Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/243/2016 z 28. 11. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 28. novembra 2016, sp. zn. 7CoP/243/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7116204507.2 Krajský súd Košice | 7CoP/243/2016 | ECLI:SK:KSKE:2016:7116204507.2 | 2016-11-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dc57de2b-159a-42d1-a17a-d112dc5f72e6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7116204507.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/243/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116204507
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7116204507.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a
členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci oprávneného C. O.T. nar.
XX.XX.XXXX bývajúceho vo E. C. na Y. ul. č. XX zastúpeného JUDr. Miroslavom Verebom advokátom
so sídlom v Košiciach na Šoltésovej ul. č. 5 proti povinnej Ing. C. T. nar. X.X.XXXX bývajúcej XX Q. O.,
J., D., G. XET, E. J. zastúpenej JUDr. Jurajom Kulom advokátom so sídlom v Košiciach na Mäsiarskej
ul. č. 30 v konaní o nariadenie výkonu rozhodnutia Okresného súdu Košice I č.k. 22P 120/2013-44 o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 11.5.2016 č.k. 18Em 2/2016-29 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Povinnej priznáva náhradu trov odvolacieho konania vo výške 74,58 €, ktoré je oprávnený povinný
zaplatiť na účet právneho zástupcu povinnej JUDr. Juraja Kulu - IBAN: D. XX XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie o návrhu na výkon rozhodnutia o styku
s maloletým a povinnej priznal náhradu trov konania vo výške 149,16 €, ktorú je oprávnený povinný
zaplatiť na účet právneho zástupcu povinnej JUDr. Juraja Kulu na označený účet do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm.a/, d/ a f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie. Uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd zastavil konanie
pre neodstrániteľnú prekážku konania, keďže dospel k záveru, že ustanovenia Nariadenia Rady (ES)
2201/2003 citované v odôvodnení tohto rozhodnutia zverujú právomoc rozhodovať vo veci rodičovských
práv a o výkone rozsudkov vydaných v týchto veciach, v tomto konkrétnom prípade súdom Spojeného
kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Právomoc týchto súdov vyvodil z miesta obvyklého pobytu
dieťaťa, ktorý je podľa názoru súdu vo Veľkej Británii, kde sa maloleté dieťa nachádza na základe dohody
rodičov a kde navštevuje aj školské zariadenie. K záveru o tom, že v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie
a Severného Írska je miesto obvyklého pobytu dieťaťa súd dospel na základe skutkového záveru, že
dieťa sa na území tohto členského štátu EÚ nachádza na základe dohody rodičov. Akým spôsobom
a z akých konkrétnych dôkazov vyvodil súd záver, že k zmene obvyklého pobytu dieťaťa došlo na
základe dohody rodičov, súd neozrejmil. Skonštatoval však, že na nedostatok príslušnosti právomoci
súdu nemôže mať vplyv ani údajné jednostranné odvolanie súhlasu s vycestovaním z jeho strany, teda
zo strany otca maloletého dieťaťa. Ďalej citoval čl. 2 bod. 11 písm.a/ a b/, čl. 10 Nariadenia Rady (ES)
č. 2201/2003 (ďalej len „Nariadenie Brusel II“), § 35, § 28 ods. 1, 2 zákona o rodine a namietal záver
súdu o tom, že miesto obvyklého pobytu dieťaťa sa zmenilo na základe dohody rodičov, keďže je v
rozpore s obsahom spisu nakoľko matke opakovane už v januári 2015 oznamoval, že s vycestovaním
dieťaťa a vysťahovaním mimo územia Slovenska nesúhlasí. Táto skutočnosť bola aj predmetom stretnutí



kolízneho opatrovníka a matky. V konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 18P
130/2015 sa zamestnankyňa úradu práce poverená výkonom funkcie kolíznej opatrovníčky jednoznačne
a nespochybniteľne vyjadrila v tom zmysle, že matka dieťaťa ešte v priebehu prvej polovice roka 2015
opakovane potvrdila, že sa s dieťaťom vysťahovať mimo územia Slovenska nemieni. Navrhuje, aby
súd pripojil spis Okresného súdu Košice I sp.zn. 18P 130/2015, z obsahu ktorého táto skutočnosť
vyplynie. Za týchto okolností nemožno považovať za správny záver súdu prvej inštancie o nedostatku
jeho právomoci vo veci výkonu rozhodnutia, keďže za obvyklý pobyt dieťaťa nemožno považovať miesto,
kam je dieťa premiestnené v rozpore s nariadením Brusel II a ak napriek tomu súd vo veci konať
odmietol, odňal mu tým možnosť konať pred súdom. Vyjadril názor, že skutočnosť, že matka dieťaťa
ho neoprávnene premiestnila, nemôže byť dôvodom, pre ktorý by sa nemohol domáhať spôsobom
ustanoveným zákonom svojho práva na styk s dieťaťom. Fyzické odňatie dieťaťa je jedným, ale nie
jediným spôsobom výkonu rozhodnutia vo veci starostlivosti o maloleté deti a neprítomnosť oprávnenej
v mieste určenom na začiatok styku vykonateľným súdnym rozhodnutím nemôže byť dôvodom na
zastavenie konania o výkon rozhodnutia, keďže v takomto prípade by akékoľvek konanie o výkon
rozhodnutia bolo celkom neúčelným procesným inštitútom.

3. Otec následne doručil súdu prvej inštancie vyjadrenie 6.7.2016, kde opakovane poukazuje na obsah
spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 18P 130/2015 a osobitne na vyjadrenie kolíznej opatrovníčky
dieťaťa na pojednávaní, z ktorého vyplýva, že k vysťahovaniu maloletého dieťaťa nedošlo na základe
jeho dohody s matkou z decembra 2014, ale na základe svojvoľného rozhodnutia matky, nakoľko
matka ešte v mesiaci júl 2015 pred kolíznou opatrovníčkou vylúčila svoje vysťahovanie s dieťaťom do
zahraničia, a preto nemožno následné premiestnenie dieťaťa do cudziny z miesta jej obvyklého pobytu
považovať za konanie, na ktorom sa dohodli v decembri 2014.

4. Povinná vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného navrhla uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdiť a priznať jej trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za
jeden úkon právnej pomoci, a to vyjadrenie k odvolaniu vo výške 1/13 výpočtového základu podľa §
11 ods. 1 zákona č. 655/2004 Z.z., t.j. 66 € a režijný paušál 8,58 €, teda spolu 74,58 € na účet jej
právneho zástupcu. Uviedla, že sa plne stotožňuje so skutkovými a právnymi dôvodmi rozhodnutia
súdu prvej inštancie a dodáva, že podľa jej názoru mal byť súdom prvej inštancie aplikovaný aj druhý
dôvod zastavenia konania, a to, že rozhodnutiu vo veci samej bráni prekážka rozsúdenej veci, nakoľko
oprávnený podal skorší návrh na výkon rozhodnutia a o tomto návrhu už súd prvej inštancie rozhodol
uznesením zo 14.11.2015 pod sp.zn. 21Em 3/2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 1.12.2015, pričom
v období od 1.12.2015 až po podanie návrhu v tejto veci 25.2.2016 nedošlo medzi účastníkmi k
zmene pomerov, to znamená, že spolu so svojím synom naďalej bývajú vo Veľkej Británii na rovnakej
adrese a mal. V. T. navštevuje od 4.9.2015 základnú školu v mieste bydliska, kde úspešne ukončil 1.
ročník základnej školy. Trovy odvolacieho konania si uplatňuje z dôvodu, že oprávnený nerešpektoval
rozhodnutie o jeho skoršom návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia bez toho, aby u účastníkov došlo
k zmene pomerov. Oprávnený podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie argumentujúc tými
istými dôvodmi ako pri podaní návrhu vo veci samej, preto podľa jej názoru nerešpektovaním právneho
názoru súdu prvej inštancie zaťažuje odvolací súd a robí tak účelovo z jej neznámych dôvodov. Súd prvej
inštancie napadnutým rozhodnutím vysvetlil oprávnenému v odôvodnení svojho rozhodnutia dôvody
svojho rozhodnutia a dodáva, že si je vedomá svojej neschopnosti plniť rozsudok Okresného súdu
Košice I 22P 120/2013-44 z 13.6.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 25.3.2015
č.k. 8CoP 365/2014-75 z dôvodu vysťahovania sa do Veľkej Británie na základe písomnej dohody s
oprávneným ako otcom maloletého dieťaťa, a preto podala 26.8.2015 návrh na zmenu úpravy styku s
maloletým dieťaťom, ktoré je vedené na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 18P 130/2015.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.



7. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 66 CMP v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65
CMP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne právne posúdil
podmienky konania, pričom jeho závery o nedostatku právomoci konať vo veci výkonu rozhodnutia sú
správne a náležite odôvodnené a s týmito sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

8. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii oprávneného odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dospel k
správnemu záveru o obvyklom pobyte maloletého dieťaťa, k zmene ktorého došlo zákonným spôsobom
na základe dohody rodičov o podstatných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, a to vyťahovania
do Veľkej Británie uzavretej 22.12.2014, ktorej existenciu nespochybňuje ani samotný oprávnený, teda
otec maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že Zákon o rodine priorizuje dohodu
rodičov v prípade rozhodovania o podstatných veciach súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a
povinností a len v prípade, ak k dohode rodičov nedôjde, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd
(§ 35 Zákona o rodine, na ktorý oprávnený v odvolaní poukazuje). Vzhľadom na to, že Zákon o rodine
nemá žiadne ustanovenia o právnych úkonoch, uzatváraní zmlúv a právnych následkoch uzatvorenia
zmluvy (dohody), je preto potrebné aj na rodičovskú dohodu v zmysle § 110 Zákona o rodine aplikovať
ust. § 34 až 42 o právnych úkonoch a ust. § 43 až 51 o zmluvách obsiahnuté v Občianskom zákonníku.
Podľa týchto ustanovení je dvojstranný právny úkon (zmluva, dohoda) platná, ak bola uzavretá a nie
je postihnutá takou vadou, s ktorou zákon spája právny následok jej neplatnosti. Rovnako je preto
potrebné vzťahovať na zmenu alebo zrušenie dohody ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom od
zmluvy (dohody) možno jednostranne odstúpiť, len ak to ustanovuje zákon, alebo ak to bolo účastníkmi
dohodnuté. Vzhľadom na uvedené nemôže mať vplyv na posúdenie obvyklého pobytu maloletého
dieťaťa údajné jednostranné odvolanie súhlasu oprávneného s vysťahovaním maloletého do Veľkej
Británie, keďže oprávnený nepreukázal a v konečnom dôsledku ani netvrdil, že by k zrušeniu dohody
rodičov zákonným spôsobom došlo. Z uvedeného dôvodu je právne bezvýznamné skúmanie vyjadrení
matky, či sa mieni vysťahovať do cudziny alebo zotrvať na území SR v konaní vedenom na Okresnom
súde Košice I pod sp.zn. 18P 130/2015, keďže dohoda rodičov nebola časovo ohraničená.

9. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

10. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

11. Odvolací súd priznal povinnej náhradu trov odvolacieho konania, keďže to považoval vzhľadom
na okolnosti prípadu za spravodlivé s poukazom na to, že konanie o výkon rozhodnutia vedené na
Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 21Em 3/2015 na základe návrhu oprávneného bolo právoplatne
zastavené za rovnakej situácie, ako aj z rovnakých dôvodov ako v teraz preskúmavanom rozhodnutí
súdu prvej inštancie, čím povinnej vznikli účelne vynaložené výdavky v súvislosti s bránením jej
práva spočívajúce v trovách právneho zastúpenia, a to za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie
k odvolaniu, ktorú jej odvolací súd priznal podľa § 11 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení, teda v rozsahu
1/13 výpočtového základu, čo je 66 € a režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky vo výške
8,58 €, čo je spolu 74,58 €, ktoré zaviazal oprávneného zaplatiť na účet právneho zástupcu povinnej
(§ 263 ods. 1 CSP).

12. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).