu zverené v ust. § 13 ods. 4 zákona
o obecnom zriadení, podľa názoru súdu nie je dôvodné.

Súd súhlasí s názorom žalobcu, že napadnuté rozhodnutie primátora je individuálny správny akt s
konštitutívnymi účinkami a že malo dosah na individuálne práva a povinnosti ale bývalých príslušníkov
mestskej polície, ktorá bola zrušená už v roku 2013, a preto na vydanie žalovaného rozhodnutia mal
žalovaný primátor právomoc v zmysle ust. § 13 ods. 4 písm. e) zákona o obecnom zriadení.

Podľa názoru súdu žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím nezrušil orgán potrebný na samosprávu
obce, ktorým je v danom prípade Mestská polícia mesta Moldava nad Bodvou, pretože táto bola zriadená
Všeobecne záväzným nariadením mesta Moldava nad Bodvou až dňa 28.10.2015 po jej nedôslednom
zrušení v roku 2013 Všeobecne záväzným nariadením č. XX/MZ/XXXX, Uznesením č. XXXX/XXX zo
dňa 20.06.2013.

Preto z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú
zamietol.

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania priznať nemohol, pretože z ust. § 250k ods. 1 O.s.p.
takáto možnosť nevyplýva a žalobcovi, ktorému právo na náhradu trov konania neprináleží, súd o práve
na náhradu trov konania nerozhodoval.

Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).
Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje,  v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.



Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo  k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne  rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.