{"guid": "8f740b7e-ee41-4bfd-b141-b65e27d38048:3589c905-a621-409e-a0e1-17244d35a360", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7106205532.10", "spisova_znacka": "7Co/33/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7Co/33/2016 z 26. 10. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 26. októbra 2016, sp. zn. 7Co/33/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7106205532.10", "identifikacne_cislo": "7106205532", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Šimonová", "sudca_id": 479, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriela-simonova-479", "datum_vydania": "2016-10-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3589c905-a621-409e-a0e1-17244d35a360", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7106205532.10", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7106205532.10", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7106205532.10/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/33/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7106205532
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7106205532.10

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky H. Š. nar.
XX.X.XXXX bývajúcej XX W. R. X. XX S. Y. L. zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou advokátkou
Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 za účasti matky E. R. nar. X.X.XXXX
bývajúcej XX W. R. X. XX S. Y. L. zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou advokátkou Advokátskej
kancelárie so sídlom v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 proti povinnému O. Š. nar. XX.X.XXXX
bývajúceho v F. na ulici L. Č.. XX zastúpeného JUDr. Ľudmilou Raffáčovou advokátkou Advokátskej
kancelárie so sídlom v Košiciach na Mäsiarskej ulici č. 4 v konaní o návrhu navrhovateľky na zvýšenie
výživného a o protinávrhu povinného na zníženie výživného, o odvolaní povinného proti rozsudku
Okresného súdu Košice I zo dňa 11.3.2016 č.k. 22P 47/2006-831 v spojení s dopĺňacím rozsudkom
Okresného súdu Košice I zo dňa 25.4.2016 č.k. 22P 47/2006-841 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutých výrokoch o zvýšení
výživného a dlžnom výživnom.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zvýšil výživné od povinného pre navrhovateľku zo sumy 26,56 € na 110 € mesačne
od 1.9.2008 do 26.10.2009, na sumu 120 € mesačne od 27.10.2009 do 31.8.2011, na sumu  130 €
mesačne od  1.9.2011 do 31.12.2013 a na sumu 100 € mesačne od  1.1.2014 do budúcna, ktoré zaviazal
povinného platiť vždy  do 15. dňa toho ktorého mesiaca na účet navrhovateľky vopred, čím zmenil
rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 26.11.2003 č. k. 21P/103/2003-47 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.4.2004 č. k. 16CoP/41/04-65. Konanie o návrhu povinného na
zníženie výživného za obdobie od 10.1.2014 do 16.1.2014   zastavil  a v prevyšujúcej časti návrh
povinného zamietol. Dlžné výživné, ktoré vzniklo povinnému v dôsledku zvýšenia výživného za obdobie
od 2.6.2006 do 31.8.2008 v sume 1.402,44 €, za obdobie od 1.9.2008 do 31.3.2016 v sume 2.843,31 €
zaviazal povinného zaplatiť na účet  navrhovateľky v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal
povinného nahradiť na účet konajúceho súdu trovy znaleckého dokazovania preddavkované štátom  v
sume 368,50 € v lehote 20 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

2. Dopĺňacím rozsudkom doplnil rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 11.3.2016 č.k. 22P
47/2006-831 o ďalší výrok, ktorý znie: „V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamieta“.

3. V zákonom stanovenej lehote podal povinný odvolanie a uplatnil odvolací dôvod uvedený v ust. §
205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., keďže súd prvej inštancie prejednávanú vec po právnej stránke vyhodnotil



jednostranne, len s prihliadnutím na zmenu pomerov navrhovateľky, pričom nerešpektoval zásadu
uvedenú v § 75 ods. 1 Zákona o rodine v tej časti, v ktorej má povinnosť prihliadnuť aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného, ako aj v časti, v ktorej súd pri rozhodovaní prihliadne na
odôvodnené potreby oprávneného. Namietol správnosť určeného výživného, pretože nezohľadňuje
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Konštatoval, že súd prvej inštancie bez
bližšieho zdôvodnenia zaujal stanovisko o stabilizácii príjmu povinného rodiča s poukazom na znalecké
posudky vypracované v konaní, peňažné denníky a daňové priznania. Zo znaleckých posudkov pre
prvostupňový súd vyplynulo, že si v predchádzajúcich rokoch vedel zabezpečiť zo živnosti dostatok
finančných prostriedkov na živobytie, zakúpenie rodinného domu a prevádzkovanie motorových vozidiel.
Ako výdavky uviedol aj náhrady za používanie motorových vozidiel za ubehnuté kilometre, ktoré
predstavujú príjem. Vzhľadom na to, že podnikal v tej istej oblasti od roku 2002 je zrejmé, že si
reguloval príjmy a výdavky tak, aby to bolo finančne výhodné. Namietal, že z vykonaného dokazovania
to nevyplynulo, keďže v roku 2012 predstavovala náhrada za používanie motorového vozidla 1.451,36 €
a náhrada za kilometre 911,71 €, čo v prepočte na dvanásť kalendárnych mesiacov predstavujú uvedené
náhrady jeho príjem 196 €, v roku 2013 vo výške 67,93 €, v prepočte na dvanásť kalendárny mesiacov
5,66 € za zachovania zásady, že bolo bez náhrady opotrebované motorové vozidlo. Z vykonaného
dokazovania nevyplynulo, že by si zadovážil iné motorové vozidlo ako náhradu za opotrebenie
spôsobené užívaním vozidla na podnikanie a má za to, že matematickým odpočítaním novo vymeraného
výživného od jeho mesačných príjmov za posudzované obdobie mu ostane suma len o niečo málo vyššia
ako je suma životného minima, z ktorej možno základné potreby dospelého človeka uhrádzať veľmi
obtiažne. Uvedené nezodpovedá princípu rovnakej životnej úrovne rodiča a dieťaťa, ak rodič po úhrade
novo vymeraného výživného ostal odkázaný na sumu o málo vyššiu než je zákonom stanovené životné
minimum. Uviedol, že súd prvej inštancie považoval za primerané zvýšenie výživného od dátumu,
kedy navrhovateľka nastúpila na štúdium v zahraničí, pričom z vykonaného dokazovania jednoznačne
nevyplynuli iné skutkové okolnosti a poukazuje na to, že odchodom zo Slovenska navrhovateľka stratila
svoj doterajší spôsob života, musela dochádzať do školy v Košiciach, nebýva na internáte a ani sa tam
nestravuje, nepotrebuje školské pomôcky charakteristické pre prípravu gymnázia, nenavštevuje tanečný
klub a v súvislosti s nástupom na štúdium v zahraničí bol preukázaný iba výdavok v podobe uhradeného
školného. Konštatoval, že jeho schopnosti a možnosti mu neumožňujú uhradiť dlžné výživné do 30 dní. V
prípade, ak odvolací súd dôjde k záveru, že sú dané dôvody na potvrdenie rozsudku vo výroku o zvýšení
výživného navrhol umožniť mu splácať dlžné výživné v splátkach po 100 € spolu s bežným výživným.
Navrhol odvolaciemu súdu odvolaním napadnutý výrok o zvýšení výživného zmeniť tak, že návrh na
zvýšenie výživného nad sumu 100 € mesačne od 1.9.2008 do budúcna zamieta.

4. Navrhovateľka vo vyjadrení navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a
priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za  vecne správny
vo vzťahu k odvolacím námietkam povinného. V priebehu konania vzhľadom na jej meniace sa a
zvyšujúce potreby výživné od povinného žiadala vo vyššej sume ako v napadnutom rozsudku určil
súd. Ňou navrhované výživné by zodpovedalo zákonným kritériám, avšak dĺžka konania o zvýšenie
výživného, ktoré trvalo desať rokov ovplyvnilo jej postoj k predmetnému rozsudku v tom zmysle, že
sa proti nemu neodvolala. Citovala § 62 ods. 4, 5, § 63 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
Konštatovala, že skutočné majetkové pomery povinného ako kúpa domu v Maďarsku, vlastníctvo dvoch
motorových vozidiel, ktoré boli v zjavnom nepomere s deklarovanými príjmami a výdavkami povinného,
tieto reguloval tak, aby to bolo pre neho výhodné a na tento spôsob vedenia účtovníctva poukazovala
písomným podaním niekoľkokrát v priebehu celého konania. Konštatovala, že povinný nepreukázal
spôsobom predpokladaným v § 63 ods. 3, 2 Zákona o rodine, že uvedené výdavky boli také, ktoré by mali
prednosť  pred výživným pre ňu, vtedy ešte maloletú. Uviedla, že súd pri určovaní výšky výživného vo
vzťahu k povinnému rodičovi neberie do úvahy iba povinným rodičom deklarované majetkové pomery,
ktoré by v súdenej veci mohli viesť k záveru, že povinný je pri svojich príjmoch z podnikateľskej činnosti
takmer nemajetný, ale vychádza v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine aj z potencionality príjmov,
čo znamená, že aký majetkový prospech by mohol povinný rodič vo svojom veku, vzdelaní, prostredí,
v ktorom sa nachádza získať, ak by mal reálny záujem podieľať sa v potrebnej miere na zabezpečení
výživy pre svoje dieťa. Vo vzťahu k argumentácii povinného v jeho odvolaní o tom, že nepreukázala
po svojom odchode s matkou do zahraničia zmenu pomerov spočívajúcu vo zvýšení jej životných
nákladov je potrebné uviesť, že je všeobecne známou skutočnosťou, že životné náklady konkrétne
vo Veľkej Británii sú podstatne vyššie ako tie na Slovensku a suma 100 € nepostačuje v jej veku ani
len na jednoduchú stravu. Pri výživnom 100 € pripadá na deň pre ňu 3,33 €, čo nepostačuje ani na
jedno hlavné jedlo. Základnými životnými potrebami sú však aj potreba bývania, obliekania, obúvania,



základné hygienické potreby a podobne. Konštatovala, že v súčasnosti 100 € sa určuje ako výživné pre
maloleté deti, ktoré ani len nenavštevujú základnú školskú dochádzku v situácii, keď pomery povinného
rodiča neumožňujú určiť vyššie výživné. K žiadosti povinného, že v prípade potvrdzujúceho rozhodnutia
navrhol umožniť dlžné výživné splácať v splátkach konštatovala, že počas desiatich rokov trvajúceho
konania o zvýšenie výživného nebolo zabezpečenie výživy a starostlivosti o ňu v čase podania návrhu
zvýhodnené splátkami.

5. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny
poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak

8. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd  rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

10. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

11. Podľa ust. § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa
zmenia pomery.

12. Výroky rozsudku o znížení výživného a zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného v prevyšujúcom
rozsahu dopĺňacím rozsudkom neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli
predmetom odvolacieho konania (ust. § 367 ods. 2 CSP).

13. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom v
napadnutých výrokoch o zvýšení výživného a dlžnom výživnom spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
podľa § 65 a 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP
a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych
ustanovení Zákona o rodine  a v súlade s ust.§ 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní
najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho
závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

14. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel
k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie, boli nepochybne zistené a preukázané všetky
skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného. Vzhľadom na to,
že povinný v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné
rozhodnutie o zvýšení výživného, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s
jeho odôvodnením.

15. Odvolací súd poukazuje na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré vyžaduje, aby k zmene pôvodného
rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili
podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom,  a teda o zmenu, ktorá sa výraznejším
spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov konania. Za zmenu, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného



rozhodnutia o výživnom je potrebné považovať aj nárast odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa
(oprávneného), ku ktorým môže dôjsť buď ihneď napríklad v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu,
nástupu do školy atď. alebo aj postupne v dôsledku vyššieho veku maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní
o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v tomto
prípade ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Z vyššie citovaných ustanovení
vyplýva, že základnými kritériami určenia rozsahu vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby
dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Odôvodnenými potrebami dieťaťa
nie sú len potreby na zabezpečenie výživy vo vlastnom zmysle slova, ale aj šatstvo, obuv, náklady na
bývanie, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rôznymi jeho záujmami
a so zdravotným stavom. Ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine stanovuje, že dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni svojich rodičov, preto ak je životná úroveň rodičov vyššia, je v záujme dieťaťa, aby
sa na tejto úrovni podieľalo a malo z nej úžitok aj v budúcnosti. Výška výživného preto môže byť v
takomto prípade určená tak, aby zodpovedala aj zvýšeným potrebám dieťaťa. Rovnako je potrebné
posudzovať aj odôvodnené potreby plnoletého dieťaťa, pokiaľ dôvodom trvania vyživovacej povinnosti
k nemu je okolnosť, že dieťa sa pripravuje na budúce povolanie, s čím má spojené zvýšené výdavky,
ktoré nevybočujú z rámca potrieb iných študentov a ktoré možno považovať za všeobecne známu
skutočnosť, preto o výške týchto výdavkov nemal odvolací súd pochybnosti. Odvolací súd konštatuje,
že výživné zvýšené súdom prvej inštancie predstavuje len časť skutočných výdavkov navrhovateľky ako
dospelého človeka pripravujúceho sa na budúce povolanie a pokryje len jej určité potreby. Z obsahu
spisu je zrejmé, že osobnú starostlivosť o navrhovateľku zabezpečuje jej matka, ktorá zároveň uhrádza
podstatnú časť výdavkov súvisiacich so štúdiom a jej záujmovými aktivitami a z toho dôvodu odvolací súd
považuje za nedôvodnú odvolaciu námietku povinného týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia
veci. Súd prvej inštancie správne a zákonne určil bežné výživné diferencovane tak, ako k zmenám
pomerov na strane účastníkov dochádzalo a správne určil výšku dlžného výživného a taktiež spôsob
jeho zaplatenia, pretože pomerom účastníkov, výške dlhu a charakteru predmetu konania, ktorým je
zvýšenie výživného ani odvolací súd nepovažoval za spravodlivé priznať povinnému výhodu splátok
vzhľadom na to, že účelom výživného je zabezpečiť dieťaťu jeho odôvodnené potreby, pričom sa
jedná o prednostnú pohľadávku a dieťa je na výživné odkázané, preto nemožno od neho požadovať
strpenia splatenia dlhu v splátkach. Zvýšenie vyživovacej povinnosti mohol povinný očakávať od začiatku
konania a pripraviť sa na zaplatenie eventuálneho dlhu na výživnom odkladaním si časti príjmu, resp.
sám dobrovoľne začať plniť zvýšené výživné primerane oprávneným potrebám navrhovateľky. Navyše
odvolacie dôvody tvorili obranu povinného už v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej
inštancie v napadnutom rozsudku náležite vysporiadal. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s
hodnotením súdu prvej inštancie týkajúcim sa pomerov povinného a dospel k rovnakému právnemu
záveru ako súd prvej inštancie, pretože zvyšované výživné zodpovedá zákonným kritériám určovania
rozsahu výživného rodičov k deťom vyplývajúcim z citovaných zákonných ustanovení v napadnutom
rozsudku a poznamenáva vo vzťahu k odvolacím námietkam povinného, že výdavky navrhovateľky
čiastočne dezinterpretoval a pokiaľ by súd prihliadal na všetky odôvodnené potreby navrhovateľky bez
ohľadu na pomery povinného, musel by určiť výživné v nepomerne vyššom rozsahu. Vzhľadom na to,
že povinný v podanom odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné
rozhodnutie o jeho odvolaní, odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust.
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 CSP v spojení s ust. § 52 CMP), keďže v konaniach podľa
CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a
zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 CMP). Navyše ani
podľa právnej úpravy platnej do 30.6.2016 žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania v
konaniach, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu (§ 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p.).

17. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov  od  doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,



ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22P/47/2006", "guid": "93b66d89-3a79-4c60-8469-421150ed1514:0a116eee-8bc0-4bc3-abfe-382e6f0e5c62", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}