{"guid": "2ebf986a-5c90-452f-91ad-b365b72f1f0d:e0f9bdf6-e291-4e0e-9f52-52eea61ceca8", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7212201836.1", "spisova_znacka": "12CoE/345/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 12CoE/345/2015 z 25. 2. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 25. februára 2016, sp. zn. 12CoE/345/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7212201836.1", "identifikacne_cislo": "7212201836", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "Mgr. Kornélia Harcsová", "sudca_id": 708, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-kornelia-harcsova-708", "datum_vydania": "2016-02-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. h) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e0f9bdf6-e291-4e0e-9f52-52eea61ceca8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7212201836.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7212201836.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7212201836.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 12CoE/345/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212201836
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7212201836.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: B. poisťovňa so sídlom v A., pobočka W., IČO:
XX XXX XXX, V. 1, W., proti povinnému: A. s.r.o., so sídlom W. XXX/X, K., IČO: XX XXX XXX, vedenej
u súdneho exekútora Mgr. Martina Petruška, so sídlom v Humennom, Kukorelliho 1505/50, pod sp. zn.
EX 75/2012, o vymoženie 356,35 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného a súdneho exekútora
proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 14.05.2014, č. k. 39Er/201/2012-15, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e  uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie a vec  v r a c i a  súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

V prevyšujúcej časti vec  v r a c i a  súdu prvého stupňa na rozhodnutie o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením prvým výrokom exekúciu zastavil a druhým výrokom
oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 52,79 eur do 3 dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že súdny exekútor doručil dňa 20.12.2013 návrh na zastavenie exekúcie podľa
ust. § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a uplatnil si trovy exekúcie
vo výške 73,13 eur. Súd prvého stupňa na základe toho rozhodol tak, že exekúciu zastavil podľa ust. § 57
ods. 1 písm. h) exekučného poriadku. Na náhradu trov exekúcie v sume 52,79 eur zaviazal oprávneného
podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

Oprávnený v odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa rozhodol nesprávne, nakoľko nemal dostatočne
preukázanú nemajetnosť povinného. Súd prvého stupňa v uznesení nešpecifikoval, na základe akých
úkonov mal preukázanú nemajetnosť povinného a vzhľadom na plynutie premlčacích a prekluzívnych
lehôt, kedy po zastavení exekúcie a následnom získaní majetku by už nebolo možné podať opätovný
návrh na vykonanie exekúcie.

Proti druhému výroku uznesenia podal v zákonnej lehote odvolanie aj súdny exekútor a žiadal, aby
odvolací súd v napadnutej časti uznesenie zmenil tak, že  prizná súdnemu exekútorovi trovy exekúcie



vo výške 73,19 eur, alebo alternatívne napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní oprávneného proti jeho
uzneseniu rozhodol podľa § 374 ods. 4 O.s.p. tak, že odvolaniu proti výroku o zastavení exekúcie nemieni
vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p.,
na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a
zrušil uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p a vo výroku o
trovách exekúcie vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie oprávneným namietanej nemajetnosti povinného ako
dôvodu pre zastavenie exekúcie.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa zastavil predmetnú exekúciu
podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že súdny exekútor doručil návrh na
zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé. Uvedené primerane platí v zmysle § 167 ods. 2 O.s.p. aj na uznesenie s
výnimkou podľa § 169 O.s.p.

Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri
rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite
odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby
závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé.

Súd prvého stupňa sa týmito zásadami neriadil a rozhodnutie o zastavení exekúcie žiadnym spôsobom
neodôvodnil. Z jeho odôvodnenia nemožno zistiť, akými úvahami sa pri rozhodovaní o zastavení
exekúcie riadil, nakoľko v odôvodnení napadnutého uznesenia len zjednodušene uviedol, že po
posúdení návrhu súdneho exekútora a zhodnotení okolností prípadu exekúciu zastavil. V odôvodnení
rozhodnutia súd prvého stupňa neuviedol žiadne skutočnosti preukazujúce nemajetnosť povinného ani
žiadne šetrenia vykonané súdny exekútorom, ktoré by preukazovali nemajetnosť povinného. V rozpore
so zásadou danou ust. § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. súd prvého stupňa neodôvodnil
svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie jasne, presvedčivo a zrozumiteľne, pretože z odôvodnenia jeho
rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých skutočností rozhodol o zastavení exekúcie.

V posudzovanom prípade teda nie je možno skontrolovať, či pri vydávaní napadnutého uznesenia
súd prvého stupňa postupoval správne, či rozhodoval opodstatnene a zákonne. Tieto skutočnosti
nemôžu zistiť účastníci konania, ani odvolací súd, preto je uvedené rozhodnutie potrebné považovať
za nepreskúmateľné.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd zistil, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa trpí
nedostatkom dôvodov rozhodnutia, pre ktorý ho nemožno preskúmať v odvolacom konaní, preto



napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie zrušil ako nepreskúmateľné a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) a ods. 2 O.s.p. .

Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní náležite preskúmať dôvody na zastavenie exekúcie
a o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie opätovne rozhodnúť, svoje rozhodnutie jasne,
stručne a najmä presvedčivo zdôvodniť, pričom v novom rozhodnutí sa súd prvého stupňa vyporiada aj
so skutočnosťami uvedenými oprávneným v podanom odvolaní.

Oprávnený a taktiež súdny exekútor ďalej nesúhlasili s výrokom súdu prvého stupňa, ktorým uložil
povinnosť oprávnenenému nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 52,79
eur. V tejto časti však odvolací súd napadnuté rozhodnutie nie je oprávnený preskúmavať.

Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57
nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Ako vyplýva z citovaného ust. § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu vydanému
v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak. Týmto
osobitným zákonom je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ktorý rozhodovanie o zastavení exekúcie a trovách exekúcie upravuje v ust. § 57 a nasl.
Exekučného poriadku.

Napadnuté uznesenie však vydal vyšší súdny úradník a proti rozhodnutiu zamestnanca súdu
povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca (čl. 142 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky).

Ustanovenie § 374 ods. 4 O.s.p. upravuje v prípade odvolanie proti rozhodnutiu vydanému v občianskom
súdnom konaní súdnym úradníkom alebo justičným čakateľom autoremedúrou, ktorou sudca, ktorý by
inak bol zákonným sudcom vo veci, môže odvolaniu celkom vyhovieť. Táto úprava je v súlade s čl.
142 Ústavy SR, lebo rešpektuje povinnosť sudcu rozhodnúť o odvolaní, ktoré vydal zamestnanec súdu
poverený sudcom. V prípade podania odvolania v odvolacej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu
súdneho úradníka, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, sa rozhodnutie podaním odvolania zrušuje
zo zákona a následne je povinný rozhodnúť sudca súdu prvého stupňa.

Keďže v predmetnej veci napadnuté uznesenie, kde proti výroku o náhrade trov exekúcie odvolanie
nie je prípustné, vydal vyšší súdny úradník, došlo po podaní odvolania k zrušeniu tohto rozhodnutia vo
výroku o trovách exekúcie zo zákona a o náhrade trov konania má opätovne rozhodnúť zákonný sudca
súdu prvého stupňa.

Vzhľadom na vyššie uvedené  odvolací súd uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie zrušil podľa ust. §
221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a  v časti trov exekúcie vrátil vec súdu prvého stupňa na opätovné rozhodnutie.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "39Er/201/2012", "guid": "3524c79a-3ad4-4203-88c7-fd3c897c3a80:77423a6b-fcbd-4823-b24a-b84c0f198782", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}