Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/365/2015 z 30. 3. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 30. marca 2016, sp. zn. 8CoP/365/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7112209573.1 Krajský súd Košice | 8CoP/365/2015 | ECLI:SK:KSKE:2016:7112209573.1 | 2016-03-30 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: OSP, § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/db71b10a-dc41-4b2b-9838-5e994800e4d8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7112209573.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/365/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112209573
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7112209573.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členov
senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky A. B.A.
XX.XX.XXXX bývajúcej v C. na K. ulici č. X zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou advokátkou so sídlom
Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 proti odporcovi O. B. nar. XX.XX.XXXX
bývajúceho v C. na Y. ulici č. XX t.č. na C. XX C. zastúpeného JUDr. Kristínou Piovarčíovou advokátkou
so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 v konaní o rozvod manželstva a
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom N. B. nar. XX.X.XXXX a Š. B. nar.
XX.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach o
odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 22P 44/2012 z 3.6.2015
takto

r o z h o d o l :

P o t v r dz u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o určení výživného a úprave
styku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu zapísané
v knihe manželstiev Matričného úradu Košice I vo zväzku 113 ročník 99 na strane 11 pod poradovým
číslom 605. Maloletú N. B. nar. XX.X.XXXX a Š. B. nar. XX.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti
matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej
N. 160 Eur mesačne a maloletého Š. 130 Eur mesačne vždy k 15-temu dňu v mesiaci vopred matke detí
počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Upravil styk otcovi tak, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletými deťmi každú poslednú sobotu v mesiaci v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod.
za prítomnosti matky. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku, proti výroku o určení výživného podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka
a proti výroku o úprave styku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Navrhovateľka žiadala, aby
odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného a zaviazal odporcu prispievať
na výživu maloletej N. 250 Eur mesačne a výživu maloletého Š. 250 Eur mesačne. Odôvodnenie právne
odôvodnila ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., kedy súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., kedy rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytkla konajúcemu súdu, že z odôvodnenia
nie je zrejmé, na základe čoho považoval výživné 160 Eur mesačne pre maloletú N. a 130 Eur mesačne
pre maloletého Š. za výživné zodpovedajúce zákonným kritériám uvedených v ust. § 62 ods. 2 a ods.
5 Zákona o rodine. Uviedla, že konajúci súd v odôvodnení uviedol len všeobecné úvahy o práve
dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov, z ktorých nie je možné zistiť, že by tieto úvahy či princípy
vyplývajúce z uvedených ustanovení Zákona o rodine aplikoval. Vyslovila presvedčenie, že konajúci



súd pochybil keď vyhodnotil priemerný mesačný zárobok odporcu 900 Eur mesačne, čo nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní. Z obsahu spisu nie je možné zistiť, z akých dôkazov súd pri ustálení
výšky príjmu odporcu vychádzal. Pretože v spise sa nachádza potvrdenie zamestnávateľa o príjme
odporcu za mesiace od mája 2015 do apríla 2015 a potvrdenie zamestnávateľa odporcu o príjme za
mesiac november 2014 až február 2015, pričom konajúci súd rozhodol až 3.6.2015. Zdôraznila, že
výživné 160 Eur pre maloletú N. a 130 Eur pre maloletého Š. nielen že nezabezpečuje tak, ako súd
uviedol ich štandardné potreby, ale možno len ťažko pripustiť, že by pokrývali ich základné potreby.
K základným potrebám patrí predovšetkým bývanie, ktoré im zabezpečuje matka, strava, oblečenie,
obutie, hygienické potreby, čo nemožno označiť v žiadnom prípade ako nadštandardné. Konštatovala,
že konajúci súd už vôbec nezohľadnil zvýšené výdavky pre maloletého Š. v súvislosti s jeho športovou
aktivitou a to hokejom. V tejto súvislosti poukázala na výdavky odporcu 150 Eur za bývanie, 155
Eur ako splátka hypotekárneho úveru, výdavky na domácnosť, stravu a hygienu vo výške 200 Eur -
250 Eur mesačne. Po zaplatení týchto nevyhnutných výdavkov ostáva otcovi suma 564 Eur. Vyslovila
presvedčenie, že požadované výživné vo výške 250 Eur na každé dieťa je v danom prípade dôvodné,
preto navrhla, aby odvolací súd jej návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

Proti výroku o úprave styku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a žiadal, aby odvolací súd
podľa § 221 ods. 2 písm. h/ O.s.p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti a vec
vrátil na ďalšie konanie. Právne odôvodnil odvolanie podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O.s.p..
Vyslovil presvedčenie, že konajúci súd rozhodol nesprávne na základe neúplne zisteného skutkového
stavu, pričom nevykonal navrhnuté znalecké dokazovanie, a to znalcom z odboru psychiatrie na
vyšetrenie duševného stavu navrhovateľky a kontrolné znalecké dokazovanie znalcom z odboru detskej
psychológie na zistenie príčin odmietavého postoja maloletých detí k odporcovi a na zodpovedanie
otázky miery ovplyvňovania a spôsob ovplyvňovania maloletých detí navrhovateľkou. Uviedol, že z
vykonaného dokazovania konajúci súd vyvodil nesprávne skutkové zistenia, keď konštatoval, že príčinou
neochoty maloletých detí stretávať sa s odporcom sú ich nepríjemné spomienky na spolužitie s ním,
jeho výchovné metódy, resp. vyžadovanie plnenia určitých úloh od detí a jeho nespokojnosť s tým,
ak deti nesplnili jeho príkazy alebo sa nesprávali podľa toho, ako on žiadal. Vyslovil presvedčenie, že
znalecký posudok vypracovaný O.. Ľ. R. z 10.6.2013 je jednostranný, zaujatý a nepravdivý. Preto žiadal
o kontrolné znalecké dokazovanie iným znalcom, na ktorom v znaleckom dokazovaní aj trvá. Zdôraznil,
že on má záujem stretávať sa s maloletými deťmi a aj v minulosti mal tento záujem, čo predovšetkým
marila navrhovateľka. Zdôraznil, že má vytvorené všetky podmienky pre styk s maloletými deťmi vo
svojom byte bez prítomnosti matky, preto žiadal, aby bol upravený styk s maloletými deťmi tak, že bude
oprávnený sa s nimi stretávať každý párny týždeň v mesiaci od piatku 18:00 hod. do nedele 18:00 hod.,
pričom je schopný zabezpečiť kompletnú starostlivosť o maloleté deti.

Otec sa súčasne vyjadril k odvolaniu matky a navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutom výroku o určení výživného. Vyslovil názor, že súd prvého stupňa rozhodol na
základe rozsiahleho a dôkladného dokazovania, kedy dospel k správnemu a zákonnému rozhodnutiu.
Preto určené výživné vo výške 160 Eur a 130 Eur zodpovedá potrebám maloletých detí a jeho finančným
možnostiam. Zdôraznil, že z dodatku č. 16 platnej pracovnej zmluve je zrejmé a nepochybné, že jeho
základná mzda je 1.070 Eur mesačne brutto a akékoľvek ďalšie príjmy a príplatky závisia od splnenia
hospodárskeho výsledku vo firme, ak hospodársky výsledok splnený nie je, prémie sa nevyplácajú.
Vyslovil presvedčenie, že keď navrhovateľka pred súdom prvého stupňa deklarovala svoj priemerný
mesačný zárobok 230 Eur - 250 Eur, išlo o nepravdivý a zavádzajúci údaj. Navyše žiadnym spôsobom
nepreukázala, ako ona sama sa finančne podieľa na zabezpečení potrieb maloletých detí, keďže osobná
starostlivosť matky je len jednou z foriem plnenia vyživovacej povinnosti.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu navrhovateľky a odporcu nevyjadril.

Výroky rozsudku o rozvode manželstva navrhovateľky a odporcu, zverení maloletých detí do osobnej
starostlivosti matky neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom
preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).



Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s
§ 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil
ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, stručne ale výstižne sa vysporiadal so všetkými
podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania a s jeho závermi sa stotožňuje aj odvolací
súd. V tomto smere odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na
spravodlivý proces avšak nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať
neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa súd prvého
stupňa vysporiadal s podstatnými skutočnosťami, ktoré tvoria odvolaciu argumentáciu navrhovateľky
aj odporcu, ktoré sú v zásade totožné s ich argumentáciou v priebehu konania na súde prvého
stupňa. Ani odvolací súd nespochybňuje, že odôvodnené potreby maloletých detí sú vysoké, pričom
na ich uspokojovaní sa majú podieľať obidvaja rodičia primerane svojim možnostiam, schopnostiam a
majetkovým pomerom. K uspokojovaniu odôvodnených potrieb detí je však vždy limitované možnosťami
a schopnosťami rodičov. Odvolací súd dospel k rovnakému záveru, ako súd prvého stupňa, že životná
úroveň detí a povinného rodiča, t.j. v danom prípade odporcu, je pri určení výživného v rozsahu, ako určil
súd prvého stupňa rovnaká a pomery odporcu mu neumožňujú prispievať na výživu maloletých detí vo
väčšom rozsahu v súlade s návrhom navrhovateľky. K odvolacím námietkam navrhovateľky týkajúcim sa
nedostatočného zistenia priemerného mesačného zárobku odporcu odvolací súd dodáva, že z obsahu
spisu je nepochybné a zrejmé, aký dosahoval odporca zárobok za roky 2012,2013,2014 a za obdobie
do konca roku 2015, kedy rozhodoval vo veci. Takto zisteným príjmom a zohľadnením nevyhnutných
výdavkov otca je určené výživné pre maloleté deti primerané a zodpovedné príslušným ustanoveniam
Zákona o rodine. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom súdu prvého stupňa o určení úpravy styku,
proti ktorému sa odporca odvolal a konštatuje, že vzhľadom na vykonané dokazovanie, ktoré v danom
prípade bolo nepochybne dôsledné a rozsiahle, je takto určený styk otca s maloletými deťmi správny
a predovšetkým v prospech maloletých detí, ktoré tak, ako vyplynulo zo záverov znaleckého posudku
majú v dôsledku dlhodobej absencie kontaktu s otcom do určitej miery vzťah narušený. Preto konajúci
súd rozhodol správne, ak upravil styk v minimálnej miere. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že po
uplynutí určitého času a nadviazania plnohodnotného vzťahu maloletých detí s otcom bude mať možnosť
podať návrh na úpravu styku a konajúci súd rozhodne opätovne na základe vykonaného dokazovania.
Odvolací súd sa stotožnil aj s konštatovaním súdu prvého stupňa, že v danej veci nebolo potrebné
nariaďovať ďalšie znalecké dokazovanie, a to ani kontrolné, psychologické ani psychiatrické, nakoľko
vykonané dokazovanie v danej veci bolo dostatočné a postačujúce na spravodlivé rozhodnutie. Pretože
súd prvého stupňa správne a zákonne určil rozsah vyživovacej povinnosti odporcu k maloletým deťom,
správne rozhodol o úprave styku, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správny potvrdil.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.