Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/593/2015 z 6. 9. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 6. septembra 2016, sp. zn. 9Co/593/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7110221718.2
Krajský súd Košice | 9Co/593/2015 | ECLI:SK:KSKE:2016:7110221718.2 | 2016-09-06 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu
Citované ustanovenia: CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/604e5089-2a1a-4128-aed2-35d9cdbd69e0
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7110221718.2

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/593/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110221718
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7110221718.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudcov
JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Moniky Koščovej, v spore žalobcu: S. U., D.. XX. XX. XXXX, N. S.
G., F. XX, zastúpeného JUDr. Jurajom Birošom, advokátom so sídlom v Košiciach, Rázusova 1, proti
žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra SR, so sídlom v Bratislave,
Štúrova 2, o náhradu škody, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 14.
05. 2015 č.k. 25C/251/2010-97 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok.

Priznáva žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len "súd prvej inštancie") rozsudkom zo dňa 14. 05. 2015 č.k.
25C/251/2010-97 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.951,87 eur s 9 % ročným úrokom
z omeškania od 20. 08. 2010 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu AK JUDr. Juraj Biroš, so sídlom v Košiciach,
Rázusova 1 trovy právneho zastúpenia vo výške  639,02 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 5 ods. 1, §
4 ods. 1 písm. b/ a f/, § 6 ods. 1, § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.),
§ 489, § 121, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a  § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., berúc do
úvahy právny názor vyslovený odvolacím súdom uznesením zo dňa 20. 03. 2014 č.k. 3Co/377/2013-74
v otázke orgánu oprávneného konať pred súdom za štát (žalovanú), ktorou je Generálna prokuratúra SR
vzal za preukázané, že uznesením Okresného riaditeľstva PZ zo dňa 03. 08. 2005 bolo začaté trestné
stíhanie pre trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného
zákona, že uznesením zo dňa 22. 05. 2006 bolo voči žalobcovi ako konateľovi spoločnosti L..S..O..
Z..F..P.. G. vznesené obvinenie, ktoré mu bolo doručené 04. 07. 2006 a že voči tomuto uzneseniu podal
žalobca cestou svojho právneho zástupcu dňa 17. 07. 2006 sťažnosť, ktorá bola uznesením Okresnej
prokuratúry Košice II zo dňa 25. 07. 2006 ako nedôvodná zamietnutá. Na základe návrhu na zastavenie
trestného stíhania vyšetrovateľa PZ zo dňa 23. 04. 2007 Okresná prokuratúra Košice II dňa 10. 05. 2007
uznesením rozhodla o zastavení trestného stíhania voči obvinenému S. U. (Ž.), pretože skutok nie je
trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z toho súd prvej inštancie vyvodil, že zastavenie
trestného stíhania v danom prípade znamená, že výsledky trestného (prípravného) konania ukázali, že
nešlo o trestný čin, čo zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo
a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Preto
nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo



právoplatným odsúdením podľa názoru súdu prvej inštancie je špecifickým prípadom zodpovednosti
štátu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. a posudzuje sa ako nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím. Z tohto dôvodu priznal žalobcovi nárok na náhradu škody voči žalovanej,
pozostávajúcu z náhrady trov právneho zastúpenia v trestnom konaní vo výške 839,87 eur, ako aj
z náhrady za náklady spojené s vypracovaním znaleckého posudku v trestnom konaní v celkovej
výške 1.112 eur. Spôsobená škoda v zmysle § 489 Občianskeho zákonníka zakladá záväzkovo právny
vzťah, predmetom ktorého je v danom prípade pohľadávka žalobcu voči žalovanej titulom náhrady
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle zastavujúceho trestného stíhania. Preto priznal
žalobcovi spolu s istinou vo výške 1.951,87 eur aj 9 % ročný úrok z omeškania od 20. 08. 2010 do
zaplatenia, teda od dňa nasledujúceho po doručení odpovede o predbežnom prerokovaní nároku, v
zmysle ktorej zo strany žalovanej nárok žalobcovi nebol priznaný.

3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému
žalobcovi priznal náhradu účelne vynaložených trov konania, predstavujúcich trovy právneho zastúpenia
vo výške 639,02 eur, a to za 6 úkonov právnej služby á 81,33 eur (prevzatie a príprava zastúpenia,
podanie žaloby, vyjadrenie vo veci, účasť na pojednávaní dňa 14. 03. 2013, vyjadrenie k odvolaniu z
24. 06. 2013, účasť na pojednávaní dňa 14. 05. 2006) a režijný paušál 1 x 5,91 eur, 1 x 7,21 eur, 1 x
7,41 eur, 2 x 7,81 a 1 x 8,39 eur, vrátane 20 % DPH poukazujúc na ust. § 10, § 13a, § 16 ods. 3, § 18
ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 205
ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zmenil a žalobu zamietol. V
dôvodoch odvolania zotrvala na svojej argumentácii o tom, že Generálna prokuratúra SR nie je orgánom
oprávneným konať v mene štátu (žalovanej). Je pravdou, že v minulosti vznikali a neustále vznikajú
aplikačné problémy a spornou otázkou zostáva, ktorý orgán má konať v mene štátu v prípade, ak škoda
vznikla v dôsledku trestného stíhania, t.j. ak titulom na vznik nároku na náhradu škody je nezákonné
rozhodnutie v rozsahu uznesenia o vznesení obvinenia. Judikatúra však dospela systematickým a
logickým výkladom ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. k záveru, že v prípade, ak dôjde k zastaveniu
trestného stíhania, prípadne k oslobodeniu spod obžaloby je potrebné takéto rozhodnutie považovať
za nezákonné a titulom na náhradu škody je tým uznesenie o vznesení obvinenia. Je nesporné, že
uznesenie o vznesení obvinenia vydal vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ Košice II, Úradu justičnej
a kriminálnej polície. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia je prípustný opravný prostriedok, ktorým
je sťažnosť a o tejto rozhoduje prokurátor. Prokurátor je oprávnený sťažnosti vyhovieť a uznesenie
o vznesení obvinenia zrušiť, prípadne sťažnosť zamietnuť, a tým potvrdiť uznesenie o vznesení
obvinenia. V prípade, ak prokurátor nezamietne sťažnosť obvineného, t.j. potvrdí uznesenie o vznesení
obvinenia, v podstate takýmto postupom odobrí postup vyšetrovateľa, prípadne povereného príslušníka
policajného zboru a dá sa predpokladať, že vyšetrovateľ konal zákonne. Ak prokurátor zamietne
sťažnosť  obvineného, nie je možné dospieť k inému záveru ako tomu. že Ministerstvo vnútra SR nie v
danom prípade orgánom oprávneným konať v mene štátu. Túto premisu pretavilo ministerstvo vnútra do
novely zákona č. 514/2003 Z.z., keď stanovilo, že Ministerstvo vnútra SR bude konať v mene štátu len
vtedy, ak prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa alebo povereného príslušníka
policajného zboru. Ďalšou podmienkou pre vznik zodpovednosti je skutočnosť, že prokurátor nepodal
v danej trestnej veci obžalobu príslušnému súdu. Otáznym je, kto má konať v mene štátu v prípade,
ak prokurátor zamietne sťažnosť obvineného voči uzneseniu o vznesení obvinenia, ak však zastaví
trestné stíhanie v prípravnom konaní, ako tomu bolo aj v tomto prípade. S poukazom na § 4 ods. 1
písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z. nie je podľa odvolateľa možné dospieť k záveru, že škodu spôsobil
orgán podľa osobitného predpisu v trestnom konaní (prokurátor), a teda nie je možné aplikovať ust. §
4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z. Uznesenie o vznesení obvinenia je predbežne vykonateľné
a teda právne účinky voči obvinenému nastávajú už jeho vydaním bez ohľadu na jeho oznámenie
či právoplatnosť. Škoda je teda spôsobená už jeho vydaním, pričom ho vydal vyšetrovateľ, prípadne
poverený príslušník policajného zboru a nie orgán podľa osobitného predpisu, t.j. prokurátor. Preto nie
je možné dospieť k záveru, že konať má v prospech štátu Generálna prokuratúra SR, a to z dôvodu,
že orgán podľa osobitného predpisu, t.j. prokurátor nespôsobil škodu, ktorej sa poškodený domáha. Ak
teda v danom prípade nie je oprávnené konať ani Ministerstvo vnútra SR, ani Generálna prokuratúra
SR, potom sa javí, že je možné aplikovať len ust. § 4 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. a teda, že ak
nie je možné príslušný orgán určiť podľa ods. 1, tak v mene štátu koná Ministerstvo spravodlivosti
SR. V tomto prípade, teda v mene štátu malo konať Ministerstvo spravodlivosti SR. V danom prípade
podmienky vylúčenia zodpovednosti Ministerstva vnútra SR upravené v ust. § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č.



514/2003 Z.z. naplnené neboli. Prokurátorom bola síce zamietnutá sťažnosť proti uzneseniu o vznesení
obvinenia, avšak nebola prokurátorom podaná obžaloba na súd, ale trestné stíhanie žalobcu bolo
uznesením prokurátora zastavené, čo bolo v záujme žalobcu, čím vlastne prokurátor hájil práva a
oprávnené záujmy žalobcu. S poukazom na § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z. Je zrejmé, že
prokurátor svojím konaním - vydaním uznesenia o zastavení trestného stíhania nespôsobil žalobcovi
žiadnu škodu. Generálna prokuratúra SR (ani jej podriadené zložky) nevydala v predmetnej trestnej veci
vedenej proti žalobcovi žiadne rozhodnutie, ktoré by bolo možné označiť za nezákonné. S uvedeným
stavom zákonodarca v zákone č. 514/2003 Z.z. neuvažoval, preto je potrebné na daný prípad aplikovať
ust. § 4 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. a v mene štátu malo konať Ministerstvo spravodlivosti SR.
Preto nesprávne postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ k náhrade škody zaviazal žalovanú zastúpenú
Generálnou prokuratúrou SR a nie Ministerstvom spravodlivosti SR alebo Ministerstvom vnútra SR.
Vytkol tiež súdu prvej inštancie, že sa nevyporiadal so skutočnosťami uvedenými v písomnom stanovisku
prokuratúry zo dňa 14. 05. 2015. Navrhol tiež odvolaciemu súdu, aby v otázke oprávnenosti konať v
mene štátu pripustil odvolanie.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnil trovy
odvolacieho konania. S poukazom na uznesenie odvolacieho súdu, ktorý v otázke orgánu oprávneného
konať za štát zaujal svoj právny názor, správne postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ odstránil
nedostatky v zastúpení žalovanej a následne vo veci konal a rozhodol.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v rozsahu
danom v ust. § 379 a § 380 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.

7. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho
rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, a to aj ohľadom orgánu
oprávneného konať za žalovanú, pričom bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v
uznesení zo dňa 20. 03. 2014 č.k. 3Co/377/2013-74, preto odvolací súd rozsudok vo veci samej vrátane
výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

9. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

10. Žalovaná v odvolaní namieta (len) otázku orgánu oprávneného konať za žalovanú, s ktorou sa
súd prvej inštancie náležite a správne vyporiadal preto odvolacie námietky žalovanej nie sú spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

11. Odvolacie námietky žalovanej aj napriek tomu, že táto ich vymedzila aj ust. § 205 ods. 2 písm. d/
O.s.p. sa týkajú (len) nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. v
otázke orgánu oprávneného konať za žalovanú.

12. Správne súd prvej inštancie uzavrel, že v zmysle § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z. účinného
od 01. 01. 2013 je orgánom oprávneným konať v mene štátu (žalovanej) Generálna prokuratúra SR.

13. Odvolací súd nemal dôvod odkloniť sa od skôr vysloveného právneho názoru v otázke orgánu
oprávneného konať za pasívne legitimovaný subjekt v tomto konaní, ktorým je štát v uznesení zo dňa 20.
03. 2014 č.k. 3Co/377/2013-74. V súlade s týmto vysloveným názorom postupoval aj súd prvej inštancie
a aplikáciou ust. §  4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z. správne dospel k záveru, že orgánom
verejnej moci, ktorý koná v mene štátu je Generálna prokuratúra SR.

14. Účinnosťou zákona č. 412/2012 Z.z. sa zmenil a doplnil zákon č. 514/2003 Z.z. a tento zmenil ust.
§ 4 ods. 1 písm. b/ tak, že vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa §



3 ods. 1 tohto zákona koná v mene štátu Ministerstvo vnútra SR, ak v trestnom konaní škodu spôsobil
vyšetrovateľ policajného zboru alebo poverený príslušník policajného zboru a 1. prokurátor nezamietol
sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa policajného zboru alebo povereného príslušníka policajného
zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ policajného zboru alebo
poverený príslušník policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora.

15. Nové ustanovenie teda určuje Ministerstvo vnútra SR za orgán konajúci v mene štátu (len) vtedy,
ak sú kumulatívne splnené podmienky, že v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ policajného
zboru alebo poverený príslušník policajného zboru, a prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu
vyšetrovateľa policajného zboru alebo povereného príslušníka policajného zboru a nepodal v trestnej
veci obžalobu príslušnému súdu.

16. V danom prípade prokurátor zamietol sťažnosť žalobcu proti uzneseniu vyšetrovateľa policajného
zboru, preto neboli naplnené podmienky podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b/ spomínaného zákona. Podľa
názoru odvolacieho súdu v danom prípade za orgán konajúci v mene štátu je potrebné v zmysle ust. §
4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z. považovať Generálnu prokuratúru SR. Z postupu prokurátora,
ktorý zamietol sťažnosť žalobcu voči uzneseniu o vznesení obvinenia totiž vyplýva jeho zodpovednosť
na škode vzniknutej žalobcovi, čo zakladá aplikáciu ust. § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z. na
daný prípad. Na tomto závere nemení nič ani tá skutočnosť, že prokurátor v danej veci obžalobu nepodal.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vrátane výroku o trovách konania ako
vecne správny.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešná, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Úspešný žalobca nárok na náhradu trov odvolacieho konania má, preto mu súd tento nárok
priznal v celom rozsahu.

18. Toto rozhodnutie  prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie   n i e  j e  prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).



Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.  Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).