{"guid": "4804955e-1f37-4cd0-a9e0-1f9ca64e1858:4eb14d5e-04d3-4f78-a429-d2d69fe73c4a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7209213993.1", "spisova_znacka": "13CoE/124/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 13CoE/124/2016 z 25. 10. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 25. októbra 2016, sp. zn. 13CoE/124/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7209213993.1", "identifikacne_cislo": "7209213993", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Jozef Vanca", "sudca_id": 1339, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-vanca-1339", "datum_vydania": "2016-10-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce odvolanie"], "oblast": [], "podoblast": ["Odmietnutie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-34", "nazov": "§ 34 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-34", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-34"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4eb14d5e-04d3-4f78-a429-d2d69fe73c4a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7209213993.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7209213993.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7209213993.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/124/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209213993
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7209213993.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a z členov senátu
JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: H. poisťovňa
so sídlom v Y., pobočka U., IČO: XX XXX XXX, B. námestie 1, U. proti povinnému: T. s.r.o., IČO: XX
XXX XXX, naposledy so sídlom J. XX, U. v konaní o vymoženie 50,50 eura a trov exekúcie vedenej pred
súdnym exekútorom G.. Petrom Molnárom, PhD., Kupeckého 29, Košice o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 4.8.2015, č.k. 49Er/1737/2009-26, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie      o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 4.8.2015, č.k.
49Er/1737/2009-26 zastavil exekúciu a oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi G.. E. D.,
E.., U. XX, U. trovy exekúcie vo výške 49,55 eura, a to do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti
uznesenia (ďalej len „uznesenie zo dňa 4.8.2015“).

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 13.4.2015 mu doručil súdny exekútor podnet
na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu zrušenia obchodnej spoločnosti bez
likvidácie. Zároveň si uplatnil trovy exekučného konania vo výške 57,52 eura. Súd po nahliadnutí do
obchodného registra zistil, že povinný bol dňa 2.2.2012 ex offo z neho vymazaný, a to na základe
uznesenia Okresného súdu Košice I, č.k. 31Cbr/24/2010-33 zo dňa 22.9.2011 o zrušení obchodnej
spoločnosti bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej
len „Obchodný zákonník“) z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie
citoval § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, § 68 ods. 2, ods. 3 písm. c), ods. 6 Obchodného
zákonníka a konštatoval, že pokiaľ bola povinná spoločnosť zrušená bez likvidácie rozhodnutím súdu,
jej majetok nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie. Preto dospel k záveru, že v danom prípade sú
splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a exekúciu
zastavil. Súdnemu exekútorovi priznal (v zmysle § 3 a nasl. vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov a § 196 a nasl. Exekučného poriadku) náhradu trov exekúcie vo výške
49,55 eura. Na ich náhradu zaviazal oprávneného podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku,
v zmysle ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie, znáša ich oprávnený.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený,
ktorý navrhol, aby odvolaniu podanému proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka v celom rozsahu
v zmysle § 374 O.s.p. vyhovel sudca, rozhodol o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení a
nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.



4. V odvolaní proti uzneseniu oprávnený vyjadril názor, že postup súdu bol nesprávny, pretože tento
má vždy v priebehu konania skúmať procesnú spôsobilosť účastníkov konania. Súd mal podľa názoru
oprávneného vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Vykonanie exekúcie proti
neexistujúcemu subjektu je z právneho hľadiska nemožné. Bol názoru, že súd nemôže rozhodnúť o
zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného v čase, keď už povinný ako subjekt práva neexistuje.
Zánik povinného (právnickej osoby) bez právneho nástupcu znamená stratu jeho spôsobilosti byť
účastníkom konania a vzniká tým neodstrániteľná prekážka konania. Súd sa preto otázkou majetnosti
mohol zaoberať len v prípade, ak by návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného
predchádzal jeho strate právnej subjektivity, čo ale nepovažoval za naplnené v tomto prípade. Oprávnený
uviedol, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj nárok
na náhradu trov konania. Konštatoval, že súdnych exekútorov je nutné považovať za príslušníkov
slobodného povolania, pričom exekútorskú činnosť vykonávajú za účelom dosiahnutia zisku, teda v
podnikateľskom režime. V závere odvolania uviedol, že môže nastať stav, keď nebudú uspokojené
všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, čo je potrebné považovať za riziko, ktoré exekútor nesie
ktoré je do značnej miery kompenzované jeho monopolným postavením pri výkone exekúcie. Hoci súdny
exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v
každom prípade reálne vymôže. V závere odvolania namietal posúdenie účelnosti a oprávnenosti trov
exekúcie, ktoré vyčíslil súdny exekútor.

5. Na súde prvej inštancie vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Nakoľko v zmysle § 58 ods.
6 Exekučného poriadku účinného do 30.6.2016 proti výroku uznesenia o náhrade trov konania nebolo
prípustné odvolanie, podaním odvolania zo strany oprávneného došlo v zmysle § 374 ods. 4 zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) k zrušeniu uznesenia v tejto časti zo zákona
a vo veci opätovne rozhodol sudca uznesením zo dňa 23.9.2015, č.k. 49Er/1737/2009-33 (ďalej len
„uznesenie zo dňa 23.9.2015“). Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2015.

6. Nakoľko oprávnený podal odvolanie aj proti výroku uznesenia zo dňa 4.8.2015 o zastavení exekúcie,
o ktorom nebolo doposiaľ rozhodnuté, predložil ho súd prvej inštancie na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /
ďalej len „C.s.p./) skôr, než pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého výroku, zaoberal sa otázkou
prípustnosti podania odvolania.

8. Čo sa týka napadnutého výroku o zastavení exekúcie, oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s
dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil a v tejto časti žiadal, aby súd vyhlásil exekúciu
za neprípustnú a túto zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Jeho odvolanie proti
výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti dôvodom rozhodnutia súdu prvej inštancie.

9. Podľa § 358 C.s.p., odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

10. Nakoľko oprávnený podal odvolanie proti odôvodneniu uznesenia zo dňa 4.8.2015 a podľa vyššie
citovaného zákonného ustanovenia takéto odvolanie prípustné nie je, odvolací súd toto odvolanie v
zmysle § 386 písm. c) C.s.p. odmietol.

11. Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne senátom nadriadeného súdu  pomerom hlasov 3:0 (§ 393
ods. 2 posledná veta C.s.p.).



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "49Er/1737/2009", "guid": "b4ae0f8c-951b-4254-b00e-12cdf90e5493:2f7cc9e7-fe89-4eae-82a2-54df1ced9920", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}