Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Co/276/2013 z 10. 2. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 10. februára 2016, sp. zn. 4Co/276/2013, ECLI:SK:KSKE:2016:7106203005.3 Krajský súd Košice | 4Co/276/2013 | ECLI:SK:KSKE:2016:7106203005.3 | 2016-02-10 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8f8c7c80-32fc-494e-9196-7ca2f52cadac Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7106203005.3 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/276/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7106203005
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7106203005.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a sudcov JUDr. Ľuboša
Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v právnej veci žalobcu: CONTINEO s.r.o., Jiskrova č. 4, Košice,
IČO: 31 722 016, zastúpeného JUDr. Ivanom Jurčišinom, advokátom so sídlom vKošiciach,Mlynská
26,IČO:31 953 344, proti žalovaným: 1) Slovenská republika Ministerstvo financií SR, Štefanovičova č. 5,
Bratislava, 2) Slovenská republika Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Colný úrad Košice, Národná
trieda č. 27, Košice, IČO: 30 844 029, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 15C/64/2007-337 z 30.5.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zo dňa 30.5.2013 súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal od žalovaných v 1., a 2.rade náhrady škody vo výške 232.500,- Sk s príslušenstvom a vyslovil,
že o trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

Rozhodol tak o žalobe v ktorej žalobca uviedol, že je vlastníkom osobného motorového vozidla Toyota
Land Cruiser 100 4,2 TD STD, EČV: KE XXX DC, rok výroby 2002 čiernej farby a poukázal na to,
že žalovaný v 2. rade bez predchádzajúceho upozornenia žalobcu zaistil dňa 18.6.2004 predmetné
motorové vozidlo zvlášť hrubým spôsobom a následne po zaistení vozidla vydal žalovaný v 2.rade
rozhodnutie o zaistení tovaru sp. zn. 392/04-ONK zo dňa 15.6.2004 voči žalobcovi. Motorové vozidlo
žalobca kúpil v dobrej viere, že nepochádza z trestnej činnosti, v zákonnej lehote podal voči rozhodnutiu
žalovaného v 2. rade odvolanie a Colné riaditeľstvo SR Bratislava na základe odvolania zrušilo
predmetné rozhodnutie a vrátilo vec na nové rozhodnutie. Motorové vozidlo bolo žalobcovi vydané dňa
28.10.2004, pričom na obdobie zaistenia vozidla si žalobca prenajal od firmy Monopol, a.s., iné motorové
vozidlo, za čo mu bol fakturovaný prenájom vozidla v celkovej sume 232 500,- Sk. Žalobca sa domáhal
u žalovaného v 2. rade náhrady škody z titulu prenájmu motorového vozidla vo vyššie uvedenej výške,
na čo žalovaný v 2.rade nereagoval a požadovanú sumu neuhradil. Žalobca zároveň požadoval od
žalovaných v 1., a 2.rade náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 500.000,- Sk s príslušenstvom ako aj
náhradu trov konania.

Prvostupňový súd už rozhodol rozsudkom zo dňa 28.11.2009, č.k. 15C/64/2007-98, ktorým žalobu
zamietol a zaviazal žalobcu k povinnosti nahradiť žalovanému v 1.rade trovy konania a vo vzťahu žalobcu
a žalovaného v 2.rade účastníkom náhradu trov konania nepriznal, avšak odvolací súd uznesením zo
dňa 16.2.2010, č.k. 5Co/64/2008-131 zrušil uvedený rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie
konanie, pričom uložil súdu prvého stupňa vyporiadať sa s vecnou pasívnou legitimáciou žalovaných
v 1., a 2.rade.



Okresný súd Košice I. následne rozhodol rozsudkom zo dňa 7.12.2010, č.k. 15C/64/2007-187, ktorým
žalobu zamietol a rozhodol o náhrade trov konania, pričom podľa jeho názoru v danej veci išlo o prípad,
kedy bolo možné legálne obmedziť vlastnícke právo žalobcu na základe osobitných právnych predpisov
v konkrétnom prípade na základe Colného zákona s tým, že rozhodnutia colných orgánov boli vydané
v súlade so zákonom a colný úrad mohol zaistiť tovar bez ohľadu na práva tretích osôb, v danom
prípade vlastníka - právneho predchodcu žalobcu. Prvostupňový súd bol ďalej toho názoru, že vecne
pasívne legitimovaným v predmetnom spore je Ministerstvo financií Slovenskej republiky, t.j. žalovaný
v 1.rade a žalovaný v 2.rade (Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Colný úrad Košice) tak ako ho
označil žalobca v žalobe zo dňa 6.2.2006 nie je vo veci pasívne legitimovaný. Aj tento rozsudok bol
uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10.7.2012, č.k. 4Co/132/2011-216 zrušený a vec bola
vrátená na nové konanie. Odvolací súd okrem iného poukázal na to, že rozsudok súdu prvého stupňa
je nepreskúmateľný, pretože nepoukazuje na dôvod, z akého právneho akceptu zamietol žalobu proti
žalobcovi v 1.rade, resp. v 2.rade, že nie je jasné, z akých dôvodov zamietol proti obidvom žalovaným
žalobu a koho vyhodnotil ako pasívne legitimovaného. Ďalej odvolací súd vyjadril stanovisko, že je
potrebné, aby účastníci navrhli dôkazy postupom podľa § 120 ods.1 O.s.p. a aby tieto hodnotil súd
preskúmateľným uznesením jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach postupom podľa § 132 O.s.p.

Súd prvého stupňa po vrátení veci doplnil dokazovanie, rozhodol rozsudkom zo dňa 30.5.2013 a v
odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na jednotlivé dôkazy, ktoré boli v konaní vykonané.
Uviedol, že Colný úrad Košice rozhodnutím zo dňa 15.6.2004 pod sp.zn. 392/04/ONK zaistil tovar
podľa § 64 ods.1 písm.a/ Colného zákona z dôvodu, že nadobudol podozrenie, že právnická osoba
TTC Telecom, Jiskrova 4, Košice prechováva tovar, ktorý je nevyhnutne potrebný na preukázanie
skutočnosti dôležitých na riadne vykonávanie colného dohľadu. Colný úrad Košice vykonával kontrolu
dovozu spol. Monopol, a.s. a predmetom kontroly bol okrem iného dovoz osobného motorového vozidla
Toyota Land Cruiser, u ktorého bolo podozrenie, že predmetné motorové vozidlo bolo prepustené
do režimu voľný obeh na základe nepravdivých údajov uvedených v písomnom colnom vyhlásení.
Rozhodnutím zo dňa 13.10.2004 pod spisovou značkou 40017/2004 Colné riaditeľstvo SR, Bratislava
ako odvolací orgán rozhodnutie Colného úradu Košice zo dňa 15.6.2004 zrušilo a vec vrátilo na nové
prejednanie a rozhodnutie v dôsledku pochybenia vo vzťahu k právnej aplikácii § 64 Colného zákona.
Preskúmavací orgán však zdôraznil potrebu zaistiť predmetný tovar, ktorá bola jednoznačná vzhľadom
na dôvodný predpoklad, že predmetný tovar sa colným deliktom získal, avšak rozhodnutie o zaistení
tovaru bolo potrebné vydať z dôvodu uvedeného v § 64 ods. 1 písm. b/ Colného zákona, naproti
čomu orgán prvého stupňa napadnuté rozhodnutie vydal podľa § 64 ods. 1 písm. a/ Colného zákona.
Súd prvého stupňa vzhľadom k tomu, že dňa 18.6.2004 Colný orgán zaistil sporné motorové vozidlo,
na danú vec aplikoval zák. č. 158/1969 Zb., pričom právne vec posúdil v súlade s ust. § 1 ods.1,
2, § 3, § 4 ods.1, 2, § 9 ods.1, § 10, § 18 ods.1 cit.zák. v spojitosti s ust. § 64 ods.1 písm.a/, b/,
§ 64 ods.8, § 71 ods.1, § 72 ods.1 písm.b/ Colného zákona (zákon č. 199/2004 Z.z.) ako aj podľa
§ 442 ods.1, 2 Obč.zák. Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že na základe
Colného vyhlásenia podaného deklarantom a zároveň príjemcom spoločnosťou - Monopol a.s., Južná
trieda č. 97, Košice Colný úrad Prešov rozhodnutím zo dňa 16. 12. 2003 prepustil do navrhovaného
režimu voľný obeh motorové vozidlo zn. Toyota Land Cruiser 100 4,2 TD STD, EČV: KE XXX DC,
rok výroby 2002, čiernej farby. Deklarant v colnom konaní predložil faktúru č. 11/2003 zo dňa 10. 12.
2003 na sumu 6000 USD, pričom dodávateľom tovaru bola Embassy of Slovak Republic, Z.. X. F.,
Kyjev/Ukrajina a kupujúcim Monopol, a.s., Košice. Vykonaním úkonov spojených s následnou kontrolou
Colný úrad Prešov zistil, že Zastupiteľský úrad SR v Kyjeve nikdy nemal predmetné motorové vozidlo
vo svojej evidencii a Ministerstvo zahraničných vecí SR nikdy nedalo súhlas na kúpu, resp. predaj
predmetného vozidla. Fyzická osoba, ktorá doklad k predmetnému motorovému vozidlu vystavila - Z..
X. F. nebola zamestnancom Ministerstva zahraničných vecí SR a nebola oprávnená na vyhotovovanie
dokladov uvedeného charakteru. (Odôvodnenie rozhodnutia Colného riaditeľstva SR v rozhodnutí zo
dňa 13. 10. 2004 na č.l. 2 v spise na č.l. 10). Zo správy Ministerstva zahraničných vecí SR, Sekcia
ekonomiky a všeobecnej správy a správy Veľvyslanectva SR v Kyjeve (č.l. 89 - 91) vyplýva, že
súkromné motorové vozidlo Toyota Land Cruiser 100 4,2 TD STD, č. karosérie JTEHC05J904010669,
ktorého majiteľom bola Z.. X. F., bolo zaregistrované na Oddelení registrácie diplomatických vozidiel
štátnej automobilovej inšpekcie MV Ukrajiny dňa 22. 5. 2002. Previerkou na ukrajinských úradoch
bolo zistené, že Ing. F. ku dňu odvolania z funkcie k 31. 3. 2003 neodovzdala registračnú kartu
MZV Ukrajiny, neodhlásila prihlásené motorové vozidlo, neodovzdala pridelené evidenčné číslo a
nevrátila pridelený služobný pas. Z.. F. nerešpektovala fakt, že už nie je zamestnancom Ministerstva
hospodárstva SR a nepracuje vo funkcii administratívno-technického zamestnanca pri Zastupiteľskom



úrade SR v Kyjeve a aj naďalej využívala všetky výsady zamestnanca Zastupiteľského úradu SR,
čím dochádzalo k porušeniu ustanovení Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch a legislatívy
Ukrajiny. Odhlásenie z registrácie súkromného motorového vozidla Toyota Land Cruiser z evidencie na
Oddelení registrácie diplomatických vozidiel štátnej automobilovej inšpekcie Ministerstva vnútra Ukrajiny
sa uskutočnilo až dňa 10. 12. 2003.
Dňa 15. 6. 2004 Colný úrad Košice vydal rozhodnutie o zaistení tovaru podľa ustanovenia § 64 ods.
1 písm. a/ Colného zákona, podľa ktorého osoba, ktorej bolo doručené rozhodnutie o zaistení veci
(TTC Telecom, s.r.o.), je povinná vec vydať colnému úradu. Ďalej podľa odôvodnenia rozhodnutia colný
úrad nadobudol podozrenie, že právnická osoba - TTC Telecom, s.r.o., Košice prechováva tovar, ktorý
je nevyhnutne potrebný na preukázanie skutočností dôležitých na riadne vykonanie colného dohľadu.
Colný úrad Košice nadobudol podozrenie, že predmetné motorové vozidlo Toyota Land Cruiser bolo
prepustené do režimu voľný obeh na základe nepravdivých údajov uvedených v písomnom colnom
vyhlásení (č.l. 50). Predmetné motorové vozidlo zaistili dňa 29. 6. 2004. Colný úrad Košice dňa
17.1.2006 vydal ďalšie rozhodnutie vo veci dodatočného vymerania colného dlhu a vyrubenia rozdielu
dane vo výške 408 249,- Sk, ktorá pozostávala z cla vo výške 172 287,- Sk a dane z pridanej hodnoty
vo výške 235 962,- Sk pre Monopol, a.s. s odôvodnením, že colný dlh špecifikovaný v prílohe 1 tohto
rozhodnutia vznikol prepustením tovaru, ktorý podlieha dovozným platbám do režimu voľný obeh. Suma
sa dodatočne dovymeriavala na základe zistenia, že v písomnom colnom vyhlásení zo dňa 16. 12.
2003, ktorým Colný úrad Prešov prepustil do režimu voľný obeh tovar - osobné motorové vozidlo Toyota
Land Cruiser deklarant neuviedol správne údaje, hoci podpisom potvrdil správnosť týchto údajov v nich
obsiahnutých (č.l. 51). Colné riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa 2. 11. 2005 (č.l. 73) rozhodnutia colného
úradu zo dňa 21. 10. 2004 a zo dňa 14. 10. 2004 zrušilo a vrátilo správnemu orgánu na nové prejednanie
a rozhodnutie. V danej veci bolo vydané colným orgánom nové rozhodnutie, vymeraný nový dlh vo
výškach 408 249,- Sk a 235 962,- Sk a deklarant - Monopol, a.s., Nižná Rybnica č. 13, Sobrance sa
voči uvedenému rozhodnutiu opätovne odvolal. Colné riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa 22. 2. 2007
rozhodnutie colného úradu opakovane zrušilo a vec vrátilo správnemu orgánu na nové prejednanie a
rozhodnutie. Spoločnosť Monopol, a.s. v likvidácii bola medzičasom vymazaná z obchodného registra
dňa 5. 4. 2007, preto bol zaplatený colný dlh vo výške 315 686,- Sk vrátený priamo na účet Z.. W.
F., štatutárneho zástupcu (platobný poukaz č.l. 86 a list H.. F., riaditeľa Colného úradu Košice č.l. 87).
Oznámenie o vrátení preplatku bolo Z.. F. doručené do vlastných rúk listom zo dňa 24. 7. 2007 (č.l. 88).
Štatutárny zástupca TTC Telecom, s.r.o. Z.. E. až listom zo dňa 28. 7. 2004 (č.l. 7) požiadal Z.. T. S.,
vtedajšieho riaditeľa colného úradu o vydanie zaisteného vozidla (k zaisteniu vozidla došlo 29. 6. 2004),
nakoľko TTC Telecom, s.r.o. nie je účastníkom colného konania a nie je možné zaistiť jeho motorové
vozidlo. Colný úrad Košice môže vykonávať úkony smerujúce k zaisteniu tovaru len ako krajné riešenie,
a to len u toho, kto je účastníkom colného konania.
Colné riaditeľstvo v odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia konštatovalo, že colný úrad mohol zaistiť tovar
(bez ohľadu na práva tretích osôb, v danom prípade vlastníka) a orgán prvého stupňa postupoval v
súlade s platnou právnou úpravou. Prvostupňový orgán správne zistil skutkový stav, ale nesprávne vec
právne posúdil, pretože dôvody zaistenia špecifikoval podľa § 64 ods. 1 písm. a/ Colného zákona a
vozidlo malo byť zaistené podľa § 64 ods. 1 písm. b/ Colného zákona.
Colný úrad Košice rozhodol o zaistení motorového vozidla rozhodnutím zo dňa 15.6.2004 a Colné
riaditeľstvo SR rozhodlo v odvolacom konaní dňa 13. 10. 2004. TTC Telecom, s.r.o. hneď po zaistení
vozidla dňa 29. 6. 2004 (na trhu boli aj iné spoločnosti prenajímajúce dopravné prostriedky), uzavrela
so spoločnosťou Monopol, a.s., Južná trieda č. 97, Košice zmluvu o nájme dopravného prostriedku
podľa §§ 630 - 637 Obchodného zákonníka za účelom prenájmu dopravného prostriedku k dočasnému
užívaniu iného dopravného prostriedku Opel Combo C a následne spoločnosť Monopol, a.s. vyúčtovala
faktúrami (č.l. 14 - 17) sumu spolu vo výške 232 500,- Sk za prenájom dopravného prostriedku Opel
Combo C pre TTC Telecom, s.r.o. Spoločnosť Monopol, a.s. vo svojich odvolaniach proti rozhodnutiam
colného úradu (č.l. 70 - 72) namietala výšku colného dlhu s tým, že s každým rozhodnutím sa jedná o
inú vyrubenú sumu, ako aj to, že Colný úrad Košice pri preverovaní si mohol cez partnerskú organizáciu
na Ukrajine zistiť pravosť údajov na faktúre, namiesto toho začal tvrdiť, že vozidlo patrí Ministerstvu
hospodárstva SR. Colné riaditeľstvo vo svojom rozhodnutí, ktorým zrušil rozhodnutia o vyrubení colného
dlhu zo dňa 17. 1. 2006 (č.l. 47 - 48) a zo dňa 22. 7. 2007 opakovane konštatovalo, že colné vyhlásenia
boli vyplnené v rozpore s právnou úpravou, chybou deklaranta, ktorým bol Monopol, a.s. a ako deklarant
nebol uvedený ako fyzická osoba, resp. právnická osoba, ale ako Zastupiteľský úrad SR v Ukrajine a
bola tu potreba zaistiť predmetný tovar jednoznačne.
K tvrdeniu žalobcu, že zamestnanci colného úradu sa pri zaistení motorového vozidla správali agresívne
súd prvého stupňa poukázal na výpoveď svedka Z.. A. Y., zástupcu spol. Monopol, a.s.,ktorý potvrdil, že



pracovníci Colného úradu v Košiciach boli slušní, nesprávali sa vôbec vulgárne s tým, že majú na takéto
zadržanie motorového vozidla pokyn (č.l. 76). Svedkyňa Z.. Z. N., ktorá vydávala rozhodnutia o zaistení
motorového vozidla, uviedla, že motorové vozidlo malo byť s určitosťou zaistené a rozhodnutie bolo
zrušené len pre procesné nedostatky (č.l. 157). Z.. J. F., vedúci oddelenia následných kontrol Colného
úradu v Košiciach tvrdil, že motorové vozidlo bolo zaistené v súlade s platným Colným zákonom a
boli na to dôvody (č.l. 169). Svedok Z.. T. S., riaditeľ Colného úradu v Košiciach, uviedol, že motorové
vozidlo bolo zaistené v súlade so zákonom, a to aj z toho dôvodu, že nebol zaplatený deklarantom colný
dlh. Rovnako podozrenie z deliktu je vždy dôvodom na zaistenie vozidla. Všetci svedkovia navrhnutí
žalobcom potvrdili, že motorové vozidlo bolo zaistené v súlade so zákonom nebolo tu nezákonné
rozhodnutie ani nesprávny úradný postup. Nikto nespochybňoval konanie colného orgánu ani jeho
zamestnancov a ani jeho rozhodnutia.
V danej veci prvostupňový súd jednoznačne zastával názor, že išlo o prípad, kedy bolo možné legálne
obmedziť vlastnícke právo žalobcu na základe osobitných právnych predpisov, v konkrétnom prípade na
základe Colného zákona. Vlastníctvo ako právny inštitút nespočíva len v práve jedného a povinnostiach
ostatných ho v práve nerušiť, ale aj vlastník má z dôvodu svojho vlastníckeho práva určité povinnosti
vyplývajúce zo zákona. Ak ich nesplní, môže dôjsť k odňatiu vlastníckeho práva, či už priamo zo zákona
alebo úradným postupom štátneho orgánu. V danom prípade rozhodnutia colných orgánov boli vydané
v súlade so zákonom a ďalšími právnymi predpismi a colný úrad mohol zaistiť tovar bez ohľadu na
práva tretích osôb, v danom prípade vlastníka - žalobcu (§ 64 ods. 2 Colného zákona). Colný úrad zaistil
motorové vozidlo dňa 15. 6. 2004 z dôvodu, že deklarant a príjemca - Monopol, a.s., Košice nesprávne
a nepravdivo vyplnil písomnosti potrebné pre prepustenie tovaru - motorového vozidla do navrhovaného
režimu voľný obeh. V čase vydania rozhodnutia colným riaditeľstvom o odvolaní odvolateľa - TTC
Telecom, s.r.o. 13. 10. 2004 bol colný dlh Monopol s.r.o. vrátený dňa 28. 10. 2004 a motorové vozidlo
vydané TTC Telecom, s.r.o. podľa § 64 ods. 8 Colného zákona (č.l. 176).
Prvostupňový súd ďalej poukázal na to,že podľa § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. nárok na
náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená
pre nezákonnosť, nezrušil príslušný orgán. V odvolacom konaní Colné riaditeľstvo SR rozhodnutie
colného úradu nezrušilo pre nezákonnosť, ale pre formálne nedostatky. Nebola teda splnená základná
podmienka na priznanie nároku na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia, lebo v uvedenej
právnej veci neexistuje žiadne nezákonné rozhodnutie.
Mal za to, že pracovníci colného orgánu postupovali pri zaisťovaní motorového vozidla tak, ako vyplynulo
z rozsiahleho dokazovania, v súlade so zákonom, žalobca nepredložil súdu žiaden relevantný dôkaz
svedčiaci o tom, že išlo o nezákonné rozhodnutie alebo aby postup pracovníkov colného úradu nebol
v súlade s úradným výrokom rozhodnutia príslušného štátneho orgánu o zaistení vozidla, pričom bol
opätovne na každom pojednávaní dňa 17.1.2013 (č.l. 258), dňa 28. 5. 2013 (č.l. 283) a dňa 30. 5. 2013
(č.l 334) poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Spôsob zaistenia motorového vozidla nebol hrubý ani
vulgárny, čo potvrdili vo výpovedi svedkovia navrhnutí žalobcom.

Súd prvého stupňa sa nestotožnil s názorom žalobcu, že v posudzovanom prípade postup colných
orgánov pri zaistení motorového vozidla nebol v súlade so zákonom. Colný úrad zaistil motorové vozidlo
z dôvodu, že deklarant nesprávne a nepravdivo vyplnil písomnosti potrebné pre prepustenie tovaru do
navrhovaného režimu voľný obeh. V danom prípade sa jednalo o podozrenie, že pri dovoze motorových
vozidiel došlo k spáchaniu colného deliktu. Dôvodom zaistenia motorového vozidla bola skutočnosť,
že colný dlh bol zaplatený v nižšej sume. Tieto skutočnosti vyplývajú z rozhodnutí colného orgánu a
colného riaditeľstva.
Poukázal na ustálenú súdnu prax (RC 4Cdo/60/2003), v zmysle ktorej nesprávnym úradným postupom
podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb. môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomocí určitého
štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených
právnymi normami.
V danom prípade podľa prvostupňového súdu nezákonné rozhodnutie ani nesprávny úradný postup
nebol preukázaný.
K námietke žalobcu, že ak v Colnom zákone nebola stanovená lehota, neznamená to, že colnica
mohla disponovať vozidlom žalobcu neobmedzene po tak dlhú dobu bez toho (takmer 4 mesiace), aby
vykonávala akékoľvek úkony súd prvého stupňa vychádzal z úvahy ,že pokiaľ bola sporná vec zaistená
colným úradom podľa právoplatného a vykonateľného rozhodnutia príslušného správneho orgánu (bez
ohľadu na dĺžku konania), nezasiahlo sa tým neoprávnene do vlastníckeho práva k takto zaistenej veci
(RC 5Cdo/132/2000), lebo sa tak stalo na základe nesprávnych údajov uvedených deklarantom. Pokiaľ
motorové vozidlo bolo zadržiavané colným úradom podľa právoplatného a vykonateľného rozhodnutia



o zaistení tovaru v zmysle citovaných ustanovení Colného zákona, nebol splnený zákonný predpoklad
(§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka), t.j., že žalovaný v 1. rade neoprávnene zasiahol do vlastníckeho
práva žalobcu, pretože zaistenie motorového vozidla v prejednávanej veci nemožno kvalifikovať ako vec
neprávom zadržiavanú a bola tu potreba zaistiť predmetný tovar bez ohľadu na práva tretích osôb.
Prvostupňový súd naviac poukázal na to,že podľa ustálenej súdnej praxe v konaní o náhradu škody
pre nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup nie je oprávnený preskumávať správnosť
rozhodnutia správneho orgánu o zaistení veci, pretože je týmto rozhodnutím v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p.
viazaný a je povinný vychádzať z jeho účinkov. Zákonnosť tohto rozhodnutia mohla byť preskumávaná
len v správnom súdnictve. Žalobca, Monopol, a.s., podával opravné prostriedky v správnom súdnictve
a keďže bol neúspešný, riešil túto situáciu cestou občiansko-právneho konania.
Vo vzťahu k námietke žalobcu nedisponovaní s technickým preukazom v čase rozhodovania colného
úradu súd prvého stupňa bol toho názoru, že predloženie technického preukazu od motorového vozidla
žalobcu (č.l. 288) žiadnym spôsobom neovplyvnilo rozhodnutie správneho orgánu a nemá vplyv ani na
rozhodnutie vo veci samej.
Ďalšiu námietku žalobcu, že colný úrad rozhodoval o vyrubení colného dlhu takmer 4 mesiace a
inak nevykonával žiadne úkony, považoval prvostupňový súd za neopodstatnenú vzhľadom na to, že
ustanovenia Colného zákona neobsahujú lehoty, v ktorých je potrebné rozhodnúť o vyrubení colného
dlhu a vrátení zaistenej veci.
Súd prvého stupňa posúdil škodu podľa § 442 Občianskeho zákonníka podľa pokynov odvolacieho
súdu v zrušujúcom uznesení zo dňa 10. 7. 2012 č.k. 4Co/132/2011-216 (č.l. 6), podľa ktorého škodu
vo všeobecnosti treba chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne
vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového
plnenia predovšetkým poskytnutím peňazí. Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk). Všeobecne sa v právnej teórii a praxi považuje za škodu ujma, ktorá nastala v majetkovej
sfére poškodeného. Skutočná škoda predstavuje ujmu, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu
poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich náhradu škody sa nemateriálna ujma neodškodňuje,
s výnimkou odškodnenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia.
Súd posúdil uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy aj z hľadiska náhrady titulom ochrany
osobnosti( kde zákon náhradu nemajetkovej ujmy umožňuje) a dospel k záveru, že nemožno
priznať uplatnený nárok podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnostných práv pre
neexistenciu neoprávneného zásahu ako základného predpokladu poskytnutia tejto ochrany, keďže
nebola preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia ani nesprávny úradný postup colných orgánov.
Nájomné, ktoré zaplatil právny predchodca žalobcu - TTC Telecom, s.r.o. na základe uzatvorenej zmluvy
o nájme dopravného prostriedku vo výške 232 500,- Sk podľa súdu prvého stupňa nemožno považovať
za škodu v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak žalobca zaplatil nájomné vo výške 232 500,-
Sk za prenájom motorového vozidla, nemožno v tejto súvislosti požadovať od žalovaného v 1. rade - SR
Ministerstva financií SR škodu. Ak žalobca zaplatil nájomné za prenájom motorového vozidla, bolo tak z
toho dôvodu, že došlo k zaisteniu motorového vozidla, lebo nebol Monopolom, a.s. uhradený colný dlh
štátnemu orgánu a vzniklo podozrenie, že bol spáchaný trestný čin.
Podľa ustálenej súdnej praxe možno nesprávny úradný postup vymedziť tak, že ide o porušenie
právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu
štátneho orgánu, ktorý či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí, ale
nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Pod termín „postup“ možno subsumovať ako
konanie štátneho orgánu, tak aj jeho nekonanie. Predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia v odvolacom
konaní nadriadeným orgánom nie je jeho nesprávnym úradným postupom (rozsudok Najvyššieho súdu
SR č. 23/2011).
Neexistuje teda príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody - zmenšením majetku žalobcu zaplatením za prenájom vozidla vo výške 232
500,- Sk. Motorové vozidlo bolo TTC Telecom, s.r.o. riadne vrátené dňa 28. 10. 2004. Colný úrad Košice
vrátil TTC Telecom, s.r.o. motorové vozidlo z dôvodu, že colný dlh bol uhradený v plnej výške (č.l. 176).
Colný orgán mal ústavné právo konať v tejto veci a nešlo o hrubý zásah do vlastníckych práv a slobôd
žalobcu. Ak sa colný orgán dopustil procesnej nesprávnosti, nemôže zodpovedať za negatívny dopad
na majetok žalobcu. Monopol, a.s., Košice predal žalobcovi motorové vozidlo, za ktoré nebol uhradený
colný dlh, preto mal žalobca požadovať škodu v občianskoprávnom konaní od Monopol, a.s., nie od
štátu.



Žalobca okrem iného požadoval zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 500 000,- Sk s príslušenstvom
ako satisfakciu za obzvlášť hrubý spôsob, akým bolo zaistenie vozidla vykonané, sprevádzané
vyhrážkami a krikom počas celej doby zaisťovania vozidla (č.l. 3).
K porušeniu nemajetkových práv žalobcu nedošlo. Zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom nemajetkovú ujmu
nepozná. Žalobca nepreukázal, aby mu na základe iných právnych predpisov vznikla nemajetková ujma.
Dôkazná povinnosť tu ťažila práve žalobcu.
Z uvedených dôvodov a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd žalobu proti žalovanému v
1. rade zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú a neopodstatnenú.
Aplikoval ustanovenia § 25 ods. 1 ,2 , § 9 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom
Prvostupňový súd ďalej poukázal na to ,že rozhodujúcou otázkou pri posudzovaní opodstatnenosti
žaloby bola otázka vecnej legitimácie, konkrétne pasívnej legitimácie žalovaného v 2. rade. Vecnou
legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, keď jeden účastník občianskeho súdneho konania
(žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný)
a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom v hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne
vecne legitimovaný). Účastník, v danom prípade právny predchodca žalobcu - TTC Telecom, s.r.o.,
žalobu, ktorú podal na súde 6. 2. 2006, uplatnil proti Slovenskej republike Ministerstvu financií SR,
Bratislava, Štefanovičova č. 5, Bratislava ako žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade, ktorého
označil ako Slovenská republika Colné riaditeľstvo SR, Colný úrad Košice, Jiskrova č. 5, Košice, IČO:
30 844 029 (č.l. 1).
V čase podania žaloby dňa 6. 2. 2006 žalovaný v 2. rade - Colné riaditeľstvo SR, Colný úrad Košice, tak,
ako ho označil žalobca v žalobe, nebol vo veci pasívne legitimovaný. Podľa ustanovenia § 25 a § 9 ods.
1 zákona č. 58/1969 Zb. vystupuje v právnych vzťahoch v tomto zákone v mene štátu ústredný orgán
- ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodoval v prvom
stupni, teda tak, ako ho žalobca označil v žalobe ako žalovaného v 1. rade - SR Ministerstvo financií
SR, Štefanovičova č. 5, Bratislava. Žalovaný v 2. rade - SR, Colné riaditeľstvo SR, Colný úrad Košice
nebol pasívne legitimovaný a nemôže byť vo veci pasívne legitimovaný ani podľa zákona č. 514/2003
Z.z. (§ 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a/).
Súd žalobu proti žalovanému v 2. rade tak, ako ho označil žalobca v žalobe zo dňa 6.2.2006 - Slovenská
republika, Colné riaditeľstvo SR, Colný úrad Košice, Jiskrova č. 5, Košice, IČO: 30 844 029, zamietol,
lebo smeruje proti tomu, kto nie je vo veci pasívne legitimovaný. Táto okolnosť bola v priebehu celého
konania jednoznačná a žalobca nevzal žalobu proti žalovanému v 2. rade späť.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd po prejednaní
veci zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I sp.zn. 15C/64/2007-337 zo dňa 30.5.2013 tak, že
žalovaní v 1., a 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške
232.500,- Sk s 13% ročným úrokom z omeškania od 16.1.2006 do zaplatenia a zároveň, že žalovaní
v 1., a 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 500.000,- Sk s 13% ročným úrokom z omeškania od 16.1.2006 až do zaplatenia ako aj
nahradiť žalobcovi trovy konania alebo aby predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie
a rozhodnutie súdu prvého stupňa. Žalobca sa opieral o odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm.c/
O.s.p., pretože súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a podľa § 205 ods.2 písm.d/ O.s.p. lebo súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj podľa §
205 ods.2 písm.f/ O.s.p., keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalobca mal za to, že prvostupňový súd vychádzal z nesprávne a nedostatočne
zisteného skutkového stavu veci a napadnutý rozsudok sa javí ako arbitrárny a nepreskúmateľný, čo
do dôvodov, pretože súd prvého stupňa nerešpektujúc pokyn Krajského súdu v Košiciach uvedený v
uznesení 4Co/132/201-216 sa nevysporiadal s dôkazmi žalobcu a s jeho tvrdeniami, ktorými žalobca
preukázal nezákonnosť napadnutého postupu žalovaného v 2.rade. Žalobca dôvodil, že počas celého
konania poukazoval na skutočnosť, že od 15.6.2004, kedy žalovaný rozhodol o zaistení predmetného
vozidla až do 28.10.2004, kedy došlo k vráteniu vozidla, nevykonal žalovaný v 2.rade žiadne úkony,
ktoré by smerovali k preukázaniu skutočností dôležitých na riadne vykonanie colného dohľadu. Podľa
názoru žalobcu v danom prípade bolo teda realizované zádržné právo nezákonným spôsobom a išlo
o skrytý úkon, ktorý sa priečil dobrým mravom a ktorý vedome poškodzoval dobré meno žalobcu



a jeho ústavné práva vzťahujúce sa k vlastníctvu zadržaného vozidla. Preto takýto postup je nutné
považovať za nezákonný a protiústavný. Poukázal na to, že prvostupňový súd sa podľa jeho názoru v
odôvodnení napadnutého rozsudku nevyjadril k námietke žalobcu týkajúcej sa dĺžky doby, počas ktorej
bolo predmetné motorové vozidlo zadržané, resp. to komentoval jednou vetou, a preto rozhodnutie súdu
v tejto časti považuje za nepreskúmateľné, čo do dôvodov. Žalobca ďalej poukázal na tú skutočnosť, že
žalovaný v 2.rade musel svoje rozhodnutie o dorubení cla spoločnosti MONOPOL, a.s. pre rôzne chyby
3x prepracovať, nakoľko nevedel správne vypočítať výšku dorubeného cla a podľa názoru žalobcu sa
súd nevysporiadal s obranou žalobcu, ktorý tvrdil, že prvotné clo stanovené pre sporné vozidlo Colným
úradom v Prešove bolo podľa názoru žalobcu stanovené správne, o čom má svedčiť aj tá skutočnosť,
že celé dodatočne dorubené clo bolo spol. MONOPOL, a.s. vrátené. Znalecké dokazovanie navrhované
žalobcom vykonané nebolo a súd svoje rozhodnutie nevykonať dôkaz navrhnutý jedným z účastníkov
konania nijakým spôsobom neodôvodnil. Žalobca ďalej vyjadril svoj nesúhlasný názor s konštatovaním
prvostupňového súdu, že rozhodnutie žalovaného v 2.rade sp.zn. 392/04/ONK zo dňa 15.6.2004 bolo v
súlade so zákonom, čo malo byť preukázané aj rozhodnutím Colného riaditeľstva SR Bratislava sp.zn.
40019/2004 z 13.10.2004. Žalobca ďalej dôvodil, že mu nie je jasné, prečo si súd myslel, že vozidlá
neboli vo vlastníctva veľvyslanectva SR v Kyjeve, pričom mal za to, že prvostupňový súd sa stotožnil
s názorom žalovaných aj napriek nejasnostiam, keďže Colný úrad Košice nepreukázal svoje tvrdenie
kópiou ukrajinského technického preukazu a neporovnal údaje o vozidle v ňom uvedené, aby tak mohol
konštatovať, že údaje na colnej deklarácii sú nesprávne. Žalobca mal za to, že súd prvého stupňa
sa vyššie uvedenými argumentmi žalobcu nezaoberal, resp. vôbec nerešpektoval jeho obranu, veci
neposudzoval vo vzájomných súvislostiach a z doložených dôkazov, ale na základe nepodložených
domnienok, ktoré spôsobujú to, že súd si neobhájil svoje rozhodnutie presvedčivým spôsobom a
rozsudok sa javí ako nedôveryhodný a nepreskúmateľný.
Žalobca vyjadril stanovisko, podľa ktorého nezákonnosť rozhodnutia a zadržania motorového vozidla,
nesprávnosť pri stanovení ceny vozidla pre určenie výšky cla pri dovoze, neskúmanie ukrajinského
technického preukazu v súvislosti s colnou deklaráciou, nadbytočnosť zadržania vozidla, vrátenie
colného dlhu podľa žalobcu preukazuje, že Colný úrad Košice nesprávne a neodborne úradne
postupoval a vydal nesprávne a nezákonné rozhodnutie o zadržaní vozidla a poškodil žalobcu, pričom
na základe nesprávneho rozhodnutia postupu žalovaného v 2.rade došlo k vzniku škody ako majetkovej
a nemajetkovej ujmy, ktorú si žalobca uplatnil. Napokon žalobca poukázal na to, že nie je správne
stanovisko prvostupňového súdu uvedené v napadnutom rozsudku, keď vytýka žalobcovi, že počas
celého konania súdu nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by si bol voči žalovaným nejakým spôsobom
uplatnil nárok na náhradu škody, keďže z predložených dôkazov vyplýva, že škoda, ktorá vznikla
žalobcovi bola prejednaná na úrovni žalovaného v 1.rade aj žalovaného v 2.rade vo forme pokusu o
zmier, na ktorý žalovaní v 1., a 2.rade odpovedali, pričom súd nebral do úvahy argumenty žalobcu, že
povinnosť takéhoto prerokovania sa vzťahuje len na nároky z nezákonného rozhodnutia a z rozhodnutia
o väzbe a treste a nie na nároky z nesprávneho úradného postupu. Rozsudok v tejto časti preto
žalobca považuje za nepreskúmateľný, nakoľko súd založil svoje odôvodnenie na základe nepodloženej
domnienky a žalobca z opatrnosti predložil listinné dôkazy preukazujúce, že nárok bol zo strany žalobcu
riadne uplatnený a to predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 19.12.2007, pokus
o zmier - odpoveď zo dňa 30.1.2006. Súd prvého stupňa sa ďalej podľa názoru žalobcu nezaoberal
skutočnosťami potrebnými na posúdenie úradného postupu z hľadiska účelu k dosiahnutiu ktorého
postup štátneho orgánu smeruje.

Žalovaný v 1.rade sa k odvolaniu nevyjadril.

Žalovaný v 2.rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súhlasí s výrokom ako aj odôvodnením
napadnutého rozsudku Okresného súdu Košice I, pričom poukázal na to, že v spore namietal
neexistenciu pasívnej legitimácie vo vzťahu k žalovanému v 2.rade, z ktorého dôvodu bola žaloba voči
žalovanému v 2.rade zamietnutá, s čím sa Colný úrad Košice stotožnil. Podľa názoru žalovaného v
2.rade je táto právna skutočnosť rozhodujúca aj pre odvolacie konanie proti rozsudku a je dôvodom
na potvrdenie rozsudku vo vzťahu k žalovanému v 2.rade. Ďalej žalovaný v 2.rade vyjadril svoje
súhlasné stanovisko aj s ostatnými dôvodmi zamietnutia žaloby, predovšetkým zo strany žalobcu nebola
v súdnom spore preukázaná nezákonnosť rozhodnutia o zaistení ako predpokladu pre priznanie nároku
na náhradu škody. Podľa názoru žalovaného v 2.rade z rozhodnutia colného riaditeľstva v uvedenom
prípade vyplýva, že existovali dôvody pre zaistenie predmetného tovaru vzhľadom na predpoklad, že
tovar sa colným deliktom získal. Žalovaný v 2.rade navrhol odvolanie žalobcu zamietnuť a rozsudok
Okresného súdu Košice I sp.zn.15C/64/2007-337 zo dňa 30.5.2013 potvrdiť.



Odvolací súd na základe podaného odvolania podľa § 214 ods.2 O.s.p. prejednal vec bez nariadenia
pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212
ods.1, 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Verejné vyhlásenie rozsudku
bolo riadne oznámené podľa § 156 ods.1 O.s.p.

Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z náležite zisteného skutkového
stavu, je vecne správny a správne sú aj dôvody uvedené v napadnutom rozsudku. Súd prvého stupňa
náležite a správne zistil skutkový stav veci, vykonal potrebné dokazovanie na preukázanie skutkových
tvrdení a hodnotil ich v súlade s ust. § 132 O.s.p. Správne je aj rozhodnutie súdu prvého stupňa vo
vzťahu k žalovanému v 2.rade týkajúce sa nedostatku jeho pasívnej legitimácie.

Podľa ust. § 219 ods.1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, poukazuje na neho a na
doplnenie dôvodov uvádza:

Žalobca svoje odvolanie podal z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 písm.c/, d/, f/ O.s.p., t.j. z dôvodov že
súd prvého stupňa podľa názoru žalobcu neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 205 ods.2 písm.c/, a nevykonaniu znaleckého
dokazovania ,odvolací súd poukazuje na obsah a priebeh konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, z ktorého vyplýva, že dňa 12.4.2012 sa konalo pojednávanie na súde prvého stupňa, kde
bol prítomný právny zástupca žalobcu a ktoré pojednávanie bolo odročené za účelom vyhodnotenia
vykonaného dokazovania a posúdenia potreby nariadenia znaleckého dokazovania s tým, že v prípade,
ak nedôjde k nariadeniu znaleckého dokazovania, bude vytýčený nový termín pojednávania (č.l.
278 spisu). Po vyhodnotení dokazovania a otázky potreby vypracovania znaleckého posudku súd
prvého stupňa nariadil pojednávanie na deň 28.5.2013, na ktorý bol právny zástupca žalobcu riadne
predvolaný, pričom nenamietal potrebu doplnenia dokazovania vyhotovením znaleckého posudku
a následne bol osobne prítomný na pojednávaní konanom dňa 28.5.2013. Na tomto pojednávaní
bolo dané poučenie podľa § 120 ods.4 O.s.p., pričom právny zástupca žalobcu uviedol, že bol
nahliadať do spisu, je so spisom oboznámený ako aj s pripojeným správnym spisom, pričom nenavrhol
doplniť dokazovanie vykonaním znaleckého dokazovania. Toto pojednávanie bolo odročené z dôvodu
opakovanej povinnosti žalobcu predložiť požadované listinné dôkazy (technický preukaz a kúpnu zmluvu
o zakúpení predmetného motorového vozidla) a z dôvodu potreby doplniť listinné dôkazy aj zo strany
žalovaného v 2.rade. Pojednávanie bolo odročené na deň 30.5.2013, kde sa pojednávania zúčastnil
aj právny zástupca žalobcu, pričom bolo opakovane dané aj poučenie podľa § 120 ods.4 O.s.p., boli
oboznámené jednotlivé listinné dôkazy ako aj obsah spisu a účastníci konania prehlásili, že žiadne
ďalšie návrhy na dokazovanie nemajú. Bolo vyhlásené uznesenie o skončení dokazovania a následne
právny zástupca žalobcu predniesol záverečnú reč, ktorú predložil aj v písomnej podobe tak ako sa
nachádza na č.l. 331-333 spisu. Ani po vyhlásení uznesenia, ktorým bolo dokazovanie vyhlásené za
skončené a ani v záverečným rečiach žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu nenamietal
nevykonanie dokazovania ustanovením znalca.

S poukazom na uvedené podľa názoru odvolacieho súdu nebol daný odvolací dôvod v zmysle ust. §
205 ods.2 písm.c/ O.s.p.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm.d/ O.s.p. je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvého stupňa pri hodnotení výsledku vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas
konania najavo inak alebo neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania
najavo. O nesprávne skutkové zistenia môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení



dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesu účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak, a to
so zreteľom na závažnosť, zákonnosť, pravdivosť, prípadne vierohodnosť dôkazov. Skutkové zistenia
nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p.
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. § 133 až § 135 O.s.p., pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého
stupňa vec posúdil po právnej stránke.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods.2 písm.f/ O.s.p. je daný v prípade, ak súd prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej pri
skutkových zisteniach vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav,
ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo ak
aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil (interpretoval) na daný skutkový stav.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že
odvolacie dôvody podľa § 205 ods.2 písm.d/, f/ O.s.p. nie sú naplnené, keďže postupu prvostupňového
súdu v konaní ani jeho rozhodnutiu nie je možné vytknúť pochybenie zakladajúce záver o naplnení
niektorého z uvedených dôvodov odvolania.

Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu ani to, že
by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesu účastníkov nevyplynuli a ani
nevyšli za konania najavo inak, rovnako ani to, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Nie je
mu možné vytknúť ani to, že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p. a rovnako nebol daný odvolací dôvod podľa ust.
§ 205 ods.2 písm.f/ O.s.p., teda nebolo preukázané, že by súd prvého stupňa na zistený skutkový stav
aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne interpretoval.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
pričom vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomných súvislostiach a starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Zo zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil aj správny právny záver. Podrobné a zákonu
zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, v ktorých sa súd prvého stupňa vysporiadal so
všetkými tvrdeniami a námietkami účastníkov konania a teda aj námietkami žalobcu, na ktoré žalobca
opakovane poukazoval aj v odvolaní. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozsudku a odkazuje naň (§ 219 ods.2 O.s.p.).

Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom
od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.