Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/139/2015 z 12. 10. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 12. októbra 2016, sp. zn. 3Co/139/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7109228896.2 Krajský súd Košice | 3Co/139/2015 | ECLI:SK:KSKE:2016:7109228896.2 | 2016-10-12 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/396e92e8-dea6-401c-b79d-09245a51427e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7109228896.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/139/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109228896
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7109228896.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr.
Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej, v spore žalobkyne G. R., U.. XX.XX.XXXX, R. L., W. X,
zastúpenej HODOR advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Košiciach, Vrátna 40, proti žalovanému
Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpenému
JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom v Košiciach, Moyzesova 38, o zaplatenie 2.006,80 eur
s príslušenstvom, o odvolaniach žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo 7.
októbra 2014, č. k. 38C/457/2009-378 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 1.234,94 eur
s príslušenstvom.

O d m i e t a odvolanie žalovaného proti výroku o zastavení konania o zaplatenie sumy 771,86 eur s
príslušenstvom a proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny
poplatok 26,40 eur a v tejto časti vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

P r i z n á v a žalobkyni plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej iba „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zo 7. októbra 2014
zastavil konanie o zaplatenie sumy 771,86 eur a úroku z omeškania z tejto sumy vo výške 8,5% ročne
z tejto sumy od 9.3.2013 do zaplatenia. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.234,94
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne od 1.10.2013 do zaplatenia do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok 26,40 eur do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval o zmenenom žalobnom návrhu, ktorým sa žalobkyňa domáhala
zaplatenia sumy 2.006,80 eur s príslušenstvom z titulu zaplatenia poistného plnenia dojednaného v
poistnej zmluve pre poistnú udalosť dožitia, ktorá nastala 9.3.2013. Žalobkyňa vzala žalobu späť o
zaplatenie sumy 771,86 eur s príslušenstvom, preto súd v tejto časti konanie zastavil. Rozhodnutie
o vyhovení žalobnému návrhu o zaplatenie sumy 1.234,80 eur odôvodnil súd prvej inštancie tým, že
žalobkyňa ako poistník a poistená uzavrela so žalovaným ako poisťovateľom dňa 7.3.1998 poistnú
zmluvu s poistným produktom UDP-K na poistenie žalobkyne pre prípad smrti a prípad dožitia na poistnú
dobu 15 rokov. Začiatok poistenia bol dohodnutý na 7.3.1998 a koniec poistenia na 7.3.2013. Poistné



plnenie pre prípad smrti bolo dohodnuté vo výške 40.000,- Sk a pre prípad dožitia vo výške 60.457,- Sk
(2.006,80 eur). Keďže došlo k poistnej udalosti dožitia, je žalovaný povinný zaplatiť celé poistné plnenie.

3. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že listom zo dňa 9.6.2008 oznámil žalobkyni, že dňom 16.5.2008
došlo k zániku poistenia, pretože nereagovala na jeho oznámenie o potrebe vykonať prepočet a zvýšenie
poisteného k dohodnutému poistnému produktu v dôsledku kontroly vykonanej orgánom štátneho
dohľadu. Následne jej dňa 23.6.2008 vyplatil tzv. odkupnú hodnotu poistného v sume 23.253 ,- Sk
(771,86 eur). Súd prvej inštancie preto ako predbežnú otázku skúmal platnosť poistnej zmluvy, ktorú
mal žalovaný jednostranne zrušiť. Poukázal na to, že medzi žalobkyňou a žalovaným ide o vzťah
súkromnoprávny, bez regulácie verejným právom, ktorého obsahom je vzájomná dohoda o životnom
poistení podľa § 788 Občianskeho zákonníka (OZ). Z hľadiska typu posúdil súd uzavretú zmluvu ako
adhéznu spotrebiteľskú zmluvu. V konaní bolo preukázané, že postavenie a činnosť žalovaného pri
výkone poisťovníctva je zo strany orgánov štátu regulovaná normami verejného práva. Na základe
toho boli preukázané relevantné zásahy štátu do podnikateľskej činnosti žalovaného schválením
matematického vzorca v rámci obchodného plánu poisťovacej činnosti a následne dohľadom vykonaným
NBS (v období od 30.4.2007 do 21.2.2008) bolo zistené, že kalkulačné vzorce produktov životného
poistenia nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv.
Problémom bolo nízke kalkulované poistné pri poistnej sadzbe UDP-K. Súd prvej inštancie poukázal
na odlišnosti verejnoprávnej a súkromnoprávnej úrovne napríklad v § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Uviedol, že žalovaný bol povinný zjednať nápravu v kalkulačných vzorcoch, avšak táto sa nemal dotknúť
už uzavretých poistných zmlúv bez súhlasu resp. dohody s poisteným. Poukázal na ustanovenia zákona
č. 186/2004 Z. z., z ktorého vyplýva povinnosť žalovaného upraviť právne pomery v rámci výkonu
podnikateľskej činnosti do budúcna. V ďalšej časti odôvodnenia sa súd venoval aj možnosti zániku
povinnosti dlžníka z dôvodu tzv. dodatočnej nemožnosti plnenia podľa § 575 OZ. K tej môže dôjsť
až po vzniku právneho vzťahu a spôsobuje zánik povinnosti plnenia. Objektívna právna nemožnosť
plnenia znamená, že nemožno plniť, pretože plnenie dohodnuté v zmluve sa prieči neskoršiemu
zákonnému zásahu. Z obsahu protokolu NBS o kontrole ani z § 31a zákona o poisťovníctve nevyplýva
pre žalovaného zákaz plniť za dohodnutých podmienok pri vzniku poistnej udalosti z existujúcich
vzťahov. Zároveň súd prvej inštancie skonštatoval, že poistná zmluva nie je neplatným právnym úkonom
a nedošlo ani k chybe v písaní či počítaní. S poukazom na zásadu pacta sunt servanda a ostatnú
argumentáciu dospel k záveru, že poistná zmluva zostala platná a účinná a že došlo k vzniku poistnej
udalosti - dožitia sa konca poistenia, preto vznikla žalovanému povinnosť vyplatiť dohodnuté poistné
plnenia. Platbu v sume 771,86 eur považoval súd za preddavok na poistné plnenie. Preto zaviazal
žalovaného na zaplatenie istiny 1.234,94 eur. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že žalobkyni patrí iba
suma 662,98 eur.

4. O úrokoch z omeškania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 517 ods. 1, 2 OZ a priznal úroky odo
dňa nasledujúceho po dni, keď bolo žalovanému doručené uznesenie o zmene žalobného návrhu na
zaplatenie poistného plnenia, teda od 1.10.2013. V prevyšujúcej časti čo do príslušenstva pohľadávky
žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., pretože účastníci mali v konaní
čiastočný úspech. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona
o súdnych poplatkoch. Uviedol, že žalobkyňa bola oslobodená od súdneho poplatku, preto je poplatok
povinný zaplatiť podľa výsledku konania žalovaný.

5. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to proti všetkým výrokom rozsudku z dôvodov podľa
§ 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/ a f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu
zamietne alebo aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. V doplnených dôvodoch odvolania uviedol, že protiprávnosť kalkulovaných sadzieb poistného za
poistné plnenie v produkte ÚDP-K vznikla už pri vydaní povolenia zo strany štátneho orgánu na takéto
protiprávne sadzby a pokračovala aj za pôsobnosti zákona č. 95/2002 Z.z., resp. aj zákona č. 8/2008
Z.z. Je teda nesprávny právny záver súdu, že protiprávnosť v uvedených sadzbách poistného vznikla
až za pôsobenia novely zákona č. 95/2002 Z.z. Uvedený nesprávny skutkový a právny záver súdu o
čase vzniku protiprávnosti sadzieb je dôsledkom neúplne a nesprávne zisteného skutkového stavu, ako
i dôsledok nesprávneho právneho posúdenia. Použitie protiprávnych sadzieb poistného do právneho
úkonu, akým nepochybne je aj posudzovaná poistná zmluva, a to navyše v podobe jej podstatnej
náležitosti, robí celý úkon neplatným v zmysle § 39 OZ, lebo svojim obsahom a účelom obchádza zákon.
Ak chýba niektorá z podstatných náležitostí zmluvy je zmluva absolútne neplatná. Rozpor so zákonom



spôsobuje neplatnosť právneho úkonu, pričom je irelevantné, z akej oblasti je zákon, ktorému úkon
odporuje. Na túto absolútnu neplatnosť súd musí prihliadať aj bez návrhu, teda ex offo. Súd si túto
povinnosť nesplnil a tým porušil právo žalovaného na spravodlivé súdne konanie, pretože žalovaný má
právo, aby súd použil relevantnú právnu normu. Súd prvej inštancie v tomto dôsledku neúplne zistil
skutkový stav, a to aj v dôsledku skutočnosti, že procesne opomenul splniť svoju povinnosť podľa § 118
ods. 2 O.s.p. a neusmernil žalovaného pri jej procesnom postupe, na aké otázky súdu sa má dôkazne
reagovať. Rozhodnutie súdu má všetky znaky tzv. prekvapivého rozhodnutia, kde až z rozsudku sa
odvolateľ dozvedel, ktoré tvrdenia sú podľa súdu údajne nepreukázané, resp. ako súd hodnotil skutkovo
a právne nesprávne sadzby poistného vo väzbe na poistné plnenie. Uviedol, že sa snažil riešiť ním
nezavinenú situáciu vzniknutú nesprávnym postupom štátu s minimálnymi ekonomickými dôsledkami
pre klienta s tromi možnosťami ponúknutými každému klientovi, ktorého poistná zmluva obsahovala
protiprávne nesprávne kalkulácie poistného. Pritom tretia alternatíva oznámenie o ukončení poistného
vzťahu bola dôsledkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu, pričom aj tu sa žalovaný dobrovoľne
zaväzoval vyplatiť klientovi aspoň dopredu dohodnutú čiastku v podobe odkupnej hodnoty. Nakoľko
uvedené kroky nenašli adekvátnu odozvu u klienta, bolo nutné oznámiť mu ukončenie zmluvného
vzťahu, vtedy však nebol ukončený jednostranne zo strany žalovaného ako sa mylne domnieva súd.
Poistná zmluva totiž ako absolútne neplatný právny úkon v dôsledku vyššie uvedeného právne ani
nikdy nevznikla. Absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych
povinností a ani práv, t. j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie. Spolu s odvolaním odvolateľ predložil
listiny: protokol 2007, znalecký posudok č. 4/2008, stanovisko zodpovedného aktuára, z ktorých má
vyplývať jednoznačné skutkové zistenie, že poistné v poistnej zmluve bolo od počiatku určené v rozpore
so zákonom o poisťovníctve.

7. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok potvrdiť. Úvahu o neplatnosti zmluvy
v dôsledku protiprávne kalkulovaných sadzieb poistného považuje za zvláštnu, pretože zo strany
žalovaného nikdy nebola platnosť zmluvy spochybňovaná. Žalovaný nemôže okolnosti a dôsledky
plynúce zo vzťahu s orgánom verejnej moci prenášať do súkromnoprávneho vzťahu. Odvolateľ tak
neguje svoju vlastnú obranu a tvrdenia uvedené v prvostupňovom konaní.

8. Proti rozsudku podala odvolanie aj žalobkyňa, a to proti výroku, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania. Poukazuje na zápisnicu z pojednávania dňa 7.10.2014 z ktorej vyplýva, že
súd rozhodol o trovách tak, že „odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške ,
ktorá bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku“. Je zrejmé, že výrok vyhláseného rozsudku
nezodpovedá výroku o trovách v písomnom vyhotovení rozsudku. Poukazuje na zásadu viazanosti súdu
vyhláseným rozsudkom. Právny zástupca žalobkyne navyše včas vyčíslil aj výšku trov konania. Ďalej
sa vyjadruje k otázke posúdenia jej úspechu v konaní.

9. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý
platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1). Právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona zostávajú zachované (§
470 ods. 2, prvá veta). Obaja odvolatelia podali odvolanie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku
(O.s.p.), preto Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) posudzoval odvolanie z hľadiska
jeho prípustnosti a uplatnených odvolacích dôvodov podľa ustanovení predchádzajúceho procesného
predpisu.

10. Keďže v konaní nebol daný dôvod na nariadenie odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP, prejednal odvolací súd obe odvolania bez pojednávania, v rozsahu uvedenom v § 379 a § 380
CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je čiastočne neprípustné a v merite veci je nedôvodné. Na druhej strane odvolanie
žalobkyne je dôvodné.

11. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Subjektívnu prípustnosť odvolania podobne upravovalo aj ustanovenie § 201 O.s.p. Pokiaľ odvolanie
žalovaného smerovalo proti výroku o čiastočnom zastavení konania a proti výroku o zamietnutí žaloby
v prevyšujúcej časti, na podanie odvolania proti týmto výrokom nie je žalovaný subjektívne procesne
legitimovaný, pretože mu nimi nebola spôsobená žiadna ujma. Preto odvolací súd jeho odvolanie v tejto
časti odmietol podľa § § 386 písm. b) CSP.



12. Pokiaľ ide o vyhovujúci výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 1.234,94 eur s
príslušenstvom je rozsudok súdu prvej inštancie vecne správny, preto ho odvolací súd potvrdil podľa §
§ 387 ods. 1 CSP.

13. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie pred rozhodnutím vyhovujúcim výrokom vykonal
dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre zistenie skutkového stavu veci, na takto zistený skutkový stav
aplikoval relevantné ustanovenia hmotného práva, ktoré správnym spôsobom interpretoval. V konaní
nedošlo v tejto časti k takým vadám, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozhodnutia podľa § 389 CSP.
Odvolací súd konštatuje správnosť a úplnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ktorými sa v
celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

14. K odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd v stručnosti uvádza:

15. Súd prvej inštancie v konaní procesne postupoval v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho
poriadku. Z obsahu spisu je možné vyvodiť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je prekvapivé,
keďže spĺňa požiadavku predvídateľnosti pre strany sporu. Strany v priebehu konania mali možnosť
vyjadriť sa ku všetkým relevantným skutočnostiam až do rozhodnutia vo veci samej, mali možnosť
predkladať návrhy na vykonanie dokazovania a vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom. Odôvodnenie
napadnutého rozsudku má oporu vo vykonanom dokazovaní. Zo zápisnice o pojednávaní dňa 7.10.2014
(č. l. 374 spisu) nepochybne vyplýva, že právny zástupca žalovaného nemal ďalšie návrhy na vykonanie
dokazovania. V záverečnom prednese sa odvolával na ustanovenie § 729 OZ o lehote na likvidáciu
poistného z čoho je potrebné vyvodiť, že v čase ukončenia dokazovania bolo zrejmé, čo je predmetom
sporu a o akom nároku súd bude rozhodovať.

16. Odvolateľ vytýka súdu prvej inštancie, že nevzal zreteľ na absolútnu neplatnosť právneho úkonu
z dôvodu použitia protiprávnych sadzieb poistného v poistných zmluvách, čo spôsobuje absenciu
podstatnej náležitosti zmluvy.

17. Podľa § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a osoba, ktorá s poistiteľom poistnú
zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

18. Poistný vzťah je vzťahom súkromnoprávnej povahy. Zmena obsahu takéhoto vzťahu môže byť
vykonaná výlučne na základe predpisov súkromného práva a spôsobom, ktorý si dohodli účastníci alebo
ktoré upravuje zákon. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie stupňa v tom, že
poistná zmluva, z ktorej žalobkyňa svoj nárok uplatňovala je platná a zanikla uplynutím lehoty, na ktorú
bola uzavretá. Rovnako sú správne jeho závery vo vzťahu k zisteniu, že nedošlo k ukončeniu poistnej
zmluvy riadnym a zákonným spôsobom a že poistný vzťah trval naďalej aj po doručení listu žalovaného
o oznámení zániku poistenia.

19. Pokiaľ sa týka možného vplyvu predpisov verejného práva na obsah súkromnoprávneho vzťahu
zdôrazňuje odvolací súd, že Zákon o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon.
č. 95/2002 Z. z., podobne aj predchádzajúci zákon č. 34/1991 Zb.) je predpisom verejného práva,
ktorý upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením, vykonávaním činností
a zánikom poisťovní a zaisťovní, pôsobením poisťovní v iných členských štátoch a ich pobočiek
na území Slovenskej republiky a pôsobením zahraničných poisťovní a ich pobočiek a zahraničných
zaisťovní a ich pobočiek na území Slovenskej republiky a výkonom dohľadu nad poisťovníctvom.
Zákon o poisťovníctve neupravuje náležitosti poistných zmlúv ani poistné podmienky, ktoré by sa
týkali uzatvárania poistných zmlúv, ich zániku, prípadne práv a povinností zmluvných strán, preto
aj námietka žalovaného o aplikácii tohto zákona na daný právny vzťah je nepatričná. Ustanovenie
§ 31a zák. č. 95/2002 Z. z. síce ukladá povinnosť poisťovni určovať výšku poistného za splnenia
zákonom stanovených podmienok, ide však o zásah verejnoprávneho charakteru, ukladajúci povinnosť
poisťovni, ktorý nezasahuje do konkrétnych súkromnoprávnych vzťahov (zmlúv), keďže to zákon
výslovne neustanovuje. Dôvody uvádzané žalovaným nespôsobujú neplatnosť poistnej zmluvy, pretože
poisťovňa prípadnú nedostatočnú výšku technických rezerv na životné poistenie môže vykryť aj inými
spôsobmi, ako len zmenou poistných zmlúv. Odvolacia námietka, že v dôsledku nesprávne schváleného
poistno-matematického vzorca (výpočtu poistného štátnym orgánom) je od počiatku absolútne neplatná
podstatná náležitosť poistnej zmluvy - poistné pre rozpor so zákonom, nemôže zmeniť rozhodnutie v



prospech žalovaného, keďže medzi účastníkmi konania došlo k vzniku občianskoprávneho vzťahu, ktorý
sa riadi dohodou zmluvných strán, teda zmluvnými podmienkami, dojednanými medzi týmito účastníkmi
a na tieto nemôže mať vplyv skutočnosť, že na strane žalovaného došlo k nesprávnemu poistno-
matematickému výpočtu poistného.

20. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že poistná zmluva je platná a
došlo k naplneniu dojednanej poistnej udalosti - dožitia konca poistnej doby, preto súd prvej inštancie
správne rozhodol, ak zaviazal žalovaného na zaplatenie zostatku poistného plnenia dohodnutého v
poistnej zmluve po odpočítaní vyplateného preddavku.

21. Nesprávne je však rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania. Súd prvej inštancie sa dopustil
procesného pochybenia, ktorým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo je dôvod na zrušenie
rozsudku v tomto výroku podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

22. Z obsahu zápisnice o pojednávaní dňa 7.10.2014 nepochybne vyplýva, že súd prvej inštancie vyhlásil
výrok o náhrade trov konania v znení, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške,
ktorá bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku. Napriek tomuto verejne vyhlásenému výroku,
ktorým bol súd viazaný podľa § 156 ods. 4 O.s.p., obsahuje písomné vyhotovenie rozsudku výrok o
trovách konania, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z obsahu
odôvodnenia nie je možné vyvodiť, z akého dôvodu nesúhlasí výrok vyhláseného rozsudku s písomným
vyhotovením. Jedinou prípustnou výnimkou z viazanosti súdu vyhláseným výrokom o trovách konania
je postup podľa ustanovenia § 151 ods. 2 O.s.p. Ide o prípad, ak účastník nevyčísli trovy v lehote troch
pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia a zo spisu nevyplývajú žiadne trovy odlišné od trov právneho
zastúpenia. O takýto prípad tu však nejde, keďže žalobkyňa, ktorej súd priznal náhradu trov, vyčíslila
výšku trov písomne dňa 8.10.2014.

23. Aj vzhľadom na odôvodnenie výroku o trovách konania, v ktorom sa súd zaoberá aplikáciou zásady
pomerného úspechu, zjavne nejde iba o chybu v písaní, ktorá sa dá napraviť opravným uznesením. Preto
nezostávalo odvolaciemu súdu iné, ako zrušiť rozsudok vo výroku o trovách prvoinštančného konania
a vrátiť vec v tejto časti na nové konanie a rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude riadne
odôvodniť rozhodnutie o náhrade trov konania, ktoré bolo vyhlásené na pojednávaní dňa 7.10.2014 a
ktorým je viazaný. Vzhľadom na novú procesnú úpravu rozhodovania o trovách konania podľa § 262
CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí najskôr o nároku na náhradu trov (§ 262 ods. 1
CSP) a o výške rozhodne po jeho právoplatnosti súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

24. Nesprávne je aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o súdnom poplatku. Odvolací súd dodáva, že aj
keď tento výrok ani jedna zo strán odvolaním nenapadla, je vždy povinnosťou súdu podľa § 12 ods. 3
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
predpisov (ZoSP) nesprávne rozhodnutie o poplatkovej povinnosti zrušiť alebo zmeniť aj bez návrhu.

25. Podľa § 2 ods. 2 prvá veta ZoSP ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo
návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo
odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

26. Keďže žalobkyňa bola od poplatku oslobodená súd prvej inštancie správne vychádzal zo záveru
o tom, že žalovaný je povinný zaplatiť pomernú časť súdneho poplatku, nesprávne však určil výšku
tohto pomeru. Zákon o súdnych poplatkoch nehovorí o rozdiele pomeru, ale o pomernej časti. Ak teda
mal žalovaný neúspech v pomere 61% z uplatneného nároku, je povinný zaplatiť tento pomer súdneho
poplatku.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 a § 396 CSP. Žalobkyňa mala v
odvolacom konaní plný úspech, preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému.
O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval o prvej inštancii. Pri dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha
(dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.