{"guid": "599f5036-786f-4ee9-832d-88877d95d92f:2a104c89-a358-47fe-b421-d329acb856db", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7016200283.2", "spisova_znacka": "8S/18/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8S/18/2016 z 21. 9. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 21. septembra 2016, sp. zn. 8S/18/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7016200283.2", "identifikacne_cislo": "7016200283", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Renáta Topolčanská", "sudca_id": 1023, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-topolcanska-1023", "datum_vydania": "2016-09-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-31.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-31.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-31"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-31"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2a104c89-a358-47fe-b421-d329acb856db", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7016200283.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7016200283.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7016200283.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8S/18/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200283
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7016200283.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Jozefom Kurucom v právnej veci žalobkyne Y.. T. W. C. Z. Á.
W. C. P. Q. Y. , C. X, W., proti žalovanej Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.29.augusta 8, Bratislava, o
preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 26138-2/2016-BA zo dňa 05.02.2016, takto

r o z h o d o l :

Žalobu  z a m i e t a .

Žalobkyni  n e p r i z n á v a  právo na náhradu trov konania voči žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 10.03.2016 osobne podanou na krajskom súde v Košiciach toho istého dňa sa
žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 26138-2/2016-BA zo dňa 05.02.2016, ktorým
žalovaná podľa § 218 ods.2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamietla odvolanie žalobkyne
a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 200-027615-CA-02/2014 zo dňa
03.09.2014. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 03.09.2014 vyslovil, že žalobkyňa podľa
§ 31 ods.1 písm.b/ zákona o sociálnom poistení nemá nárok na nemocenské v období od 06.06.2014
do zániku dôvodu na jeho poskytovanie. V dôvodoch rozhodnutia  konštatoval, že žalobkyňa ako
samostatne zárobkovo činná osoba podľa § 14 ods.1 písm.b/ zákona o sociálnom poistení je povinne
nemocensky poistená.  Konštatoval, že žalobkyňa podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti
č. K 999710 bola uznaná za dočasne práceneschopnú od 6.júna 2014. Žalobkyňa nesplnila podmienku
nároku na nemocenskú dávku ustanovenú v § 31 ods.1 písm.b/ zákona o sociálnom poistení, pretože
za obdobie účasti na nemocenskom poistení povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo
činnej osoby, najviac za obdobie posledných 5 rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom
vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, t.j. od 1.júna 2009 do 31.mája 2014 poistné na
nemocenské poistenie za mesiac február 2014 zaplatila v nesprávnej sume a za mesiac máj 2014
poistné  na nemocenské poistenie nezaplatila. Pre vznik nároku na nemocenské mala poistné na
nemocenské poistenie zaplatiť najneskôr do 30.júna 2014 a suma dlžného  poistného na nemocenské
poistenie  nebola úhrne nižšia ako 5,- eur. Pretože žalobkyňa  zákonom stanovené podmienky nároku
na nemocenské za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti od 6.júna 2014 nesplnila, nevznikol jej
nárok na nemocenské.

2. Na odvolanie  žalobkyne žalovaná napadnutým rozhodnutím po zamietnutí odvolania žalobkyne
potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. V dôvodoch napadnutého rozhodnutia žalovaná
uviedla, že žalobkyňa pre splnenie všeobecnej podmienky nároku na nemocenské dávky  ustanovenej
v § 31 ods.1 písm.b/ zákona o sociálnom poistení musela by mať zaplatené poistné na nemocenské
poistenie za obdobie od 1.júna 2009 do 31. mája 2014 najneskôr 30.júna 2014, resp. dlžná suma
poistného na nemocenské poistenie za toto obdobie by k uvedenému dátumu musela byť úhrne nižšia
ako 5,- eur. Žalovaná z aktuálnych údajov evidovaných vo svojom informačnom systéme zistila, že



žalobkyňa dlžné poistné na nemocenské poistenie za mesiac február 2014 vo výške 0,20 eur ako aj dlžné
poistné na nemocenské poistenie za mesiac máj 2014 vo výške 17,71 eur zaplatila dňa 09.09.2014,
pričom pre vznik nároku na nemocenské mala byť dlžná suma  poistného na nemocenské poistenie
uhradená najneskôr 30.06.2014.

3. Žalovaná reagovala na odvolacie dôvody žalobkyne týkajúce sa predpísania dlžného poistného
na sociálne poistenie za obdobie máj a jún 2014. Toto poistné bolo predpísané navrhovateľke
rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne v Košiciach č. 3413729914-GC04/14 zo dňa 19.08.2014.
Žalovaná toto rozhodnutie zrušila a vec vrátila pobočke Sociálnej poisťovne v Košiciach na nové
prejednanie a rozhodnutie z dôvodu potreby opätovne prerokovať platby poistného a ich priradenie
podľa špecifického symbolu uvedeného žalobkyňou s tým, že následne je povinná pobočka predpísať
poistné v správnej sume, resp. v prípade opodstatnenosti  námietok žalobkyne konanie zastaviť.
Pobočka Sociálnej poisťovne v Košiciach rozhodnutím zo dňa 20.05.2015 č. 40952-6/2015-KEM
konanie  o dlžnom poistnom na sociálne poistenie za obdobie máj a jún 2014 zastavila. Konanie bolo
zastavené z dôvodu, že dlžné poistné za obdobie máj 2014 a jún 2014 predpísané rozhodnutím zo
dňa 19.08.2014 bolo k 20.05.2015 v plnej výške uhradené. Pred vydaním zastavujúceho uznesenia
pobočka predvolala žalobkyňu za účelom došetrenia veci. V priebehu rokovania dňa 22.04.2015 bolo
zistené, že platba zo dňa 04.03.2014 vo výške 108,01 eur so špecifickým symbolom 032014 bola
zaúčtovaná na obdobie 022014, platba zo dňa 09.04.2014 vo výške 109,27 eur so špecifickým symbolom
042014 bola zaúčtovaná na obdobie 032014 a platba zo dňa 09.05.2014 vo výške 109, 27 eur so
špecifickým symbolom 052014 bola zaúčtovaná na obdobie 042014.  Uvedené úhrady boli zaplatené
pred dátumom splatnosti poistného a z toho dôvodu v rámci proklientského prístupu boli zaúčtované na
dané splatné obdobie, aby bolo navrhovateľke v budúcnosti vypočítané penále za oneskorenú úhradu
v čo najnižšej sume. Úhrada zo dňa 09.09.2014 bude zaúčtovaná na obdobie 052014. Žalobkyňa so
zmenou preúčtovania platieb nesúhlasila a trvala na tom, že napadnuté rozhodnutie o dlžnom poistnom
bolo nesprávne a je potrebné ho zrušiť. Na základe uvedeného bolo dohodnuté, že platby ostávajú
zaúčtované tak, ako to bolo hore uvedené.

4. K odvolacej námietke žalobkyne vo veci uvádzania rôznych období nezaplatenia poistného v
rozhodnutiach pobočky žalovaná uviedla, že v rozhodnutí, ktorým nebol priznaný žalobkyni nárok na
nemocenské sa sledovalo obdobie zaplatenia poistného  od 01.06.2009 do 21.05.2014, t.j. mesiac jún
2014 nebol sledovaný a v rozhodnutí vo veci predpísania poistného sa sledovalo nezaplatené splatné
poistné ku dňu vydania rozhodnutia (19.08.2014).  Dlžné poistné na sociálne poistenie za mesiac  február
2014 vo výške 1,26 eur pobočka žalobkyni v rozhodnutí zo dňa 19.08.2014 opomenula predpísať.
Žalobkyňa dlžné poistné na sociálne poistenie za mesiac február 2014 napriek tomu dňa 09.09.2014
uhradila. V rozhodnutí vo veci predpísania poistného sa uvádzajú dlžné sumy poistného na sociálne
poistenie (v prípade žalobkyne poistné na nemocenské poistenie, poistenie na starobné poistenie a
poistené do rezervného fondu solidarity) a v rozhodnutí vo veci nepriznania nemocenského sa uvádzajú
len sumy dlžného poistného na nemocenské poistenie. Záverom žalovaná konštatovala, že dodatočná
úhrada dlžného poistného na nemocenské poistenie nezakladá nárok na nemocenské dávky.

5. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovanej ako aj  rozhodnutia
správneho orgánu  prvého stupňa. Uviedla, že ako samostatne zárobkovo činná osoba si plnila odvodovú
povinnosť podľa možnosti dosahovaných príjmov z podnikania. Správnemu orgánu prvého stupňa
vytýkala, že svojvoľne presúval platby poistného v rozpore s ustanovením § 104 ods.7 zákona o
sociálnom poistení. Namietala rozpor medzi rozhodnutím  pobočky Sociálnej poisťovne v Košiciach
zo dňa 09.09.2014 (nepriznané nároku na nemocenské), v ktorom je uvedené, že dlh jej vznikol za
mesiac február 2014 a máj 2014 a rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 09.08.2014
(predpísanie dlžného poistného), v ktorom je uvedené, že dlh jej vznikol za mesiac máj 2014 a jún
2014. Rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 03.09.2014 vytýkala, že z neho nebolo
zrejmé, v akej výške má nedoplatky na poistnom. Preto považuje prvostupňové správne rozhodnutie
za nepreskúmateľné. Správnemu orgánu prvého stupňa vytýkala, že hoci sa stala práceneschopnou
06.06.2014 správny orgán prvého stupňa jej svojou nečinnosťou znemožnil dlh vyrovnať do konca
mesiaca a tým jej znemožnil uplatniť si nárok na dávky v nemoci. Žalobkyňa vytýkala žalovanej, že ju
neupozornila na zmenu  zaúčtovania platieb a na vzniknutý nedoplatok na poistnom na nemocenské
poistenie. Tvrdila, že žalobkyňa  v rozpore s § 226 zákona o sociálnom poistení neviedla riadne
jej individuálny účet. Uviedla, že žalovaná hoci obdržala doklad o jej práceneschopnosti ešte v júni



2014, svojou nečinnosťou znemožnila žalobkyni uplatniť si nárok na nemocenské, resp. prípadný dlh v
zákonom stanovenej lehote vyrovnať.

6. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 26.04.2016 navrhla žalobu zamietnuť. S poukázaním na
ustanovenie § 31 ods.1 písm.b/ zákona o sociálnom poistení uviedla, že na to, aby žalobkyni vznikol
nárok na nemocenské  pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 06.06.2014 by žalobkyňa
mala mať poistné na nemocenské poistenie za obdobie od 01.06.2009, najviac za obdobie posledných
5 rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej
dávky, do 31.05.2014 zaplatené najneskôr 30.06.2014, resp. dlžná suma poistného na nemocenské
poistenie by musela byť k tomuto  dňu úhrne nižšia ako 5,- eur. Žalovaná poukázala na obsah zápisnice
spísanej dňa 22.04.2015 na pobočke Sociálnej poisťovne v Košiciach.

7. K opakovanej žalobnej námietke ohľadom zaúčtovania platieb poistného žalovaná uviedla, že
v prípade, ak by boli platby poistného za predmetné obdobie zaúčtované podľa špecifického
symbolu, ktorý uviedla žalobkyňa, t.j. podľa číselného označenia príslušného kalendárneho mesiaca
kalendárneho roka, vznikol by jej nedoplatok na poistnom za mesiac február 2014 vo vyššej sume než
je suma 1,26 eur. To znamená, že v tomto prípade by žalobkyňa taktiež nesplnila podmienku zaplatenia
poistného na nemocenské poistenie podľa § 31 ods.1 písm.b/ zákona o sociálnom poistení a penále
za oneskorenú úhradu by boli  vypočítané vo vyššej sume. Žalovaná konštatovala, že žalobkyňa mala
k 30.06.2014 evidovaný nedoplatok na poistnom na nemocenské  poistenie v sume 17,91 eur, a to za
mesiac február 2014 vo výške 0,20 eur a za mesiac máj 2014 vo výške 17,71 eur. Uvedený nedoplatok
zaplatila dňa 09.09.2014, pričom pre vznik nároku na nemocenské mala byť dlžná suma poistného na
nemocenské poistenie uhradená najneskôr 30.06.2014.

8. K žalobnej námietke týkajúcej sa neuvedenia výšky nedoplatku žalobkyne v rozhodnutí správneho
orgánu prvého stupňa žalovaná uviedla, že vo svojom rozhodnutí presne špecifikovala výšku nedoplatku
na poistnom na nemocenské poistenie ako aj obdobie, za ktoré  žalobkyňa danú sumu dlží. V odôvodnení
svojho rozhodnutia žalobkyňa taktiež vysvetlila, že v rozhodnutí, ktorým jej nebol priznaný nárok na
nemocenské sa sledovalo obdobie zaplatenia poistného  od 01.06.2009 do 31.05.2014, t.j. mesiac
jún nebol sledovaný a v rozhodnutí vo veci predpísania poistného sa sledovalo nezaplatené splatné
poistné ku dňu vydania rozhodnutia (19.08.2014).  Dlžné poistné na sociálne poistenie za mesiac
február 2014 vo výške 1,26 eur pobočka žalobkyni v rozhodnutí č. 700-3413729914-GC04/14 zo dňa
19.08.2014 opomenula predpísať. Žalobkyňa dlžné poistné na sociálne poistenie za mesiac február
2014 napriek tomu dňa 09.09.2014 uhradila. V prípade, ak by poistné za tento mesiac neuhradila, dlžné
poistné na nemocenské poistenie v sume 0,20 eur by samo o sebe nespôsobilo nepriznanie nároku
na nemocenské. V rozhodnutí vo veci predpísania poistného sa uvádzajú dlžné sumy poistného na
sociálne poistenie (v prípade žalobkyne poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie
a poistné do rezervného fondu solidarity) a v rozhodnutí vo veci nepriznania nemocenského  sa uvádzajú
len sumy dlžného poistného na nemocenské poistenie.

9. Na ďalšiu žalobnú námietku žalovaná uviedla, že žiadosť o nemocenské s dátumom uznania dočasnej
pracovnej neschopnosti od 06.06.2014 bola pobočke doručená až dňa 30.07.2014, t.j. po lehote
splatnosti dlžného poistného. Pobočka preto nemohla telefonicky vyzvať žalobkyňu na úhradu poistného
do 30.06.2014.

10. Na pojednávaní konanom dňa 22.09.2016 žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe. Uviedla, že si je
vedomá toho, že žalovaná a ani jej pobočka  nie sú  povinné upozorňovať poistencov na povinnosť
odvádzať poistné. Žalovanej ako aj pobočke vytýkala, že hoci pobočka spravovala jej platby poistného
ako jej učtáreň, svojvoľne však menila určenie jednotlivých platieb. Predložila súdu vlastný interný doklad
spracovaný v súvislosti s podaním daňového priznania za  rok 2014,  podľa ktorého dňa 28.01.2014
uhradila poistné na sociálne poistenie  za obdobie december 2013 a január 2014.  Súčasne tvrdila, že
podľa jej názoru platba  za február 2014 bola zaplatená dňa 28.01.2014. Uviedla, že poistné 09.09.2014
uhradila po tom, čo obdržala rozhodnutie zo dňa 19.08.2014 o dlžnom poistnom a až vtedy zistila, že
jedna z platieb z 28.01.2014 sa posunula na december  2013 a tým prakticky jej vznikol nedoplatok za
mesiac február 2014. Dlžné poistné uhradila 09.09.2014 po tom, čo z rozhodnutia zo dňa 19.08.2014
zistila, že dlhuje poistné.



11. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že žalovaná ako samostatne zárobkovo činná osoba je povinná
uvádzať pri odvode platieb variabilný a špecifický symbol. Namietala skutočnosť, že  sociálna poisťovňa
svojvoľne zaúčtovala platby žalobkyne v rozpore s tým, ako ich účelovo žalobkyňa určila. Zo zápisnice
z ústneho pojednávania zo dňa 22.04.2015 vyplýva, že  došlo k dohode o takomto zaúčtovaní. Dodala,
že žalobkyňa sama dňa 09.09.2014 uhradila dlžné poistné a na pojednávaní zdôvodnila aj oneskorenú
úhradu tohto poistného.

12. Podľa ustanovenia § 491 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. SSP na konania začaté podľa piatej časti
O.s.p. predo dňom nadobudnutia účinnosti  SSP platia ustanovenia SSP,  ak v zákone nie je ustanovené
inak. Preto krajský súd rozhodol o žalobe sudcom (§ 23 ods.2 písm.b/ SSP) a o žalobe konal podľa tretej
hlavy piatej časti SSP (správna žaloba v sociálnych veciach).

13. Podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti  č. K 999710 žalobkyňa bola uznaná za
dočasne práceneschopnú od 06.06.2014. Predložením druhého dielu potvrdenia o dočasnej pracovnej
neschopnosti  - žiadosť o nemocenské si žalobkyňa uplatnila nárok na nemocenské osobným doručením
tejto žiadosti  pobočke Sociálnej  poisťovne v Košiciach dňa 30.07.2014.

14. V zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 22.04.2015 pred správnym orgánom prvého stupňa sa
konštatuje, že platba zo dňa 04.03.2014 bola zaúčtovaná na obdobie február 2014, platba zo dňa
09.04.2014 bola zaúčtovaná na obdobie marec 2014 a platba zo dňa 09.05.2014 bola zaúčtovaná na
obdobie apríl 2014. Na obdobie máj 2014 bude zaúčtovaná úhrada zo dňa 09.09.2014. So zmenou
preúčtovania platieb žalobkyňa nesúhlasila, pričom v závere zápisnice podpísanej žalobkyňou je
uvedené: „Na základe uvedeného bolo dohodnuté, že platby ostávajú zaúčtované tak,  ako je hore
uvedené.“

15. Z prehľadu platieb vyhotoveného pobočkou Sociálnej poisťovne v Košiciach vyplýva, že dlžné
poistné na nemocenské poistenie v sume 0,20 eur za február 2014 bolo uhradené 09.09.2014 a toho
istého dňa  bolo uhradené poistné na nemocenské poistenie za máj 2014 v sume 17,71 eur.

16. Podľa § 128 ods.1 písm.c/, ods.2. písm.c/ a ods.11 písm.b/ zákona o sociálnom poistení povinne
nemocensky a dôchodkovo poistená   osoba platí poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie
a poistné do rezervného fondu solidarity.

17. Podľa § 141 ods.1 zákona o sociálnom poistení fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné
platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 143 ods.1 zákona o sociálnom poistení poistné je splatné do  8. dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné.

19. Podľa § 31 ods.1 písm.b/ zákona o sociálnom poistení povinne nemocensky poistená  samostatne
zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená  osoba majú nárok na nemocenskú dávku,
ak tento zákon neustanovuje inak, ak zaplatili poistné na nemocenské  poistenie najneskôr posledný
deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od
prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej
osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby dokonca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho
kalendárnemu mesiacu,  v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie, najviac za obdobie posledných 5 rokov
predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky;
podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného
poistného na nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5,- eur.

20. Podľa § 142  ods.7 zákona o sociálnom poistení fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné
odvádzať poistné, sú  povinné pri platení poistného platbu poistného identifikovať a uviesť k nej variabilný
symbol a špecifický symbol. Bez uvedenia variabilného symbolu a špecifického  symbolu  k platbe
poistného spôsob zaevidovania a priradenia platby poistného k obdobiu určí sociálna poisťovňa.

21. Žalovaná v konaní postupovala v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. V správnom
konaní bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa nesplnila všeobecnú podmienku vzniku nároku na
nemocenské dávky (v prípade žalobkyne nemocenské) uvedenú v § 31 ods.1 písm.b/ zákona o



sociálnom poistení. U navrhovateľky vznikol dôvod na poskytnutie nemocenského dňom 06.06.2014, od
ktorého bola uznaná za dočasne   práceneschopnú. Podľa tohto ustanovenia žalobkyňa bola povinná
preukázať, že za obdobie posledných 5 rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, od ktorého
vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, t.j. za obdobie od 01.06.2009 do 31.05.2014 zaplatila
poistné na nemocenské poistenie najneskôr 30.06.2014 s tým, že v tomto ustanovení je zakotvená
právna fikcia zaplatenia poistného  v prípade dlžného poistenia na nemocenské poistenie  v úhrnej sume
menej ako 5,- eur.

22. V konaní nebolo sporné medzi účastníkmi , že žalobkyňa  platbu poistného zo dňa 04.03.2014
priradila k obdobiu marec 2014, platbu zo dňa 09.04.2014 priradila k obdobiu apríl 2014 a platbu zo
dňa 09.05.2014 priradila k obdobiu máj 2014. Pobočka Sociálnej poisťovne v Košiciach zaúčtovala
platbu zo dňa 04.03.2014 na obdobie február 2014, pretože za toto obdobie poistné nebolo uhradené,
platbu zo dňa 09.04.2014 na obdobie marec 2014 a platbu zo dňa 09.05.2014 na apríl 2014. Dôvodom
tohto postupu pobočky Sociálnej poisťovne bola skutočnosť, aby žalobkyni v budúcnosti bolo vypočítané
penále za oneskorenú úhradu v čo najnižšej sume. Žalobkyňa dlžné poistné za máj 2014 uhradila až
dňa 09.09.2014.

23. Ustanovenie § 31 ods.1 písm.b/ ustanovuje všeobecnú hmotnoprávnu podmienku vzniku nároku
na nemocenské dávky, bez splnenia ktorej nárok na priznanie nemocenskej dávky nevznikne. Toto
ustanovenie nezohľadňuje dôvody nezaplatenia poistného poistencom, neukladá Sociálnej poisťovni
vykonávať akékoľvek preventívne opatrenia v záujme splnenia si tejto zákonnej povinnosti poistencom a
neupravuje ani vznik nároku na nemocenské dávky v dôsledku dodatočnej úhrady dlžného poistného. Ak
by pobočka Sociálnej poisťovne v Košiciach akceptovala určenie platieb  žalobkyne zo dňa 04.03.2014,
09.04.2014 a 09.05.2014 tak, ako to špecifikovala žalobkyňa, žalobkyňa by nemala uhradené poistné
na nemocenské poistenie za obdobie február 2014. Po zaúčtovaní týchto platieb na obdobie február
2014, marec 2014 a apríl 2014 žalobkyňa dlhovala  poistné  za obdobie máj 2014. Pre posúdenie nároku
žalobkyne na nemocenské je preto nerozhodné, či žalobkyni nebolo priznané nemocenské z dôvodu
dlžného poistného za február 2014 alebo za máj 2014. Rozhodujúce je, že žalobkyňa  k 30.06.2014
nemala uhradené poistné na nemocenské poistenie v zákonnej výške za obdobie od 01.06.2009 až
31.05. 2014. Napokon žalobkyňa sama na pojednávaní  konanom dňa 22.09.2016 uviedla, že dlžné
poistné uhradila 09.09.2014 po tom, čo z rozhodnutia odporkyne zo dňa 19.08.2014 zistila, že dlhuje
poistné. Naviac  žalobkyňa súhlasila so zaúčtovaním platieb  poistného, ktoré realizovala 04.03.2014,
09.04.2014 a 09.05.2014 tak, ako to zrealizovala pobočka Sociálnej poisťovne v Košiciach. Tento záver
možno vyvodiť z formulácií v zápisnici zo dňa 22.04.2015: „Na základe uvedeného bolo dohodnuté, že
platby ostávajú zaúčtované tak, ako je hore uvedené.“

24. Možno súhlasiť so žalobnou námietkou žalobkyne, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
je nepreskúmateľné z dôvodu, že v rozhodnutí nie je špecifikovaná suma dlžného poistného  za február
2014 (úhrada v nesprávnej sume) a za mesiac máj 2014 (chýbajúca úhrada poistného). Tento nedostatok
odstránila žalovaná v napadnutom rozhodnutí tak, že špecifikovala dlžné poistné na nemocenské
poistenie za mesiac február 2014 vo výške 0,20 eur a dlžné poistné na nemocenské poistenie za mesiac
máj 2014 vo výške 17,71 eur.

25. Nedôvodná je žalobná námietka žalobkyne, podľa ktorej mala pobočka Sociálnej poisťovne v
Košiciach vyzvať žalobkyňu na úhradu dlžného poistného na nemocenské poistenie do 30.06.2014,  v
dôsledku čoho by žalobkyňa dlžné poistné uhradila a vznikol by jej nárok na nemocenské. Takáto právna
povinnosť  žalovanej a jej organizačným zložkám nevyplýva zo zákona o sociálnom poistení ani z iného
právneho predpisu.  Naviac žalobkyňa doručila pobočke Sociálnej poisťovne  v Košiciach žiadosť o
nemocenské až dňa 30.07.2014, t.j. po lehote splatnosti dlžného poistného.

26. Pretože súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná, podľa § 190 SSP za použitia § 199 ods.3 SSP žalobu zamietol.

27. Žalobkyňa bola v konaní neúspešná , a preto jej správny  súd podľa § 167 ods.1 SSP nepriznal voči
žalovanej náhradu trov konania.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach
v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho
súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých
dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}