Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Sp/20/2016 z 6. 10. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 6. októbra 2016, sp. zn. 9Sp/20/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7016200742.1
Krajský súd Košice | 9Sp/20/2016 | ECLI:SK:KSKE:2016:7016200742.1 | 2016-10-06 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, OSP, SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2b0f4e56-24d1-447a-a20f-d4e1f4d19821
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7016200742.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Sp/20/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200742
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7016200742.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Jurajom Tymkom, v právnej veci navrhovateľky N. U., bytom Ľ.
X, W., proti odporcovi Centrum právnej pomoci, kancelária Košice, Moyzesova 18, Košice, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. 342/2016-KaKE, R. z. 22444/2016 zo dňa 18.05.
2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozhodnutie odporcu sp. zn. 342/2016-KaKE, R. z. 22444/2016 zo dňa 18.05.2016.

Navrhovateľke    n e p r i z n á v a    právo na  náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím  sp. zn. 342/2016-KaKE, R. z. 22444/2016 zo dňa 18.05.2016, odporca podľa § 10 ods. 5
zák. č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení
zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“) nepriznal navrhovateľke nárok na poskytnutie
právnej pomoci.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že žiadateľka v žiadosti o poskytnutie právnej
pomoci doručenej centru dňa 23.10.2015, požiadala centrum o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci
žiadateľkou ňou označenej ako „preskúmanie rozhodnutia (3S6/2011) 3S 23/2013“. Uvedenú žiadosť
o poskytnutie právnej pomoci žiadateľka predložila po informácii, ktorú centrum zaslalo žiadateľke
na základe jej e-mailu zo dňa 18.09.2015, ktorým žiadala o ustanovenie právneho zástupcu z radov
advokátov na zastupovanie pre mimoriadne dovolanie, pričom označila spisové značky 3S 6/2011, 3S
23/2013 - KS Prešov vo veci rozhodnutia KS Košice č. k. 1Spr 109/2009.

Odporca citoval § 3 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 6a ods. 1, § 4 ods. 1 písm. i/, 2 zákona č. 327/2005 Z.
z., a uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že vo veci, s ktorou sa žiadateľka na centrum obrátila z
nižšie uvádzaných dôvodov, nebola vylúčená bezúspešnosť sporu čím žiadateľka nesplnila jednu z troch
kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právu pomoc, má centrum za to, že nie je nevyhnutne
potrebné zajať stanovisko k tomu, či žiadateľka spĺňa podmienku stavu materiálnej núdze.

Odporca ďalej citoval § 8 zákona č. 327/2005 Z. z., a uviedol, že v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci
žiadateľka uviedla: „preskúmanie rozhodnutia (3S 6/2011) 3S 23/2013, 1Spr 109/2009 Vec sa nachádza
na NS SR Bratislava!!!“. Žiadateľka ďalej uviedla, že žiada o zastupovanie v dovolacom konaní. V
časti Doplňujúce informácie žiadateľka uviedla, že od 09.08.2010 bola podaná žaloba na preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia, nič sa vo veci nekoná, nemá jej kto doručiť rozhodnutie, ale bez jej doručenia
si to súd správoplatnil.



Na výzvu centra, aby žiadateľka predložila ftk. svojho podania s doručenkou, resp. s uvedením
dátumu podania a aby uviedla ďalšie bližšie okolnosti týkajúce sa právnej veci, žiadateľka reagovala
e-mailom zo dňa 19.11.2015 (doplnenom aj písomne dňa 26.11.2015), v ktorom žiadateľka opätovne
uviedla, že žiada o zastupovanie v dovolacom konaní, kde je jednoznačne preukázané, že jej nebolo
doručené rozhodnutie. Žiadateľka požiadala, aby si centrum doplnilo doklady z iných spisov žiadateľky
nachádzajúcich sa v centre. K e-mailovej odpovedi zo dňa 19.11.2015 žiadateľka priložila scan výzvy
Okresného súdu Košice II č. k. 16Cd/21/2014, v ktorej súd žiadateľku vyzýva, aby uviedla, či trvá na
podanom mimoriadnom dovolaní zo dňa 12.11.2013.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej uviedol, že zo spisu žiadateľky vedeného v
centre pod sp. zn. 1372/2014 centrum doplnilo ftk. e-mailového podania žiadateľky označeného ako
mimoriadne dovolanie zo dňa 12.11.2013, adresovaného podateľni Krajského súdu v Košiciach a
zaevidovaného v podateľni Krajského súdu v Košiciach dňa 13.11.2013. Predmetné podanie smerovalo
proti rozhodnutiu Ministerstva spravodlivosti SR Bratislava, č. k. 42411/2013 zo dňa 01.10.2013, ktorým
bolo zamietnuté odvolanie zo dňa 22.07.2013, a ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Krajského súdu v
Košiciach, č. k. 1Spr 820/2013 zo dňa 16.07.2013 o zamietnutí návrhu žiadateľky na obnovu konania.
Žiadateľka namieta nedoručenie rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Spr 0/109/09, čím jej
malo byť odňaté právo na spravodlivý súdny proces. Žiadateľka sa týmto podaním domáha vydania
rozsudku, ktorým by bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Spr 0/109/09, ďalej
rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S 23/2013, Krajského súdu v Prešove č. k. 3S 6/2013 a
rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR č. k. 42411.

Odporca ďalej uviedol, že z dôvodu značného časového odstupu, ktorý už uplynul od dátumu
predmetného podania žiadateľky, bolo pre posúdenie veci potrebné zistiť akým spôsobom bolo toto
podanie žiadateľky vybavené. Centrum preto dňa 02.11.2015 požiadalo Krajský súd v Košiciach o
poskytnutie informácie, akým spôsobom bolo toto podanie žiadateľky vybavené. Z informácie podanej
Krajským súdom Košice dňa 18.11.2015 sa centrum dozvedelo, že toto podanie žiadateľky bolo
postúpené na Krajský súd v Prešove ako na vecne príslušný súd. Centrum následne dňa 20.11.2015
požiadalo Krajský súd v Prešove o poskytnutie rovnakej informácie, pričom Krajský súd v Prešove
dňa 11.03.2016 oznámil centru nasledovné skutočnosti: podanie označené ako mimoriadne dovolanie
bolo súdu doručené dňa 13.11.2013 a nakoľko obsahovalo vady, žiadateľka bola uznesením súdu dňa
11.12.2013 vyzvaná na ich odstránenie. Zároveň bol súd dožiadaný Najvyšším súdom SR o vykonanie
výsluchu na odstránenie nedostatkov podania. Žiadateľka sa však na predvolanie na výsluch nedostavila
z finančných dôvodov. Krajský súd v Prešove preto dožiadal o vykonanie informatívneho výsluchu
Okresný súd Košice I, ktorý dožiadanie postúpil Okresnému súdu Košice II. Žiadateľka sa však ani
na opakované predvolanie nedostavila na informatívny výsluch. Dožiadanému súdu sa tak nepodarilo
odstrániť vady podania a spis žiadateľky bude následne predložený na rozhodnutie Najvyššiemu súdu.

Odporca ďalej špecifikoval listiny, ktoré doplnil zo spisov žiadateľky vedených v centre pod sp. zn.
1372/2014 a 3886/16.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej uviedol, že žiadateľka sa podaním žiadosti
o právnu pomoc domáha priznania právnej pomoci vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia
vydaného súdom v rámci výkonu súdnej správy. Vec preskúmania zákonnosti rozhodnutia o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru žiadateľky bola právoplatne skončená uznesením Najvyššieho súdu
SR č. k. 4Sžo/54/2012-73 zo dňa 12.11.2012, ktorým súd odmietol odvolanie voči uzneseniu Krajského
súdu v Prešove č. k. 3S/6/2011-60 zo dňa 22.03.2012. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
30.11.2012.

Žiadateľka podala návrh na obnovu konania vo veci Okresného súdu Košice II č. k. 1Spr/795/2008 a vo
veci Krajského súdu Košice č. k. 1Spr/109/09. Návrh na obnovu konania bol zamietnutý rozhodnutím
Krajského súdu v Košiciach č. k. 1SprO 820/2013 zo dňa 16.07.2013, odvolanie žiadateľky proti tomuto
rozhodnutiu bolo zamietnuté rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti SR č. 42411/2013/100 zo dňa
01.10.2013.

Žiadateľka sa domáha ďalšieho prieskumu týchto rozhodnutí mimoriadnym opravným prostriedkom -
dovolaním, resp. mimoriadnym dovolaním. Žiadateľka zaslala e-mailom do podateľne Krajského súdu



Košice podanie označené ako mimoriadne dovolanie zo dňa 12.11.2013, podanie bolo zaevidované v
podateľni Krajského súdu v Košiciach dňa 13.11.2013.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej citoval § 42 ods. 2, § 246c ods. 1, § 236
ods. 1, § 243e, § 243f, § 243g zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že
z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že dovolanie a mimoriadne dovolanie ako mimoriadne
opravné prostriedky sú prípustné len za splnenia všetkých zákonných podmienok, ktoré sú veľmi striktne
vymedzené a zdôrazňujú mimoriadnosť týchto opravných prostriedkov. V konaní vo veciach správneho
súdnictva je však opravný prostriedok prípustný, len ak je to výslovne uvedené v piatej časti O.s.p.. Piata
časť O.s.p. nepripúšťa podanie dovolania ani mimoriadneho dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu v týchto veciach. Navyše proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu
konajúcemu podľa piatej časti O.s.p. nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.

Odporca poukázal na to, že vo veciach správneho súdnictva Najvyšší súd SR nie je súdom dovolacím
a v tomto smere poukázal na rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 87/09 a sp. zn. IV. ÚS 208/08.

Odporca ďalej uviedol, že právna vec preskúmania zákonnosti rozhodnutia o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru žiadateľky bola právoplatne skončená uznesením Najvyššieho súdu
SR č. k. 4Sžo/54/2012-73 zo dňa 12.11.2012, ktorým súd odmietol odvolanie voči uzneseniu Krajského
súdu v Prešove č. k. 3S/6/2011-60 zo dňa 22.03.2012. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
30.11.2012. Poukázal na to, že proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu
konajúcemu podľa piatej časti O.s.p. nie je prípustný žiadny opravný prostriedok, z čoho vyplýva, že
žiadateľka sa nemôže úspešne domáhať uplatnenia dovolania voči rozhodnutiam vo veci preskúmania
zákonnosti rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, z dôvodu jeho neprípustnosti v
oblasti správneho súdnictva.

Odporca ďalej poukázal na to, že žiadateľka vo svojom podaní výslovne tiež uvádza, že podáva
mimoriadne dovolanie proti rozhodnutiu Ministerstva spravodlivosti SR Bratislava, č. k. 42411/2013
zo dňa 01.10.2013 z dôvodu zamietnutia odvolania zo dňa 22.07.2013 a ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, č. k. 1Spr 820/2013 zo dňa 16.07.2013, ktorým bol zamietnutý
návrh žiadateľky na obnovu konania. Odporca konštatoval, že mimoriadne dovolanie je mimoriadnym
opravným prostriedkom upraveným zákonom č. 99/1963 Zb.  Občiansky súdny poriadok. Týmto
opravným prostriedkom je možné (za splnenia zákonom stanovených podmienok) napadnúť právoplatné
rozhodnutia súdov vydané podľa Občianskeho súdneho poriadku. Mimoriadnym dovolaním nie je možné
napadnúť rozhodnutia, ktoré boli vydané správnymi orgánmi podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (Správny poriadok), a teda ani žiadateľkou označené rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR
Bratislava, č. k. 42411/2013 zo dňa 01.10.2013.

Odporca ďalej uviedol, že podanie žiadateľky označené ako mimoriadne dovolanie bolo doručené
Krajskému súdu v Košiciach e-mailom - teda elektronickým prostriedkom dňa 12.11.2013 a takéto
podanie obsahujúce návrh vo veci samej, je v zmysle citovaného ustanovenia O.s.p. potrebné doplniť
písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní, t. j. do 15.11.2013, inak sa na neho neprihliada.
Poukázal na to, že z prípisu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 18.11.2013 č. 1SprO/1316/13, ktorým
bolo podanie postúpené Krajskému súdu v Prešove vyplýva, že toto podanie bolo doručené iba dňa
12.11.2013 e-mailovou poštou, teda že nebolo doplnené predpísaným spôsobom. Centrum za účelom
preverenia tejto informácie požiadalo o súčinnosť Krajský súd v Prešove dňa 14.04.2016, pričom Krajský
súd v Prešove oznámil centru, že podanie žiadateľky označené ako mimoriadne dovolanie, nebolo
doplnené ani písomne ani ústne do zápisnice. Až na výzvu súdu zo dňa 11.12.2013 žiadateľka podala
písomné čiastočné vysvetlenie k veci, ku ktorému pripojila aj pôvodné elektronické podanie doplnené
vlastnoručným podpisom. Toto vysvetlenie bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 17.01.2014, a preto na
podanie žiadateľky označené ako mimoriadne dovolanie a zaslané e-mailom Krajskému súdu Košice
dňa 12.11.2013 sa preto v zmysle § 42 ods. 2 O.s.p. už neprihliada.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej uviedol, že z vyššie uvedeného a z citovaných
ustanovení zákona vyplýva, že v predmetnej právnej veci mimoriadneho dovolania o preskúmanie
rozhodnutia (3S 6/2011) 3S 23/2013, s ktorou sa žiadateľka na centrum obrátila ide o zrejmú
bezúspešnosť sporu v zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 327/2005 Z. z.. Skutočnosť, že nejde o zrejme
bezúspešný spor, je jednou z podmienok na poskytnutie právnej pomoci.



K námietke žiadateľky týkajúcej sa nedoručenia rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Spr
O/109/09 zo dňa 10.02.2009, odporca uviedol, že túto skutočnosť mala žiadateľka namietať vo svojom
podaní zo dňa 29.07.2009, ktoré bolo posúdené ako žaloba o preskúmanie zákonnosti a postupu
žalovaného Krajského súdu v Košiciach č. 1Spr/109/09 v spojení s rozhodnutím Okresného súdu Košice
II č. 1Spr/795/2008. Uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/6/2011-60 zo dňa 22.03.2012,
bolo toto konanie zastavené, nedoručenie napadnutého rozhodnutia správneho orgánu bolo potrebné
namietnuť tiež v odvolaní proti tomuto uzneseniu o zastavení konania.

Odporca poukázal na to, že z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených
podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc sa centrum, s ohľadom na vyššie uvedené, splnením
ďalších podmienok nezaoberalo.

V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporca konštatoval, že na základe priložených
listinných dokladov má za preukázané, že žiadateľka nespĺňa podmienku, že spor nie je zrejme
bezúspešný, ktorá je nevyhnutným predpokladom na poskytnutie právnej pomoci v zmysle citovaných
zákonných ustanovení. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc
má za následok negatívne rozhodnutie o poskytnutí právnej pomoci.

Navrhovateľka sa včas podaným opravným prostriedkom domáhala preskúmania zákonnosti citovaného
rozhodnutia odporcu. Uviedla, že návrh bol doručený centru právnej pomoci dňa 23.10.2015, rozhodnuté
vo veci bolo dňa 18.05.2016, čo je dosť dlhá doba, aby vo veci bolo rozhodnuté a poukazovala aj e-
mailovými podaniami v tejto veci, z akého dôvodu žiada ustanoviť právneho zástupcu na mimoriadne
dovolanie. Uviedla, že v odôvodnení rozhodnutia je uvedená nepravdivá skutočnosť v tom, že centru
osobne preukázala, že jej nebolo do dnešného dňa doručené rozhodnutie KS Košice, 1Spr O/109/09,
na základe čoho jej bol aj ustanovený právny zástupca v osobe JUDr. Schwarcovej, ktorá ju mala
zastupovať pred Ústavným súdom.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že čo sa týka doručenia mimoriadneho dovolania toto doručila, na čo mal
súd prihliadať, keby nebolo zo strany súdu brané do úvahy, tak by súd vo veci nekonal cestou OS KE II,
16Cd 21/2014. Poukázala na to, že v tom čase sa už spis nachádzal na NS SR Bratislava, ktorá žiadala
odstránenie vád podania. Navrhovateľka mala za to, že podanie už v tom čase bolo zrozumiteľné a
jasné, išlo len o ďalšie prieťahy v tomto konaní. Uviedla, že nie je pravdou, že sa na informatívny výsluch
nedostavila na Okresný súd Košice II, pretože na tento výsluch sa osobne dostavila dňa 14.10.2015
a toto dožiadanie malo byť postúpené Okresným súdom Košice II ako vybavené Krajskému súdu v
Prešove, pričom toto jej bolo oznámené e-mailom OS KE II.

V podanom opravnom prostriedku navrhovateľka ďalej uviedla, že bola odstránená vada podania OS KE
II, pričom výsluch bol vykonaný vyššou súdnou úradníčkou T. OS KE II. Konštatovala, že celý postup zo
strany súdov, ustanovenie právneho zástupcu len preukazuje, že vo veci sa koná tak, aby nikto neniesol
zodpovednosť za porušenie jej ľudských práv, kde za celú túto dobu sa domáhala len rozhodnutia, ktoré
jej malo byť doručené do vlastných rúk a zo strany súdov nebola táto vada odstránená do dnešného dňa.
Aj keď podala odvolanie, nebolo predložené Krajskému súdu Košice, pričom poukazovala celú dobu na
nedoručenie tohto rozhodnutia. Uviedla, že aj obnovou konania sa viedol a vedie i naďalej nespravodlivý
súdny proces a bez doručenia rozhodnutia nemôže súd správoplatniť rozhodnutie, takže rozhodnutie
KS KE 1Spr O/109/2009 nemôže byť právoplatné.

Navrhovateľka poukázala na to, že je pravdou, že jej bola určená advokátka na zastupovanie v konaní
pred Ústavným súdom, nárok trvá ale vo veci Ústavný súd rozhodol a do dnešného dňa sa nevie
dočkať rozhodnutia, resp. či vo veci ako došlo k takému rozhodnutiu, či právna zástupkyňa predložila
zastupovanie. Uviedla, že túto skutočnosť žiada preveriť opakovane, ale bezúspešne, lebo nemá na jej
žiadosti odpoveď.

Z uvedených dôvodov navrhovateľka žiadala, aby Krajský súd v Košiciach zrušil rozhodnutie a vo veci jej
bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci zo strany centra právnej pomoci, ktorý jej do dnešného
dňa neustanovil právneho zástupcu na zastupovanie.



Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 12.08.2016 navrhol potvrdiť rozhodnutie Centra právnej pomoci,
kancelária Košice č. 342/2016-KaKE, r. z. 22444/2016 zo dňa 18.05.2016. Uviedol, že na základe
písomností, ktoré boli predložené navrhovateľkou a dokladov, ktoré si centrum zabezpečilo vlastnou
činnosťou a sú tak súčasťou spisu odporcu sp. zn. 342/2016-KaKE a zároveň boli podkladmi na vydanie
napadaného rozhodnutia, bolo preukázané, že navrhovateľka nespĺňa zákonom stanovenú podmienku
- že sa nejedná o zrejmú bezúspešnosť sporu v zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 327/2005 Z. z.,
a to z dôvodov, ktoré sú podrobne uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Poukázal nato,
že odporca sa v prejednávanom prípade zaoberal posudzovaním otázky zrejmej bezúspešnosti sporu,
keďže zákon stanovil ako jednu z podmienok pre možnosť priznania nároku na poskytnutie právnej
pomoci bez finančnej účasti, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Konštatoval, že posúdenie tejto
otázky patrí do právomoci odporcu, ktorý musí každú vec posudzovať individuálne, a to s prihliadnutím
na osobitosti v jednotlivých prípadoch. Uviedol, že nepriznaním nároku na poskytnutie právnej pomoci
pre zrejmú bezúspešnosť sporu nezaniká možnosť žiadateľa, aby uplatnil svoj nárok na súde a
súčasne požiadať súd o oslobodenie od platenia súdneho poplatku a prípadne zvážiť, či sa neobráti
na Slovenskú advokátsku komoru so žiadosťou o informáciu o advokátoch, ktorí poskytujú bezplatnú
právnu pomoc v zmysle § 24 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb.. Konštatoval, že nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci centrom
znamená len to, že žiadateľovi v konkrétnom konaní nebude hradiť náklady na právne zastúpenie štát
zo štátneho rozpočtu. V tejto súvislosti odporca poukázal na viaceré rozhodnutia súdov v obdobných
prípadoch, ktoré aj citoval. Odporca poukázal na to, že navrhovateľka vo svojom odvolaní neuviedla
žiadne právne relevantné skutočnosti, pre ktoré považuje rozhodnutie centra za nezákonné, a preto
napadané rozhodnutie považuje za správne a vydané v súlade so zákonom č. 327/2005 Z. z..
Uviedol, že navrhovateľka vo svojom odvolaní namieta zdĺhavosť procesu rozhodovania o nároku
navrhovateľky, pričom navrhovateľka si nesplnila svoju povinnosť a sama nepredložila doklady, ktoré
by boli dostatočným podkladom pre vydanie rozhodnutia, centrum muselo vlastnou činnosťou jednak
odstrániť nezrozumiteľnosť a neurčitosť podania navrhovateľky a tiež si muselo zabezpečiť dostatočný
podklad pre to, aby úplne a presne zistilo skutkový stav a následne právne posúdiť vec.

Navrhovateľka vo vyjadrení zo dňa 06.10.2016 uviedla, že od začiatku konania sa domáha preskúmania
rozhodnutia, od roku 2011 žiadala o ustanovenie zástupcu v tomto konaní s poukazom aj na doručenie
jej rozhodnutia do vlastných rúk. Na preukázanie jej všetkých tvrdení žiadala, aby súd pripojil spisy, na
ktoré poukazuje odporca, kde sa mala domáhať svojho práva. Uviedla, že ona sa tam domáhala, ale
bezvýsledne, pričom tento stav do dnešného dňa pretrváva, osobne bola aj u odporcu, ktorý si pripojil
potrebné listiny, kde v tejto veci jej aj priznal právneho zástupcu, či už na Ústavnom súde, alebo v
nečinnosti. Poukázala na to, že prebieha ešte konanie na krajskom súde pod spisovou značkou 3S
23/2013, kde vo veci súd nekoná, a keď neurguje, nič sa vo veci nerobí a aj tak sa ešte do dnešného
dňa nič vo veci neurobilo. Uviedla, že odporcovi je známa skutočnosť, že ona nemôže predkladať listiny,
nemá na to finančné prostriedky, a keď by mala finančné prostriedky, tak nežiada o bezplatnú právnu
pomoc na zastupovanie a už dávno si zaplatí advokáta. Uviedla, že advokáta potrebuje na zastupovanie,
aby pre nečinnosť odporcu jej nebolo odmietnuté konanie, nakoľko nemá právnické vzdelanie.

Dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok.

Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa
dokončia podľa doterajších predpisov.

Vzhľadom na skutočnosť, že predmetné konanie začalo predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona č.
162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku, postupoval súd podľa doterajších predpisov, teda v zmysle
ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa
s administratívnym spisom odporcu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky zo dňa
03.06.2016 nie je dôvodný.

Účastníci konania boli súdom vyzvaní na písomné vyjadrenie súhlasu s prejednaním veci bez nariadenia
pojednávania a zároveň riadne písomne poučení o následkoch nevyjadrenia sa. Keďže navrhovateľka
sa na výzvu súdu, či súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, ktorá jej bola doručená



dňa 18.08.2016 nevyjadrila a odporca v písomnom podaní zo dňa 12.08.2016 súhlasil s prejednaním
veci bez nariadenia súdneho pojednávania, postupoval súd podľa § 250f ods. 1, 2 O.s.p. a vo veci
rozhodol bez pojednávania s tým, že tento postup nie je v rozpore s verejným záujmom.

Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľka žiadosťou o poskytnutie právnej
pomoci, ktorú doručila odporcovi dňa 23. októbra 2015, požiadala odporcu o poskytnutie právnej
pomoci, ktorú navrhovateľka označila ako preskúmanie rozhodnutia 3S6/2011 a 3S 23/2013. Žiadosť o
poskytnutie právnej pomoci navrhovateľka predložila po informácii, ktorú odporca zaslal navrhovateľke
na základe jej e-mailu zo dňa 18.09.2015, ktorým žiadala o ustanovenie právneho zástupcu z radov
advokátov na zastupovanie pre mimoriadne dovolanie, pričom označila spisové značky 3S 6/2011, 3S
23/2013 - KS Prešov vo veci rozhodnutia KS Košice č. k. 1Spr 109/2009.

Ako vyplýva z rozsiahleho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporcu, navrhovateľka sa podaním
žiadosti o právnu pomoc domáhala priznania právnej pomoci vo veci preskúmania zákonnosti
rozhodnutia vydaného súdom v rámci výkonu súdnej správy, pričom vec preskúmania zákonnosti
rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky bola právoplatne skončená
uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. 4Sžo/54/2012-73 zo dňa 12.11.2012, ktorým súd odmietol
odvolanie voči uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/6/2011-60 zo dňa 22.03.2012. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2012.

Z preskúmavanej veci vyplýva, že navrhovateľka sa domáha ďalšieho prieskumu uvedených rozhodnutí
mimoriadnym opravným prostriedkom, a to mimoriadnym dovolaním proti rozhodnutiam 3S 6/2011 a 3S
23/2013 vo veciach správneho súdnictva.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v
znení neskorších predpisov, tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci:

a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach,
rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní
pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „vnútroštátne spory“),
b) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach,
pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach a
c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení a v týchto veciach aj v konaní pred súdom
v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.

Podľa § 6 ods. 1 zákona  č. 327/2005 Z. z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez
finančnej účasti, ak

a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne
najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o
súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

Centrum právnej pomoci je štátna rozpočtová organizácia, ktorá poskytuje právnu pomoc podľa tohto
zákona svojimi zamestnancami, určenými advokátmi a mediátormi (§ 5 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Nie je preto jeho úlohou automaticky prideľovať advokátov, ako sa domnieva navrhovateľka. Centrum
právnej pomoci, podobne ako predtým všeobecné súdy, skúma každú žiadosť žiadateľa a vyhodnocuje
ju z hľadiska splnenia podmienok podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci, osobitne podmienok podľa
§ 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.. Zákon zároveň ustanovuje kritériá pre posudzovanie splnenia ním
ustanovených požiadaviek (§ 6a až § 8).



Pojem zrejmej bezúspešnosti v spore bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v §
138 ods. 1 O.s.p. v súvislosti s posudzovaním žiadosti účastníka konania o oslobodení od platenia
súdnych poplatkov, keď O.s.p. pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov vylučuje zrejmé
bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Občiansky súdny poriadok však konkrétne neupravuje,
čo je potrebné pod týmto pojmom rozumieť. Zákon o bezplatnej právnej pomoci príkladmo uvádza, načo
je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, keďže jednou z podmienok pre
priznanie tohto nároku je, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Pri aplikácii § 138 O.s.p. všeobecné
súdy judikovali, že o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa
je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené.

Posudzovanie splnenia zákonných podmienok na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa
§ 6 zákona č. 327/2005 Z. z. je výsledkom správnej úvahy správneho orgánu. Súd v preskúmavacom
konaní skúma to, či rozhodnutie správneho orgánu vydaného na základe správneho uváženia nevybočilo
z medzí a hľadísk stanovených zákonom. V prejednávanom prípade sú tieto upravené v § 6 ods. 1
v spojení s § 8 zákona č. 327/2005 Z. z., v ktorých ustanoveniach sú určené zákonné podmienky
pre možnosť poskytnutia právnej pomoci, vrátane podmienky, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu.
Správny orgán je v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov v odôvodnení svojho rozhodnutia povinný uviesť, ako použil správnu
úvahu pri použití právnych predpisov, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov smerujúcich k
preukázaniu podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc, k objasneniu skutočného stavu veci a k
zisťovaniu podkladov pre rozhodnutie. Správny orgán pritom vykonáva dokazovanie podľa § 32 a nasl.
správneho poriadku, na ktoré použitie odkazuje § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.

Podľa § 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), pre
riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej
a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti
rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa § 236 ods. 1 O.s.p., dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu,
pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa § 243e O.s.p., ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej
rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu
bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických
osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami,
podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

Podľa § 243f ods. 1 O.s.p., mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za
podmienok uvedených v § 243e, ak

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Podľa § 243g O.s.p., mimoriadne dovolanie podáva generálny prokurátor na dovolacom súde do jedného
roka od právoplatnosti rozhodnutia súdu.

Odporca napadnutým rozhodnutím nepriznal navrhovateľke nárok na poskytnutie právnej pomoci z
dôvodu, že mimoriadnym dovolaním nie je možné napadnúť rozhodnutia, ktoré boli vydané správnymi
orgánmi podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a v predmetnej právnej veci mimoriadneho
dovolania o preskúmanie rozhodnutí 3S 6/2011, 3S/23/2013, s ktorou sa navrhovateľka na odporcu
obrátila, ide o zrejmú bezúspešnosť sporu v zmysle § 8 zákona č. 327/2005 Z. z., pričom skutočnosť,
že nejde o zrejme bezúspešný spor, je jednou z podmienok na poskytnutie právnej pomoci.

Správny súd v predmetnej preskúmavanej veci poukazuje na to, že z citovaných zákonných ustanovení
vyplýva, že dovolanie a mimoriadne dovolanie ako mimoriadne opravné prostriedky sú prípustné len za
splnenia všetkých zákonných podmienok, ktoré sú veľmi striktne vymedzené a zdôrazňujú mimoriadnosť



týchto opravných prostriedkov. V konaní vo veciach správneho súdnictva je však opravný prostriedok
prípustný, len ak je to výslovne uvedené v piatej časti O.s.p.. Piata časť O.s.p. nepripúšťa podanie
dovolania ani mimoriadneho dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v týchto veciach. Navyše
proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu konajúcemu podľa piatej časti O.s.p.
nie je prípustný žiadny opravný prostriedok. Vo veciach správneho súdnictva Najvyšší súd SR nie je
súdom dovolacím. V tomto smere správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 87/09-11 zo dňa 24. februára 2009, v ktorom Ústavný súd uviedol, že niet
žiadnych právnych pochýb o skutočnosti, že dovolanie je v správnom súdnictve neprípustné. Ústavný
súd poukázal na to, že v civilnom dovolacom konaní dohliada Najvyšší súd prostredníctvom inštitútu
dovolania na procesnú čistotu a jednotnosť rozhodovania v súdnych konaniach, ktorých podstatou je v
zásade spor o súkromné právo prerokúvaný od začiatku na všeobecnom súde, oproti tomu je správne
súdnictvo preskúmavaním zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej
sústavy. Už správne súdnictvo je kontrolou inej sústavy a tak zákonodarca nepovažoval za rozumné a
účelné, aby kontrola verejnej správy bola ešte kontrolovaná prostredníctvom inštitútu dovolania. Okrem
toho správne súdnictvo nemusí byť zjednocované prostredníctvom dovolania, pretože druhostupňové
rozhodovanie Najvyššieho súdu v správnom súdnictve už túto funkciu plní. V tomto smere správny súd
poukazuje taktiež aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 208/08-73 zo dňa
01. októbra 2009.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že v predmetnej právnej veci, s ktorou sa navrhovateľka obrátila na
odporcu, ide o zrejmú bezúspešnosť sporu v zmysle § 8 zákona č. 327/2005 Z. z., pričom skutočnosť,
že nejde o zrejme bezúspešný spor je jednou z podmienok na poskytnutie právnej pomoci.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľky týkajúcu sa nedoručenia rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach
č. k. 1Spr O/109/09 zo dňa 10.02.2009 tak, ako na to poukázal aj odporca v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia, túto skutočnosť mala navrhovateľka namietať vo svojom podaní zo dňa 29.07.2009,
ktoré bolo posúdené ako žaloba o preskúmanie zákonnosti a postupu žalovaného Krajského súdu
v Košiciach č. k. 1Spr 109/09 v spojení s rozhodnutím Okresného súdu Košice II č. 1Spr/795/2008.
Uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/6/2011-60 zo dňa 22.03.2012 bolo toto konanie
zastavené, nedoručenie napadnutého rozhodnutia správneho orgánu bolo potrebné namietnuť tiež v
odvolaní proti tomuto uzneseniu o zastavení konania. Odporca taktiež poukázal na to, že ako možný
prostriedok nápravy vo veci žiadateľky s ohľadom na jej námietky týkajúce sa nedoručenia rozhodnutia a
porušenie jej práv, sa javí podanie sťažnosti na Ústavný súd SR, pričom v tejto veci už bol navrhovateľke
priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci rozhodnutím zo dňa 20.10.2014 sp. zn. 1372/2011-KaKE
a tento nárok stále trvá.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti, na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
napadnuté rozhodnutie odporcu zo dňa 18.05.2016 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

Náhradu trov konania súd v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. navrhovateľke
nepriznal, pretože táto v konaní úspešná nebola a odporcovi podľa tohto ustanovenia právo na ich
náhradu neprislúcha.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.