{"guid": "ac73c695-0d80-428b-8fdb-586154de4365:e218d394-344f-4e18-9692-610c30112cae", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7210226494.3", "spisova_znacka": "3Co/241/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/241/2015 z 27. 4. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 27. apríla 2016, sp. zn. 3Co/241/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7210226494.3", "identifikacne_cislo": "7210226494", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Natália Čekanová", "sudca_id": 328, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-natalia-cekanova-328", "datum_vydania": "2016-04-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Rodinné právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné", "Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e218d394-344f-4e18-9692-610c30112cae", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7210226494.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7210226494.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7210226494.3/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/241/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210226494
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7210226494.3

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci veci navrhovateľa: Bytový podnik mesta Košice s.r.o. so sídlom
v Košiciach, Južné nábrežie 13, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Jozefom Čorbom, advokátom,
so sídlom v Košiciach, Szakkayho 1, proti odporcovi: B. W. - W. Q. W., A. A. Z. C.T., V. XX, T.: XX
XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Ján Tokár, spol. s.r.o. so sídlom v Košiciach,
Werferova 1, v konaní o zaplatenie 26.101,93 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa a odporcu
proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 28C 169/2010-134 z 30.1.2015 takto

r o z h o d o l :

M e n í   uznesenie vo výroku o trovách konania tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy
konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 2.206,88 eur na účet právneho zástupcu
odporcu, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

N e p r i z n á v a  účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením konanie o návrhu na
začatie konania navrhovateľa zastavil. Navrhovateľovi vrátil časť zaplateného súdneho poplatku za
návrh na začatie konania v sume 1.550,34 eur prostredníctvom Daňového úradu Košice. Zaviazal
navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia v sume 1.025,64 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho zástupcu odporcu - Advokátska kancelária JUDr. Ján Tokár,
spol. s.r.o..

Uznesenie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania podaným na súd prvého
stupňa dňa 2.11.2010 domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 26.101,93 eur s príslušenstvom a
náhrady trov konania. Návrh odôvodňoval tým, že v dvoch prípadoch v mesiacoch máj a september roku
2008 došlo na Pasteurovom námestí v Košiciach k úniku vody z vodovodného potrubia  spolu 20.153 m3
pitnej vody, pričom vodovodné potrubie ktorým je zabezpečovaná dodávka vody do bytových domov v
jeho správe  bolo poškodené v súvislosti so stavebnými prácami odporcu pri rekonštrukcii kanalizačného
vedenia na danom mieste. Dodávateľ vody spoločnosť Východoslovenská vodárenská spoločnosť a.s.
navrhovateľovi vyúčtovala cenu za dodávku vody, uniknutej z poškodeného vodovodného potrubia, ktorú
navrhovateľ z hľadiska spornosti základu i výšky odmietol uhradiť a preto sa jej zaplatenia dodávateľ
domáhal návrhom v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II pod sp.zn. 34Cb 40/2010.  V
zmysle § 96 ods. 1,3  O.s.p.  súd prvého stupňa vychádzajúc zo späťvzatia návrhu na začatie konania v
celom rozsahu a jeho odôvodnenia, že v konaní vedenom pred súdom prvého stupňa pod sp.zn. 34Cb
40/2010 došlo medzi navrhovateľom a spoločnosťou Východoslovenská vodárenská spoločnosť a.s. k
zmierlivému vyriešeniu sporu, v rámci ktorého došlo tiež k odpusteniu záväzku zaplatiť cenu za dodávku
vody v sume 20.056,-eur,  následkom čoho zanikol jeho nárok na náhradu škody uplatňovanú v tomto
konaní voči odporcovi, konanie zastavil, keďže odporca so späťvzatím návrhu súhlasil.



V zmysle § 11 ods. 3,4  zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení súd prvého stupňa rozhodol o vrátení
časti zaplateného súdneho poplatku navrhovateľovi, keďže k späťvzatiu návrhu došlo ešte pred prvým
pojednávaním, pričom vrátenie súdneho poplatku realizuje Daňový úrad Košice, ktorému súd doručil
opis právoplatného uznesenia za účelom realizácie v zmysle § 11 ods. 6 zák.č. 71/1992 Zb. v platnom
znení.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. v spojení s ust.
§ 150 ods. 1 O.s.p..

Uviedol, že v danom prípade navrhovateľ späťvzatím návrhu na začatie konania procesne zavinil,
že konanie muselo byť zastavené,  následkom čoho vzniklo odporcovi právo na náhradu trov
konania. Aplikoval sčasti ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a dôvody hodné osobitného zreteľa súd prvého
stupňa videl v skutočnosti, že navrhovateľ pristúpil k späťvzatiu návrhu potom, čo  mu spoločnosť
Východoslovenská vodárenská spoločnosť a.s. odpustila dlh za dodávku uniknutej vody, pričom
odpustenie dlhu prakticky vylúčilo zmenšenie majetku navrhovateľa následkom poškodenia potrubia, a
tým i škody, ako základného predpokladu pre vznik zodpovednostného vzťahu zo spôsobenej škody.
Vzhľadom k tomu súd prvého stupňa konštatoval, že napriek tomu, že odporcovi nepochybne vzniklo
právo na náhradu trov konania v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., súd mu ich náhradu v plnej výške
nepriznal ale len v obmedzenom rozsahu a to aplikujúc ust. § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p. pozostávajúcich
z náhrady trov konania titulom trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava
zastupovania vo výške 419,94 eur, vyjadrenie dňa 4.10.2011 vo výške 419,94 eur a režijného paušálu
vo výške 2x 7,41 eur a 20% DPH vo výške 170,94 eur v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto uzneseniu  voči tretiemu výroku o trovách konania podal včas odvolanie odporca z dôvodov
podľa § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p.. Navrhoval, aby napadnuté uznesenie odvolací súd zmenil tak,
že odporcovi prizná uplatnené trovy konania v plnej výške. Poukazoval na to, že od začiatku sporu
popieral zodpovednosť za akýkoľvek únik vody a poukazoval na predčasné podanie návrhu. Mal za to,
že súd prvého stupňa mal návrh ako predčasný zamietnuť,  nie vydať uznesenie o prerušení konania.
Uviedol, že navrhovateľ síce tvrdil, že došlo k vzniku škody, avšak uvedené skutočnosti relevantnými
dôkazmi nepreukázal a ani preukázať nemohol, nakoľko sa  mu v čase podania návrhu majetok reálne
nezmenšil, a prípadná škoda by navrhovateľovi vznikla až uhradením spornej sumy Východoslovenskej
vodárenskej spoločnosti a.s.. Vychádzal aj z postavenia navrhovateľa ako podnikateľského subjektu, a z
jeho úvah o preventívnom podaní návrhu vzhľadom k premlčaniu návrhu. Uviedol, že takéto podávanie
návrhu zákon nepozná, keďže až v prípade neúspechu v konaní vedenom pod sp.zn. 34Cb 40/2010,
by navrhovateľovi vznikla škoda, a to momentom uhradenia dlžnej sumy, a taktiež by začala plynúť
premlčacia lehota. Preto v danej veci nemožno v prípade rozhodnutia o náhrade trov konania aplikovať
ust. § 150 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto uzneseniu voči tretiemu výroku o trovách konania podal odvolanie aj navrhovateľ v zmysle
odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.. Mal za to, že v danej veci sa jedná o
tak mimoriadne okolností na strane navrhovateľa, pre ktoré prvostupňový súd nemusel vôbec priznať
náhradu trov konania v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p.. Poukazoval predovšetkým na to, že sám odporca
ešte pred voľbou právneho zástupcu mohol súhlasiť s prerušením konania resp. prerušenie konania
za okolností uvádzaných v preventívnom návrhu mohli byť akceptované aj po prevzatí právneho
zastupovania;  v dôsledku úniku vody by museli vlastníci zaplatiť za spotrebu vody za daný rok 2x viac,
oproti spotrebe v roku, v ktorom k úniku nedošlo; Bytový podnik mesta Košice s.r.o. na Pasteurovom
námestí v ktorom sú rozmiestnené spoločné vodovodné potrubia pre viaceré bytové domy má v správe
iba niektoré bytové domy a dodáva vodu na základe mandátnej zmluvy, pričom Bytový podnik mesta
Košice ako príspevková organizácia mala pôvodne uzavretú zmluvu o dodávke vody s VVS a.s. z roku
2000 pre fakturačný merač, ktorým sa dodáva voda pre bytové domy na celé Pasteurovo námestie,
a tento stav z dôvodu nevyhnutnosti zabezpečiť dodávky vody ostatným vlastníkom musí v podstate
akceptovať, pričom k úniku vody došlo na spoločnom potrubí, ktorých vlastníctvo je sporné, pričom
to nejde na ťarchu vlastníkov, ale samotného správcu Bytový podnik mesta Košice s.r.o.. Uviedol, že
nesúhlas odporcu s prerušením  konania  nemožno pričítať na ťarchu navrhovateľa. Vzhľadom na
mimoriadne okolností prípadu navrhoval ho nezaviazať na náhradu trov konania, keďže návrh na začatie
konania bol podaný objektívne dôvodne. Nestotožňoval sa s názorom súdu o ich procesnom zavinení
na zastavení predmetného konania. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý výrok uznesenia o trovách
konania zmenil tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.



Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhoval, aby odvolací súd nevyhovel odvolaniu odporcu
a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 218,36 eur. Zdôvodňoval pojem „škody“ a
uviedol, že škodnou udalosťou v danej veci bolo práve poškodenie vodovodného potrubia, v dôsledku
ktorého vznikol záväzok navrhovateľovi zaplatiť za dodanú vodu, ktorú však nemohol pre seba nijako
využiť. Z hľadiska poškodeného tak išlo o vznik záväzku spočívajúcom v potrebe vynaloženia zbytočných
nákladov, k potrebe poskytnúť peňažné plnenie, za ktoré nedosiahne žiadne protiplnenie. Už týmto
momentom sa zmenil pomer aktív a pasív navrhovateľa  a znížila sa tak hodnota jeho majetku, t.j.
vznikla mu majetková ujma. Následne splnenie peňažného záväzku by už na hodnote jeho majetku
nemalo  žiadny vplyv. Vzhľadom k tomu, preto nemožno súhlasiť s tvrdením odporcu, že návrh bol
podaný predčasne, keďže rozhodnutie súdu je len deklarátorne, nakoľko súd rozhodujúci spor medzi
navrhovateľom a jeho veriteľom (dodávateľom vody) by už iba autoritatívne potvrdil, či tu záväzok
navrhovateľovi voči dodávateľovi vody je alebo nie je. Tým by vlastne  rozhodol, či navrhovateľovi škoda
vznikla alebo nie. Ak by však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť až po uplynutí premlčacej doby,
nemal by už navrhovateľ možnosť úspešne sa domáhať náhrady škody voči tomu, kto ju spôsobil. Mal
za to, že za daných okolností bol návrh podaný dôvodne a  k späťvzatiu návrhu došlo na základe
urovnania  záväzku medzi ním a jeho veriteľom. Preto za daných okolností postupoval súd prvého stupňa
nepochybne správne, keď pri rozhodovaní o náhrade trov konania vyhodnotil okolností podania návrhu,
okolností späťvzatia návrhu i charakter úkonov právnej služby, vykonávaných oboma stranami v konaní
ako okolností hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých dospel k záveru o nepriznaní náhrady trov
konania, aj keď správne mal v celom rozsahu.

K odvolaniu navrhovateľa sa odporca nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že navrhovateľ a odporca podali odvolanie v
zákonnej  lehote  (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom  treťom
výroku o trovách konania podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné,
čo nemožno konštatovať o odvolaní navrhovateľa.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ návrh na začatie konania, podaným na súde prvého stupňa
dňa 2.11.2010 sa proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 26.101,93 eur s príslušenstvom ako aj
náhrady trov konania na základe skutočností, že v dvoch prípadoch v mesiacoch máj a september
roku 2008 došlo na Pasteurovom námestí v Košiciach k úniku spolu 20.154 m3 pitnej vody z
vodovodného potrubia, ktorým je zabezpečovaná dodávka vody do bytových domov v jeho správe,
a ktoré bolo poškodené v súvislosti so stavebnými prácami odporcu pri rekonštrukcie kanalizačného
vedenia na danom mieste. Dodávateľ vody spoločnosť Východoslovenská vodárenská spoločnosť a.s.
navrhovateľovi vyúčtovala cenu za dodávku vody, uniknutej z poškodeného vodovodného potrubia a
nakoľko ju navrhovateľ ako spornú z hľadiska základu i výšky odmietol uhradiť, jej zaplatenia sa domáhal
návrhom v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II pod sp.zn. 34Cb 40/2010 a to proti
navrhovateľovi vystupujúcemu v tomto konaní. Preto v prípade, že by bol zaviazaný na jej náhradu,
vznikla by mu  škoda, ktorej náhrady sa domáhal v tomto konaní.

V samotnom odôvodnení návrhu navrhovateľ uviedol, že práve výsledok konania sp.zn. 34Cb 40/2010
bude mať význam pre posúdenie miery zodpovednosti odporcu za vzniknutú škodu a pre posúdenie
samotnej výšky škody, ktorej náhradu si navrhovateľ uplatňuje v tomto konaní. Zároveň s návrhom
vo veci samej podal navrhovateľ aj návrh na prerušenie konania až do právoplatného skončenia
konania vedeného pod sp.zn. 34Cb 40/2010 na Okresnom súde Košice II. O tomto jeho návrhu bolo
rozhodnuté uznesením Okresného súdu Košice II z 24.5.2012 č.k. 28C 169/2010 - 50 v spojení s
uznesením Okresného súdu Košice II zo 21.3.2013 č.k. 28C 169/2010 - 67 tak, že súd prvého stupňa
prerušil konanie do právoplatného skončenia veci Okresného súdu Košice II vedenej pod sp.zn. 34Cb
40/2010. Predmetné uznesenie bolo uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co 239/2013 - 76
z 24.7.2013 zrušené, pričom uznesením Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. 7Cdo 37/2014 z
25.3.2014 dovolanie navrhovateľa proti tomuto uzneseniu zamietol. Zrušujúce uznesenie Krajského
súdu v Košiciach nadobudlo právoplatnosť dňa 23.10.2013. V odôvodnení tohto zrušujúceho uznesenia
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uviedol, že rozhodnutie vo veci vedenej pod sp.zn. 34Cb
40/2010 medzi navrhovateľom Východoslovenská vodárenská spoločnosť a.s. a odporcom Bytový
podnik mesta Košice s.r.o. bude záväzné iba pre účastníkov  uvedeného konania a odporca Jozef



Greš - G a G účastníkom uvedeného konania nie je, a pokiaľ sa v uvedenom konaní vykonáva
aj dokazovanie na okolností vzniku škody, nebude možné z právoplatného rozhodnutia o prípadnej
povinnosti tam žalovaného subjektu (BPMK) zaplatiť navrhovateľovi škodu v akejkoľvek výške, vyvodiť
záver o základe zodpovednosti tretej osoby (t.j. odporcu v tomto konaní) voči subjektu, ktorý má škodu
nahradiť. Dodal, že pokiaľ teda záväzným výsledkom iného konania bude iba rozhodnutie o výške škody,
je pre rešpektovanie zásady hospodárnosti konania v tejto prejednávanej veci dôležité, aby konajúci súd
sám ako predbežnú otázku skúmal minimálne existenciu základu uplatňovaného nároku, ktorý odporca v
tomto konaní spochybňuje. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie o prerušení
konania zrušil  podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p..

Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam je preto jednoznačne  odôvodnený záver súdu prvého
stupňa , že v dôsledku späťvzatia návrhu uplatňovaného v tomto konaní, ktorého dôsledkom je, že
v priebehu konania na Okresnom súde Košice II sp.zn. 34Cb 40/2010 došlo na základe vzájomných
rokovaní medzi navrhovateľom a VVS a.s. k vysporiadaniu predmetného záväzku, v rámci ktorého
sa odpustila navrhovateľovi najskôr povinnosť platiť úroky z omeškania z daného záväzku a neskôr
dobropisom faktúry č. 2118621348 zo dňa 6.6.2014 dlh vo výške 20.000,56 eur,  v dôsledku čoho
postupne došlo k zániku záväzku navrhovateľa voči VVS a.s., a k zániku jeho nároku na náhradu škody
voči odporcovi uplatňovanú v tomto konaní, jednoznačne aj podľa odvolacieho súdu nesie zodpovednosť
na zastavení tohto konania navrhovateľ, vychádzajúc aj z nedôvodnosti  podaného návrhu v tomto
konaní  navrhovateľom proti odporcovi.

Preto správne súd prvého stupňa o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá
O.s.p. v zmysle ktorého, ak  niektorý z účastníkov zavinil (v danej veci navrhovateľ), že konanie sa
muselo zastaviť, je povinný uhradiť  trovy  odporcu vzniknuté mu v tomto konaní.

Odvolací súd zdôrazňuje, že odpustením  povinnosti navrhovateľovi platiť úroky z omeškania a neskôr
dobropisom faktúry dlhu vo výške 20.000,56 eur,  došlo k zániku záväzku navrhovateľa voči VVS a.s.
vo veci vedenej na Okresnom súde Košice II sp.zn. 34Cb 40/2010,  preto nemožno hovoriť o tom, že
návrh v predmetnej veci   bol podaný zo strany navrhovateľa dôvodne, a že  pre správanie odporcu
došlo k späťvzatiu návrhu navrhovateľom, čo by zakladalo dôvod na  aplikáciu ust. § 146 ods. 2 veta
druhá  O.s.p..

Nemožno ale súhlasiť s aplikáciou ust. § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p. pre rozhodnutie o trovách konania v
danej veci a to ani čiastočne, nakoľko súd ho aplikuje vtedy, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
kedy nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä
na okolností, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri
prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené predpoklady
priznania náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody osobitného zreteľa, pre
ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom osobitný prípad, ktorý musí
byť v rozhodnutí odôvodnený. Osobitosť prípadu  môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v
okolnostiach na strane účastníkov konania a to celkom alebo sčasti, k čomu dospel súd prvého stupňa
pri aplikácii ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. ale podľa odvolacieho súdu nesprávne.

Odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa čiastočné dôvody hodné osobitného zreteľa nesprávne
videl v okolnostiach prípadu, prihliadajúc na situáciu, v akej sa navrhovateľ ocitol v súvislosti s únikom
vody, nakoľko  v konaní nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že odporca vykonával rekonštrukciu
kanalizačného vedenia, pri ktorom odkrýval aj existujúce vedenia iných podzemných sietí, mimo iného
tiež siete vodovodnej a k vzniku úniku vody z vodovodnej siete došlo v čase a na mieste výkonu
prác odporcom a odporca vykonával pre Východoslovenskú vodárenskú spoločnosť a.s. tieto práce a
práve Východoslovenská vodárenská spoločnosť a.s. bola dodávateľom vody do odberných miest v
nehnuteľnostiach v správe navrhovateľa, a z tejto pozície navrhovateľovi za uniknutú vodu vyúčtovala
náhradu vody, ktorú v inom konaní (sp.zn. 34Cb 40/2010) voči navrhovateľovi  uplatnila.



Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou odporcu a uvádza, že nakoľko k vzniku škody na
strane navrhovateľa v čase podania návrhu nedošlo, návrh vo veci samej v tomto konaní bol zo strany
navrhovateľa predčasne podaný.

Čo sa týka ďalšej odvolacej námietky navrhovateľa  o tom, že mal súhlasiť odporca s prerušením
konania, odvolací súd poukazuje na hore citované znenie odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v
Košiciach z 24.7. 2013 sp.zn. 3Co 239/2013, ktorým odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa o prerušení tohto konania do právoplatného skončenia veci vedenej na  Okresnom súde
Košice II  pod sp.zn. 34Cb 40/2010.

Odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa v danej veci nesprávne aplikoval sčasti ust. § 150 ods. 1
O.s.p., keďže nesprávne dospel k záveru o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Skutočnosti, na ktoré poukazoval navrhovateľ v podanom odvolaní, nie sú dôvodmi hodnými osobitného
zreteľa v zmysle  ust. § 150 ods. 1 O.s.p. v celom rozsahu a ani len sčasti, nakoľko v danej veci odvolací
súd  jednoznačne poukazuje na predčasné podanie návrhu v danej veci navrhovateľom, titulom náhrady
škody.

Odvolací súd uzatvára, že v danej veci pre rozhodnutie o náhrade trov konania prichádza do úvahy v
celom rozsahu aplikácia ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p..

Odvolací súd preto následne  preskúmaval účelnosť uplatnených trov konania   na súde prvého stupňa,
odporcom vyčíslených v jeho vyjadrení k späťvzatiu návrhu zo dňa 1.10.2014 v zmysle cit. ustanovení
Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení  neskorších  predpisov (ďalej len „cit. vyhlášky“).

Odvolací súd po preskúmaní odporcom  predloženého vyúčtovania o uplatnení náhrady trov konania
titulom trov právneho zastúpenia vo výške 2.719,96 eur, zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania
odporcovi  pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia  v sume 2.206,88 eur na účet právneho zástupcu
odporcu. Priznal odmenu za tieto úkony právnej pomoci -  v súlade s § 13a ods.1 písm. a) cit. vyhlášky
za úkon zo dňa 29.9.2011  prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom sumu  419,94
eur, úkon zo dňa 4.10.2011 písomné podanie na súd, týkajúce sa veci samej - vyjadrenie k návrhu
podľa § 13a ods. 1 písm. c/    cit. vyhlášky sumu 419,94 eur,  úkon zo dňa 9.12.2011  vo výške 1/2
základnej sadzby tarifnej odmeny za vyjadrenie k výzve súdu podľa § 13a ods. 2 písm. b/ cit. vyhlášky v
spojení s ust. § 13a ods. 5 cit. vyhlášky sumu  209,97 eur, úkon zo dňa 7.6.2012  vo výške 1/2 základnej
sadzby tarifnej odmeny za odvolanie voči uzneseniu o prerušení  konania podľa § 13a ods. 2 písm. b/
cit. vyhlášky mu 209,97 eur; úkon zo dňa 8.1.201  vo výške 1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny za
vyjadrenie k odvolaniu podľa § 13a ods. 2 písm. b/ cit. vyhlášky v spojení s ust. § 13a ods. 5 cit.vyhlášky
sumu  209,97 eur, úkon zo dňa 23.92014  vo výške 1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny za ďalšiu
poradu alebo rokovanie s klientom, kratšiu ako 1 hodina podľa § 13a ods. 2 písm. d/ vyhlášky sumu
209,97 eur,  úkon zo dňa 29.9.2014  vo výške 1/4 základnej sadzby tarifnej odmeny za zastupovanie na
pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci podľa § 13a ods. 4 vyhlášky sumu 104,99 eur,
ako aj v súlade s ust. § 16 ods. 3 cit. vyhlášky 3x náhradu výdavkov vo výške 7,41 eur, 1x 7,63 eur a 3x
8,04 eur,  pričom k odmene patrí aj DPH vo výške 20% DPH, čo spolu činí sumu 2.206,88 eur, na náhradu
ktorých zaviazal navrhovateľa v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. s odkazom na ust. § 149 ods. 1 O.s.p..

Odvolací súd nepriznal odporcovi odmenu  vo výške  základnej sadzby tarifnej odmeny za písomné
podanie na súd týkajúce sa veci samej  - vyjadrenie k podaniu navrhovateľa zo dňa 3.7.2012 podľa §13a
ods. 1 písm. c/ vyhlášky vo výške 419,94 eur, za náhradu výdavkov sumu 7,63 eur a 20% DPH ,nakoľko
na podanie tohto vyjadrenia nebol odporca súdom vyzvaný (viď čl. 54 spisu)  a preto je tento úkon
neúčelný.

Odvolací súd  podľa § 220 O.s.p. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách
konania tak, že navrhovateľa zaviazal nahradiť odporcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia v sume 2.206,88 eur na účet právneho zástupcu odporcu do 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.



O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. s použitím § 224 ods.
1 O.s.p. a § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p..  Odporca mal v odvolacom konaní neúspech v nepatrnej časti
a preto mu patrí plná náhrada trov konania, ale z dôvodu jej neuplatnenia a neúspechu navrhovateľa v
odvolacom konaní, ktorý si náhradu trov odvolacieho konania uplatnil, ale na jej náhradu nemá nárok,
odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004
Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "28C/169/2010", "guid": "1e236e43-d585-4a3f-86c4-1ae85b1cdbb1:97ff2d9a-d1cc-420c-a424-48eeea617353", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "850804c4-da78-477a-8e35-d0e22d9d7bc3:89ec86da-f253-400a-a9e4-6c8384621809", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8109204484.1", "spisova_znacka": "3Co/239/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/239/2013 z 25. 2. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-02-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8109204484.1"}, {"guid": "9454f4a5-ecfa-487f-ae81-8c8314d34b48:878204e8-4bed-40ba-8512-eebc8cb3e1f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "34Cb/40/2010", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 34Cb/40/2010 z 31. 1. 2012", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2012-01-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9454f4a5-ecfa-487f-ae81-8c8314d34b48:878204e8-4bed-40ba-8512-eebc8cb3e1f9"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3e6875eb-34ef-4113-8a50-c4c0259ba61e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.106.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 106/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 106/2018 z 8. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.106.2018.1"}]}