Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/430/2016 z 8. 11. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 8. novembra 2016, sp. zn. 2Co/430/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7206214654.9 Krajský súd Košice | 2Co/430/2016 | ECLI:SK:KSKE:2016:7206214654.9 | 2016-11-08 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-387 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/41d5146a-7224-4ede-b676-363fcacdd296 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7206214654.9 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/430/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206214654
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7206214654.9

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov
Viery Bodnárovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v spore žalobcu T.. M.. B. I., G.. XX.XX.XXXX, bývajúceho v
K., A. X, zastúpeného JUDr. Milanom Cíbikom, advokátom so sídlom v Bratislave, Súťažná č. 5, proti
žalovanému Z. Y., bývajúcemu v C., C. X, konateľa BMG Invest, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južná
trieda 93, zastúpeného JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, o
náhradu škody, o odvolaní žalovaného a advokáta žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I
č.k. 15C/100/2008-349 zo dňa 19.5.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.
O d m i e t a odvolanie advokáta žalobcu JUDr. Milana Cibíka.
Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením zaviazal žalovaného
povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.931,65 eura na účet jeho právneho zástupcu
do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení uznesenia uviedol, že vo veci samej rozhodol
rozsudkom zo dňa 22.5.2014 č.k. 15C/100/2008-311 tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 6.682 eur s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením. Vo
veci samej bol rozsudok potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 3.3.2016 č.k.
2Co/728/2014-344, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.4.2016.

2.Po posúdení nároku úspešného žalobcu na náhradu trov konania v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v
súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov vo výške 1.931,65 eura
napriek tomu, že právny zástupca žalobcu si vyčíslil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia sumou
2.115,77 eura. Žalobcovi teda nepriznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za dva uplatnené
úkony - porady s klientom z 21.2.2011 a z 13.12.2011 z dôvodu, že ich nepovažoval za účelné. Súd prvej
inštancie sa zaoberal vo svojom odôvodnení aj možnosťou použitia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a dospel k
záveru, že nie sú v tomto prípade dané dôvody pre jeho aplikáciu, pretože nejde o výnimočný prípad,
v ktorom by po zohľadnení okolnosti danej veci, ako aj okolností na strane účastníkov konania, bolo
použitie citovaného ustanovenia namieste. Poukázal na to, že žalovaný v priebehu konania nežiadal
o oslobodenie od súdnych poplatkov, neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý by sa mal súd odchýliť od
všeobecnej zásady priznania účelne vynaložených trov konania účastníkovi, ktorý bol v spore úspešný.
Konštatoval, že obsahom práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo na
rozhodnutie o trovách konania, resp. o ich náhrade v súlade zákonom, v tomto prípade s ust. § 142 ods.
1 O.s.p. vzhľadom na plný úspech žalobcu a na účelnosť vynaložených trov konania. Trovy konania súd
rozhodol nahradiť v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. advokátovi úspešného žalobcu.



3. V zákonnej lehote proti uzneseniu podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b/ a
d/ O.s.p. a žiadal, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že odvolaniu žalovaného v
celom rozsahu vyhovie. Nestotožnil sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie a považuje ho za nesprávne
a nespravodlivé, keď súd dospel k záveru, že nie sú dané dôvody pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p..
Podľa názoru žalovaného v tomto prípade existujú dôvody na použitie tohto ustanovenia, pretože súd
prvej inštancie žiadnym spôsobom nezohľadnil sociálne pomery žalovaného a jeho skutočné majetkové
pomery. Žalovaný je poberateľom starobného dôchodku, ktorý je jeho jediným príjmom, má závažné
zdravotné problémy a už aj vzhľadom na právoplatný rozsudok žalovaného v trestnej veci je zrejmé,
že je bezmajetný, keďže bolo rozhodnuté o prepadnutí celého jeho majetku, takže v súčasnosti je
nemajetnou osobou. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže
byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom
v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže
dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul s použitia všeobecných
zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva,
aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom jednou
zo skupín prípadov, ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy sú prípady charakteristické
práve sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinný účastník nemôže uhradiť
náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám zavinil, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami.

4. Proti uzneseniu podal odvolanie vo svojom mene aj advokát žalobcu JUDr. Milan Cibík, ktorý
nepovažoval výrok uznesenia, ktorým ukladal súd povinnosť žalovanému nahradiť žalobcovi trovy
konania za správny. Súd prvej inštancie mal podľa jeho názoru ustanovenému právnemu zástupcovi
žalobcu priznať odmenu a upraviť učtáreň súdu, aby ju po právoplatnosti uznesenia vyplatila advokátovi
obdobne, ako to bolo v rozsudku súdu prvej inštancie v tomto konaní zo dňa 15.12.2011. Navrhol
preto, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že prizná ustanovenému právnemu
zástupcovi žalobcu JUDr. Milanovi Cibíkovi odmenu za zastupovanie žalobcu v sume 1.931,65 eura a
upraví učtáreň Okresného súdu Košice I vyplatiť mu túto odmenu na jeho účet vedený v Tatrabanke a.s.
Bratislava do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

5.Žalovaný podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(účinného do 30.6.2016) a krajský súd vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016)

6.Podľa ust. § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ods. 2 veta prvá tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas
oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal napadnutý
výrok rozsudku aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2
CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8.Žalobca použil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/, d/, O.s.p., platného a účinného v čase
podania odvolania, za súčasne platnej právnej úpravy, ide o odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm.
d/, f/ CSP. Inou vadou podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP sa rozumie také porušenie procesných predpisov,
ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných
práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 389 ods. 1 CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel)
prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej. Podstata
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe
súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na
skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia
môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť,
zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

9.V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno
vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov



nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický
rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne
zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie
v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom
a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo
zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver.

10. Z celého obsahu spisu skutočne nevyplýva, že v priebehu sporu by žiadal žalovaný o oslobodenie
od súdnych poplatkov pre svoju nepriaznivú majetkovú a finančnú situáciu, naopak, na č.l. 221 spisu sa
nachádza Plnomocenstvo žalovaného pre advokátku JUDr. Martu Šuvadovú, aby ho v plnom rozsahu v
konaní zastupovala. Z obsahu spisu nevyplýva, že by ho zvolená advokátka zastupovala bez nároku na
odmenu, ani k odvolaniu nebol pripojený žiaden dôkaz o tvrdeniach žalovaného v odvolaní uvedených,
ani okolnosti prípadu, ako správne uzavrel súd prvej inštancie neodôvodňujú použiť moderačné právo
súdu v zmysle § 257 CSP. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdil.

11. Ustanovený právneho zástupca žalobcu JUDr. Cíbik podal odvolanie vo svojom mene, nie v mene
oprávnenej osoby.

12. Podľa § 25 zákona č. 86/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o
živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov ak osobitný zákon neustanovuje inak, odmenu
advokátovi ustanovenému alebo určenému z úradnej moci uhradí štát.

13. Podľa § 25a zákona č.327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o
zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o
živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005
Z.z. na konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci začaté pred 1. januárom 2010 a právoplatne
neukončené do 31. decembra 2009 sa použijú ustanovenia účinné od 1. januára 2010.

14. Podľa § 15 citovaného zákona:
(1) Ak súd prizná oprávnenej osobe náhradu trov konania, nemôže oprávnená osoba v rozsahu
pohľadávky na náhrade trov právneho zastúpenia s pohľadávkou nakladať; to neplatí vo výške, v ktorej
advokátovi oprávnená osoba uhradila finančnú účasť podľa § 6a ods. 4. Advokát je oprávnený túto
pohľadávku vymáhať v mene oprávnenej osoby a okamihom jej úspešného vymoženia sa pohľadávka
považuje za postúpenú na advokáta; to neplatí vo výške, v ktorej advokátovi oprávnená osoba uhradila
finančnú účasť podľa § 6a ods. 4.
(2) Ak oprávnenej osobe nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia, advokátovi prizná centrum
odmenu za právne zastupovanie 5a) podľa ustanovení osobitného predpisu. To neplatí, ak advokát právo
na náhradu trov konania neuplatnil riadne a včas v konaní pred súdom; v takom prípade advokátovi
právo na priznanie odmeny centrom nevznikne.
(3) Ak po právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania, advokát
preukáže, že pohľadávku podľa odseku 1 preukázateľne nevymohol od osoby, ktorej bola náhrada týchto
trov uložená, je oprávnený požiadať centrum o úhradu odmeny podľa osobitného predpisu 5a) zníženej
o výšku finančnej účasti podľa § 6a ods. 4; úhradou odmeny zaniká povinnosť oprávnenej osoby a právo
advokáta podľa odseku 1. Advokát je v tomto prípade povinný predložiť centru kópiu rozhodnutia súdu.

15. Žalovanému bola priznaná proti žalobcovi náhrada trov konania, odvolanie proti tomuto uzneseniu
mal právo podať žalovaný, nie však jeho ustanovený právny zástupca vo svojom mene. Odvolací súd
preto odvolanie odmietol ako podané neoprávnenou osobou podľa § 386 písm. b/ CSP.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení
s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto
právo na náhradu trov konania, úspešnému žalobcovi trovy nevznikli.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).



Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).